Art Film 2026 súťaž Záber z filmu Miništranti. Foto: IFF Art Film

Art Film 2026: Súťažia debuty z Berlína aj Cannes

Písmo: A- | A+

Česko-slovenská mysteriózna dráma Wirbel režiséra Tomáša Hubáčka slávnostne otvorí 32. ročník IFF Art Film v Košiciach. Spolu s ďalšími siedmimi filmami sa Wirbel uchádza o Modrého anjela v Medzinárodnej súťaži hraných filmov. V poradí už 32. ročník festivalu sa koná v dňoch 19. – 25. júna 2026.

Art Film 2026 súťaž Záber z filmu Wirbel. Foto: sentimentalfilm
Záber z filmu Wirbel. Foto: sentimentalfilm

Medzi ôsmimi snímkami v hlavnej súťaži je napríklad film palestínsko-sýrskeho režiséra Abdallaha Al-Khatiba Kroniky z obliehania. Na Berlinale 2026 ho ocenili ako najlepší debut. Rozpráva príbeh piatich prepletených osudov civilistov v obkľúčenom meste. Vojnová tragédia sa tu mieša s prvkami čierneho humoru.

Strieborného medveďa – Cenu poroty – si z tohtoročného Berlinale odniesla surová rodinná dráma Kráľovná na mori. Nakrútil ju ameirký nezávislý režisér Lance Hammer a do hlavnej úlohy obsadil Juliette Binoche. Rozpráva o dilemách v súvislosti so starostlivosťou o matku trpiacu pokročilou demenciou.

O Modrého anjela sa uchádza aj režijný debut herečky Kristen Stewart Chronológia vody. Svetovú premiéru mal vlani v Cannes. Ide o surovú intímnu  spoveď mladej ženy, ktorá uniká z toxického prostredia. Film vznikol podľa autobiografického románu spisovateľky Lidie Yuknavitch. Účinkujú v ňom Imogen Poots, Thora Birch či Jim Belushi.

Art Film 2026 súťaž Záber z filmu Kráľovná na mori. Foto: Seafaring LLC
Záber z filmu Kráľovná na mori. Foto: Seafaring LLC

Súťaž filmov zo strednej a východnej Európy

Takisto osem filmov sa uchádza o ceny v Medzinárodnej súťaži filmov zo strednej a východnej Európy. Premieta sa v nej napríklad kanadsko-bulharská dráma Nina Roza (r. Geneviève Dulude-De Celles). Na Berlinale 2026 získala Strieborného medveďa za najlepší scenár.

Štvorica kamarátov stojí v centre príbehu poľského filmu Miništranti (r. Piotr Domalewski). Chcú konať dobro, a tak do spovednice nainštalujú kameru, aby vedeli, kto si ich pomoc najviac zaslúži…

„Catane je veľmi balkánskou story s balkánskym charakterom, nakrútenou v štýle Wesa Andersona,“ cituje festivalový katalóg recenziu časopisu Variety na ďalší súťažný titul, debut rumunskej režisérky Ioany Mischie. Vo svojej čiernej komédii sa inšpirovala reálnou kauzou. Slovenskými zástupcami v tejto súťaži sú Musíme prežiť Tomáša Krupu a Dcéra môjho otca Ley Podhradskej.

Vybrané filmy z oboch súťaží sa uchádzajú o Cenu FIPRESCI. Samostatnú súťažnú kategóriu majú na festivale krátke filmy.

Rozmanité kolekcie

Okrem súťažných sekcií ponúka Art Film 2026 vo svojom programe napríklad výber filmov, ktoré približujú osudy ženských hrdiniek v sekcii Vo svetle tieňov. Výber z aktuálnej svetovej tvorby predstaví Panoráma. Premietne napríklad najnovší film Pedra Almodóvara Trpké Vianoce, novinku režiséra Fatiha Akina Ostrov Amrum, držiteľa tohtoročnej Veľkej ceny poroty z Berlinale, turecký film Spasenie (r. Emin Alper) či najnovšiu adaptáciu Camusovho Cudzinca v réžii Françoisa Ozona.

Art Film 2026 súťaž Záber z filmu Spasenie. Foto: Film Europe Media Company
Záber z filmu Spasenie. Foto: Film Europe

Premiéry slovenských filmov uvedie sekcia Slovenská sezóna. Programová sekcia SFÚ: Rodinné filmové striebro premietne digitálne reštaurované snímky zo zlatého fondu slovenskej kinematografie. Nočná prehliadka v gescii Magdalény Mezoughi a Ivany Edlund sľubuje žánrový mišmaš prinášajúci napätie, strach aj filmovú hravosť. Uvedie napríklad snímku Sex a smrť v kempe Miasma (r. Jane Schoenbrun), ktorá tento rok získala Queer palmu v Cannes, ale aj klasiku Prichádza Satan! (r. Richard Donner, 1976).

Pestré zostavy filmov ponúkajú aj kolekcia dramaturga a riaditeľa artového Kina Úsmev v Košiciach Lukáš Berberich pozýva a sekcia Oscar verzus blockbuster. V prvej Art Film uvedie kultové diela Davida Lyuncha, Gustava Deutscha, Paula Thomasa Andersona, Nicolasa Windinga Refna, Karla Kachyňu aj novinku Spravodlivosť (r. Faraz Shariat). Kolekcia Oscar verzus blockbuster zase postavila vedľa seba trojicu národných nominantov na Oscara a divácky najnavštevovanejších filmov. Napríklad Maďarsko v nej zastupujú Budapešť 1957 Lászla Nemesa a piaty najnavštevovanejší maďarský film od roku 1990, hudobná snímka Ako by som mohol žiť bez teba? (r. Dénes Orosz).

Kompletný program festivalu nájdete tu.

Autor:

Záber z filmu Miništranti. Foto: IFF Art Film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Beštia Bebjak Záber z filmu Beštia. Foto: DNA Production/Nataša Bošková

Bebjakova Beštia podľa Dominika Dána má prvú ukážku

Po vyhlásení amnestie v roku 1990 sa dostalo na slobodu aj mnoho nebezpečných zločincov. Začínajúcemu bratislavskému detektívovi Richardovi Krauzovi vtedy pridelili prípad sériového vraha žien. Tiahla sa za ním krvavá stopa polovicou Európy a nedokázali ho odhaliť žiadne bežne využívané metódy. Režisér Peter Bebjak pripravuje detektívny triler podľa jednej z najpredávanejších kníh Dominika Dána Beštia. Do kín príde už začiatkom budúceho roka. Tomáš Maštalír (Burger), Martin Klinčúch (Krauz), Michal Kubovčík (Hanzel) a Braňo Bystriansky (Váňa) spolu s Alexandrom Bártom (Mayor) a Jánom Jackuliakom (súdny lekár Lengyel) stvárňujú vo filme Beštia tím, ktorý sa snaží odhaliť páchateľa série vrážd. Prípad na začiatku vyzerá takmer beznádejne. Páchateľ totiž nezanecháva žiadne odtlačky prstov. Nič, na základe čoho, by bolo možné zistiť, o koho ide. Vyšetrovatelia vedia, čo spája jednotlivé miesta činu, ale dostupné kriminalistické metódy nestačia na to, aby vraha usvedčili. Vtedy prichádzajú na scénu vedci a analýza DNA. Metóda, ktorú slovenskí kriminalisti nikdy dovtedy nepoužili. https://youtu.be/ZzOrfU6evL0?si=Q6NlQR6hRMzUBcSl „Atmosféru začiatku deväťdesiatych rokov sa nám podarilo preniesť na obraz presne tak, ako si ju časť spoločnosti pamätá z mladosti a ako je stvárnená v knihách Dominika Dána,“ povedal producent DNA Production Rasťo Šesták. „A rovnako ako v knihách, ani film Beštia nie je príbehom vraha. Je o tom, ako ho veľký tím vyšetrovateľov s pomocou vedcov – a v tom čase...
Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
Zobraziť všetky články