Záber z filmu Autičkári

Autičkári Dominika Bariho idú po stopách organizovaného zločinu

Písmo: A- | A+

Nahliadnuť do „kuchyne“ organizovaných gangov, ktoré sa špecializujú na krádeže áut a spoznať policajnú prácu je ambíciou nového celovečerného dokumentárneho filmu Dominika Bariho Autičkári. Premiéru bude mať 5. 10. v košickom Amfiteátri, následne sa bude premietať vo vybraných kamenných kinách po celom Slovensku. V decembri ho uvedie platforma HBO. Vysielať sa bude približne v 22 krajinách.

K téme zlodejov áut ma priviedol kamarát, ktorý sa živí v Košiciach ako profesionálny šofér. Jedného dňa mi pri náhodnom stretnutí povedal, že od minulého týždňa sa naťahuje s poisťovňou, lebo mu niekto spred domu ukradol jeho auto. Je to človek, ktorý má rodinu a strata auta ako pracovného prostriedku na niekoľko týždňov značne skomplikovala finančnú situáciu. O pár týždňov na to ukradli v Rumunsku auto mojej kamarátke z Dánska. Poisťovňa jej odmietla uznať poistnú udalosť, nakoľko v tejto dánsko-nórskej poisťovni sú štáty ako Slovensko či Rumunsko v zmluvách vyznačené ako rizikové oblasti Európy, v ktorých sa poistka na krádež vozidla nevzťahuje,“ vysvetlil v explikácii pre Audiovizuálny fond režisér Dominik Bari.

Frustrácia týchto ľudí ma motivovala nakrútiť film o téme zlodejov áut. Veľmi dlho som rozmýšľal ako tento problém uchopiť. Rozhodol som sa o pomoc požiadať ministerstvo vnútra a Políciu Slovenskej republiky, ktorá mi ochotne poskytla pomocnú ruku a prístup ku informáciám.“ dodal Bari. Podporu z Audiovizuálneho fondu na produkciu síce nezískal, podarilo sa mu však dohodnúť s televíziou HBO.

Spolu s producentom filmu Petrom Badačom zo spoločnosti BFilm sme ich oslovili a predstavili náš projekt. Pozdávalo sa im aj to, akým štýlom to chceme urobiť, pretože cielime na mladú skupinu ľudí od 18 do 24 rokov. Dokument má 75 minút a dovolím si tvrdiť, že je zo všetkých. čo som natočil aj najprepracovanejší,“ povedal Dominik Bari.

Režisér Dominik Bari, ktorý študoval v zahraničí, nás zaujal svojim jedinečným prístupom k rozprávaniu príbehov. Chceli sme mu dať príležitosť uplatniť tento iný prístup v našom spoločnom projekte Autičkári. Tému filmu nám navrhli tvorcovia. Keď nás oslovili, už mali hotový rešerš, protagonistov a zaujímavo natočený materiál s ohromným potenciálom. To nás presvedčilo, aby sme vstúpili do produkcie filmu,“ vysvetlila Hanka Kastelicová, Executive Producer of Documentaries z HBO. „Autori vychádzali z policajných záznamov a celý film vznikal v spolupráci s políciou, takže nejde o žiadnu fabuláciu. Rekonštrukcie sú veľmi hodnoverné a zároveň veľmi príťažlivo natočené. Film bol náročný aj po právnej stránke, a aj tohto segmentu sa autori zhostili na výbornú,“ dodala. Autičkári kombinujú dokumentárne prvky s hranými rekonštrukciami skutočných krádeží a policajných zásahov.

Bari študoval film na International Film & Television School v Paríži a National Film and Television School v Londýne. Upozornil na seba pred niekoľkými rokmi krátkou dokumentárnou snímkou Ojmiakon (2019), ktorá sa kvalifikovala aj do oscarového súboja.

Svoju novinku nakrúcal najmä v Košiciach a okolí, no aj v Bratislave, Žiline či Dolnom Kubíne. Dokument Autičkári sleduje skupinu zlodejov áut zo západného Slovenska. Zameriava sa na ich prípady, ktoré sa odohrávali v rokoch 2017 – 2018. V snímke vypovedajú aj členovia konkurenčných gangov. Na hľadaní členov gangu spolupracovali tvorcovia s detektívom.

Téma zaujala Bariho aj preto, že sa môže dotýkať prakticky každého: „Ako hovorí jeden nemenovaný zlodej v našom filme: ,Je jedno aké máš v živote postavenie, či si advokát, itečkár alebo kuchár, ak svoje auto raz zaparkuješ na ulici a niekto ho naozaj potrebuje a vie to, tak si ho vezme.ʻ“ Tvorcovia pri nakrúcaní spolupracovali aj s policajnými vyšetrovateľmi, ministerstvom vnútra či s facebookovou skupinou HAKA (skupina Hľadá sa Auto – Krádeže Automobilov).

Film má podľa tvorcov aj preventívny charakter. „Jeden môj spolupracovník sa ma pýtal, či nedávame nejaký návod zlodejom. Ale skôr je to o prevencii, aby ľudia vedeli, voči komu a čomu stoja. Dokonca ma oslovila jedna organizácia a v spolupráci s políciou budeme film rozoberať aj so študentmi na besedách. V rámci Košického a Žilinského kraja sa to zatiaľ pripravuje na takmer 20 školách,“ uzatvára Bari.

Trailer filmu Autičkári
Autor:

Záber z filmu Autičkári. FOTO: BFILM

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z dokumentu Otázka budúcnosti. FOTO: ASFK

recenzia Otázka budúcnosti

Nádielku istoty, že hudobné symboly sa nemenia celé desaťročia, si v bráne do dospelosti môže dovoliť každá maturitná trieda. Navždy sa zachová, já slyším nonstop, som zlý k ženám a you are the dancing queen spravidla na večierku roka nikdy nechýbajú. V súlade s popovým dedičstvom minulosti však maturanti zakaždým tu a teraz čelia otázke, čo ďalej so životom v krajine, kde do osemnástich vyrastali. Pálčivo aktuálne o tom vypovedá dokument Otázka budúcnosti. Šuchorenie statusu Začal sa školský rok, vstupujeme do atmosféry maturitného ročníka bratislavského 1. súkromného gymnázia na Bajkalskej ulici. Práve prebiehajú prípravy na stužkovú slávnosť.  Študenti a študentky by si svoj sviatok chceli riadne užiť, ešte kým sa začnú pripravovať na priebežné maturitné testy, ale do učenia sa musia pustiť už v októbri. Preto si dátum stužkovej naplánovali na 30. september 2023.  Zhodou okolností je to deň, keď sa na Slovensku konajú parlamentné voľby. Voľby, ktoré rozhodnú, akou cestou sa krajina bude v ďalších rokoch uberať. Triedna zostava už dosiahla plnoletosť a v deň stužkovej pôjde voliť po prvý raz. Ráno všetci hodia obálku do urny, večer v oblekoch a róbach konečne pocítia ten našuchorený status dospelosti, po ktorom v kútiku duše túži aj najväčší rebel v ich veku.  Možnosť zachytiť proces generačného uvažovania práve v tejto fáze vývoja bola pre režiséra...
Jozef Ružička / Zdroj: SFÚ

Jozef Ružička

Pochádzal o živnostníckej z rodiny. Jeho otec v okolí Trnavy vyrábal rôznorodé čistiace nástroje ako cirokové metly, pracie kefy či zmetáky. Počas obdobia Slovenského štátu v roku 1942 začal Jozef Ružička pracovať ako asistent kamery vo filmovej spoločnosti Nástup. Mal len osemnásť rokov. Toto rozhodnutie sa preňho stalo zásadným. V tom čase tam už pracovali významné mená našej domácej kinematografie, ako napríklad Karol Krška. V roku 1943 nádejný kameraman nastúpil na povinnú základnú vojenskú službu. Pridelený bol do oddielu na východnom Slovensku. Pred vypuknutím Slovenského národného povstania časť vojska v tomto regióne išla na východný front alebo do pracovných táborov. Práve tam smeroval aj Jozef Ružička. Pobyt v tábore sa, prirodzene, podpísal na jeho zdravotnom stave.  Ružička participoval na audiovizuálnom zachytávaní štátnej propagandy a fašistickej vlády. Pôvodne sa vyučil za fotografa a svoje remeslo ovládal dokonale. Reštauroval viaceré negatívy filmového materiálu a vyhotovené fotografie aj profesionálne upravoval. Dôraz kládol primárne na funkčnú kompozíciu a precízne svietenie. Zameriaval sa rovnako profesionálne na prírodné scenérie ako na výjavy ľudských konštelácií. Práve vďaka tejto schopnosti a správnemu kompozičnému videniu sa mu v Nástupe veľmi darilo. Postupne sa z asistenta kamery vypracoval na pozíciu hlavného kameramana vo vlastnej tvorbe. Najprv pracovali väčšinou len s ľahkými ručnými kamerami, resp. so stredne ťažkými kamerami BH a Šlechta a nechcel sa ich vzdať. Postupne...

Oľga Potroková

Hneď po tom, ako Potroková absolvovala v roku 1955 štúdium fotografie na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave, nastúpila do Štúdia vedecko-populárnych filmov Bratislava ako asistentka kamery (snímačka). Prvým filmom, na ktorom sa podieľala ešte ako Oľga Plačková, bolo Jablko poznania (1955) v réžii Vlastimila Herolda. Ako uvádza Renáta Šmatlákova v profile režisérky a výtvarníčky na portáli SK Cinema, od roku 1956 pracovala ako grafička, od roku 1964 ako výtvarníčka trikov v Štúdiu krátkych filmov. Od roku 1970 sa venovala animovanému filmu ako asistentka animátora, neskôr ako samostatná režisérka a animátorka. „Pre jej výtvarný rukopis je charakteristická kresba farebnými ceruzkami a pastelom, venovala sa aj papierikovej animácii,“ priblížila jej tvorbu Šmatláková. Oľga Potroková napísala scenár k televíznej rozprávke o dvoch chlapcoch a robotovi Srdce (1974) režiséra Jana Dudešeka a ako animátorka sa podieľala na seriáli Venček (1976) režiséra Vladimíra Lehkého. Ako režisérka, výtvarníčka aj animátorka sa podpísala pod televízny animovaný seriál Morské rozprávky (1972 – 1982), ktorý patrí k jej najvýznamnejším dielam. Autorkou námetu, scenára a dramaturgičkou bola Marianna Grznárová a rozprávky nahovoril Ladislav Chudík. Oľga Potroková nakrútila aj viacero krátkych televíznych animovaných filmov ako Najkrajšie ucho na svete (1970) o konflikte zajačích súrodencov s líškou, Myška Plyška (1971) o nespokojnej myške, Jakubkova košeľa (1983) o chlapcovi, ktorý si zašpinil košeľu, Biela Barborka (1984)...
Zobraziť všetky články