Záber z filmu Autičkári

Autičkári Dominika Bariho idú po stopách organizovaného zločinu

Písmo: A- | A+

Nahliadnuť do „kuchyne“ organizovaných gangov, ktoré sa špecializujú na krádeže áut a spoznať policajnú prácu je ambíciou nového celovečerného dokumentárneho filmu Dominika Bariho Autičkári. Premiéru bude mať 5. 10. v košickom Amfiteátri, následne sa bude premietať vo vybraných kamenných kinách po celom Slovensku. V decembri ho uvedie platforma HBO. Vysielať sa bude približne v 22 krajinách.

K téme zlodejov áut ma priviedol kamarát, ktorý sa živí v Košiciach ako profesionálny šofér. Jedného dňa mi pri náhodnom stretnutí povedal, že od minulého týždňa sa naťahuje s poisťovňou, lebo mu niekto spred domu ukradol jeho auto. Je to človek, ktorý má rodinu a strata auta ako pracovného prostriedku na niekoľko týždňov značne skomplikovala finančnú situáciu. O pár týždňov na to ukradli v Rumunsku auto mojej kamarátke z Dánska. Poisťovňa jej odmietla uznať poistnú udalosť, nakoľko v tejto dánsko-nórskej poisťovni sú štáty ako Slovensko či Rumunsko v zmluvách vyznačené ako rizikové oblasti Európy, v ktorých sa poistka na krádež vozidla nevzťahuje,“ vysvetlil v explikácii pre Audiovizuálny fond režisér Dominik Bari.

Frustrácia týchto ľudí ma motivovala nakrútiť film o téme zlodejov áut. Veľmi dlho som rozmýšľal ako tento problém uchopiť. Rozhodol som sa o pomoc požiadať ministerstvo vnútra a Políciu Slovenskej republiky, ktorá mi ochotne poskytla pomocnú ruku a prístup ku informáciám.“ dodal Bari. Podporu z Audiovizuálneho fondu na produkciu síce nezískal, podarilo sa mu však dohodnúť s televíziou HBO.

Spolu s producentom filmu Petrom Badačom zo spoločnosti BFilm sme ich oslovili a predstavili náš projekt. Pozdávalo sa im aj to, akým štýlom to chceme urobiť, pretože cielime na mladú skupinu ľudí od 18 do 24 rokov. Dokument má 75 minút a dovolím si tvrdiť, že je zo všetkých. čo som natočil aj najprepracovanejší,“ povedal Dominik Bari.

Režisér Dominik Bari, ktorý študoval v zahraničí, nás zaujal svojim jedinečným prístupom k rozprávaniu príbehov. Chceli sme mu dať príležitosť uplatniť tento iný prístup v našom spoločnom projekte Autičkári. Tému filmu nám navrhli tvorcovia. Keď nás oslovili, už mali hotový rešerš, protagonistov a zaujímavo natočený materiál s ohromným potenciálom. To nás presvedčilo, aby sme vstúpili do produkcie filmu,“ vysvetlila Hanka Kastelicová, Executive Producer of Documentaries z HBO. „Autori vychádzali z policajných záznamov a celý film vznikal v spolupráci s políciou, takže nejde o žiadnu fabuláciu. Rekonštrukcie sú veľmi hodnoverné a zároveň veľmi príťažlivo natočené. Film bol náročný aj po právnej stránke, a aj tohto segmentu sa autori zhostili na výbornú,“ dodala. Autičkári kombinujú dokumentárne prvky s hranými rekonštrukciami skutočných krádeží a policajných zásahov.

Bari študoval film na International Film & Television School v Paríži a National Film and Television School v Londýne. Upozornil na seba pred niekoľkými rokmi krátkou dokumentárnou snímkou Ojmiakon (2019), ktorá sa kvalifikovala aj do oscarového súboja.

Svoju novinku nakrúcal najmä v Košiciach a okolí, no aj v Bratislave, Žiline či Dolnom Kubíne. Dokument Autičkári sleduje skupinu zlodejov áut zo západného Slovenska. Zameriava sa na ich prípady, ktoré sa odohrávali v rokoch 2017 – 2018. V snímke vypovedajú aj členovia konkurenčných gangov. Na hľadaní členov gangu spolupracovali tvorcovia s detektívom.

Téma zaujala Bariho aj preto, že sa môže dotýkať prakticky každého: „Ako hovorí jeden nemenovaný zlodej v našom filme: ,Je jedno aké máš v živote postavenie, či si advokát, itečkár alebo kuchár, ak svoje auto raz zaparkuješ na ulici a niekto ho naozaj potrebuje a vie to, tak si ho vezme.ʻ“ Tvorcovia pri nakrúcaní spolupracovali aj s policajnými vyšetrovateľmi, ministerstvom vnútra či s facebookovou skupinou HAKA (skupina Hľadá sa Auto – Krádeže Automobilov).

Film má podľa tvorcov aj preventívny charakter. „Jeden môj spolupracovník sa ma pýtal, či nedávame nejaký návod zlodejom. Ale skôr je to o prevencii, aby ľudia vedeli, voči komu a čomu stoja. Dokonca ma oslovila jedna organizácia a v spolupráci s políciou budeme film rozoberať aj so študentmi na besedách. V rámci Košického a Žilinského kraja sa to zatiaľ pripravuje na takmer 20 školách,“ uzatvára Bari.

Trailer filmu Autičkári
Autor:

Záber z filmu Autičkári. FOTO: BFILM

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Lapilli / Zdroj: Film Expanded

recenzia Lapilli

Lapilli otvárajú zábery morskej hladiny snímanej z idúcej lode a dunivý, takmer útrobný zvuk trieštiacich sa vĺn. Autorský hlas hovorí: „Prichádzam v momente, keď sa kyslík vydal na ústup.“ Znie to záhadne, priam nepreniknuteľne. Vzápätí obrazy mora vystrieda vyprahnutá krajina, popraskané dno jazera, z ktorého sa vplyvom devastujúcej ľudskej činnosti stala toxická pustatina. Filmové obrazy Lapilli, zábery vyschnutého Aralského jazera, ale aj iných lokalít s nerastnými kvetmi, podivuhodnými farbami skalných stien a kryštalických štruktúr však nie sú nepreniknuteľné. Skrýva sa za nimi autorkina naliehavá potreba hovoriť o smrti, strate a trúchlení. Nejde to hneď; nejde to priamo. Preto Ďurinová použije metaforu o vysychaní jazera a metonymiu kyslíka na ústupe. Je to akási rétorická a poetická fyzikálna chémia. A je to alchýmia. Paula Ďurinová chce hovoriť príbeh svojich starých rodičov, experimentálneho fyzika a učiteľky prekladateľky so záľubou v horách, meditácii a dychových cvičeniach, ktorí krátko po sebe podľahli kovidovému zápalu pľúc, no nemôže prestať myslieť na vysychanie jednej z najväčších vnútrozemských vodných plôch na svete. Navyše sa potrebuje ponoriť do seba. Preto zostupuje do jaskyne, preto nám hovorí, že smútok má svoje štádiá; je ich päť alebo sedem. Päť alebo sedem (z môjho pohľadu šesť) je aj implicitných častí filmu: štádium vyschnutého jazera (hľadania slov, filmovej formy), štádium vodopádu (výtrysku života,...
Záber z filmu Dozorkyňa / Zdroj: ASFK

recenzia Dozorkyňa

Dozorkyňa je čítankou psychologického trileru. Napriek tomu, že má svoje ošúchané stránky, odpísané z iných filmov z väzenského prostredia, stále je to poctivá psychologická dráma, ktorá mrazí nielen svojím severským prostredím. Dej sleduje prísnu, no sympatickú dozorkyňu Evu v stredných rokoch, ktorá pracuje v mužskej väznici. Pôsobí na oddelení pre mladých mužov odsúdených za ľahké zločiny, kde vďaka vzájomnému rešpektu medzi väzňami a dozorkyňou vládne príjemná, takmer táborová atmosféra. Tvorcovia filmu výrazne pracovali aj s dekoráciami a výpravou, aby si pomohli v minimalistickom rozprávaní. Postavami vo veľmi presnej, ale stručnej expozícii sú tak aj široké a presvetlené chodby v symetrickej kompozícii, ktorá evokuje pravidelnosť a poriadok nastolené Evou na oddelení. Eva každého z väzňov pozná po mene, venuje sa im nad rámec svojich povinností a vedie krúžok meditácie, vďaka čomu si ju hneď obľúbime. Takéto uvoľnené pomery však zároveň vyvolávajú napätie, pretože čakáme, kedy krehkosť vzťahov, nutne obmotaných mocenskou dynamikou, pukne. Obzvlášť, ak vzťah tvorí žena (príznačne pomenovaná Eva), ktorej je spoločensky pripisovaná menšia moc, ale v tomto prípade jej povolanie prináša dominanciu voči mužom, ktorých pozícia je vo väzení v porovnaní so stereotypmi mimo tejto inštitúcie podradená. Prostredie väzenia prináša aj napätie podporené strachom z minulosti odsúdených chlapcov a mužov, ktorú režisér naschvál nešpecifikuje, aby nám predstavivosť pracovala na plné obrátky, vždy...
Zobraziť všetky články