Noomi Rapace ako Matka Tereza v dráme Teony Strugar Mitevskej Matka. Foto: Film Europe

Be2Can 2025: Matka Tereza, horor aj návrat Dogmy 

Písmo: A- | A+

Októbrová prehliadka filmov z áčkových európskych festivalov vyzdvihuje tému viery v zápase s osobnými ambíciami. Be2Can sa začína už 15. októbra.

O kúpe filmu do distribúcie sa často rokuje, aj keď nie je dokončený, alebo je ešte vo vývoji či dokonca existuje len v podobe scenára. V takejto fáze si s producentmi drámy Matka povedala svoje áno spoločnosť Film Europe. Keby sa o jeho kúpu uchádzala až na filmovom festivale v Benátkach, kde otváral sekciu Horizonty, šance na obchodný úspech by boli mizivé. 

Výber filmov skrátka trvá niekedy celé roky. Predpokladá nielen veľký rozhľad a dobrý inštinkt, ale aj cenné kontakty na prestížnych festivaloch. Vďaka týmto prednostiam bude Matka otváracím filmom festivalu Be2Can. Distribučná spoločnosť Film Europe usporadúva jeho 12. ročník a vybrané filmy putujú do takmer štyridsiatich kín po celom Slovensku.

Nový kompas

Dominik Hronec ako kreatívny riaditeľ festivalu Be2Can pripúšťa, že pri výbere európskych filmov na domácu prehliadku ide často doslova o detektívnu prácu. Preto v spoločnosti Film Europe, ktorá popri mnohých aktivitách v Česku a na Slovensku dokončuje aj projekt výstavby bratislavského kina Edison Filmhub, zaviedli nový kompas a pokúšajú sa získať aj iné než len víťazné tituly. Pri výbere sa sústreďujú aj na žánrovú diverzitu. Skúsenosť im totiž hovorí, že nie všetky filmy ocenené na festivaloch dokážu osloviť širšie publikum. 

Filmy vyberáme v Cannes, na Berlinale a cez screenery stíhame aj ponuku z Benátok. Na výber sa sústreďujeme z troch hľadísk. Film nás musí osloviť a musíme cítiť jeho divácky potenciál v českom aj slovenskom publiku. Potom zisťujeme, či nie je predaný konkurencii pre distribúciu v Európe. Najmä v prípade Cannes sa totiž stáva už pravidlom, že filmy sú v polke festivalu predané. Treťou podmienkou sú peniaze, musíme ich na kúpu mať, sme súkromná spoločnosť, nie súčasť korporátu ani štátom dotovaný subjekt,“ hovorí. 

Pripúšťa, že konkurencia za posledné roky narástla. Na tom, že nákup filmu musí distribútorovi dávať dlhodobý zmysel, to však nič nemení. Napriek tomu pri výbere prihliadajú tak na žánrovú a formálnu stránku filmu, ako aj na jeho tému do aktuálnej diskusie. 

Diváci Be2Can sú vzdelaní, vnímaví, citliví. Chceme ponúknuť to, čo ich motivuje na návštevu kina,“ hovorí. Ísť do neoverenej akvizície vníma ako automatické riziko, ktoré distribútor musí podstúpiť, pričom verí vlastnej intuícii. Boj o diváka je preňho aj akási psychologická hra. 

Noomi Rapace ako Matka Tereza v dráme Teony Strugar Mitevskej Matka. Foto: Film Europe
Noomi Rapace ako Matka Tereza v dráme Teony Strugar Mitevskej Matka. Foto: Film Europe

Ťah na bránku svätice

Pri kúpe ešte nerealizovaného filmu Matka mala spoločnosť Film Europe len základnú predstavu o rukopise. Zárukou kvality a úspechu však bolo meno severomacedónskej režisérky Teony Strugar Mitevskej. Poznáme ju aj ako režisérku filmov Boh existuje, jej meno je Petrunya či Najšťastnejší človek na svete.

Sledovali sme vývoj jej filmu Matka vrátane castingu dva roky a vidíme v ňom umelecký aj divácky potenciál,“ hovorí Dominik Hronec. Dnes ho distribučná spoločnosť ponúka ako neidealizovaný a provokatívny pohľad na jednu z najznámejších náboženských osobností 20. storočia bez mystifikácie ženy, ktorá zápasila so svojou ľudskou stránkou. V hlavnej úlohe uvidíme švédsku herečku Noomi Rapace.

Hronec pripomína, že film sleduje súčasný silný trend životopisných drám. Viac ako o tradičné chronologické zachytenie životného príbehu v ňom však ide o zdôraznenie istého kľúčového momentu života Matky Terezy. Ide o sedem dní, keď Matka Tereza čaká na telefonát od pápeža, ktorý jej má oznámiť, či dostane povolenie založiť si vlastný rád. 

Životopisné filmy dokážu podľa Hronca prilákať publikum cez skutočný príbeh, a ešte lepšie je, ak aj komunikujú aktuálne témy. Páči sa mu nastolená otázka, kde sa končí viera a začínajú osobné ambície.

Počas benátskeho festivalu sme sa presvedčili, že film má mimoriadny ťah a vykresľuje charakter hlavnej hrdinky tak, ako ho nepoznáme,“ hovorí Hronec. 

Odvážny kritický portrét otvorí filmovú prehliadku Be2Can v stredu 15. októbra v bratislavskom kine Cinema City Eurovea. Rovnako ju aj 24. októbra uzatvorí okrúhlym stolom s moderátorom a publicistom Michalom Havranom. Jeho hosťami budú novinárka a bývalá šéfredaktorka denníka SME Beáta Balogová a teológ Miroslav Kocúr. V predpremiére sa bude premietať v kinách po celom Slovensku od 15. do 22. októbra. Do bežnej kinodistribúcie ho spoločnosť Film Europe uvedie na jar budúceho roka. 

Japonský psychologický horor Exit 8 režiséra Genkiho Kawamuru je adaptáciou populárnej videohry. Foto: Film Europe
Japonský psychologický horor Exit 8 režiséra Genkiho Kawamuru je adaptáciou populárnej videohry. Foto: Film Europe

V nekonečnej slučke

Medzi najzaujímavejšie festivalové tipy Dominika Hronca patrí aj japonský psychologický horor Exit 8 Genkiho Kawamuru natočený podľa kultovej počítačovej hry. Japonský režisér a producent prevzal z hernej predlohy klaustrofobický princíp metra aj typické „gamerské“ pohlcujúce zábery z pohľadu protagonistu. 

Príbeh podľa Hronca odhaľuje hlboké konotácie ľudského správania v danom prostredí na pozadí nekonečnej slučky virálnej videohry. Oceňuje jeho napätie aj atmosféru umocnenú hudbou. „Práve toto je jeden z počinov, ktorý má šancu rozšíriť divácku základňu aj o tínedžerov,“ hovorí Hronec o filme, ktorý sa stal hitom v Cannes. V rámci sprievodných programov o ňom povedie diskusiu Michal Božík.

Manipulatívna hra

Z tohtoročnej ponuky festivalu Berlinale zaujala spoločnosť Film Europe aj nemecká čierna komédia Čo vie Marielle režiséra Frédérica Hambaleka. Je príbehom o krehkej rovnováhe rodičovského páru, ktorá sa naruší, keď ich dcéra náhle objaví svoje telepatické schopnosti. Začuje všetko, o čom sa jej rodičia vo dne aj v noci rozprávajú. Manipulatívna hra vťahuje protagonistov do čoraz trápnejších a absurdnejších situácií s patričnými následkami. 

Predstaviteľka hlavnej hrdinky, herečka Leani Geiseler, bude zároveň hostkou festivalu a 20. októbra sa osobne zúčastní premiéry filmu v bratislavskom Kine Lumière. Súčasťou programu bude aj diskusia s moderátorkou Zuzanou Šifra Matuščákovou a psychologičkou Lenkou Pavukovou Rušarovou v spolupráci s podcastovou sériou Prítomie. 

V dokument Riefenstahl (2024) približuje režisérAndres Veiel jednu z najkontroverznejších osobností 20, storočia. Foto: Film Europe
V dokumente Riefenstahl (2024) približuje režisér Andres Veiel jednu z najkontroverznejších osobností 20, storočia. Foto: Film Europe

Dogmy a ich podoby

Sprievodný festivalový program obohatí aj masterclass Martina Šugára k japonskej animovanej kultovej klasike Anjelské vajce o dievčati v zatopenom meste. Film pôvodne uviedli v roku 1985. Pri príležitosti 40. výročia jeho premiéry sa bude uvádzať v kompletne reštaurovanej 4K verzii. 

Dokument Riefenstahl o nacistickej kariére nemeckej filmárky uvedie a v prednáške priblíži režisér Robert Kirchhoff. Nemenej zaujímavou sa ukazuje aj diskusia Juraja Malíčka s Danielom Pastirčákom k filmu Dogma z roku 1999 v réžii Kevina Smitha. Dobrodružná komédia s monty-pythonovským nádychom skúma náboženstvo, dogmy a spiritualitu, spochybňuje vieru a kladie otázky o božskej autorite. 

Na záver festivalu sa budú vyhlasovať aj najlepšie filmy vybrané študentskou porotou VŠMU a VŠVU v Bratislave. 

Autor:

Noomi Rapace ako Matka Tereza v dráme Teony Strugar Mitevskej Matka. Foto: Film Europe

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

film Štúr Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka v pripravovanom filme Štúr. Foto: Tina Botková

Štúr príde do kín v januári 2026

Desiaty celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej Štúr príde do kín 15. januára 2026. Práve začiatkom roka 2026 si pripomenieme 170. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra. V hlavných úlohách filmu Štúr sa predstavia Lukáš Pelč (Ľudovít Štúr), Ivana Kološová (Adela Ostrolúcka), Richard Autner, Marko Igonda, František Kovár, Jana Kvantiková, Daniel Žulčák, Csongor Kassai, Zuzana Konečná a ďalší. Vznik filmu podporili Audiovizuálny fond, scenár podporil Literárny fond. Štúr vzniká v produkcii spoločnosti The Factory s.r.o., koprodukuje ho STVR. Mariana Čengel Solčanská napísala aj scenár a na filme pracuje od roku 2020. Film je adaptáciou režisérkinho románu Milenec Adely Ostrolúckej (2024). Štúra tak publikum spozná očami zamilovanej ženy. Kodifikátor spisovnej slovenčiny tragicky zahynul ako 40-ročný po nešťastnom postrelení na poľovačke. Prežil život bohatý na dobrodružstvá, búrlivé dejiny a spoločenské premeny. Pre tých, ktorých zaujíma filmové zákulisie, pripravili vo Vysokých Tatrách na Hrebienku výstavu spojenú so vznikom tohoto výpravného filmu. Predstaví fotografie z nakrúcania a filmové kostýmy Michaely Mokrej. „Veríme, že výstava na Hrebienku priláka množstvo ľudí a sme veľmi vďační našim partnerom v Tatrách, že nám umožnili túto krásnu vec zrealizovať,“ povedal Lukáš Pelč, ktorý okrem toho, že stvárnil hlavnú postavu, film aj produkuje. Prvá klapka snímky Štúr padla na jeseň 2024. Nakrúcalo sa v Bratislave, v...
recenzia Dukla. Záber z filmu Dukla. Foto: Slovak Motion Picture

recenzia Dukla

Použiť brechtovský princíp vo filme chce nepochybne odvahu, i keď v kinematografii sa to občas deje. Ale použiť tento typ scudzovacieho efektu v bábkovom filme je riziko. Vo filme Dukla sa riskovať jeho tvorcom jednoznačne oplatilo. Princíp je použitý funkčne a Bertold Brecht by mal radosť. Napätie medzi desivým príbehom a formou, priznanou bábkohrou, sa stalo v Dukle metódou, ktorá rôznymi naratívnymi taktikami vytvára silnú a apelatívnu výpoveď. A čo je mimoriadne dôležité, robí tak (vďaka svojej štruktúre) bez akéhokoľvek pátosu. Podarilo sa tu vytvoriť presvedčivú ilúziu situácie pohyblivého frontu počas vojny – s tým má často problém dokonca i hraný film. https://youtu.be/Don-O4UcvY4?si=T0PfaqWgn3gbNx5n Príbeh je recepčne otvorený, vyrozprávaný štandardne a lineárne, rámcovaný úvodnou a záverečnou scénou pred televízorom, delený na niekoľko nadväzujúcich kapitoliek. Fabula nie je nijako komplikovaná, sujet nepoužíva naratívne ozvláštnenia. Ani nemusí, pretože tým povestným, neoformalisticky povedané „ozvláštnením“ je celá výrazová zložka, včítane dvoch sekvencií s transparentne priznanými rukami ovládajúcimi postavy – bábky. Významy sa tak vytvárajú na základe štylizovaných vizuálnych a auditívnych znakov, ktoré odkazujú na znaky iluzívnej skutočnosti a tie odkazujú na referenčné znaky historickej reality. Táto semiotická hra s interpretáciou interpretácie ale nekončí ako nejaký otravný model. Naopak, ako som spomenul vyššie, pôsobí autenticky a zakladá silnú recepčnú platformu emocionálneho pôsobenia. Je potešujúce, že film Dukla vznikol. V budúcnosti pri výročiach druhej...
29. MFDF Ji.hlava Ilustračné foto. Foto: MFDF Ji.hlava/Lukáš Veselý

ohlasy 29. MFDF Ji.hlava

Na 29. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava uviedli viac ako tristo filmov v súťažných aj nesúťažných sekciách. Nechýbali kurátorované pásma, industry program a sprievodné podujatia. Druhá desaťdňová Ji.hlava trvala od 24. októbra do 2. novembra. V retrospektívach sa zamerala na kolektívny film a tému jedla vo filme. V nadväznosti na minulý ročník premietla niekoľko filmov taiwanského režiséra Cai Ming-lianga, ktorý tentoraz v Jihlave počas festivalu nakrútil snímku zo svojej série Walker. Festivalovú znelku pripravil ukrajinský režisér Sergej Loznica. V párminútovej dokrútke zachytil nenápadný, ale rušivý fragment z ukrajinského metra v Dnipre. Ťažoba striebra Ji.hlava spravidla otvára aktuálne spoločenské témy, viac či menej explicitne formuluje otázky týkajúce sa ľudského prežívania v rôznych politických a ekonomických systémoch či počas medzinárodných vojnových konfliktov. Poľská režisérka Natalia Koniarz a kameraman Stanisław Cuske ocenení za film Striebro. Foto: MFDF Ji.hlava/Jan Hromadko Film Striebro, ktorý vyhral hlavnú festivalovú súťažnú sekciu Opus Bonum, približuje život baníkov pracujúcich v najvyššie položenej bani na striebornej hore v Bolívii. Poľská režisérka Natalia Koniarz sleduje banícky kolektív pri náročnom hľadaní a extrahovaní strieborných žíl, ako aj život rodín v izolovanej osade pod vrcholom hory. Baníci pracujú sami na seba, nie sú pod žiadnou firmou, vykorisťuje ich len systém sám. Často...
Zobraziť všetky články