Bratislava Industry Days 2026 Antonie Formanová v pripravovanom filme Zviera. Foto: HITCHHIKER Cinema
Písmo: A- | A+

Bratislava Industry Days je podujatie určené pre filmových profesionálov a profesionálky. Jeho zámerom je vytvoriť a prehĺbiť spoluprácu slovenských filmárov s medzinárodným prostredím. V rámci prezentácie pripravovaných filmov Works in Progress tento rok predstaví 17 projektov z regiónu strednej Európy. Projekty sú v rôznom štádiu vzniku. Bratislava Industry Days sa uskutoční počas MFF Febiofest v dňoch od 15. do 17. marca v Kine Lumière.

Bratislava Industry Days prepája filmových profesionálov a profesionálky predovšetkým v regióne strednej Európy. Tento rok sa uskutoční už 11. ročník podujatia. Prezentácia pripravovaných filmov  Works in Progress ako každoročne predstaví originálne pripravované projekty. „Celkovo sa účastníkom a účastníčkam predstaví 17 projektov. Sú medzi nimi hrané, dokumentárne aj animované filmy, dlhometrážne aj krátkometrážne. Z nich je 11 slovenských, z toho je 8 s plnou alebo majoritnou účasťou. Ide o filmové projekty s medzinárodným potenciálom,“ hovorí Tomáš Hudák z Národného kinematografického centra SFÚ, koordinátor Bratislava Industry Days.

Medzi vybrané slovenské a koprodukčné projekty sa dostali pripravované hrané filmy 9 mesiacov režisérky Anny Ahaliievy, Attention Whores Alice Bednárikovej či Hodina medzi psom a vlkom Terézie Halamovej. Predstaví sa aj Pásmo Michala Baláža a Zvíře Milady Těšitelovej. Prezentovať sa budú aj dokumenty 66852/Reimagined Radka Ševčíka, Práve som prišla do izby a neviem prečo som to urobila Evy Sajanovej, Hranice našej bolesti Kvet Nguyễn, RAW Veroniky Kováč a Razia Kristíny Leidenfrostovej. Medzi sedemnástkou projektov je aj animovaný film Dakto Alisy Ladeyshchikovej. Na Works in Progress dostanú priestor aj zahraničné projekty. Medzi nimi sú Dozvil na prozhyvannia režisérky Ally Mitiukovej, Imenem Ukrainy Vyacheslava Turyanytsyu, Kijv pod mojmi kolesami Mariny Baibarzy,  Glauben Özgüra Anila, Hullámok csendje Daniela Washingtona a Szczelina Katarzyny Iskry. Prezentácie projektov prebiehajú v anglickom jazyku. Otvorené sú pre profesionálne publikum zo Slovenska i zahraničia s Industry akreditáciou.

Rozdajú sedem cien

Po prezentáciách projektov budú nasledovať individuálne stretnutia tvorcov s producentmi a so zástupcami medzinárodných festivalov, industry platforiem a sales agentov. Podľa Tomáša Hudáka „účasť v Bratislave prisľúbilo približne 30 zástupcov a zástupkýň medzinárodných festivalov, industry platforiem, sales agentov či ďalších relevantných filmových inštitúcií.“ Projekty prezentované počas Works in Progress sa zároveň budú uchádzať o sedem cien. O držiteľovi hlavnej ceny Best Febio Pitch Award, dotovanej sumou tisíc eur, rozhodne medzinárodná porota. Tvoria ju Cecilia Barrionuevo z lisabonského festivalu Doclisboa, Ewa Szabłowska z poľského festivalu MFF Nové horizonty a Sofia Tocar zo spoločnosti Square Eyes, zaoberajúcej sa predajom filmových práv. Okrem hlavnej ceny na podujatí udelia ešte šesť ďalších partnerských cien.

Na Bratislava Industry Days 2026 sa uskutočnia aj tri panelové diskusie. Budú reflektovať súčasnú audiovizuálnu tvorbu a priemysel na Slovensku. Témou prvej z nich bude etika v dokumentárnej praxi. Druhá sa bude zaoberať zmluvným zabezpečením filmárstva so zámerom priniesť praktické rady, ako chrániť svoje práva a pracovať so zmluvami bezpečne a profesionálne. Na tretej diskusii sa bude hovoriť o aktuálnych podmienkach, v ktorých sa tvoria slovenské filmy. Všetky tri diskusie sa budú konať v súčinnosti s profesijnými organizáciami filmárov. Budú prebiehať v slovenskom jazyku a vstup na ne bude voľný.

Podujatie Bratislava Industry Days 2026 sa koná počas Medzinárodného filmového festivalu Febiofest. Organizuje ho Asociácia slovenských filmových klubov a Slovenský filmový ústav. Podujatie finančne podporili Audiovizuálny fond, Medzinárodný vyšehradský fond a Slovenská asociácia producentov v audiovízii.

Ružové sny majú 50 rokov

Febiofest je aj miestom prezentácie filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Počas festivalu sa uskutoční slávnostné uvedenie filmu Ružové sny (1976) pri príležitosti 50. výročia jeho vzniku. Poetický príbeh o krehkej láske dobrosrdečného, trochu naivného dedinského poštára Jakuba a krásnej Rómky Jolanky, uvedú za účasti tvorcov. Príde režisér a spoluscenáristu Dušan Hanák, scenárista Dušan Dušek, kameraman Jozef Šimončič a herecký predstaviteľ Juraj Nvota. Film o dospievaní, snívaní a prvej veľkej, ale zakázanej láske, plný láskavého humoru, v čase jeho vzniku ocenila odborná kritika i široké publikum doma a v zahraničí.

Záber z filmu Ružové sny. Foto: archív SFÚ/Miroslav Polák
Záber z filmu Ružové sny. Foto: archív SFÚ/Miroslav Polák

Febiofest si pripomenie aj dielo vlani zosnulej scenáristky a režisérky Evy Borušovičovej. Premietne film Vadí nevadí (2001), ktorý bol jej posledným režijným počinom. Film sa odohráva počas jedného víkendu v Bratislave a jej okolí. Naplno sa v ňom odráža režisérkin cit pre detail, presné zachytenie medziľudských vzťahov a jemne ironický pohľad na svet. Oba filmy Ružové sny a Vadí nevadí sú zaradené do sekcie Zrkadlo minulosti.

Autor:

Antonie Formanová v pripravovanom filme Zviera. Foto: HITCHHIKER Cinema

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Generál Golian režiséra Juraja Štepku. Foto: Cinemart

Generál Golian sa pýta, ako by sme sa na jeho mieste zachovali

Do slovenských kín prichádza vojnová dráma o mužovi, ktorý vrátil Slovensku tvár. Pred šiestimi rokmi sa režisér Juraj Štepka zahĺbil do štúdia archívov, historických materiálov a kníh s tematikou druhej svetovej vojny. Zaujímal sa o Jána Goliana, dôstojníka československej armády a brigádneho generála, ktorého chcel objaviť pre slovenský film. Silný príbeh tohto hrdinu stojí za to – Ján Golian spolupracoval počas vojny s ilegálnymi odbojovými skupinami a v roku 1944 viedol Slovenské národné povstanie. Režisér spolu so scenáristom Petrom Rajčákom presedeli v diskusiách s historikmi mnohé hodiny, aby sa o ňom dozvedeli čo najviac. Chceli o ňom nakrútiť historicky čo najpresnejší film, a to sa im podarilo. Po festivalovej premiére na piešťanskom Cinematiku a premiére v Banskej Bystrici a v Bratislave prichádza Generál Golian od 8. októbra do slovenských kín. Hrdinstvo alebo rodina „Jána Goliana v skutočnosti veľmi nepoznáme. Nepostavili sme mu dôstojnú sochu, nenakrútili o ňom hraný film, a pritom ide o jednu z najvýznamnejších osobností našich moderných dejín,“ povedal pre médiá režisér. Práve to bola preňho a pre scenáristu príležitosť napísať jeho príbeh a ukázať ľuďom, že aj malý národ môže mať veľkých synov. Vnímajú ho ako silného človeka, ktorý sa vedel rozhodnúť v okamihu, keď to bolo najťažšie, napriek tomu, že tušil, aké následky bude jeho rozhodnutie znamenať preňho aj pre jeho rodinu. „To...
Polnočná omša Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Polnočná omša  s diskusiou v Kine Lumière

Film Polnočná omša (1962) režiséra Jiřího Krejčíka vydal tento rok Slovenský filmový ústav (SFÚ) na blu-ray nosiči. Pri tejto príležitosti sa v Kine Lumière uskutoční projekcia filmu a diskusia v programovom cykle Kino-Ikon Choice. Počas nej sa zúčastnení hostia budú venovať rôznym aspektom tohto diela. Stretnutie v réžii rovnomenného filmologického časopisu Kino-Ikon sa uskutoční vo štvrtok 8. októbra o 17.00 hod. Vstup na diskusiu je voľný. Filmová adaptácia známej rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša Polnočná omša je dramatickým príbehom malomeštiackej rodiny Kubišových na strednom Slovensku. Jej členovia buď priamo kolaborujú s Nemcami, alebo len túžia prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja. Pred časom sa pridal k partizánom a na Štedrý večer roku 1944 sa vracia domov. Je to jeden z menej známych povstaleckých filmov. V širokouhlom zábere ho nakrútil v tom čase v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe hosťujúci český režisér Jiří Krejčík. Na scenári sa okrem Krejčíka a Karvaša podieľal aj Albert Marenčin, vtedajší vedúci I. tvorivej skupiny Štúdia hraných filmov. Za kamerou stál Rudolf Stahl, autorom hudby bol Zdeněk Liška. Diskusia po filme bude „o histórii jeho vzniku, o peripetiách filmovej adaptácie rovnomennej predlohy Petra Karvaša v kontexte aj jej dovtedajších či neskorších divadelných adaptácií – témou budú otázky dramaturgie, či hereckého...
Fotografia z filmu 33 krokov

Neskrotní démoni tráum

Názov filmu 33 krokov vychádza zo vzdialenosti od bydliska Milana Daniela k miestu, kde ho pred rokmi napadli. Iba preto, že je Róm. Brutálny útok prežil. Okrem nepeknej jazvy cez hlavu mu však zostala aj trauma, ktorá dnes ovplyvňuje aj jeho deti. Príbehom Milana Daniela, ktorý vo filme stvárňuje hlavnú postavu, sa inšpirovala režisérska dvojica Anna a Šimon Domčekovci. Film 33 krokov mal premiéru na MFF v Karlových Varoch v súťažnej sekcii Proxima. Odniesol si Zvláštne uznanie poroty a od 8. októbra je film 33 krokov aj v slovenských kinách. Hoci sa inšpiroval skutočnými udalosťami a muž, ktorý ich prežil stvárňuje hlavného hrdinu, ide o hraný projekt – hoci na hrane dokumentu. Ide o ich spoločný celovečerný debut. „Inšpirovali sme sa reálnymi udalosťami, ale chceli sme urobiť hraný film. Nepracovali sme s napísanými dialógmi. Spôsob natáčania tiež prispel k výsledku – nemali sme dvadsať 12-hodínových dní za sebou. Rodinu sme navštevovali v malom štábe, redukovanom na minimum, na pár hodín denne. Dlhšie nebolo, skrz zdravotný stav hlavného protagonistu, často ani možné natáčať,“ vysvetľujú Anna a Šimon Domčekovci v rozhovore na stránke SFÚ. „Niekedy sa podaril záber, niekedy obraz. Počiatočné obmedzenia však prispeli k tvaru, ktorý by nebol v inom produkčnom systéme možný. Dobrou pomôckou bola aj herecká metóda Johna Cassavetesa,“...
Zobraziť všetky články