Bratislava Industry Days 2026 Antonie Formanová v pripravovanom filme Zviera. Foto: HITCHHIKER Cinema
Písmo: A- | A+

Bratislava Industry Days je podujatie určené pre filmových profesionálov a profesionálky. Jeho zámerom je vytvoriť a prehĺbiť spoluprácu slovenských filmárov s medzinárodným prostredím. V rámci prezentácie pripravovaných filmov Works in Progress tento rok predstaví 17 projektov z regiónu strednej Európy. Projekty sú v rôznom štádiu vzniku. Bratislava Industry Days sa uskutoční počas MFF Febiofest v dňoch od 15. do 17. marca v Kine Lumière.

Bratislava Industry Days prepája filmových profesionálov a profesionálky predovšetkým v regióne strednej Európy. Tento rok sa uskutoční už 11. ročník podujatia. Prezentácia pripravovaných filmov  Works in Progress ako každoročne predstaví originálne pripravované projekty. „Celkovo sa účastníkom a účastníčkam predstaví 17 projektov. Sú medzi nimi hrané, dokumentárne aj animované filmy, dlhometrážne aj krátkometrážne. Z nich je 11 slovenských, z toho je 8 s plnou alebo majoritnou účasťou. Ide o filmové projekty s medzinárodným potenciálom,“ hovorí Tomáš Hudák z Národného kinematografického centra SFÚ, koordinátor Bratislava Industry Days.

Medzi vybrané slovenské a koprodukčné projekty sa dostali pripravované hrané filmy 9 mesiacov režisérky Anny Ahaliievy, Attention Whores Alice Bednárikovej či Hodina medzi psom a vlkom Terézie Halamovej. Predstaví sa aj Pásmo Michala Baláža a Zvíře Milady Těšitelovej. Prezentovať sa budú aj dokumenty 66852/Reimagined Radka Ševčíka, Práve som prišla do izby a neviem prečo som to urobila Evy Sajanovej, Hranice našej bolesti Kvet Nguyễn, RAW Veroniky Kováč a Razia Kristíny Leidenfrostovej. Medzi sedemnástkou projektov je aj animovaný film Dakto Alisy Ladeyshchikovej. Na Works in Progress dostanú priestor aj zahraničné projekty. Medzi nimi sú Dozvil na prozhyvannia režisérky Ally Mitiukovej, Imenem Ukrainy Vyacheslava Turyanytsyu, Kijv pod mojmi kolesami Mariny Baibarzy,  Glauben Özgüra Anila, Hullámok csendje Daniela Washingtona a Szczelina Katarzyny Iskry. Prezentácie projektov prebiehajú v anglickom jazyku. Otvorené sú pre profesionálne publikum zo Slovenska i zahraničia s Industry akreditáciou.

Rozdajú sedem cien

Po prezentáciách projektov budú nasledovať individuálne stretnutia tvorcov s producentmi a so zástupcami medzinárodných festivalov, industry platforiem a sales agentov. Podľa Tomáša Hudáka „účasť v Bratislave prisľúbilo približne 30 zástupcov a zástupkýň medzinárodných festivalov, industry platforiem, sales agentov či ďalších relevantných filmových inštitúcií.“ Projekty prezentované počas Works in Progress sa zároveň budú uchádzať o sedem cien. O držiteľovi hlavnej ceny Best Febio Pitch Award, dotovanej sumou tisíc eur, rozhodne medzinárodná porota. Tvoria ju Cecilia Barrionuevo z lisabonského festivalu Doclisboa, Ewa Szabłowska z poľského festivalu MFF Nové horizonty a Sofia Tocar zo spoločnosti Square Eyes, zaoberajúcej sa predajom filmových práv. Okrem hlavnej ceny na podujatí udelia ešte šesť ďalších partnerských cien.

Na Bratislava Industry Days 2026 sa uskutočnia aj tri panelové diskusie. Budú reflektovať súčasnú audiovizuálnu tvorbu a priemysel na Slovensku. Témou prvej z nich bude etika v dokumentárnej praxi. Druhá sa bude zaoberať zmluvným zabezpečením filmárstva so zámerom priniesť praktické rady, ako chrániť svoje práva a pracovať so zmluvami bezpečne a profesionálne. Na tretej diskusii sa bude hovoriť o aktuálnych podmienkach, v ktorých sa tvoria slovenské filmy. Všetky tri diskusie sa budú konať v súčinnosti s profesijnými organizáciami filmárov. Budú prebiehať v slovenskom jazyku a vstup na ne bude voľný.

Podujatie Bratislava Industry Days 2026 sa koná počas Medzinárodného filmového festivalu Febiofest. Organizuje ho Asociácia slovenských filmových klubov a Slovenský filmový ústav. Podujatie finančne podporili Audiovizuálny fond, Medzinárodný vyšehradský fond a Slovenská asociácia producentov v audiovízii.

Ružové sny majú 50 rokov

Febiofest je aj miestom prezentácie filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Počas festivalu sa uskutoční slávnostné uvedenie filmu Ružové sny (1976) pri príležitosti 50. výročia jeho vzniku. Poetický príbeh o krehkej láske dobrosrdečného, trochu naivného dedinského poštára Jakuba a krásnej Rómky Jolanky, uvedú za účasti tvorcov. Príde režisér a spoluscenáristu Dušan Hanák, scenárista Dušan Dušek, kameraman Jozef Šimončič a herecký predstaviteľ Juraj Nvota. Film o dospievaní, snívaní a prvej veľkej, ale zakázanej láske, plný láskavého humoru, v čase jeho vzniku ocenila odborná kritika i široké publikum doma a v zahraničí.

Záber z filmu Ružové sny. Foto: archív SFÚ/Miroslav Polák
Záber z filmu Ružové sny. Foto: archív SFÚ/Miroslav Polák

Febiofest si pripomenie aj dielo vlani zosnulej scenáristky a režisérky Evy Borušovičovej. Premietne film Vadí nevadí (2001), ktorý bol jej posledným režijným počinom. Film sa odohráva počas jedného víkendu v Bratislave a jej okolí. Naplno sa v ňom odráža režisérkin cit pre detail, presné zachytenie medziľudských vzťahov a jemne ironický pohľad na svet. Oba filmy Ružové snyVadí nevadí sú zaradené do sekcie Zrkadlo minulosti.

Autor:

Antonie Formanová v pripravovanom filme Zviera. Foto: HITCHHIKER Cinema

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články