Bratislava Industry Days 2026 Antonie Formanová v pripravovanom filme Zviera. Foto: HITCHHIKER Cinema
Písmo: A- | A+

Bratislava Industry Days je podujatie určené pre filmových profesionálov a profesionálky. Jeho zámerom je vytvoriť a prehĺbiť spoluprácu slovenských filmárov s medzinárodným prostredím. V rámci prezentácie pripravovaných filmov Works in Progress tento rok predstaví 17 projektov z regiónu strednej Európy. Projekty sú v rôznom štádiu vzniku. Bratislava Industry Days sa uskutoční počas MFF Febiofest v dňoch od 15. do 17. marca v Kine Lumière.

Bratislava Industry Days prepája filmových profesionálov a profesionálky predovšetkým v regióne strednej Európy. Tento rok sa uskutoční už 11. ročník podujatia. Prezentácia pripravovaných filmov  Works in Progress ako každoročne predstaví originálne pripravované projekty. „Celkovo sa účastníkom a účastníčkam predstaví 17 projektov. Sú medzi nimi hrané, dokumentárne aj animované filmy, dlhometrážne aj krátkometrážne. Z nich je 11 slovenských, z toho je 8 s plnou alebo majoritnou účasťou. Ide o filmové projekty s medzinárodným potenciálom,“ hovorí Tomáš Hudák z Národného kinematografického centra SFÚ, koordinátor Bratislava Industry Days.

Medzi vybrané slovenské a koprodukčné projekty sa dostali pripravované hrané filmy 9 mesiacov režisérky Anny Ahaliievy, Attention Whores Alice Bednárikovej či Hodina medzi psom a vlkom Terézie Halamovej. Predstaví sa aj Pásmo Michala Baláža a Zvíře Milady Těšitelovej. Prezentovať sa budú aj dokumenty 66852/Reimagined Radka Ševčíka, Práve som prišla do izby a neviem prečo som to urobila Evy Sajanovej, Hranice našej bolesti Kvet Nguyễn, RAW Veroniky Kováč a Razia Kristíny Leidenfrostovej. Medzi sedemnástkou projektov je aj animovaný film Dakto Alisy Ladeyshchikovej. Na Works in Progress dostanú priestor aj zahraničné projekty. Medzi nimi sú Dozvil na prozhyvannia režisérky Ally Mitiukovej, Imenem Ukrainy Vyacheslava Turyanytsyu, Kijv pod mojmi kolesami Mariny Baibarzy,  Glauben Özgüra Anila, Hullámok csendje Daniela Washingtona a Szczelina Katarzyny Iskry. Prezentácie projektov prebiehajú v anglickom jazyku. Otvorené sú pre profesionálne publikum zo Slovenska i zahraničia s Industry akreditáciou.

Rozdajú sedem cien

Po prezentáciách projektov budú nasledovať individuálne stretnutia tvorcov s producentmi a so zástupcami medzinárodných festivalov, industry platforiem a sales agentov. Podľa Tomáša Hudáka „účasť v Bratislave prisľúbilo približne 30 zástupcov a zástupkýň medzinárodných festivalov, industry platforiem, sales agentov či ďalších relevantných filmových inštitúcií.“ Projekty prezentované počas Works in Progress sa zároveň budú uchádzať o sedem cien. O držiteľovi hlavnej ceny Best Febio Pitch Award, dotovanej sumou tisíc eur, rozhodne medzinárodná porota. Tvoria ju Cecilia Barrionuevo z lisabonského festivalu Doclisboa, Ewa Szabłowska z poľského festivalu MFF Nové horizonty a Sofia Tocar zo spoločnosti Square Eyes, zaoberajúcej sa predajom filmových práv. Okrem hlavnej ceny na podujatí udelia ešte šesť ďalších partnerských cien.

Na Bratislava Industry Days 2026 sa uskutočnia aj tri panelové diskusie. Budú reflektovať súčasnú audiovizuálnu tvorbu a priemysel na Slovensku. Témou prvej z nich bude etika v dokumentárnej praxi. Druhá sa bude zaoberať zmluvným zabezpečením filmárstva so zámerom priniesť praktické rady, ako chrániť svoje práva a pracovať so zmluvami bezpečne a profesionálne. Na tretej diskusii sa bude hovoriť o aktuálnych podmienkach, v ktorých sa tvoria slovenské filmy. Všetky tri diskusie sa budú konať v súčinnosti s profesijnými organizáciami filmárov. Budú prebiehať v slovenskom jazyku a vstup na ne bude voľný.

Podujatie Bratislava Industry Days 2026 sa koná počas Medzinárodného filmového festivalu Febiofest. Organizuje ho Asociácia slovenských filmových klubov a Slovenský filmový ústav. Podujatie finančne podporili Audiovizuálny fond, Medzinárodný vyšehradský fond a Slovenská asociácia producentov v audiovízii.

Ružové sny majú 50 rokov

Febiofest je aj miestom prezentácie filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Počas festivalu sa uskutoční slávnostné uvedenie filmu Ružové sny (1976) pri príležitosti 50. výročia jeho vzniku. Poetický príbeh o krehkej láske dobrosrdečného, trochu naivného dedinského poštára Jakuba a krásnej Rómky Jolanky, uvedú za účasti tvorcov. Príde režisér a spoluscenáristu Dušan Hanák, scenárista Dušan Dušek, kameraman Jozef Šimončič a herecký predstaviteľ Juraj Nvota. Film o dospievaní, snívaní a prvej veľkej, ale zakázanej láske, plný láskavého humoru, v čase jeho vzniku ocenila odborná kritika i široké publikum doma a v zahraničí.

Záber z filmu Ružové sny. Foto: archív SFÚ/Miroslav Polák
Záber z filmu Ružové sny. Foto: archív SFÚ/Miroslav Polák

Febiofest si pripomenie aj dielo vlani zosnulej scenáristky a režisérky Evy Borušovičovej. Premietne film Vadí nevadí (2001), ktorý bol jej posledným režijným počinom. Film sa odohráva počas jedného víkendu v Bratislave a jej okolí. Naplno sa v ňom odráža režisérkin cit pre detail, presné zachytenie medziľudských vzťahov a jemne ironický pohľad na svet. Oba filmy Ružové sny a Vadí nevadí sú zaradené do sekcie Zrkadlo minulosti.

Autor:

Antonie Formanová v pripravovanom filme Zviera. Foto: HITCHHIKER Cinema

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články