Záber z filmu Keď život chutí

CINEDU ponúkne program v Novom Meste nad Váhom, Trenčíne aj Bratislave

Písmo: A- | A+

Medzinárodný festival filmov pre deti a mládež CINEDU 2024, jediný svojho druhu na Slovensku, sa začína v pondelok 23. 9. v Kine Považan v Mestskom kultúrnom stredisku v Novom Meste nad Váhom. Súčasťou programu sú však aj podujatia v Trenčíne a Bratislave. Potrvá do 6. 10.

Sme hrdí na to, že sme ako organizátori festivalu prekonali počiatočné finančné prekážky a že aj napriek tomu prinášame našim deťom a mládeži aj tento rok kvalitný program, aj keď v mierne zmenšenej podobe oproti roku 2023,“ hovorí riaditeľka a zakladateľka festivalu Ľudmila Cviková. „Nadchádzajúci 6. ročník opätovne prináša niekoľko pozitívnych noviniek, ako je napríklad  zavedenie používania pracovných listov pre mladých divákov a ich pedagógov, ktoré dostanú ku každému navštívenému filmovému premietaniu. CINEDU chce týmto novým krokom prispieť k filmovej gramotnosti svojich divákov, podobne ako to robia iné európske filmové festivaly pre tieto vekové kategórie,“ pokračuje Cviková. Pracovné listy sú vyrobené pre každý film zvlášť a CINEDU ich prináša v spolupráci s českou Asociáciou pre filmovú a audiovizuálnu výchovu. Obsahujú informácie o filmoch a návody, podľa ktorých môžu pedagógovia a deti o filmoch po predstavení diskutovať.

Čo ponúkne samotný program festivalu? „CINEDU v exkluzívnej slovenskej premiére prináša svojim mladým divákom aj tento rok výber kvalitných celovečerných hraných a animovaných filmov z krajín s bohatou tradíciou výroby detských filmov: Kanada, Francúzsko, Holandsko, Nórsko, Nemecko, ale aj z Mongolska, Poľska, Českej republiky, Slovenska a iných,“ uvádzajú organizátori. „Ide o medzinárodne oceňované a divácky obľúbené filmy, adaptácie obľúbených kníh, detektívky, komédie, rodinné a dobrodružné príbehy, ako švédsky film Rodinka lupičov (r. Leif Lindblom), dánsky film Môj brat robot (r. Frederik Nørgaard) či nemecký film Max a tím dôchodcov (r. Winfried Oelsner). Témy príbehov sú tiež rôznorodé a príťažlivé pre mladých divákov: priateľstvo, udržateľnosť, technologický pokrok, ekológia, tolerancia, medzigeneračné vzťahy, odvaha, humor, dôvera a spolupráca,“ dodávajú organizátori.

Festival uvedie tiež nórsky film Lars je LOL (r. Win Eirik Sæter Stordahl), cenami ovenčený kanadský festivalový hit Maxova Farma (r. Sébastien Gagné), holandský film Levica (r. Raymond Grimbergen) či francúzsko-belgický animovaný film Sirocco a Veterné kráľovstvo (r. Benoît Chieux). Ten sa hrdí diváckymi cenami z festivalov v Annecy a Záhrebe. V predpremiére CINEDU premietne česko-slovensko-francúzska animovaná snímka Keď život chutí (r. Kristina Dufková). Príbeh 12-ročného Bena, milovníka jedla a varenia (čo je na ňom vidieť), ktorý sa zamiluje a získa tak motiváciu zbaviť sa kíl navyše, mal premiéru na festivale v Annecy. V súťažnej sekcii celovečerných filmov Contrechamps mu tu udelili Cenu poroty. Slovenským koproducentom filmu je spoločnosť NOVINSKY. Pred premietaním snímky, ktoré bude 29. 9., vyhlási festival Cenu diváka, o ktorej rozhodnú mladí návštevníci.

CINEDU ponúka aj pestrý sprievodný program. „Novinkou sprievodného programu bude tento rok aj Medialab, t. j. priestor, kde sa mládež bude môcť oboznámiť s novými technológiami ako VR (virtuálna realita) alebo videohrami, ktoré sa stávajú čoraz viac súčasťou ich života,“ hovorí Cviková. MediaLab bude prebiehať v MsKS v Novom Meste nad Váhom a v Trenčíne. Pôjde o dvojdňový program zostavený z prednášok o videogamingu, AI či bezpečnosti na internete.

Veľmi sa tiež tešíme z našej pokračujúcej spolupráce s KKC Hviezda v Trenčíne a špeciálnej časti programu pripravenej pre tínedžerov – Cinedu Teens Space v Bratislave,” pokračuje Cviková. Program Cinedu Teens Space je kreatívno-edukačný program zostavený pre tínedžerov 13+ a mladých dospelých. Vznikol v spolupráci s Bratislavským kultúrnym a informačným strediskom, Slovenským filmovým ústavom a Kinom Lumière, kde sa budú 4. a 5. 10. premietať filmy. O deň skôr je v rámci programu v bratislavských Klariskách pripravená interaktívna prednáška švédskej expertky Yara Tag-Eldeen o tom, ako sa umelá inteligencia a platformy sociálnych médií používajú na prenášanie dezinformácií a masterclass režiséra Ivana Ostrochovského. Porozpráva o natáčaní svojho filmu Svetloplachosť a o tom, ako sa nakrúca vo vojnových podmienkach.

Chcela by som sa veľmi poďakovať všetkým partnerom, podporovateľom, sponzorom a spolupracovníkom, ktorí chápu význam filmovej gramotnosti našich detí a mládeže a snažia sa spolu s nami robiť prvé kroky v jej rozvíjaní na Slovensku. Okrem edukačného elementu majú filmy aj zázračnú moc prepájania kultúr, objavovania nových dimenzií, obohacovania vnútorných svetov detí a mládeže. Sme veľmi hrdí na to, že sa ako jediný filmový festival na Slovensku našim mladým divákom venujeme v takomto rozsahu,“ uzatvára Cviková.

Autor:

Záber z filmu Keď život chutí. FOTO: NOVINSKI

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme

Týždeň vo filme 1965: Dvadsať rokov žurnálu a voda, voda…

Začíname bilanciou. Práve dvadsať rokov pred tým, ako sa Týždeň vo filme číslo 25/1965 dostal na plátna kín, vyšiel prvý československý týždenník. To využili spravodajcovia bratislavskej redakcie na rekapituláciu a zozbierali viacero zaujímavých čísel: bolo to 2565. vydanie, dĺžka filmového materiálu (vtedy sa film meral na metre) sa rovnala vzdialenosti z Prahy do Čiernej nad Tisou! Počet snímok presne nikto nezrátal, lebo bol v jednotlivých vydaniach pohyblivý, ale odhadom dosiahol vyše 20-tisíc. Monotematický týždenník bol zostavený z archívu dvadsaťročného obdobia a priniesol niekoľko zovšeobecnení, ktoré zaujmú i dnešného diváka. Mladí „ušli“ do miest, v malých obciach ostali len starí. Ženy získavali ocenenia, ale na babičky sa zabudlo. Športovci za svetové úspechy dostali potreby pre domácnosť... V závere týždenníka diváci v kine odpovedali, čo by radi v žurnále videli. Čo iné ako zaujímavosti z celého sveta? Hlavnou témou ďalších týždenníkov série bola voda, presnejšie povodne, ktoré postihli celý svet: od Mississippi (č. 26) cez Maďarsko, ale nás sa blízko týkali najmä Morava, Dyje a Dunaj, ktorý vystrájal od Bratislavy až po Komárno (č. 27 – 29). Potom tu boli problémy s pitnou vodou. V druhej polovici dvadsiateho storočia nemalo vodovod ani okresné mesto Galanta (!) a rovnako na tom boli dve tretiny obyvateľov Slovenska. Aby to však príliš nebolelo, bol v tom istom čísle (31) aj...
Záber z filmu Balkón plný plienok. Foto: archív SFÚ

Digitálne kino: Závan nehy

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Petra Solana Balkón plný plienok (1978) je jedným z mála slovenských dokumentárnych filmov spred roka 1989, v ktorom sa tematizuje život rodiny s dospelým postihnutým dieťaťom. Ako hovoríme o ľuďoch, ktorí sa pre postihnutie, telesné či duševné znevýhodnenie nemôžu alebo sa len ťažko vedia začleniť do bežného života? Ako ich zobrazujeme? Akými slovami ich (ešte aj) dnes označujeme, ako ich klasifikujeme napríklad v databázach knižníc či filmových archívov, aby sa vôbec dalo skúmať, ako sa ich reprezentácia v priebehu desaťročí vyvíja? V databáze SK Cinema v súvislosti s dokumentárnymi filmami nájdeme len zopár hesiel, ktoré viac či menej priamo pomenúvajú predmet alebo tému snímok, v ktorých vystupujú ľudia s postihnutím alebo tí (a najmä tie), čo sa o nich starajú. Zdravotne postihnutí (7). Telesne postihnutí (9). Mentálne postihnutí (3). Muskulárna dystrofia (1). Autizmus (1). Čísla v zátvorke označujú počet evidovaných dokumentárnych titulov. Nie je ich veľa, navyše viaceré heslá sa krížia. S prechodom do súčasnosti sa výskyt filmov, ktoré rozrôzňujú reprezentáciu osôb žijúcich s postihnutím a ich opatrovateliek či opatrovateľov, v databáze SK Cinema veľmi nezvyšuje. Je to bezpochyby aj tým,...
Záber z filmu Za oponou veľhôr. Foto: Dayhey

Ako sa horolezecká vášeň postupne mení na potrebu pomáhať?

V roku 1984 sa horolezkyňa Dina Štěrbová stala prvou ženou, ktorá zdolala himalájsku osemtisícovku Čho Oju (8021 m). Neskôr sa začala venovať humanitárnej pomoci a s kolegom Vítězslavom Dokoupilom v pakistanskom Baltistane vo výške 3500 metrov nad morom vybudovala nemocnicu nielen pre horolezcov, ale aj miestnych ľudí, ktorí dovtedy v jednej z najodľahlejších častí sveta nemali prístup k zdravotnej starostlivosti. Inšpiratívny príbeh tejto výnimočnej ženy rozpráva česko-slovenský dokumentárny film režisérky Hany Pinkavovej Za oponou veľhôr. Priekopníčka československého horolezectva Dina Štěrbová musela bojovať s predsudkami v horolezectve aj v spoločnosti. V čase, keď zdolávala najvyššie vrcholy, nebola prítomnosť žien v tomto športe vôbec bežná. Muži ich odmietali brať na expedície, pretože by vraj na ne nemuseli mať dostatok fyzických, ale ani psychických síl. „Stretla som sa s mnohými predsudkami, niekedy až brutálnymi a hlúpymi, pričom to ešte umocňovala doba normalizácie, keď som v socialistickom horolezeckom zväze rozhodne nepatrila medzi vyvolených. Ak však človek nedokáže takéto prekážky prekonať, môže to rovno zabaliť,“ povedala dnes 84-ročná Štěrbová v presskite k filmu. Rodáčka z Bratislavy vyštudovala matematiku, ktorú v rokoch 1964 – 1992 vyučovala na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. Je tiež autorkou viacerých kníh. „Mojím cieľom bolo zachytiť Dinu v rôznych životných etapách a umožniť divákovi nahliadnuť do jej vnútra. Film je mozaikou spomienok, archívnych materiálov a autentických momentov...
Zobraziť všetky články