Záber z filmu Za oponou veľhôr. Foto: Dayhey

Ako sa horolezecká vášeň postupne mení na potrebu pomáhať?

Písmo: A- | A+

V roku 1984 sa horolezkyňa Dina Štěrbová stala prvou ženou, ktorá zdolala himalájsku osemtisícovku Čho Oju (8021 m). Neskôr sa začala venovať humanitárnej pomoci a s kolegom Vítězslavom Dokoupilom v pakistanskom Baltistane vo výške 3500 metrov nad morom vybudovala nemocnicu nielen pre horolezcov, ale aj miestnych ľudí, ktorí dovtedy v jednej z najodľahlejších častí sveta nemali prístup k zdravotnej starostlivosti. Inšpiratívny príbeh tejto výnimočnej ženy rozpráva česko-slovenský dokumentárny film režisérky Hany Pinkavovej Za oponou veľhôr.

Priekopníčka československého horolezectva Dina Štěrbová musela bojovať s predsudkami v horolezectve aj v spoločnosti. V čase, keď zdolávala najvyššie vrcholy, nebola prítomnosť žien v tomto športe vôbec bežná. Muži ich odmietali brať na expedície, pretože by vraj na ne nemuseli mať dostatok fyzických, ale ani psychických síl. „Stretla som sa s mnohými predsudkami, niekedy až brutálnymi a hlúpymi, pričom to ešte umocňovala doba normalizácie, keď som v socialistickom horolezeckom zväze rozhodne nepatrila medzi vyvolených. Ak však človek nedokáže takéto prekážky prekonať, môže to rovno zabaliť,“ povedala dnes 84-ročná Štěrbová v presskite k filmu.

Rodáčka z Bratislavy vyštudovala matematiku, ktorú v rokoch 1964 – 1992 vyučovala na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. Je tiež autorkou viacerých kníh. „Mojím cieľom bolo zachytiť Dinu v rôznych životných etapách a umožniť divákovi nahliadnuť do jej vnútra. Film je mozaikou spomienok, archívnych materiálov a autentických momentov z jej súčasného života. Sledovanie Diny pri jej posledných výpravách do Pakistanu, kde sa lúči s horami a zároveň dohliada na fungovanie nemocnice v Baltistane, prináša silný emocionálny oblúk,“ napísala v režijnej explikácii v presskite Hana Pinkavová. „Vizuálne som sa rozhodla pre kontrast medzi dvoma svetmi, ktoré definovali Dininu životnú cestu – medzi divokými himalájskymi masívmi a civilizačnou realitou Európy. Kým v horách sledujeme surovú krásu prírody a náročné životné podmienky miestnych obyvateľov, v Európe vidíme Dinu pri písaní kníh, rozhovoroch a spomienkach na obdobia, keď musela bojovať proti predsudkom v horolezectve aj v spoločnosti.

Film Za oponou veľhôr je podľa režisérky nielen dokument o horách, ale aj „univerzálny príbeh o hľadaní zmyslu, o zodpovednosti voči svetu a o tom, že skutočné vrcholy nie sú len tie, ktoré zdolávame fyzicky, ale aj tie, ktoré nás menia zvnútra.

Režisérka strávila so Štěrbovou mnoho hodín v rozhovoroch nielen o živote, horách a humanitárnej pomoci, ale aj o politike, samote či slobode. Podľa filmárky film nie je iba príbehom výnimočnej ženy, no snažila sa zachytiť aj obraz osobnej premeny, v ktorej sa „horolezecká vášeň mení na hlbokú potrebu pomáhať“. Štěrbová jej vraj vravela, že mala film o nej nakrútiť pred štyridsiatimi rokmi, keď ešte liezla. „Mala pravdu – vtedy by bolo viac autentických záberov z jej výstupov. Ale filmov o horolezectve je veľa. Pre mňa bolo podstatné niečo iné – čo si Dina z týchto výprav odniesla a ako ju to nasmerovalo k humanitárnej pomoci.

Film, ktorý sa natáčal v Baltistane, v Česku aj na Lomnickom štíte, sa režisérke podarilo dokončiť po päťročnom úsilí. Vznikol v česko-slovenskej koprodukcii. Českým producentom je Viktor Schwarcz (Cineart TV Prague), slovenskou producentkou Silvia Panáková (Dayhey). Koproducentmi sú Česká televízia a Margita Štěrbová. V slovenskej premiére bol uvedený na festivale Hory a mesto, v slovenskej kinodistribúcii je od 3. apríla.

Hana Pinkavová absolvovala dokumentárnu réžiu na FAMU a v rokoch 1981 – 1991 pracovala ako režisérka a scenáristka vo Filmovom štúdiu Gottwaldov. Od roku 1991 pôsobí ako nezávislá režisérka a scenáristka a vytvorila vyše 120 autorských dokumentárnych filmov rôznych metráží.

Za oponou veľhôr (r. Hana Pinkavová, Česko/Slovensko, 2025)

Celkový rozpočet filmu: 151 566 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 20 000 eur)

Distribučná premiéra: 3. apríla 2025

Autor:

Záber z filmu Za oponou veľhôr. Foto: Dayhey

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Režisér Marko Škop. Foto: Archív M. Š.

rozhovor Marko Škop

Cez psychologickú drámu Láska sa režisér Marko Škop zamýšľa nad pôvodom narcizmu v rodinách a pokúša sa vysporiadať s chorobami tela aj duše, ktoré sa v istom momente už nedajú liečiť. Jeho nový film príde do kín 24. septembra, vo festivalovej predpremiére ju premietne MFF Cinematik.     Príbeh lekárky Anny a jej pacienta vstúpil do života režiséra Marka Škopa v čase, keď jeho mama bojovala s nevyliečiteľnou chorobou ALS. Rodina odrazu stála zoči-voči utrpeniu, ktoré akoby nemalo konca. S vážnou situáciou riešil aj hlboké dilemy o tom, či je horšie mať chorú dušu alebo choré telo a ako to môže alebo nemôže súvisieť. Zákonite v ňom vyvolali otázku, ako a kedy nechať človeka z tohto sveta odísť. Preto sa v dráme Láska rozhodol zisťovať, ako prijímame smrť, v čom sme dozreli a v čom sme stále deti, ktoré zostávajú čiastkovými objektmi svojich mám. Mnohé médiá dnes odzrkadľujú, že téma mentálneho zdravia začína ľudí čoraz viac zaujímať. Ako to vnímate vy? Vnímam to rovnako. Jedným z dôvodov môže byť, že máme viac času zaoberať sa sami sebou, svojím vnútrom. Osobne sa teším, že sa objavuje čoraz viac článkov, rozhovorov, podcastov s odborníkmi z oblasti psychoterapie a psychiatrie, ale aj s ľuďmi, ktorí majú alebo mali rozličné zdravotné problémy a prešli istým terapeutickým procesom. Aj váš nový film nesie výraznú terapeutickú stopu....
Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Na Cinematiku uvedie Slovenský filmový ústav Kristove roky a svoje dva nové koprodukčné dokumenty

Na 21. medzinárodnom filmovom festivale Cinematik uvedie Slovenský filmový ústav (SFÚ) dva nové dokumentárne filmy, na ktorých sa podieľal ako koprodukčný partner. Oba predstavia dvoch významných slovenských tvorcov. Režiséra a scenáristu Dušana Hanáka a už zosnulého kameramana Igora Luthera. Pri príležitosti dokumentu o Lutherovi festival premietne aj dva klasické filmy. Debut Juraja Jakubiska Kristove roky (1967) a krátky animovaný film Pingvin (1964) Vladimíra Popoviča a Veroniky Margótsyovej. Pri oboch stál Luther za kamerou. MFF Cinematik 2026 sa koná v termíne od 8. do 13. septembra v Piešťanoch. V súťažnej sekcii dokumentárnych filmov Cinematik.doc sa do výberu šiestich titulov dostali aj dva dokumenty, na ktorých participoval Slovenský filmový ústav ako koprodukčný partner. Život alebo film Dokumentárny film Život alebo film (2026) režisérskej dvojice Juraj Johanides a Marek Šulík je meditatívna reflexia o živote a tvorbe Dušana Hanáka, jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej kinematografie. Snímka v mozaike skladá obraz tvorcu, pre ktorého film nikdy nebol iba remeslom, ale spôsobom hľadania pravdy, slobody a ľudskosti. Vracia sa k dielam, ktoré formovali podobu našej kinematografie. K ľuďom a témam na okraji záujmu aj k okamihu, keď sa Hanák rozhodol zachrániť svoj život pred ďalším filmom. Zároveň skúma Hanákovu metódu zbierania fragmentov zo života a pýta sa, čo z jeho sveta zostáva naliehavé aj...
Hlavička Záber z filmu Hlavička. Foto: objectif

Hlavička prináša farebné detektívne detské dobrodružstvo

Ukázať na konkrétnom príbehu, aké zázraky dokáže robiť bezpodmienečné prijatie a ako nás naša jedinečnosť všetkých vzájomne obohacuje, je ambícia tvorkýň nového dobrodružného rodinného filmu Hlavička. Vznikol v chorvátsko-slovensko-slovinsko-lotyšsko-srbskej koprodukcii. Do kín prichádza 10. septembra. Užijú si ho deti od siedmich rokov aj ich rodičia.   Podľa explikácie režisérky a producentky Vandy Raýmanovej pre Audiovizuálny fond, ktorý snímku podporil, Hlavička „prostredníctvom dobrodružstva a humoru odkrýva, ako veľa v živote všetkých detí znamená porozumenie a prijatie ostatných. Hlavnou hrdinkou príbehu je Alica, ktorá reprezentuje všetkých tých, často neviditeľných, súrodencov mentálne ,alebo fyzicky postihnutých detí , ktorí sa s mnohými životnými okolnosťami musia vyrovnávať oveľa náročnejšie,“ napísala Raýmanová. „Chceme deťom prostredníctvom dobrodružného príbehu a zábavného vizuálu priblížiť prežívanie ostatných deti, aby sme v nich podporili porozumenie, súcit, sebadôveru a radosť žiť,“ dodala režisérka, ktorú diváci poznajú vďaka animovanému večerníčkovému seriálu Drobci. Hlavička je pre Raýmanovú celovečerným debutom, nakrútila ho spolu s Marinou Andree Škop. Obe film tiež produkovali. „Obe sa dlhodobo venujeme detskej tvorbe, Marina hranej, ja animovanej, obe sme zároveň producentky, vzájomne sa dopĺňame a spojil nás záujem točiť tento film,“ hovorí pre Filmsk.sk Raýmanová. „Pre mňa ako animátorku bolo mimoriadne dôležité preniesť do výroby filmu  procesy, ktoré sú dôležité pre celkový design filmu a...
Zobraziť všetky články