Záber z filmu Za oponou veľhôr. Foto: Dayhey

Ako sa horolezecká vášeň postupne mení na potrebu pomáhať?

Písmo: A- | A+

V roku 1984 sa horolezkyňa Dina Štěrbová stala prvou ženou, ktorá zdolala himalájsku osemtisícovku Čho Oju (8021 m). Neskôr sa začala venovať humanitárnej pomoci a s kolegom Vítězslavom Dokoupilom v pakistanskom Baltistane vo výške 3500 metrov nad morom vybudovala nemocnicu nielen pre horolezcov, ale aj miestnych ľudí, ktorí dovtedy v jednej z najodľahlejších častí sveta nemali prístup k zdravotnej starostlivosti. Inšpiratívny príbeh tejto výnimočnej ženy rozpráva česko-slovenský dokumentárny film režisérky Hany Pinkavovej Za oponou veľhôr.

Priekopníčka československého horolezectva Dina Štěrbová musela bojovať s predsudkami v horolezectve aj v spoločnosti. V čase, keď zdolávala najvyššie vrcholy, nebola prítomnosť žien v tomto športe vôbec bežná. Muži ich odmietali brať na expedície, pretože by vraj na ne nemuseli mať dostatok fyzických, ale ani psychických síl. „Stretla som sa s mnohými predsudkami, niekedy až brutálnymi a hlúpymi, pričom to ešte umocňovala doba normalizácie, keď som v socialistickom horolezeckom zväze rozhodne nepatrila medzi vyvolených. Ak však človek nedokáže takéto prekážky prekonať, môže to rovno zabaliť,“ povedala dnes 84-ročná Štěrbová v presskite k filmu.

Rodáčka z Bratislavy vyštudovala matematiku, ktorú v rokoch 1964 – 1992 vyučovala na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. Je tiež autorkou viacerých kníh. „Mojím cieľom bolo zachytiť Dinu v rôznych životných etapách a umožniť divákovi nahliadnuť do jej vnútra. Film je mozaikou spomienok, archívnych materiálov a autentických momentov z jej súčasného života. Sledovanie Diny pri jej posledných výpravách do Pakistanu, kde sa lúči s horami a zároveň dohliada na fungovanie nemocnice v Baltistane, prináša silný emocionálny oblúk,“ napísala v režijnej explikácii v presskite Hana Pinkavová. „Vizuálne som sa rozhodla pre kontrast medzi dvoma svetmi, ktoré definovali Dininu životnú cestu – medzi divokými himalájskymi masívmi a civilizačnou realitou Európy. Kým v horách sledujeme surovú krásu prírody a náročné životné podmienky miestnych obyvateľov, v Európe vidíme Dinu pri písaní kníh, rozhovoroch a spomienkach na obdobia, keď musela bojovať proti predsudkom v horolezectve aj v spoločnosti.

Film Za oponou veľhôr je podľa režisérky nielen dokument o horách, ale aj „univerzálny príbeh o hľadaní zmyslu, o zodpovednosti voči svetu a o tom, že skutočné vrcholy nie sú len tie, ktoré zdolávame fyzicky, ale aj tie, ktoré nás menia zvnútra.

Režisérka strávila so Štěrbovou mnoho hodín v rozhovoroch nielen o živote, horách a humanitárnej pomoci, ale aj o politike, samote či slobode. Podľa filmárky film nie je iba príbehom výnimočnej ženy, no snažila sa zachytiť aj obraz osobnej premeny, v ktorej sa „horolezecká vášeň mení na hlbokú potrebu pomáhať“. Štěrbová jej vraj vravela, že mala film o nej nakrútiť pred štyridsiatimi rokmi, keď ešte liezla. „Mala pravdu – vtedy by bolo viac autentických záberov z jej výstupov. Ale filmov o horolezectve je veľa. Pre mňa bolo podstatné niečo iné – čo si Dina z týchto výprav odniesla a ako ju to nasmerovalo k humanitárnej pomoci.

Film, ktorý sa natáčal v Baltistane, v Česku aj na Lomnickom štíte, sa režisérke podarilo dokončiť po päťročnom úsilí. Vznikol v česko-slovenskej koprodukcii. Českým producentom je Viktor Schwarcz (Cineart TV Prague), slovenskou producentkou Silvia Panáková (Dayhey). Koproducentmi sú Česká televízia a Margita Štěrbová. V slovenskej premiére bol uvedený na festivale Hory a mesto, v slovenskej kinodistribúcii je od 3. apríla.

Hana Pinkavová absolvovala dokumentárnu réžiu na FAMU a v rokoch 1981 – 1991 pracovala ako režisérka a scenáristka vo Filmovom štúdiu Gottwaldov. Od roku 1991 pôsobí ako nezávislá režisérka a scenáristka a vytvorila vyše 120 autorských dokumentárnych filmov rôznych metráží.

Za oponou veľhôr (r. Hana Pinkavová, Česko/Slovensko, 2025)

Celkový rozpočet filmu: 151 566 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 20 000 eur)

Distribučná premiéra: 3. apríla 2025

Autor:

Záber z filmu Za oponou veľhôr. Foto: Dayhey

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Cinematik 2026 Meeting Point Záber z filmu Fatherland. Foto: MFF Cinematik/Agata Grzybowska

V hlavnej súťaži Cinematiku sa stretnú Mungiu, Pawlikowski aj Jude

Hlavná súťaž MFF Cinematik Meeting Point Europe aj vo svojom 21. ročníku predstaví výber najvýraznejších európskych filmov uplynulého roka. Desať titulov ponúkne pestrú kolekciu autorského filmu, ktorá siaha od intímnych rodinných drám cez spoločenské a politicky naliehavé diela až po experimentálne filmové tvary a dokumentárne hybridy. V Piešťanoch sa predstavia filmy, ktoré zaujali na najvýznamnejších svetových festivaloch – od Cannes a Berlinale až po Sundance a Benátky. „Meeting Point Europe je každoročne pokusom zachytiť európsku kinematografiu v jej najaktuálnejšej podobe. Aj tento rok medzinárodná porota hľadala filmy, ktoré nie sú iba dokonale zvládnutými filmárskymi dielami, ale zároveň prinášajú silnú autorskú víziu a témy, ktoré dokážu rezonovať aj mimo kinosály,“ približuje výber Peter Konečný, člen programového tímu MFF Cinematik. „Tohtoročná desiatka je mimoriadne rôznorodá – od filmu o Marianne Faithfull cez príbeh Thomasa Manna a jeho dcéry až po drámu o rodine konfrontovanej s odlišnými predstavami o výchove detí. Spoločným menovateľom je však výrazná autorská osobitosť a snaha pozerať sa na súčasný svet z nečakaného uhla.“ Záber z filmu Fjord. Foto: MFF Cinematik Hity z Cannes Divácky veľkým festivalovým lákadlom súťaže je spoločenská dráma Fjord (2026) rumunského režiséra Cristiana Mungiu. Autor snímky 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni sa po...
Záber z animovaného filmu Tajomstvo krištáľovej planéty. Foto: Continental Film

Kľúčom k záchrane krištáľovej planéty je priateľstvo

Do kín prichádza animák Tajomstvo krištáľovej planéty. Vznikol v česko-chorvátsko-slovenskej koprodukcii. Myšlienka stelesniť dobrodružstvo jednej kolonizovanej planéty na filmovom plátne má vyše tridsať rokov. Zrodila sa v hlave chorvátskeho režiséra Dušana Vukotića, ktorý bol už v tom čase držiteľom Oscara. Získal ho v roku 1961 za svoj krátky animovaný film Surogat, v ktorom vtipne a vrelo konfrontuje ľudskú spoločnosť s jej konzumnými návykmi. Neskôr scenár nového filmu o krištáľovej planéte dokonca predstavil kolegom, no už ho nemohol zrealizovať. Zomrel v roku 1998. „Vtedy som už bol do projektu zainteresovaný. Neskôr som sa opýtal jeho manželky, či by som mohol tento film vytvoriť, bol som presvedčený, že je to krásny a výnimočný príbeh,“ hovorí dnes Arsen Anton Ostojić. A tak pod vedením tohto režiséra, scenáristu a producenta vznikol film Tajomstvo krištáľovej planéty. Podieľal sa na ňom aj slovenský a český tím a koprodukcia práve vstupuje do našich kín. Nevšedná dvojica Animovaná rozprávka Tajomstvo krištáľovej planéty zavedie divákov na vzdialenú, nedávno kolonizovanú planétu, kde sa jedenásťročná Rea spriatelí s nečakaným tvorom žijúcim v podzemných jaskyniach krištáľovej planéty. Príbeh o priateľstve, odvahe a ochrane života však čoskoro prerastie do nebezpečnej výpravy. Mláďa podobné dinosaurovi a volá sa Burgy a Rea mu po dramatickom odlúčení od jeho matky pomáha nájsť cestu domov. Zdanlivo jednoduchá misia sa...
Zobraziť všetky články