Záber z filmu Substancia

Cinematik 2024 – komplet Radu Jude, festivalové hity, slovenské novinky aj výnimočné európske filmy

Písmo: A- | A+

V poradí už 19. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik sa koná v Piešťanoch od 10. do 15. 9. O tom, čo ponúkne, porozprával pre Film.sk jeho umelecký riaditeľ Vladimír Štric.

Aktuálny ročník Cinematiku sa bližšie pozrie na rumunskú kinematografiu. Čo ste z nej pre divákov vybrali?

Medzinárodný filmový festival Cinematik Piešťany už tradične predstavuje jednu z európskych kinematografií, v ostatných troch rokoch sme premietli reprezentatívne výbery poľskej, maďarskej a rakúskej kinematografie, predstaviť rumunskú sme mali v pláne už dávnejšie, ale rozhodujúcim faktorom bolo, že sa nám podarilo získať spolupracovníka, ktorý pre nás výber zostavil. Andrei Tănăsescu je skúsený kurátor, ktorý spolupracuje s Berlinale, Benátkami a ďalšími festivalmi. Rumunská kinematografia je známa predovšetkým svojimi filmami z obdobia nového rumunského filmu, označovaného tiež ako rumunská nová vlna, premietanými a oceňovanými na prestížnych medzinárodných festivaloch, ale dnešná rumunská kinematografia ponúka omnoho širšiu paletu filmov od artových a experimentálnych až po divácke hity a žánrové diela. Cinematik premietne napríklad teologický thriller Obzor (r. Mihai Mincan), mestský noir Boss (r. Bogdan Mirică), vidiecku tragikomédiu Muži činu (r. Paul Negoescu), ale i animované dielo Ostrov (r. Anca Damian) či dokumenty ako napríklad esej Medzi revolúciami (r. Vlad Petri) reflektujúcu národné dejiny Rumunska.

Trailer filmu Obzor

Pripravili ste aj retrospektívu Radua Judeho. Prečo padol výber práve na neho? 

Prezentácia národnej kinematografie je spojená s retrospektívou jedného z najdôležitejších režisérov z danej krajiny. V našom prípade padla voľba na Radua Judeho, ktorý je aktuálne jeden z najplodnejších a najvýraznejších európskych autorov. Začínal ako asistent Cristiho Puiua na filme Smrť pána Lazarescu, od roku 2009 pravidelne nakrúca vlastné autorské diela od filozofických po politické, novátorské svojou formou (povedané definíciou Isaaka Babeľa, „hovorí jedným dychom o hviezdach aj o kvapavke“), nekompromisné pohľadom na rumunskú realitu a okorenené slušnou dávkou čierneho humoru. Cinematik premietne jeho kompletnú retrospektívu, všetky jeho hrané filmy od debutu Najšťastnejšie dievča na svete až po zatiaľ posledný film Nečakajte príliš veľa od konca sveta, čiže ponúka jedinečnú príležitosť vidieť na jednom mieste v priebehu šiestich dní celú jeho doterajšiu filmografiu.

Trailer filmu Nečakajte príliš veľa od konca sveta

Aké slovenské filmy uvidia diváci na Cinematiku v premiére, prípadne v predpremiére?

Cinematik uvádza slovenské filmy vo dvoch sekciách, súťažnej Cinematik.doc a nesúťažnej Čo dom dal, a v tomto roku uvedie niekoľko slovenských filmov aj v rámci sekcií Cinematik.Jr a Other Spaces.

V sekcii Čo dom dal premietneme niekoľko exkluzívnych premiér. Súčasťou slávnostného otvorenia festivalu bude slovenská premiéra filmu Ema a smrtihlav, drámy z obdobia Slovenského štátu v réžii Ivety Grófovej, v piatok bude mať slovenskú premiéru nový film Petra Kerekesa Wishing on a Star, dokumentárna komédia o hľadaní ľudského šťastia, ktorú premietneme hneď po medzinárodnej premiére v Benátkach. Z minoritných koprodukcií budú celkom určite pútať pozornosť slovenské premiéry niekoľkých filmov, ktoré mali medzinárodnú premiéru v Karlových Varoch. Medzi nimi Ešte nie som, kým chcem byť, intímny portrét známej českej fotografky Libuše Jarcovjákovej ocenenej titulom Osobnosť českej fotografie. Jeho režisérka Klára Tasovská je v porote súťaže Cinematik.doc. Premietať sa bude aj Architektúra ČSSR 58 – 89 (r. Jan Zajíček), kde bolo snahou autorov zachytiť esenciu doby prostredníctvom jej najvýznamnejších architektov s ich súkromím, motiváciami a ťažkosťami, s ktorými sa museli počas socializmu vyrovnávať. V dvojprograme uvedieme krátky animovaný film Free the Chickens (r. Matúš Vizár), v ktorom sa záchranná misia na oslobodení sliepok z veľkochovu radikálne nepodarí a skupina štyroch aktivistov je nútená dať sa na útek do nehostinnej prírody, a film Svetielka (r. Beata Parkanová) rozprávaný z pohľadu šesťročnej Amálky, ktorá sa vyrovnáva s rozvodom rodičov.

Slovenskou premiérou bude v rámci sekcie Cinematik Jr. premietanie animovaného filmu Keď život chutí (r. Kristína Dufková). Snímka ovenčená cenou z Annecy je o dvanásťročnom Benovi, ktorý veľmi rád je (a je to na ňom vidieť), a keďže sa snaží získať dievča svojich snov Kláru, rozhodne sa pre drastické riešenie a začne držať diétu.

Trailer filmu Ema a smrtihlav

Aké tituly sa stretnú v súťaži dokumentárnych filmov?

Cinematik je tiež každoročne dejiskom súťaže nových filmov z dielne domácich dokumentaristov, ktoré vznikli v priebehu uplynulých mesiacov. V súťažnej sekcii Cinematik.doc sa o priazeň medzinárodnej poroty a divákov bude v rámci 19. ročníka festivalu uchádzať Emília (2023), životopisný portrét herečky Emílie Vášáryovej v réžii Martina Šulíka, ktorý získal ocenenie Slnko v sieti pre Najlepší dokumentárny film. Tvorbu režiséra Jara Vojteka v súťaži zastúpi film Tretí koniec palice (2023) sledujúci osudy Rómov, ktorí sa z rôznych príčin dostali na okraj svojej už beztak marginalizovanej komunity. Vtáčnik(2024) režisérky Evy Križkovej je film venovaný rovnomennej bratislavskej lokalite, jej obyvateľom, miznúcej biodiverzite a krehkej budúcnosti, ktorej udáva tón masívna výstavba. Lapilli (2024) je zase novinkou Pauly Ďurinovej, slovenskej filmárky pôsobiacej v Berlíne. Putuje s kamerou rozmanitými skalnatými krajinami a vyrovnáva sa s náhlou smrťou svojich starých rodičov. Svoj celovečerný debut predstaví v súťažnej sekcii Cinematik.doc aj dokumentarista Roman Ďuriš. Film Pokiaľ ja žijem (2024) zaznamenáva príbeh mladého Dalibora, ktorý sa po návrate z väzenia stáva fakírom v putovnom cirkuse. Slovenskú premiéru bude mať Šedá zóna (2024) Daniely Meressa Rusnokovej. Film je intímnou spoveďou matky, ktorá sa vyrovnáva s traumou predčasného pôrodu a nepripravenosťou seba aj spoločnosti na nároky na opateru, ktoré takéto dieťa má. V slovenskej premiére uvedie Cinematik film Otázka budúcnosti režiséra Maroša Brázdu, ktorý v ňom analyzuje dôvody, pre ktoré odchádzajú zo Slovenska mladí ľudia.

Filmy bude posudzovať medzinárodná porota, okrem už spomínanej Kláry Tasovskej v nej zasadnú aj Mária Ridzoňová Ferenčuhová a Ladislav Volko, víťazný film dostane cenu Cenu Literárneho fondu Cinematik.doc, dotovanú sumou 1000 eur.

Trailer k filmu Pokiaľ ja žijem

Na ktoré tituly z programu Cinematiku ste najviac hrdí? Ktoré bolo najťažšie získať?

Najkomplikovanejšie je vždy získať „veľké“ filmy, ocenené diela veľkých súčasných svetových autorov, ktoré mali premiéru na festivale v Cannes. Dôvodom je krátkosť času. Dosť často hrajú veľkú úlohu aj medzinárodné distribučné stratégie majiteľov práv, či sú to produkčné spoločnosti, alebo, častejšie, predajcovia práv. Stalo sa nám napríklad, že film, ktorý sme už mali dohovorený, aktuálne kúpila veľká spoločnosť, a keďže ide primárne o streamovací kanál a film, o ktorom je reč, chce mať ako favorita na Oscarov, stopla všetky jeho ďalšie uvedenia. Napriek tomu som presvedčený, že veľkých diváckych hitov máme celkom slušné množstvo a netreba ich podrobnejšie predstavovať, pretože si už získali veľkú medzinárodnú pozornosť, či už ide o western Vigga Mortensena Až na koniec sveta, alebo film Substancia (r. Coralie Fargeat), ktorý uvádzame v súťaži Meeting Point Europe, indický koprodukčný film Záblesky nádeje (r. Payal Kapadia), nový film Jorgosa Lanthimosa Podoby láskavosti, alebo Parthenope (r. Paolo Sorrentino), ktorý uvedieme v rámci slávnostného odovzdávania cien.

Trailer filmu Substancia

V programe sa nájdu aj nenápadnejšie tituly, čo hneď nezaujmú menom režiséra alebo obsadením. Na ktoré z nich by ste radi upozornili?

Rád by som divákov pozval na premietania súťaže Meeting Point Europe, v ktorej uvedieme 9 výnimočných európskych súčasných filmov. Dráma švédskeho režiséra Levana Akina Mosty (2024) prináša emotívnu a vizuálne podmanivú cestu za odpustením a prijatím v magickom prostredí tureckej metropoly. Substancia (2024) je film, o ktorom sa hovorí nielen pre jeho jedinečnú tému, ale aj výborný herecký výkon Demi Moore v hlavnej úlohe. Skôr než plamene vyhasnú (2024) je krimidráma, v ktorej debutujúci francúzsky režisér Mehdi Fikri vyrozprával príbeh mladej ženy hľadajúcej spravodlivosť pre tragicky zosnulého brata. Hromadenie (2023) je rovnako režijný debut, tentoraz britskej filmárky Luny Carmoon. Ide o príbeh mladého dievčaťa, ktoré sa vyrovnáva so spomienkami na detstvo v spoločnosti matky, chorobnej zberačky. Rakúsko-nemecká historická dráma s prvkami hororu Diablov kúpeľ (2024) režisérskej dvojice Severin Fiala a Veronika Franz nás zavedie do rakúskych lesov 18. storočia, kde sa mladá, silne veriaca Agnes v žiali nad nevydareným manželstvom postupne prepadá do temnoty. Rojko (2024) je režisérsky debut francúzskej herečky, scenáristky a filmárky Anaïs Tellenne a ide o podmanivý snový príbeh jednookého Raphaëla. Stará sa o dom, v ktorom už nikto nežije, býva s matkou a žije pokojným, no osamelým životom. Soundtrack k štátnemu prevratu (2024) režiséra Johana Grimonpreza nás prenesie späť do čias studenej vojny. Originálny film prepisuje históriu a odhaľuje nevšedné spojitosti – snúbi sa v ňom džez s dekolonizáciou a objavujú také hudobné ikony ako Louis Armstrong, Nina Simone či Duke Ellington. Nástupca (2024) je kanadsko-belgicko-francúzsky triler režiséra Xaviera Legranda plný zvratov, ktorého hlavný hrdina sa musí popasovať so záhadným dedičstvom po otcovi. Gruzínsky filmár Luka Beradze nám zase v dokumente Usmievavé Gruzínsko (2023) ponúka doslova úsmevný náhľad do volebnej kampane vo svojej rodnej krajine z roku 2012. Vládnuca strana vtedy voličom prisľúbila za odmenu po víťazstve krásne nové zuby. Voľby však prehrala a tisícky Gruzíncov, ktorí na tento populizmus skočili, ostali bez zubov – aj ilúzií.

Trailer k filmu Soundtrack k štátnemu prevratu

Čítajte tiež: Cinematik chystá festivalové hity, zaostrí na Rumunsko

Ema a smrtihlav má cenu za scenár, otvorí Cinematik

Záber z filmu Substancia. FOTO: Filmtopia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Stratené v Prešove (r. Slavomír Capek, Tomáš Telepák). Foto My Street Films SK / DAFilms.sk

Natoč si svoj film! Spustili súťaž námetov My Street Films SK

Do My Street Films SK sa môžete prihlásiť s krátkym námetom a videovizitkou prostredníctvom online formulára do 3. marca 2025. Hlavným organizátorom projektu je Národné osvetové centrum. „Zmyslom projektu My Street Films SK je vzdelávanie v oblasti tvorby dokumentárneho filmu. Je určený záujemcom a záujemkyniam bez formálneho filmového vzdelania a pokojne aj bez predošlých skúseností s nakrúcaním – teda pre všetkých tých, ktorých lákajú možnosti filmového média na vyjadrenie vlastného pohľadu na svet a svoj bezprostredný životný priestor,“ uviedli organizátori projektu. Z prihlásených námetov vyberú autorky a autorov 9 najlepších. Ponúknu im možnosť zúčastniť sa série workshopov, kde svoj námet môžu rozvinúť a realizovať ho do podoby krátkeho dokumentárneho filmu. Workshopy lektorsky povedú dokumentaristi Barbora Sliepková, Adama Hanuljak a Dominik Jursa. Účastníkom poskytnú dramaturgické usmernenie aj technické rady. Každý z trojice workshopov sa zameria na inú fázu vzniku filmu – literárnu, režijnú  a strihovú prípravu. Téma námetov môže byť ľubovoľná. Podľa organizátorov je však plusom, ak má autorka či autor k téme bližší vzťah založený na osobnej skúsenosti. „Vždy ma zaujmú introspektívne námety. Myslím, že ľudí láka reflektovať svoj vnútorný svet za pomoci filmových vyjadrovacích prostriedkov. Rovnako oceňujem spoločensky kritické a angažované témy,” povedala dokumentaristka a lektorka Barbora Sliepková. „Dôležitá je aj schopnosť uvažovať o...
Záber z filmu Pachová stopa. Foto: Filmtopia

recenzia Pachová stopa

Nový film Zuzany Piussi Pachová stopa sa zaoberá jednou z dlhodobých praktík českého justičného systému, ktorá je však rozšírená aj na Slovensku: dokazovaním viny na základe pachovej stopy identifikovanej špeciálne vycvičenými psami. Hoci ide o metódu, ktorá sa vo väčšine krajín už nevyužíva, keďže nemá žiadne vedecké opodstatnenie a môže byť ľahko manipulovateľná, ukazuje sa, že v našich končinách ide o vítaný spôsob, ako zvýšiť tzv. objasnenosť – svätý grál policajných zborov a súdnictva v čase kapitalizmu, keď nie je dôležité poznať pravdu, ale vykazovať čo najlepšie čísla a, samozrejme, aj vytvárať si podmienky na individuálne odmeny. Pachová stopa je skrátka trvalá, ale na verejnosti skoro neviditeľná súčasť systému, funkčná paradoxne práve v časoch, keď sa napríklad domáce násilie vedome prehliada, kým nedôjde k tragédiám, a tiež keď sa na základe pár gramov marihuany ničia životy. Keďže Piussi na filme spolupracovala s aktivistami dlhodobo sa angažujúcimi za nápravu škôd priamo napáchaných titulnou metódou, nemusí tápať, ale má úderné príbehy aj presné informácie, ktoré vie dávkovať a z ktorých už od prvých minút filmu mrazí. Zimomriavky podporuje aj hudba jej sestry Lucie Piussi. Podprahovo zdôrazňuje dunivú temnotu, v ktorej celý systém vedome žije a doslova bez mihnutia oka sa jej odmieta vzdať. Napriek jasnej reči vedcov aj skúsených kynológov a odorológov sudkyne a sudcovia odmietajú nanovo otvoriť prípady,...
Záber z filmu Brutalista. Foto: CinemArt

recenzia Brutalista

Píše sa rok 1947 a uznávaný budapeštiansky staviteľ a architekt László Tóth sa spamätáva z tvrdých rán, ktoré mu uštedrila druhá svetová vojna. I keď sa mu podarilo dostať z koncentračného tábora v Buchenwalde, znova nadobudnúť ľudskú dôstojnosť ostalo výzvou na celý život. Režisér Brady Corbet ho žánrovo nazval brutalistom. Jeho film Brutalista má desať nominácií na nadchádzajúceho Oscara. Na hranici chudoby László úspešne emigruje do Ameriky, kde ho v prvotnom nadšení víta bratranec Attila. S manželkou si tam otvoril nábytkársku dielňu a obchod, vkusom a štýlom Lászlóovi síce na míle vzdialený, ale ponuka pracovať pre rodinu sa neodmieta. Lászlóovi sa dokonca darí presvedčiť Attilu o vlastnom výtvarnom pohľade. Proti tmavým rustikálnym kulisám vtedajších amerických domácností navrhne pre obchod vzdušný funkcionalistický dizajn interiérového zariadenia v štýle art deco. Medzitým stále balansuje na hranici chudoby. Presvedčene sa stavia za svoje vízie, pričom údel cudzinca, ktorého má krajina prijať, sa učí brať ako prirodzenú zámorskú realitu. Nekladie si otázku, prečo je na tom horšie ako jeho bratranec. Nepozná procesy, ktorými život v Amerike (de)formuje charakter domácich obyvateľov či usadených prišelcov. Neposudzuje, čo v skutočnosti znamená Amerika ako krajina neobmedzených možností, nepýta sa, prečo by ho mala vítať s otvorenou náručou. Akoby si necenil, že jeho skutočnou oporou v cudzom svete sú černoch...
Zobraziť všetky články