Záber z filmu Prezidentka (r. Marek Šulík) / Zdroj: Film Expanded

Čo si pripravila desaťdňová Ji.hlava? 28. MFDF Ji.hlava predstavuje program

Písmo: A- | A+

Už zajtra sa začne 28. ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava (25.10. – 3.11.). Festival otvorí očakávaná svetová premiéra časozberného portrétu Zuzany Čaputovej Prezidentka v réžii Mareka Šulíka. Unikátny pohľad na vojnové obdobie na Slovensku ponúkne retrospektíva Máme svoj film! Obrazy Slovenského štátu. Tohtoročná Ji.hlava je výnimočná aj svojou dĺžkou –prvýkrát potrvá až 10 dní.

Očakávame, že to zmení dynamiku festivalu Zistili sme totiž, že je to neudržateľné – veľké rady pred kinosálami, ľudia sa nedostali na filmy, bol problém s ubytovaním,“ priblížil člen organizačného tímu René Kubášek. Vďaka predĺženiu sa bude môcť každý z filmov premietať aspoň dvakrát, niektoré tituly dokonca trikrát.

Otváracím filmom bude Prezidentka dokumentaristu a strihača Mareka Šulíka. „Koncept bol pokúsiť sa sledovať prezidentku a udalosti okolo nej, nevedeli sme však, čo všetko sa počas toho obdobia stane. Film nie je len dokumentárnym záznamom, má aj vlastný príbeh, ktorý stojí nad ním, a dúfam, že má aj presah, svoje univerzálne posolstvo,“ povedal na tlačovej konferencii festivalu Marek Šulík. „Film je vzácny nielen tým, aký blízky prístup mal Marek Šulík k slovenskej prezidentke Zuzane Čaputovej, ale aj tým, že je zároveň univerzálnym svedectvom o súčasnom svete.V čase, keď sa žena možno stane americkou prezidentkou, získava snímka ďalší rozmer a ukazuje, že slovenská spoločnosť je asi ešte viac rozdelená ako tá americká.Zblízka tu vidíme, čomu čelia ženy na kľúčových pozíciách systému stále ovládanom predovšetkým mužmi.Napriek všetkému je však snímka predovšetkým povzbudením k vlastnej integrite a viere v hodnoty,“ myslí si riaditeľ festivalu Marek Hovorka. (Film vstúpi počas festivalu do slovenskej distribúcie a 14. 11. príde aj do českých kín v distribúcii spoločnosti Aerofilms.)

Súťažná sekcia Opus bonum predstaví 13 filmov (vrátane spomínanej Prezidentky), okrem iného aj bieloruskú snímku Odysseus (r.   Nikita Lavretski), ktorá bude vzhľadom na svoju takmer 10-hodinovú dĺžku uvedená mimo súťaž. V sekcii První světla, určenej pre debuty alebo druhé filmy, sa v medzinárodnej premiére predstaví aj Šedá zóna režisérky Daniely Meressa Rusnokovej. „Zaradili sme ho do sekcie, pretože ho považujeme za výnimočný, formou, ale hlavne témou,“ približuje René Kubášek.

Do sekcie Opus bonum je zaradená aj slovenská koprodukčná snímka o fotografke Marii Tomanovej Svet medzi nami (r. Marie Dvořáková), ako aj film Stať sa obrysom, ktorej režisérkou je Miriam Bajtala, multidisciplinárna umelkyňa narodená na Slovensku a žijúca vo Viedni.

V súťažnej sekcii Česká radost sa nachádza azda najviac slovenských filmov – okrem snímok, ktoré na Slovensku už mali kinodistribúciu, v nej nájdeme aj najnovší film Zuzany Piussi Pachová stopa. Režisérka v ňom sleduje osudy ľudí, ktorí sa usilujú o obnovu nespravodlivého súdneho konania, a v nadväznosti na to sa pýta, či je metóda spočívajúca v preukázaní prítomnosti človeka na mieste činu na základe psom rozpoznaného pachu skutočne nestranná alebo ako je možné, že pachová stopa často stačí ako jediný dôkaz na odsúdenie podozrivých, hoci je vedecky spochybňovaná. Koproducentom filmu Vojnový spravodajca o práci českého novinára Martina Dorazína, ktorý prináša správy z vojnou zasiahnutých oblastí na Ukrajine, je slovenský dokumentarista Robert Kirchhoff. Lišajníky v réžii Ondřeja Vavrečku sú detailným pohľadom na tieto organizmy, ktoré na Zemi existujú už stovky miliónov rokov. Film vznikol v česko-slovenskej koprodukcii (D1 film a VIRUSfilm). V sekcii Česká radosť bude uvedený aj už spomínaný Svet medzi nami (r. Marie Dvořáková). film Wishing on a Star (r. Peter Kerekes), ktorý po českej premiére zamieri aj do českej distribúcie, či dva slovenské debuty Vtáčnik (r. Eva Križková) a Pokiaľ ja žijem (r. Roman Ďuriš).

Súťažná sekcia Svědectví je výberom filmov, ktoré sú dôležité spracovávanými témami – politickými, spoločenskými alebo environmentálnymi. Tento rok predstaví 15 titulov, ktoré sa venujú témam dekolonizácie, postavenia žien, ale aj klimatickým zmenám, podmienkam práce a ochrany zvierat. Dokumerica (r. Pierre-François Didek) o ambicióznom fotografickom projekte Nixonovej vlády, ktorý prebiehal v rokoch 1972 až 1977.Cieľom bolo reflektovať zmeny životného prostredia a americký spôsob života. O desiatky rokov neskôr sa fotografi a fotografky k snímkam vracajú a reflektujú, v akom stave sa krajina nachádza teraz. Angažovaný dokument Lidé z plastu (r. Ziya Tong, Ben Addelman) poukazuje na chamtivosť ropných spoločností a škodlivosť plastov, ktoré sa už dnes nachádzajú v ľudských telách.

V sekcii Souhvězdí nájdu návštevníci a návštevníčky Ji.hlavy 26 dokumentárnych filmov, ktoré zaujali na svetových festivaloch. Medzi nimi napríklad Dahomey (r. Mati Diop) o vrátení vzácnych artefaktov z Paríža do dnešného Beninu (film je práve v slovenskej kinodistribúcii), alebo Osamocená odpoledne (r. Albert Serra), ktorý je sondou do rituálov toreadorskej hviezdy, ako aj samotného stretnutia človeka a zvieraťa v aréne. Sekcie Fascinace a Exprmntl.cz už tradične uvedú niekoľko desiatok krátkych filmov z Česka aj z celého sveta. „České experimenty sú nápadité, premýšľavé a imaginatívne: od jemných osobných, intímnych výpovedí cez strihové koláže, sociálno-kritické eseje až po štylizované výtvarné filmy,“ hovorí o súťažnej sekcii Exprmntl.cz jej dramaturgička Andrea Slováková.

Tohtoročné retrospektívne sekcie sú venované štyrom filmovým osobnostiam (Anne-Marie Miéville, Tsai Ming-liang, Vít Klusák a Filip Remunda) a dvom filmovým fenoménom – retrospektíva sekcie Fascinace mapuje predchodcov umelej inteligencie vo filmovej tvorbe a ďalšia pod názvom Máme svoj film! Obrazy Slovenského štátu uvedie 25 filmov z obdobia Slovenského štátu rokov 1939 – 1945. Dramaturgičkou sekcie je kurátorka, filmová historička a autorka knihy Máme svoj film! Slovenská filmová kultúra a propaganda 1939 – 1945 Petra Hanáková. „Kinematografia slovenského štátu je na Slovensku pomerne zmapovaná – aj preto, že objem filmov nie je veľký, ale málokedy je predmetom kritickej sebareflexie.Súvisí to ako s naším stále neprerokovaným vzťahom k vojnovej slovenskej štátnosti, tak s nedostatočným dištancovaním sa našej súčasnej štátnosti od fašistického obsahu tej prvej,“ hovorí Hanáková.

Tradične bohatý sprievodný program jihlavského festivalu sa aj tento rok skladá z rôznych formátov, okrem 4 masterclassov a VR zóny ho opäť tvorí aj program určený deťom (Ji.hlava dětem) a tínedžerom (Ji.hlava vibes), koncerty a DJ sety. Témami diskusného Inspiračního fóra budú les, imunita, vojna, technológie a voľný čas a konferencia Etika v dokumentárnom filme sa tento rok zameria na „Zodpovednosť za tému“. Súčasťou Industry programu, ktorý tento rok bude prebiehať od 29. 10. do 1. 11., bude aj slovenská producentka Monika Lošťáková, vybraná do projektu Emerging Producers 2025.

Kompletný program nájdete na webe MFDF Ji.hlava.

Autor:

Záber z filmu Prezidentka (r. Marek Šulík) / Zdroj: Film Expanded

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z dokumentu Otázka budúcnosti. FOTO: ASFK

recenzia Otázka budúcnosti

Nádielku istoty, že hudobné symboly sa nemenia celé desaťročia, si v bráne do dospelosti môže dovoliť každá maturitná trieda. Navždy sa zachová, já slyším nonstop, som zlý k ženám a you are the dancing queen spravidla na večierku roka nikdy nechýbajú. V súlade s popovým dedičstvom minulosti však maturanti zakaždým tu a teraz čelia otázke, čo ďalej so životom v krajine, kde do osemnástich vyrastali. Pálčivo aktuálne o tom vypovedá dokument Otázka budúcnosti. Šuchorenie statusu Začal sa školský rok, vstupujeme do atmosféry maturitného ročníka bratislavského 1. súkromného gymnázia na Bajkalskej ulici. Práve prebiehajú prípravy na stužkovú slávnosť.  Študenti a študentky by si svoj sviatok chceli riadne užiť, ešte kým sa začnú pripravovať na priebežné maturitné testy, ale do učenia sa musia pustiť už v októbri. Preto si dátum stužkovej naplánovali na 30. september 2023.  Zhodou okolností je to deň, keď sa na Slovensku konajú parlamentné voľby. Voľby, ktoré rozhodnú, akou cestou sa krajina bude v ďalších rokoch uberať. Triedna zostava už dosiahla plnoletosť a v deň stužkovej pôjde voliť po prvý raz. Ráno všetci hodia obálku do urny, večer v oblekoch a róbach konečne pocítia ten našuchorený status dospelosti, po ktorom v kútiku duše túži aj najväčší rebel v ich veku.  Možnosť zachytiť proces generačného uvažovania práve v tejto fáze vývoja bola pre režiséra...
Jozef Ružička / Zdroj: SFÚ

Jozef Ružička

Pochádzal o živnostníckej z rodiny. Jeho otec v okolí Trnavy vyrábal rôznorodé čistiace nástroje ako cirokové metly, pracie kefy či zmetáky. Počas obdobia Slovenského štátu v roku 1942 začal Jozef Ružička pracovať ako asistent kamery vo filmovej spoločnosti Nástup. Mal len osemnásť rokov. Toto rozhodnutie sa preňho stalo zásadným. V tom čase tam už pracovali významné mená našej domácej kinematografie, ako napríklad Karol Krška. V roku 1943 nádejný kameraman nastúpil na povinnú základnú vojenskú službu. Pridelený bol do oddielu na východnom Slovensku. Pred vypuknutím Slovenského národného povstania časť vojska v tomto regióne išla na východný front alebo do pracovných táborov. Práve tam smeroval aj Jozef Ružička. Pobyt v tábore sa, prirodzene, podpísal na jeho zdravotnom stave.  Ružička participoval na audiovizuálnom zachytávaní štátnej propagandy a fašistickej vlády. Pôvodne sa vyučil za fotografa a svoje remeslo ovládal dokonale. Reštauroval viaceré negatívy filmového materiálu a vyhotovené fotografie aj profesionálne upravoval. Dôraz kládol primárne na funkčnú kompozíciu a precízne svietenie. Zameriaval sa rovnako profesionálne na prírodné scenérie ako na výjavy ľudských konštelácií. Práve vďaka tejto schopnosti a správnemu kompozičnému videniu sa mu v Nástupe veľmi darilo. Postupne sa z asistenta kamery vypracoval na pozíciu hlavného kameramana vo vlastnej tvorbe. Najprv pracovali väčšinou len s ľahkými ručnými kamerami, resp. so stredne ťažkými kamerami BH a Šlechta a nechcel sa ich vzdať. Postupne...

Oľga Potroková

Hneď po tom, ako Potroková absolvovala v roku 1955 štúdium fotografie na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave, nastúpila do Štúdia vedecko-populárnych filmov Bratislava ako asistentka kamery (snímačka). Prvým filmom, na ktorom sa podieľala ešte ako Oľga Plačková, bolo Jablko poznania (1955) v réžii Vlastimila Herolda. Ako uvádza Renáta Šmatlákova v profile režisérky a výtvarníčky na portáli SK Cinema, od roku 1956 pracovala ako grafička, od roku 1964 ako výtvarníčka trikov v Štúdiu krátkych filmov. Od roku 1970 sa venovala animovanému filmu ako asistentka animátora, neskôr ako samostatná režisérka a animátorka. „Pre jej výtvarný rukopis je charakteristická kresba farebnými ceruzkami a pastelom, venovala sa aj papierikovej animácii,“ priblížila jej tvorbu Šmatláková. Oľga Potroková napísala scenár k televíznej rozprávke o dvoch chlapcoch a robotovi Srdce (1974) režiséra Jana Dudešeka a ako animátorka sa podieľala na seriáli Venček (1976) režiséra Vladimíra Lehkého. Ako režisérka, výtvarníčka aj animátorka sa podpísala pod televízny animovaný seriál Morské rozprávky (1972 – 1982), ktorý patrí k jej najvýznamnejším dielam. Autorkou námetu, scenára a dramaturgičkou bola Marianna Grznárová a rozprávky nahovoril Ladislav Chudík. Oľga Potroková nakrútila aj viacero krátkych televíznych animovaných filmov ako Najkrajšie ucho na svete (1970) o konflikte zajačích súrodencov s líškou, Myška Plyška (1971) o nespokojnej myške, Jakubkova košeľa (1983) o chlapcovi, ktorý si zašpinil košeľu, Biela Barborka (1984)...
Zobraziť všetky články