Záber z filmu Prezidentka (r. Marek Šulík) / Zdroj: Film Expanded

Čo si pripravila desaťdňová Ji.hlava? 28. MFDF Ji.hlava predstavuje program

Písmo: A- | A+

Už zajtra sa začne 28. ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava (25.10. – 3.11.). Festival otvorí očakávaná svetová premiéra časozberného portrétu Zuzany Čaputovej Prezidentka v réžii Mareka Šulíka. Unikátny pohľad na vojnové obdobie na Slovensku ponúkne retrospektíva Máme svoj film! Obrazy Slovenského štátu. Tohtoročná Ji.hlava je výnimočná aj svojou dĺžkou –prvýkrát potrvá až 10 dní.

Očakávame, že to zmení dynamiku festivalu Zistili sme totiž, že je to neudržateľné – veľké rady pred kinosálami, ľudia sa nedostali na filmy, bol problém s ubytovaním,“ priblížil člen organizačného tímu René Kubášek. Vďaka predĺženiu sa bude môcť každý z filmov premietať aspoň dvakrát, niektoré tituly dokonca trikrát.

Otváracím filmom bude Prezidentka dokumentaristu a strihača Mareka Šulíka. „Koncept bol pokúsiť sa sledovať prezidentku a udalosti okolo nej, nevedeli sme však, čo všetko sa počas toho obdobia stane. Film nie je len dokumentárnym záznamom, má aj vlastný príbeh, ktorý stojí nad ním, a dúfam, že má aj presah, svoje univerzálne posolstvo,“ povedal na tlačovej konferencii festivalu Marek Šulík. „Film je vzácny nielen tým, aký blízky prístup mal Marek Šulík k slovenskej prezidentke Zuzane Čaputovej, ale aj tým, že je zároveň univerzálnym svedectvom o súčasnom svete.V čase, keď sa žena možno stane americkou prezidentkou, získava snímka ďalší rozmer a ukazuje, že slovenská spoločnosť je asi ešte viac rozdelená ako tá americká.Zblízka tu vidíme, čomu čelia ženy na kľúčových pozíciách systému stále ovládanom predovšetkým mužmi.Napriek všetkému je však snímka predovšetkým povzbudením k vlastnej integrite a viere v hodnoty,“ myslí si riaditeľ festivalu Marek Hovorka. (Film vstúpi počas festivalu do slovenskej distribúcie a 14. 11. príde aj do českých kín v distribúcii spoločnosti Aerofilms.)

Súťažná sekcia Opus bonum predstaví 13 filmov (vrátane spomínanej Prezidentky), okrem iného aj bieloruskú snímku Odysseus (r.   Nikita Lavretski), ktorá bude vzhľadom na svoju takmer 10-hodinovú dĺžku uvedená mimo súťaž. V sekcii První světla, určenej pre debuty alebo druhé filmy, sa v medzinárodnej premiére predstaví aj Šedá zóna režisérky Daniely Meressa Rusnokovej. „Zaradili sme ho do sekcie, pretože ho považujeme za výnimočný, formou, ale hlavne témou,“ približuje René Kubášek.

Do sekcie Opus bonum je zaradená aj slovenská koprodukčná snímka o fotografke Marii Tomanovej Svet medzi nami (r. Marie Dvořáková), ako aj film Stať sa obrysom, ktorej režisérkou je Miriam Bajtala, multidisciplinárna umelkyňa narodená na Slovensku a žijúca vo Viedni.

V súťažnej sekcii Česká radost sa nachádza azda najviac slovenských filmov – okrem snímok, ktoré na Slovensku už mali kinodistribúciu, v nej nájdeme aj najnovší film Zuzany Piussi Pachová stopa. Režisérka v ňom sleduje osudy ľudí, ktorí sa usilujú o obnovu nespravodlivého súdneho konania, a v nadväznosti na to sa pýta, či je metóda spočívajúca v preukázaní prítomnosti človeka na mieste činu na základe psom rozpoznaného pachu skutočne nestranná alebo ako je možné, že pachová stopa často stačí ako jediný dôkaz na odsúdenie podozrivých, hoci je vedecky spochybňovaná. Koproducentom filmu Vojnový spravodajca o práci českého novinára Martina Dorazína, ktorý prináša správy z vojnou zasiahnutých oblastí na Ukrajine, je slovenský dokumentarista Robert Kirchhoff. Lišajníky v réžii Ondřeja Vavrečku sú detailným pohľadom na tieto organizmy, ktoré na Zemi existujú už stovky miliónov rokov. Film vznikol v česko-slovenskej koprodukcii (D1 film a VIRUSfilm). V sekcii Česká radosť bude uvedený aj už spomínaný Svet medzi nami (r. Marie Dvořáková). film Wishing on a Star (r. Peter Kerekes), ktorý po českej premiére zamieri aj do českej distribúcie, či dva slovenské debuty Vtáčnik (r. Eva Križková) a Pokiaľ ja žijem (r. Roman Ďuriš).

Súťažná sekcia Svědectví je výberom filmov, ktoré sú dôležité spracovávanými témami – politickými, spoločenskými alebo environmentálnymi. Tento rok predstaví 15 titulov, ktoré sa venujú témam dekolonizácie, postavenia žien, ale aj klimatickým zmenám, podmienkam práce a ochrany zvierat. Dokumerica (r. Pierre-François Didek) o ambicióznom fotografickom projekte Nixonovej vlády, ktorý prebiehal v rokoch 1972 až 1977.Cieľom bolo reflektovať zmeny životného prostredia a americký spôsob života. O desiatky rokov neskôr sa fotografi a fotografky k snímkam vracajú a reflektujú, v akom stave sa krajina nachádza teraz. Angažovaný dokument Lidé z plastu (r. Ziya Tong, Ben Addelman) poukazuje na chamtivosť ropných spoločností a škodlivosť plastov, ktoré sa už dnes nachádzajú v ľudských telách.

V sekcii Souhvězdí nájdu návštevníci a návštevníčky Ji.hlavy 26 dokumentárnych filmov, ktoré zaujali na svetových festivaloch. Medzi nimi napríklad Dahomey (r. Mati Diop) o vrátení vzácnych artefaktov z Paríža do dnešného Beninu (film je práve v slovenskej kinodistribúcii), alebo Osamocená odpoledne (r. Albert Serra), ktorý je sondou do rituálov toreadorskej hviezdy, ako aj samotného stretnutia človeka a zvieraťa v aréne. Sekcie Fascinace a Exprmntl.cz už tradične uvedú niekoľko desiatok krátkych filmov z Česka aj z celého sveta. „České experimenty sú nápadité, premýšľavé a imaginatívne: od jemných osobných, intímnych výpovedí cez strihové koláže, sociálno-kritické eseje až po štylizované výtvarné filmy,“ hovorí o súťažnej sekcii Exprmntl.cz jej dramaturgička Andrea Slováková.

Tohtoročné retrospektívne sekcie sú venované štyrom filmovým osobnostiam (Anne-Marie Miéville, Tsai Ming-liang, Vít Klusák a Filip Remunda) a dvom filmovým fenoménom – retrospektíva sekcie Fascinace mapuje predchodcov umelej inteligencie vo filmovej tvorbe a ďalšia pod názvom Máme svoj film! Obrazy Slovenského štátu uvedie 25 filmov z obdobia Slovenského štátu rokov 1939 – 1945. Dramaturgičkou sekcie je kurátorka, filmová historička a autorka knihy Máme svoj film! Slovenská filmová kultúra a propaganda 1939 – 1945 Petra Hanáková. „Kinematografia slovenského štátu je na Slovensku pomerne zmapovaná – aj preto, že objem filmov nie je veľký, ale málokedy je predmetom kritickej sebareflexie.Súvisí to ako s naším stále neprerokovaným vzťahom k vojnovej slovenskej štátnosti, tak s nedostatočným dištancovaním sa našej súčasnej štátnosti od fašistického obsahu tej prvej,“ hovorí Hanáková.

Tradične bohatý sprievodný program jihlavského festivalu sa aj tento rok skladá z rôznych formátov, okrem 4 masterclassov a VR zóny ho opäť tvorí aj program určený deťom (Ji.hlava dětem) a tínedžerom (Ji.hlava vibes), koncerty a DJ sety. Témami diskusného Inspiračního fóra budú les, imunita, vojna, technológie a voľný čas a konferencia Etika v dokumentárnom filme sa tento rok zameria na „Zodpovednosť za tému“. Súčasťou Industry programu, ktorý tento rok bude prebiehať od 29. 10. do 1. 11., bude aj slovenská producentka Monika Lošťáková, vybraná do projektu Emerging Producers 2025.

Kompletný program nájdete na webe MFDF Ji.hlava.

Autor:

Záber z filmu Prezidentka (r. Marek Šulík) / Zdroj: Film Expanded

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

recenzia Milota

Okuliare s výrazným čiernym rámom kontrastujú s farbou rovných plavých vlasov. Stačilo jediné stretnutie hoci na vernisáži, aby ste si navždy zapamätali jej tvár. Aj meno – Milota Havránková. Vždy bola a dodnes je neprehliadnuteľná, rovnako ako jej tvorba. Dokument Milota je portrétom jednej z najvýraznejších osobností československej a slovenskej fotografickej scény druhej polovice 20. storočia. Jej prvú bustu vytvoril kamarát, ktorý študoval sochárstvo. Ako model mu sedela len jediný raz. Len tak sedieť a nič nerobiť považovala za zbytočné mrhanie času, doniesla mu teda svoju fotografiu. Trápil sa, hneval, až hodil hlavu o zem. Rozbitú sadrovú bustu ale znova poskladal. Ten príbeh pretavila do cyklu šiestich fotografií s názvom Oživenie, ktorý ju už v roku 1975 preslávil. Posledná snímka, na ktorej hlava ožíva, je úvodným akordnom dokumentárneho filmu Milota. V troch kapitolách v ňom ožíva životný a tvorivý príbeh ženy, ktorá považovala fotoaparát za zbraň namierenú na seba. Kto je Milota? „Kto je Milota? Neviem. Je ťažko dešifrovateľná,“ hovorí jej syn architekt Igor Marko. Milota Havránková totiž vo svojej tvorbe prekračovala hranice výtvarných médií, kombinovala ich možnosti, jej diela presahovali do architektúry, módy, dizajnu aj reklamy. „Baví ma ničiť, prerábať a inovovať veci aj samu seba,“ vysvetľuje Milota. Obrazy fotografií deformuje, rozostruje, záber prekrýva hrubým zrnom alebo ďalšími zábermi, improvizuje, inscenuje, skladá....
Dni archívneho filmu 2026 Pocta: Rudolf Urc Záber z filmu Človek z Málinca. Foto: archív SFÚ

ohlasy Dni archívneho filmu 2026 v Banskej Bystrici

Tretí ročník medzinárodného vzdelávacieho semináru Dni archívneho filmu sa uskutočnil od 13. do 16. apríla 2026 v Banskej Bystrici. Organizuje ich Bratislava Film Academy v spolupráci s Akadémiou umení v Banskej Bystrici a Slovenským filmovým ústavom. Tohtoročná téma semináru Myslenie filmom o fenoménoch filmu sústredila podujatie na filmy o filmoch, prácu s archívnym filmovým materiálom, ale aj na žánrový film, a to predovšetkým horor. Seminár, ktorý je organizovaný každý druhý rok, bol tentokrát výnimočný v tom, že ho sprevádzalo nakrúcanie medzinárodného štábu švajčiarsko-amerického režiséra Alexandra O. Philippa, hlavného hosťa festivalu. Ten je v súčasnosti jedným z najvýraznejších svetových autorov filmov o filme. V roku 2024 získal s dokumentom Chain Reactions (o filme Texaský masaker motorovou pílou) cenu na festivale v Benátkach. Príťažlivosť strachu Alexander O. Philippe uviedol v Banskej Bystrici dva masterclassy. V rámci nich porozprával najmä o filmoch, ktoré sa tu premietali. Okrem Chain Reactions to boli aj snímky 78/52 (o filme Psycho), Leap of Faith: William Friedkin on The Exorcist a The Origins of Alien. Priblížil však aj svoj najnovší projekt, na ktorom spolupracuje s filmovou archivárkou a špecialistkou na reštaurovanie filmu Lauren Newport-Quinn. Práve na Slovensku nakrúcali časť filmu In Search of Nosferatu. Mapujú ním filmové kópie a verzie...
návštevnosť slovenských kín 2025 Záber z filmu ČERNÁK. FOTO: Peter W. Haas/PubRes

Návštevnosť kín a filmov na Slovensku v roku 2025

V roku 2025 prišlo do slovenských kín na všetky premietané filmy 5 124 620 divákov, teda o 5,72 % menej než v roku 2024. Je to šiesta najvyššia návštevnosť v slovenských kinách v ére samostatnosti. Prvých desať divácky najúspešnejších filmov sa podieľalo na celkovej návštevnosti 42,90 percentami a prvých dvadsať malo podiel na celkovej návštevnosti 56,11 %. Celkové hrubé tržby medziročne klesli o 1,05 % na 38 258 994 eur. Je to druhá najvyššia suma v ére samostatnosti. Počet predstavení vzrástol o 1,83 % na 228  297. Vzrástla aj priemerná cena vstupenky (o 4,96 %) na 7,47 eura, čo je najvyššie priemerné vstupné v ére samostatnosti. Priemerná návštevnosť na predstavenie však klesla z 24,24 diváka v roku 2024 na 22,45 diváka v roku 2025. Priemerná návštevnosť na obyvateľa bola 0,95 predstavení za rok. Tri slovenské filmy v top 10 Slovenské kiná vlani uviedli 1 035 filmov, z toho 363 premiér z ponuky 26 distribučných spoločností. Tento nárast bol v posledných rokoch spôsobený tým, že medzi distribútorov a premiéry sú započítané i české spoločnosti a ich tituly, na ktoré mali práva na premietanie v Čechách aj na Slovensku – napr. Aerofilms (10 premiér) a Pannonia Entertainment CZ (39 premiér). Desať premiérových filmov (o štyri viac ako v roku 2025) bolo v distribúcii aj vo formáte 3D. Divácky najúspešnejším z nich bol Avatar: Oheň a popol (r. James Cameron), ktorého 3D verziu videlo 76 246 divákov. Divácky najúspešnejším titulom roku...
Zobraziť všetky články