Záber z filmu Prezidentka (r. Marek Šulík) / Zdroj: Film Expanded

Čo si pripravila desaťdňová Ji.hlava? 28. MFDF Ji.hlava predstavuje program

Písmo: A- | A+

Už zajtra sa začne 28. ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava (25.10. – 3.11.). Festival otvorí očakávaná svetová premiéra časozberného portrétu Zuzany Čaputovej Prezidentka v réžii Mareka Šulíka. Unikátny pohľad na vojnové obdobie na Slovensku ponúkne retrospektíva Máme svoj film! Obrazy Slovenského štátu. Tohtoročná Ji.hlava je výnimočná aj svojou dĺžkou –prvýkrát potrvá až 10 dní.

„Očakávame, že to zmení dynamiku festivalu Zistili sme totiž, že je to neudržateľné – veľké rady pred kinosálami, ľudia sa nedostali na filmy, bol problém s ubytovaním,“ priblížil člen organizačného tímu René Kubášek. Vďaka predĺženiu sa bude môcť každý z filmov premietať aspoň dvakrát, niektoré tituly dokonca trikrát.

Otváracím filmom bude Prezidentka dokumentaristu a strihača Mareka Šulíka. „Koncept bol pokúsiť sa sledovať prezidentku a udalosti okolo nej, nevedeli sme však, čo všetko sa počas toho obdobia stane. Film nie je len dokumentárnym záznamom, má aj vlastný príbeh, ktorý stojí nad ním, a dúfam, že má aj presah, svoje univerzálne posolstvo,“ povedal na tlačovej konferencii festivalu Marek Šulík. „Film je vzácny nielen tým, aký blízky prístup mal Marek Šulík k slovenskej prezidentke Zuzane Čaputovej, ale aj tým, že je zároveň univerzálnym svedectvom o súčasnom svete.V čase, keď sa žena možno stane americkou prezidentkou, získava snímka ďalší rozmer a ukazuje, že slovenská spoločnosť je asi ešte viac rozdelená ako tá americká.Zblízka tu vidíme, čomu čelia ženy na kľúčových pozíciách systému stále ovládanom predovšetkým mužmi.Napriek všetkému je však snímka predovšetkým povzbudením k vlastnej integrite a viere v hodnoty,“ myslí si riaditeľ festivalu Marek Hovorka. (Film vstúpi počas festivalu do slovenskej distribúcie a 14. 11. príde aj do českých kín v distribúcii spoločnosti Aerofilms.)

Súťažná sekcia Opus bonum predstaví 13 filmov (vrátane spomínanej Prezidentky), okrem iného aj bieloruskú snímku Odysseus (r.   Nikita Lavretski), ktorá bude vzhľadom na svoju takmer 10-hodinovú dĺžku uvedená mimo súťaž. V sekcii První světla, určenej pre debuty alebo druhé filmy, sa v medzinárodnej premiére predstaví aj Šedá zóna režisérky Daniely Meressa Rusnokovej. „Zaradili sme ho do sekcie, pretože ho považujeme za výnimočný, formou, ale hlavne témou,“ približuje René Kubášek.

Do sekcie Opus bonum je zaradená aj slovenská koprodukčná snímka o fotografke Marii Tomanovej Svet medzi nami (r. Marie Dvořáková), ako aj film Stať sa obrysom, ktorej režisérkou je Miriam Bajtala, multidisciplinárna umelkyňa narodená na Slovensku a žijúca vo Viedni.

V súťažnej sekcii Česká radost sa nachádza azda najviac slovenských filmov – okrem snímok, ktoré na Slovensku už mali kinodistribúciu, v nej nájdeme aj najnovší film Zuzany Piussi Pachová stopa. Režisérka v ňom sleduje osudy ľudí, ktorí sa usilujú o obnovu nespravodlivého súdneho konania, a v nadväznosti na to sa pýta, či je metóda spočívajúca v preukázaní prítomnosti človeka na mieste činu na základe psom rozpoznaného pachu skutočne nestranná alebo ako je možné, že pachová stopa často stačí ako jediný dôkaz na odsúdenie podozrivých, hoci je vedecky spochybňovaná. Koproducentom filmu Vojnový spravodajca o práci českého novinára Martina Dorazína, ktorý prináša správy z vojnou zasiahnutých oblastí na Ukrajine, je slovenský dokumentarista Robert Kirchhoff. Lišajníky v réžii Ondřeja Vavrečku sú detailným pohľadom na tieto organizmy, ktoré na Zemi existujú už stovky miliónov rokov. Film vznikol v česko-slovenskej koprodukcii (D1 film a VIRUSfilm). V sekcii Česká radosť bude uvedený aj už spomínaný Svet medzi nami (r. Marie Dvořáková). film Wishing on a Star (r. Peter Kerekes), ktorý po českej premiére zamieri aj do českej distribúcie, či dva slovenské debuty Vtáčnik (r. Eva Križková) a Pokiaľ ja žijem (r. Roman Ďuriš).

Súťažná sekcia Svědectví je výberom filmov, ktoré sú dôležité spracovávanými témami – politickými, spoločenskými alebo environmentálnymi. Tento rok predstaví 15 titulov, ktoré sa venujú témam dekolonizácie, postavenia žien, ale aj klimatickým zmenám, podmienkam práce a ochrany zvierat. Dokumerica (r. Pierre-François Didek) o ambicióznom fotografickom projekte Nixonovej vlády, ktorý prebiehal v rokoch 1972 až 1977.Cieľom bolo reflektovať zmeny životného prostredia a americký spôsob života. O desiatky rokov neskôr sa fotografi a fotografky k snímkam vracajú a reflektujú, v akom stave sa krajina nachádza teraz. Angažovaný dokument Lidé z plastu (r. Ziya Tong, Ben Addelman) poukazuje na chamtivosť ropných spoločností a škodlivosť plastov, ktoré sa už dnes nachádzajú v ľudských telách.

V sekcii Souhvězdí nájdu návštevníci a návštevníčky Ji.hlavy 26 dokumentárnych filmov, ktoré zaujali na svetových festivaloch. Medzi nimi napríklad Dahomey (r. Mati Diop) o vrátení vzácnych artefaktov z Paríža do dnešného Beninu (film je práve v slovenskej kinodistribúcii), alebo Osamocená odpoledne (r. Albert Serra), ktorý je sondou do rituálov toreadorskej hviezdy, ako aj samotného stretnutia človeka a zvieraťa v aréne. Sekcie Fascinace a Exprmntl.cz už tradične uvedú niekoľko desiatok krátkych filmov z Česka aj z celého sveta. „České experimenty sú nápadité, premýšľavé a imaginatívne: od jemných osobných, intímnych výpovedí cez strihové koláže, sociálno-kritické eseje až po štylizované výtvarné filmy,“ hovorí o súťažnej sekcii Exprmntl.cz jej dramaturgička Andrea Slováková.

Tohtoročné retrospektívne sekcie sú venované štyrom filmovým osobnostiam (Anne-Marie Miéville, Tsai Ming-liang, Vít Klusák a Filip Remunda) a dvom filmovým fenoménom – retrospektíva sekcie Fascinace mapuje predchodcov umelej inteligencie vo filmovej tvorbe a ďalšia pod názvom Máme svoj film! Obrazy Slovenského štátu uvedie 25 filmov z obdobia Slovenského štátu rokov 1939 – 1945. Dramaturgičkou sekcie je kurátorka, filmová historička a autorka knihy Máme svoj film! Slovenská filmová kultúra a propaganda 1939 – 1945 Petra Hanáková. „Kinematografia slovenského štátu je na Slovensku pomerne zmapovaná – aj preto, že objem filmov nie je veľký, ale málokedy je predmetom kritickej sebareflexie.Súvisí to ako s naším stále neprerokovaným vzťahom k vojnovej slovenskej štátnosti, tak s nedostatočným dištancovaním sa našej súčasnej štátnosti od fašistického obsahu tej prvej,“ hovorí Hanáková.

Tradične bohatý sprievodný program jihlavského festivalu sa aj tento rok skladá z rôznych formátov, okrem 4 masterclassov a VR zóny ho opäť tvorí aj program určený deťom (Ji.hlava dětem) a tínedžerom (Ji.hlava vibes), koncerty a DJ sety. Témami diskusného Inspiračního fóra budú les, imunita, vojna, technológie a voľný čas a konferencia Etika v dokumentárnom filme sa tento rok zameria na „Zodpovednosť za tému“. Súčasťou Industry programu, ktorý tento rok bude prebiehať od 29. 10. do 1. 11., bude aj slovenská producentka Monika Lošťáková, vybraná do projektu Emerging Producers 2025.

Kompletný program nájdete na webe MFDF Ji.hlava.

Autor:

Záber z filmu Prezidentka (r. Marek Šulík) / Zdroj: Film Expanded

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Beštia Bebjak Záber z filmu Beštia. Foto: DNA Production/Nataša Bošková

Bebjakova Beštia podľa Dominika Dána má prvú ukážku

Po vyhlásení amnestie v roku 1990 sa dostalo na slobodu aj mnoho nebezpečných zločincov. Začínajúcemu bratislavskému detektívovi Richardovi Krauzovi vtedy pridelili prípad sériového vraha žien. Tiahla sa za ním krvavá stopa polovicou Európy a nedokázali ho odhaliť žiadne bežne využívané metódy. Režisér Peter Bebjak pripravuje detektívny triler podľa jednej z najpredávanejších kníh Dominika Dána Beštia. Do kín príde už začiatkom budúceho roka. Tomáš Maštalír (Burger), Martin Klinčúch (Krauz), Michal Kubovčík (Hanzel) a Braňo Bystriansky (Váňa) spolu s Alexandrom Bártom (Mayor) a Jánom Jackuliakom (súdny lekár Lengyel) stvárňujú vo filme Beštia tím, ktorý sa snaží odhaliť páchateľa série vrážd. Prípad na začiatku vyzerá takmer beznádejne. Páchateľ totiž nezanecháva žiadne odtlačky prstov. Nič, na základe čoho, by bolo možné zistiť, o koho ide. Vyšetrovatelia vedia, čo spája jednotlivé miesta činu, ale dostupné kriminalistické metódy nestačia na to, aby vraha usvedčili. Vtedy prichádzajú na scénu vedci a analýza DNA. Metóda, ktorú slovenskí kriminalisti nikdy dovtedy nepoužili. https://youtu.be/ZzOrfU6evL0?si=Q6NlQR6hRMzUBcSl „Atmosféru začiatku deväťdesiatych rokov sa nám podarilo preniesť na obraz presne tak, ako si ju časť spoločnosti pamätá z mladosti a ako je stvárnená v knihách Dominika Dána,“ povedal producent DNA Production Rasťo Šesták. „A rovnako ako v knihách, ani film Beštia nie je príbehom vraha. Je o tom, ako ho veľký tím vyšetrovateľov s pomocou vedcov – a v tom čase...
Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
Zobraziť všetky články