Záber z filmu Prezidentka (r. Marek Šulík) / Zdroj: Film Expanded

Čo si pripravila desaťdňová Ji.hlava? 28. MFDF Ji.hlava predstavuje program

Písmo: A- | A+

Už zajtra sa začne 28. ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava (25.10. – 3.11.). Festival otvorí očakávaná svetová premiéra časozberného portrétu Zuzany Čaputovej Prezidentka v réžii Mareka Šulíka. Unikátny pohľad na vojnové obdobie na Slovensku ponúkne retrospektíva Máme svoj film! Obrazy Slovenského štátu. Tohtoročná Ji.hlava je výnimočná aj svojou dĺžkou –prvýkrát potrvá až 10 dní.

Očakávame, že to zmení dynamiku festivalu Zistili sme totiž, že je to neudržateľné – veľké rady pred kinosálami, ľudia sa nedostali na filmy, bol problém s ubytovaním,“ priblížil člen organizačného tímu René Kubášek. Vďaka predĺženiu sa bude môcť každý z filmov premietať aspoň dvakrát, niektoré tituly dokonca trikrát.

Otváracím filmom bude Prezidentka dokumentaristu a strihača Mareka Šulíka. „Koncept bol pokúsiť sa sledovať prezidentku a udalosti okolo nej, nevedeli sme však, čo všetko sa počas toho obdobia stane. Film nie je len dokumentárnym záznamom, má aj vlastný príbeh, ktorý stojí nad ním, a dúfam, že má aj presah, svoje univerzálne posolstvo,“ povedal na tlačovej konferencii festivalu Marek Šulík. „Film je vzácny nielen tým, aký blízky prístup mal Marek Šulík k slovenskej prezidentke Zuzane Čaputovej, ale aj tým, že je zároveň univerzálnym svedectvom o súčasnom svete.V čase, keď sa žena možno stane americkou prezidentkou, získava snímka ďalší rozmer a ukazuje, že slovenská spoločnosť je asi ešte viac rozdelená ako tá americká.Zblízka tu vidíme, čomu čelia ženy na kľúčových pozíciách systému stále ovládanom predovšetkým mužmi.Napriek všetkému je však snímka predovšetkým povzbudením k vlastnej integrite a viere v hodnoty,“ myslí si riaditeľ festivalu Marek Hovorka. (Film vstúpi počas festivalu do slovenskej distribúcie a 14. 11. príde aj do českých kín v distribúcii spoločnosti Aerofilms.)

Súťažná sekcia Opus bonum predstaví 13 filmov (vrátane spomínanej Prezidentky), okrem iného aj bieloruskú snímku Odysseus (r.   Nikita Lavretski), ktorá bude vzhľadom na svoju takmer 10-hodinovú dĺžku uvedená mimo súťaž. V sekcii První světla, určenej pre debuty alebo druhé filmy, sa v medzinárodnej premiére predstaví aj Šedá zóna režisérky Daniely Meressa Rusnokovej. „Zaradili sme ho do sekcie, pretože ho považujeme za výnimočný, formou, ale hlavne témou,“ približuje René Kubášek.

Do sekcie Opus bonum je zaradená aj slovenská koprodukčná snímka o fotografke Marii Tomanovej Svet medzi nami (r. Marie Dvořáková), ako aj film Stať sa obrysom, ktorej režisérkou je Miriam Bajtala, multidisciplinárna umelkyňa narodená na Slovensku a žijúca vo Viedni.

V súťažnej sekcii Česká radost sa nachádza azda najviac slovenských filmov – okrem snímok, ktoré na Slovensku už mali kinodistribúciu, v nej nájdeme aj najnovší film Zuzany Piussi Pachová stopa. Režisérka v ňom sleduje osudy ľudí, ktorí sa usilujú o obnovu nespravodlivého súdneho konania, a v nadväznosti na to sa pýta, či je metóda spočívajúca v preukázaní prítomnosti človeka na mieste činu na základe psom rozpoznaného pachu skutočne nestranná alebo ako je možné, že pachová stopa často stačí ako jediný dôkaz na odsúdenie podozrivých, hoci je vedecky spochybňovaná. Koproducentom filmu Vojnový spravodajca o práci českého novinára Martina Dorazína, ktorý prináša správy z vojnou zasiahnutých oblastí na Ukrajine, je slovenský dokumentarista Robert Kirchhoff. Lišajníky v réžii Ondřeja Vavrečku sú detailným pohľadom na tieto organizmy, ktoré na Zemi existujú už stovky miliónov rokov. Film vznikol v česko-slovenskej koprodukcii (D1 film a VIRUSfilm). V sekcii Česká radosť bude uvedený aj už spomínaný Svet medzi nami (r. Marie Dvořáková). film Wishing on a Star (r. Peter Kerekes), ktorý po českej premiére zamieri aj do českej distribúcie, či dva slovenské debuty Vtáčnik (r. Eva Križková) a Pokiaľ ja žijem (r. Roman Ďuriš).

Súťažná sekcia Svědectví je výberom filmov, ktoré sú dôležité spracovávanými témami – politickými, spoločenskými alebo environmentálnymi. Tento rok predstaví 15 titulov, ktoré sa venujú témam dekolonizácie, postavenia žien, ale aj klimatickým zmenám, podmienkam práce a ochrany zvierat. Dokumerica (r. Pierre-François Didek) o ambicióznom fotografickom projekte Nixonovej vlády, ktorý prebiehal v rokoch 1972 až 1977.Cieľom bolo reflektovať zmeny životného prostredia a americký spôsob života. O desiatky rokov neskôr sa fotografi a fotografky k snímkam vracajú a reflektujú, v akom stave sa krajina nachádza teraz. Angažovaný dokument Lidé z plastu (r. Ziya Tong, Ben Addelman) poukazuje na chamtivosť ropných spoločností a škodlivosť plastov, ktoré sa už dnes nachádzajú v ľudských telách.

V sekcii Souhvězdí nájdu návštevníci a návštevníčky Ji.hlavy 26 dokumentárnych filmov, ktoré zaujali na svetových festivaloch. Medzi nimi napríklad Dahomey (r. Mati Diop) o vrátení vzácnych artefaktov z Paríža do dnešného Beninu (film je práve v slovenskej kinodistribúcii), alebo Osamocená odpoledne (r. Albert Serra), ktorý je sondou do rituálov toreadorskej hviezdy, ako aj samotného stretnutia človeka a zvieraťa v aréne. Sekcie Fascinace a Exprmntl.cz už tradične uvedú niekoľko desiatok krátkych filmov z Česka aj z celého sveta. „České experimenty sú nápadité, premýšľavé a imaginatívne: od jemných osobných, intímnych výpovedí cez strihové koláže, sociálno-kritické eseje až po štylizované výtvarné filmy,“ hovorí o súťažnej sekcii Exprmntl.cz jej dramaturgička Andrea Slováková.

Tohtoročné retrospektívne sekcie sú venované štyrom filmovým osobnostiam (Anne-Marie Miéville, Tsai Ming-liang, Vít Klusák a Filip Remunda) a dvom filmovým fenoménom – retrospektíva sekcie Fascinace mapuje predchodcov umelej inteligencie vo filmovej tvorbe a ďalšia pod názvom Máme svoj film! Obrazy Slovenského štátu uvedie 25 filmov z obdobia Slovenského štátu rokov 1939 – 1945. Dramaturgičkou sekcie je kurátorka, filmová historička a autorka knihy Máme svoj film! Slovenská filmová kultúra a propaganda 1939 – 1945 Petra Hanáková. „Kinematografia slovenského štátu je na Slovensku pomerne zmapovaná – aj preto, že objem filmov nie je veľký, ale málokedy je predmetom kritickej sebareflexie.Súvisí to ako s naším stále neprerokovaným vzťahom k vojnovej slovenskej štátnosti, tak s nedostatočným dištancovaním sa našej súčasnej štátnosti od fašistického obsahu tej prvej,“ hovorí Hanáková.

Tradične bohatý sprievodný program jihlavského festivalu sa aj tento rok skladá z rôznych formátov, okrem 4 masterclassov a VR zóny ho opäť tvorí aj program určený deťom (Ji.hlava dětem) a tínedžerom (Ji.hlava vibes), koncerty a DJ sety. Témami diskusného Inspiračního fóra budú les, imunita, vojna, technológie a voľný čas a konferencia Etika v dokumentárnom filme sa tento rok zameria na „Zodpovednosť za tému“. Súčasťou Industry programu, ktorý tento rok bude prebiehať od 29. 10. do 1. 11., bude aj slovenská producentka Monika Lošťáková, vybraná do projektu Emerging Producers 2025.

Kompletný program nájdete na webe MFDF Ji.hlava.

Autor:

Záber z filmu Prezidentka (r. Marek Šulík) / Zdroj: Film Expanded

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Stratené v Prešove (r. Slavomír Capek, Tomáš Telepák). Foto My Street Films SK / DAFilms.sk

Natoč si svoj film! Spustili súťaž námetov My Street Films SK

Do My Street Films SK sa môžete prihlásiť s krátkym námetom a videovizitkou prostredníctvom online formulára do 3. marca 2025. Hlavným organizátorom projektu je Národné osvetové centrum. „Zmyslom projektu My Street Films SK je vzdelávanie v oblasti tvorby dokumentárneho filmu. Je určený záujemcom a záujemkyniam bez formálneho filmového vzdelania a pokojne aj bez predošlých skúseností s nakrúcaním – teda pre všetkých tých, ktorých lákajú možnosti filmového média na vyjadrenie vlastného pohľadu na svet a svoj bezprostredný životný priestor,“ uviedli organizátori projektu. Z prihlásených námetov vyberú autorky a autorov 9 najlepších. Ponúknu im možnosť zúčastniť sa série workshopov, kde svoj námet môžu rozvinúť a realizovať ho do podoby krátkeho dokumentárneho filmu. Workshopy lektorsky povedú dokumentaristi Barbora Sliepková, Adama Hanuljak a Dominik Jursa. Účastníkom poskytnú dramaturgické usmernenie aj technické rady. Každý z trojice workshopov sa zameria na inú fázu vzniku filmu – literárnu, režijnú  a strihovú prípravu. Téma námetov môže byť ľubovoľná. Podľa organizátorov je však plusom, ak má autorka či autor k téme bližší vzťah založený na osobnej skúsenosti. „Vždy ma zaujmú introspektívne námety. Myslím, že ľudí láka reflektovať svoj vnútorný svet za pomoci filmových vyjadrovacích prostriedkov. Rovnako oceňujem spoločensky kritické a angažované témy,” povedala dokumentaristka a lektorka Barbora Sliepková. „Dôležitá je aj schopnosť uvažovať o...
Záber z filmu Pachová stopa. Foto: Filmtopia

recenzia Pachová stopa

Nový film Zuzany Piussi Pachová stopa sa zaoberá jednou z dlhodobých praktík českého justičného systému, ktorá je však rozšírená aj na Slovensku: dokazovaním viny na základe pachovej stopy identifikovanej špeciálne vycvičenými psami. Hoci ide o metódu, ktorá sa vo väčšine krajín už nevyužíva, keďže nemá žiadne vedecké opodstatnenie a môže byť ľahko manipulovateľná, ukazuje sa, že v našich končinách ide o vítaný spôsob, ako zvýšiť tzv. objasnenosť – svätý grál policajných zborov a súdnictva v čase kapitalizmu, keď nie je dôležité poznať pravdu, ale vykazovať čo najlepšie čísla a, samozrejme, aj vytvárať si podmienky na individuálne odmeny. Pachová stopa je skrátka trvalá, ale na verejnosti skoro neviditeľná súčasť systému, funkčná paradoxne práve v časoch, keď sa napríklad domáce násilie vedome prehliada, kým nedôjde k tragédiám, a tiež keď sa na základe pár gramov marihuany ničia životy. Keďže Piussi na filme spolupracovala s aktivistami dlhodobo sa angažujúcimi za nápravu škôd priamo napáchaných titulnou metódou, nemusí tápať, ale má úderné príbehy aj presné informácie, ktoré vie dávkovať a z ktorých už od prvých minút filmu mrazí. Zimomriavky podporuje aj hudba jej sestry Lucie Piussi. Podprahovo zdôrazňuje dunivú temnotu, v ktorej celý systém vedome žije a doslova bez mihnutia oka sa jej odmieta vzdať. Napriek jasnej reči vedcov aj skúsených kynológov a odorológov sudkyne a sudcovia odmietajú nanovo otvoriť prípady,...
Záber z filmu Brutalista. Foto: CinemArt

recenzia Brutalista

Píše sa rok 1947 a uznávaný budapeštiansky staviteľ a architekt László Tóth sa spamätáva z tvrdých rán, ktoré mu uštedrila druhá svetová vojna. I keď sa mu podarilo dostať z koncentračného tábora v Buchenwalde, znova nadobudnúť ľudskú dôstojnosť ostalo výzvou na celý život. Režisér Brady Corbet ho žánrovo nazval brutalistom. Jeho film Brutalista má desať nominácií na nadchádzajúceho Oscara. Na hranici chudoby László úspešne emigruje do Ameriky, kde ho v prvotnom nadšení víta bratranec Attila. S manželkou si tam otvoril nábytkársku dielňu a obchod, vkusom a štýlom Lászlóovi síce na míle vzdialený, ale ponuka pracovať pre rodinu sa neodmieta. Lászlóovi sa dokonca darí presvedčiť Attilu o vlastnom výtvarnom pohľade. Proti tmavým rustikálnym kulisám vtedajších amerických domácností navrhne pre obchod vzdušný funkcionalistický dizajn interiérového zariadenia v štýle art deco. Medzitým stále balansuje na hranici chudoby. Presvedčene sa stavia za svoje vízie, pričom údel cudzinca, ktorého má krajina prijať, sa učí brať ako prirodzenú zámorskú realitu. Nekladie si otázku, prečo je na tom horšie ako jeho bratranec. Nepozná procesy, ktorými život v Amerike (de)formuje charakter domácich obyvateľov či usadených prišelcov. Neposudzuje, čo v skutočnosti znamená Amerika ako krajina neobmedzených možností, nepýta sa, prečo by ho mala vítať s otvorenou náručou. Akoby si necenil, že jeho skutočnou oporou v cudzom svete sú černoch...
Zobraziť všetky články