Dni archívneho filmu 2026 Králi videa. Foto: Artactive Productions

Dni archívneho filmu v Banskej Bystrici zaostria na strihový film

Písmo: A- | A+

Dni archívneho filmu v Banskej Bystrici je výberová prehliadka filmov, spojená s medzinárodným vzdelávacím podujatím, ktorá sa koná každý druhý rok. Témou jej 3. ročníka je Myslenie filmom o fenoménoch filmu. Prehliadka s bohatým hlavným aj sprievodným programom sa koná od 13. do 16. apríla 2026. Hostia ju priestory Fakulty dramatických umení Akadémie umení a Filmového klubu v Múzeu SNP za účasti významných zahraničných i domácich tvorcov a filmových odborníkov. Vstup na všetky masterclassy, prednášky i projekcie je voľný.

Podujatie Dni archívneho filmu prinesie invenčné snímky súčasných režisérov, ktorí využívajú nájdené alebo archívne filmové materiály ako základný zdroj pre tvorbu vlastných strihových filmov. Vracajú sa v nich do dejín filmu, vypovedajú o zlomových filmových dielach a osobnostiach, o tvorivých inšpiráciách, nezriedka cez vybraté citácie z kultových filmových diel. „Zámerom podujatia je priblížiť strihové postupy a prácu s archívmi v minulosti i v súčasnej kinematografii. Tretí ročník sa zameriava na prezentáciu strihových filmov, ktoré hovoria o kultových dielach svetovej kinematografie,“ približuje Dni archívneho filmu filmový teoretik Martin Palúch z Akadémie umení v Banskej Bystrici. Palúch je koordinátorom i dramaturgom podujatia.

Naším hlavným hosťom bude americký režisér Alexandre O. Philippe, ktorý sa venuje práve takejto tvorbe audiovizuálnych analýz kultových filmových diel, ako sú Psycho, Vertigo, Votrelec, Exorcista, Hviezdne vojny alebo Texaský masaker motorovou pílou. Jeho filmy sú medzinárodne oceňované. V roku 2024 za svoj film Chain Reaction získal prestížneho Leva v sekcii Venice Classics na MFF v Benátkach.

Dni archívneho filmu 2026 Americký režisér Alexandre O. Philippe bude hosťom podujatia Dni archívneho filmu 2026 v Banskej Bystrici. Foto: Dogwoof
Americký režisér Alexandre O. Philippe bude hosťom podujatia Dni archívneho filmu 2026 v Banskej Bystrici. Foto: Dogwoof

Film a emócia, Film a kult, Film a fenomén a Film a archív

Program podujatia je tematicky rozdelený na okruhy Film a emócia, Film a kult, Film a fenomén a Film a archív. Z filmografie hlavného hosťa Alexandra O. Philippa sa za jeho účasti premietnu filmy 78/52 (2017), Leap of Faith: William Friedkin on The Exorcist (2019), Memory: The Origins of Alien (r. 2019) aj posledná ocenená snímka Chain Reactions (2024). Režisér bude mať aj dva masterclassy. Prvý bude na tému príťažlivosti negatívnych emócií vo filmoch Psycho (1960) Alfreda Hitchcocka a Exorcista (1973) Williama Friedkina. V druhom porozpráva aj o posadnutosti fenoménom vo filmoch Votrelec (1979) Ridleyho Scotta a Texaský masaker motorovou pílou (1974) Toba Hoopera.

Ďalšími témami podujatia sú „dejiny rýchlodabingu a história VHS distribúcie amerických filmov v socialistickom Československu. Zvláštnu pozornosť venujeme fenoménu upíra vzhľadom na kultový film nemeckého expresionizmu Upír Nosferatu režiséra Friedricha Wilhelma Murnaua, ktorý sa realizoval v roku 1922 na Oravskom hrade“, hovorí Palúch. Murnauov film sa v Banskej Bystrici premietne na špeciálnej projekcii so živou hudbou Pabla Gajdoša. Prehliadka uvedie aj dokument Ešte nie som, kým chcem byť (2024) Kláry Tassovskej. Na tento film sa zameria i masterclass strihača filmu Alexandra Kashcheeva s dôrazom na špecifiká strihu a réžie filmu. Diváci a diváčky uvidia tiež dokument Lukáša Bulavu Králi videa (2020) v nadväznosti na tému dejín VHS v bývalom Československu. Na podujatí ju bude prezentovať dramaturg filmu Petr Svoboda. Sám má v zbierke viac ako dvetisíc rýchlodabingových videokaziet.

Spomienka na Rudolfa Urca

Organizátori seminára si spomenú aj na režiséra a dramaturga Rudolfa Urca, ktorý zomrel začiatkom tohto roka. Podľa Palúcha mal Urc „zásadný vplyv na výrobu strihových filmov na Slovensku“. Pri tejto príležitosti sa premietne pásmo štyroch krátkych strihových filmov Človek z Málinca (1959), Pán profesor sa vracia (1963), Maličká ríša (1964) a Slovenské národné povstanie 1944 (1969). Urc ich režíroval alebo bol ich spolurežisérom. Kolekcia pochádza zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Lektorsky ju uvedú Martin Palúch a odborní pracovníci SFÚ Martin Kaňuch a Mária Ferenčuhová. Podujatia sa zúčastnia aj iní významní hostia. Príde napríklad špecialistka na reštaurovanie filmu a filmová archivárka Lauren Newport-Quinn z Veľkej Británie. Medzi hosťami budú tiež český filmový historik a režisér Milan Cyroň, filmová teoretička a estetička Michaela Malíčková alebo premietač, filmový historik, zberateľ 16 mm filmov a veľký znalec histórie českých kín Martin Plitz a ďalší.

Pocta: Rudolf Urc Záber z filmu Človek z Málinca. Foto: archív SFÚ
Záber z filmu Človek z Málinca. Foto: archív SFÚ

Slovenský strihový film

Na pôde Dní archívneho filmu sa uskutoční krst monografie Slovenský strihový film Martina Palúcha. Publikáciu v týchto dňoch vydali Slovenský filmový ústav a Ústav divadelnej a filmovej vedy CVU SAV. Prináša pohľad na dejiny slovenského filmu z perspektívy vývoja strihovej formy dokumentárneho žánru z obdobia rokov 1938 – 2025. „Publikácia v chronologickom slede odkrýva spôsoby práce s archívnym materiálom v priebehu dejín slovenskej kinematografie. Všíma si tvorivé postupy a využitia archívov pri re-interpretáciách historických udalostí, ako sú Slovenské národné povstanie, obdobie vojnovej Slovenskej republiky alebo invázie vojsk varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. Neobchádza ani formálne experimentovanie či vyslovene inovatívne postupy, ktoré tvorcovia použili najmä v celovečernej dokumentárnej tvorbe, ale aj v krátkom strihovom filme,“ prezrádza jej obsah autor Martin Palúch. Súčasťou podujatia bude aj predaj kníh, časopisov, DVD a blu-ray nosičov zo Slovenského filmového ústavu.

Organizátorom Dní archívneho filmu je Bratislava Film Academy, o. z. Hlavnými partnermi sú Slovenský filmový ústav a Fakulta dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Podujatie sa koná pod záštitou Petra Dubeckého, generálneho riaditeľa Slovenského filmového ústavu.

Viac informácií o podujatí Dni archívneho filmu nájdete na www.bfacademy.sk.

Dni archívneho filmu 2026 uvedú aj dokument Lukáša Bulavu Králi videa (2020) v nadväznosti na tému dejín VHS v bývalom Československu. Foto: Artactive Productions

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová Foto: SFTA

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová

Zuzana Gindl-Tatárová v polovici 80. rokov vstúpila do sveta filmu tvorivou spoluprácou so Štefanom Uhrom ako spoluscenáristka jeho filmu o Božene Slančíkovej Timrave Šiesta veta (1986). Dramaturgicky spolupracovala na filmoch ako Správca skanzenu, Sedím na konári a je mi dobre,  Let asfaltového holuba alebo Neha, neskôr Kandidát, Čiara či Slúžka. Desiatkam ďalších filmov pomohla na svet ako národná zástupkyňa v európskom fonde na podporu kinematografie Eurimages. Pedagogicky pôsobila na FTF VŠMU a jej tzv. „veľkým seminárom“ prešla drvivá väčšina aktívnych filmárov a filmárok strednej a mladšej generácie. Bola aj prodekankou FTF VŠMU pre zahraničie a dvakrát bola vymenovaná za členku Rady AVF (2011 a 2021.) V rokoch 2002 – 2007 viedla Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu, kde založila národné filmové ceny Slnko v sieti. Tento rok si sama prevzala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Viackrát si povedala, že k cinefilstvu si sa dostala už ako päťročná, keď teba a tvojho brata stará mama vodievala do bratislavského kina Čas. Aké boli tvoje najranejšie filmové zážitky a čo z nich v tebe zostalo dodnes? Mojimi hrdinami boli vtedy Zikmund a Hanzelka a ich úžasná Tatra, alebo Frigo na mašine... Boli to odvážni a nezávislí hrdinovia. No babička nás nevodila len do kina Čas. Pravidelne sme chodili aj na detské predstavenia do „blchárne“, ako sme volali kino Mladosť. Bolo...
Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla. Na správnej ceste „Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť. Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila. „Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí. Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM Spontánne a s výsledkom Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s...
Turisti Záber z filmu Turisti. Foto: ASFK

Turisti mimo komfortnej zóny

Po premiére na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand sa krátky animovaný film slovenskej režisérky Márie Kralovič Turisti dostal aj do slovenských kín. V distribúcii sa premieta ako predfilm americkej čiernej komédie Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem (r. Mary Bronstein). Protagonistami filmu Turisti sú manželia Hana a Kornel. Ich výprava do prírody sa zmení na boj o prežitie. „Film Turisti je krátky animovaný film o hľadaní vzájomného porozumenia v pokročilom manželskom zväzku. Hana a Kornel majú neľahkú úlohu. Vyšplhať sa na kopec svojho problému a za jeho vrcholom nájsť nové perspektívne horizonty. Stávajú sa teda turistami, kde musia vyhrať boj nad vlastnými vášňami, únavou a lenivosťou pri ťažkom výstupe na vrchol,“ píše v explikácii pre Audiovizuálny fond producentka Agata Novinski. „Film je zároveň o dôležitosti poznať samého seba a mať sa rád, aby sme boli v dostatočnej miere pripravení na akékoľvek partnerské spolužitie,“ dodáva. Režisérka Mária Kraľovič má za sebou už niekoľko krátkych animovaných filmov. Jej snímka Fifi Fatale (2018) získala nomináciu na Slnko v sieti. Ako animátorka sa Kralovič podieľala aj na ďalších snímkach. Venuje sa tiež ilustrovaniu. „Lákajú ma situácie, kde je človek nútený mimo svojej komfortnej zóny zakúsiť nebezpečie, či boj o svoj život. Krutosť prírody, ktorá vie byť...
Zobraziť všetky články