Dni archívneho filmu 2026 Králi videa. Foto: Artactive Productions

Dni archívneho filmu v Banskej Bystrici zaostria na strihový film

Písmo: A- | A+

Dni archívneho filmu v Banskej Bystrici je výberová prehliadka filmov, spojená s medzinárodným vzdelávacím podujatím, ktorá sa koná každý druhý rok. Témou jej 3. ročníka je Myslenie filmom o fenoménoch filmu. Prehliadka s bohatým hlavným aj sprievodným programom sa koná od 13. do 16. apríla 2026. Hostia ju priestory Fakulty dramatických umení Akadémie umení a Filmového klubu v Múzeu SNP za účasti významných zahraničných i domácich tvorcov a filmových odborníkov. Vstup na všetky masterclassy, prednášky i projekcie je voľný.

Podujatie Dni archívneho filmu prinesie invenčné snímky súčasných režisérov, ktorí využívajú nájdené alebo archívne filmové materiály ako základný zdroj pre tvorbu vlastných strihových filmov. Vracajú sa v nich do dejín filmu, vypovedajú o zlomových filmových dielach a osobnostiach, o tvorivých inšpiráciách, nezriedka cez vybraté citácie z kultových filmových diel. „Zámerom podujatia je priblížiť strihové postupy a prácu s archívmi v minulosti i v súčasnej kinematografii. Tretí ročník sa zameriava na prezentáciu strihových filmov, ktoré hovoria o kultových dielach svetovej kinematografie,“ približuje Dni archívneho filmu filmový teoretik Martin Palúch z Akadémie umení v Banskej Bystrici. Palúch je koordinátorom i dramaturgom podujatia.

Naším hlavným hosťom bude americký režisér Alexandre O. Philippe, ktorý sa venuje práve takejto tvorbe audiovizuálnych analýz kultových filmových diel, ako sú Psycho, Vertigo, Votrelec, Exorcista, Hviezdne vojny alebo Texaský masaker motorovou pílou. Jeho filmy sú medzinárodne oceňované. V roku 2024 za svoj film Chain Reaction získal prestížneho Leva v sekcii Venice Classics na MFF v Benátkach.

Dni archívneho filmu 2026 Americký režisér Alexandre O. Philippe bude hosťom podujatia Dni archívneho filmu 2026 v Banskej Bystrici. Foto: Dogwoof
Americký režisér Alexandre O. Philippe bude hosťom podujatia Dni archívneho filmu 2026 v Banskej Bystrici. Foto: Dogwoof

Film a emócia, Film a kult, Film a fenomén a Film a archív

Program podujatia je tematicky rozdelený na okruhy Film a emócia, Film a kult, Film a fenomén a Film a archív. Z filmografie hlavného hosťa Alexandra O. Philippa sa za jeho účasti premietnu filmy 78/52 (2017), Leap of Faith: William Friedkin on The Exorcist (2019), Memory: The Origins of Alien (r. 2019) aj posledná ocenená snímka Chain Reactions (2024). Režisér bude mať aj dva masterclassy. Prvý bude na tému príťažlivosti negatívnych emócií vo filmoch Psycho (1960) Alfreda Hitchcocka a Exorcista (1973) Williama Friedkina. V druhom porozpráva aj o posadnutosti fenoménom vo filmoch Votrelec (1979) Ridleyho Scotta a Texaský masaker motorovou pílou (1974) Toba Hoopera.

Ďalšími témami podujatia sú „dejiny rýchlodabingu a história VHS distribúcie amerických filmov v socialistickom Československu. Zvláštnu pozornosť venujeme fenoménu upíra vzhľadom na kultový film nemeckého expresionizmu Upír Nosferatu režiséra Friedricha Wilhelma Murnaua, ktorý sa realizoval v roku 1922 na Oravskom hrade“, hovorí Palúch. Murnauov film sa v Banskej Bystrici premietne na špeciálnej projekcii so živou hudbou Pabla Gajdoša. Prehliadka uvedie aj dokument Ešte nie som, kým chcem byť (2024) Kláry Tassovskej. Na tento film sa zameria i masterclass strihača filmu Alexandra Kashcheeva s dôrazom na špecifiká strihu a réžie filmu. Diváci a diváčky uvidia tiež dokument Lukáša Bulavu Králi videa (2020) v nadväznosti na tému dejín VHS v bývalom Československu. Na podujatí ju bude prezentovať dramaturg filmu Petr Svoboda. Sám má v zbierke viac ako dvetisíc rýchlodabingových videokaziet.

Spomienka na Rudolfa Urca

Organizátori seminára si spomenú aj na režiséra a dramaturga Rudolfa Urca, ktorý zomrel začiatkom tohto roka. Podľa Palúcha mal Urc „zásadný vplyv na výrobu strihových filmov na Slovensku“. Pri tejto príležitosti sa premietne pásmo štyroch krátkych strihových filmov Človek z Málinca (1959), Pán profesor sa vracia (1963), Maličká ríša (1964) a Slovenské národné povstanie 1944 (1969). Urc ich režíroval alebo bol ich spolurežisérom. Kolekcia pochádza zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Lektorsky ju uvedú Martin Palúch a odborní pracovníci SFÚ Martin Kaňuch a Mária Ferenčuhová. Podujatia sa zúčastnia aj iní významní hostia. Príde napríklad špecialistka na reštaurovanie filmu a filmová archivárka Lauren Newport-Quinn z Veľkej Británie. Medzi hosťami budú tiež český filmový historik a režisér Milan Cyroň, filmová teoretička a estetička Michaela Malíčková alebo premietač, filmový historik, zberateľ 16 mm filmov a veľký znalec histórie českých kín Martin Plitz a ďalší.

Pocta: Rudolf Urc Záber z filmu Človek z Málinca. Foto: archív SFÚ
Záber z filmu Človek z Málinca. Foto: archív SFÚ

Slovenský strihový film

Na pôde Dní archívneho filmu sa uskutoční krst monografie Slovenský strihový film Martina Palúcha. Publikáciu v týchto dňoch vydali Slovenský filmový ústav a Ústav divadelnej a filmovej vedy CVU SAV. Prináša pohľad na dejiny slovenského filmu z perspektívy vývoja strihovej formy dokumentárneho žánru z obdobia rokov 1938 – 2025. „Publikácia v chronologickom slede odkrýva spôsoby práce s archívnym materiálom v priebehu dejín slovenskej kinematografie. Všíma si tvorivé postupy a využitia archívov pri re-interpretáciách historických udalostí, ako sú Slovenské národné povstanie, obdobie vojnovej Slovenskej republiky alebo invázie vojsk varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. Neobchádza ani formálne experimentovanie či vyslovene inovatívne postupy, ktoré tvorcovia použili najmä v celovečernej dokumentárnej tvorbe, ale aj v krátkom strihovom filme,“ prezrádza jej obsah autor Martin Palúch. Súčasťou podujatia bude aj predaj kníh, časopisov, DVD a blu-ray nosičov zo Slovenského filmového ústavu.

Organizátorom Dní archívneho filmu je Bratislava Film Academy, o. z. Hlavnými partnermi sú Slovenský filmový ústav a Fakulta dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Podujatie sa koná pod záštitou Petra Dubeckého, generálneho riaditeľa Slovenského filmového ústavu.

Viac informácií o podujatí Dni archívneho filmu nájdete na www.bfacademy.sk.

Dni archívneho filmu 2026 uvedú aj dokument Lukáša Bulavu Králi videa (2020) v nadväznosti na tému dejín VHS v bývalom Československu. Foto: Artactive Productions

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články