Záber z filmu Róberta Šuláka Návraty k Obrazom starého sveta / Zdroj: Slovenský filmový ústav

Etnofilm – rozdiely, ktoré spájajú

Písmo: A- | A+

Precítiť rozdiely i podobnosti, ktoré spájajú jednotlivcov i komunitu. Medzinárodné bienále etnologického dokumentárneho filmu Etnofilm Čadca čaká v novembri už 23. ročník. Okrem svojho domovského mesta bude tento rok prebiehať aj v ďalších väčších mestách – v Banskej Bystrici, Bratislave, Nitre a Žiline.

Od 12. do 15. novembra sa v medzinárodnej súťaži stretnú snímky z oblasti sociálnej a kultúrnej antropológie a etnológie v širokom zábere od rozmanitých prejavov tradičnej ľudovej kultúry až po mapovanie života súčasného človeka v komplexnosti a zložitosti meniaceho sa sveta i spôsobu života. Medzi 29 titulmi z 22 krajín diváci nájdu aj päť slovenských – dokument o rómskych hudobníkoch Hopa lide (r. P. Nuska), portrét jedného z posledných tradičných debnárov na Slovensku s názvom Laco Hruškovič z Pukanca (r. J. Kuska), dokument o tvorbe režiséra Dušana Hanáka Návraty k Obrazom starého sveta (r. R. Šulák), rómsku love story zo súčasnej Európy Pongo Calling (r. T. Kratochvíl) a intímny príbeh človeka, ktorý objavil svoje pravé ja, Šťastný človek (r. S. G. Lutherová).

Festival prináša pestrú škálu dokumentárnych filmov, ktoré zachytávajú rozličné príbehy, kultúry a spoločenské otázky. Filmy sú tematicky rozdelené do oblastí ako tradície, identita, migrácia a moderné výzvy, ktorým dnešná spoločnosť čelí. Spája ich snaha o autentické zobrazenie ľudských osudov, skúmanie kultúrnych koreňov a reflektovanie aktuálnych problémov, ktoré ovplyvňujú ľudí na celom svete,“ približuje pre Film.sk členka realizačného tímu a riaditeľka Kysuckého kultúrneho strediska v Čadci, Silvia Kajanková.

Filmovú súťaž doplní sprievodný program, v ktorom návštevníci nájdu výstavy, napríklad Tlače a tlačoviny na Kysuciach k 780. výročiu prvej písomnej zmienky o Kysuciach či tvorbu jubilujúcich neprofesionálnych výtvarníkov Kysúc, ako aj prehliadku autentických detských krojov. „Divákom ponúkneme aj premietanie dokumentu Hniezdo ďaleko od domova, ktorý vznikol v spolupráci RTVS a UNICEF Slovensko pod režisérskou taktovkou Mareka Vaňousa a Tomáša Hallona. Ďalej to budú besedy s tvorcami filmov v Čadci a Žiline a odborné semináre v Bratislave,“menuje Kajanková.

Na festivale sa osobne zúčastnia viacerí režiséri a producenti súťažných dokumentov a diváci sa dozvedia viac o ich práci, inšpiráciách a výzvach, ktorým pri tvorbe čelili. Okrem nich prídu na Etnofilm Čadca aj odborníci z oblasti dokumentárnej tvorby a etnológie.

Novinkou tohtoročného bienále je rozšírenie do ďalších krajských miest. „Je to pre nás krok, ktorý umožňuje priniesť hodnoty a posolstvá festivalu širšiemu publiku. Veríme, že dokumentárne a etnografické filmy sú výnimočným médiom na rozširovanie poznatkov o kultúrnej rozmanitosti, tradíciách a súčasných spoločenských otázkach, a preto chceme, aby mali čo najväčší dosah,“vysvetľuje Kajanková.

Zároveň nám toto rozšírenie pomáha napĺňať hlavnú víziu festivalu – podporovať dialóg medzi komunitami, budovať kultúrne povedomie a vzdelávať o hodnotách a výzvach, ktoré jednotlivé kultúry spájajú. Týmto krokom festival získava na dynamike a umožňuje prepojiť ľudí s podobnými záujmami naprieč Slovenskom, čo posilňuje jeho poslanie a prispieva k vytváraniu živého kultúrneho priestoru. Taktiež chceme osloviť stredoškolskú a vysokoškolskú mládež a podnietiť záujem o tento druh kultúry.

Všetky súťažné projekcie si diváci budú môcť pozrieť aj online na stránke Etnofilmu Čadca. V Banskej Bystrici sa bude premietať na Akadémii umení, v Bratislave v Národnom osvetovom centre vo  V-klube, v Nitre na Univerzite Konštantína Filozofa a

Silvia Kajanková dodáva: „Festival zameraný na etnografický a dokumentárny film má vo filmovom svete osobitné miesto, pretože sa venuje dokumentovaniu reálnych životov, tradícií a sociálnych výziev. Týmto spôsobom pomáha uchovávať kultúrne dedičstvo, rozširuje poznanie a podporuje porozumenie naprieč rôznymi komunitami a generáciami. Takéto podujatie navyše poskytuje priestor témam, ktoré často v komerčnej kinematografii nedostávajú patričnú pozornosť, no sú pre spoločnosť veľmi hodnotné.“ Na Etnofilme bude súťažiť aj film Róberta Šuláka Návraty k Obrazom starého sveta, ktorý vznikol v produkcii Slovenského filmového ústavu.

Autor:

Záber z filmu Návraty k Obrazom starého sveta (r. Róberta Šuláka) / Zdroj: Slovenský filmový ústav

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Český lev Gramatová Karavan minoritné koprodukcie slovenských filmov

České levy pre Katarínu Gramatovú aj Raději zešílet v divočině

Slovenská režisérka Katarína Gramatová získala Českého leva za réžiu svojho celovečerného debutu Hore je nebo, v doline som ja. Snímka bola nominovaná aj v kategórii najlepší celovečerný hraný film. Spolu mala sedem nominácií. Najlepším celovečerným hraným filmom roka sa podľa hlasovania českých akademikov stalo česko-slovensko-talianske road-movie Karavan režisérky Zuzany Kirchnerovej. Slovenským koproducentom filmu je Jakub Viktorín. V poradí 33. ročník cien Českej filmovej a televíznej akadémie Český lev tak Karavan 14. marca otvoril aj uzavrel. Hneď prvú cenu večera si totiž odniesla slovenská herečka Juliána Brutovská. V Karavane stvárnila slobodomyseľnú Zuzu, ktorá skríži cestu slobodnej matke a jej synovi s mentálnym hendikepom. Karavan napokon získal dve ceny, celkovo mal 11 nominácií. Najviac, spolu až 15 nominácií, mal Franz režisérky Agnieszky Holland, ktorého hlavnou postavou je Franz Kafka. Za jeho stvárnenie si cenu odniesol nemecký herec Idan Weiss. Franz počas večera získal najviac cien. Českého leva si odniesol aj v kategóriách kostýmy, masky a scénografia. 3 x Český lev pre Raději zešílet v divočině Tri sošky si odniesol česko-slovenský dokument režiséra Mira Rema Raději zešílet v divočině. Patrí mu Český lev v kategórii najlepší celovečerný dokumentárny film, strih (Máté Csuport, Šimon Hájek) a kamera (Dušan Husár, Miro Remo). Kameraman Dušan Husár v ďakovnej reči upozornil na situáciu kultúrnych centier na Slovensku a na zbierku Kultúra...
Ružové sny Febiofest Tvorcovia filmu Ružové sny na premietaní pri príležitosti 50. výročia vzniku snímky. Foto: Miro Nôta

ohlasy Dobrý človek ešte žije. V Ružových snoch

Ružové sny oslavovali. Odhalili Jolanku, zazvonil bicykel a prišiel aj kúzelník Hanák. Zdalo by sa, že po uši zaľúbený poštár Jakub a krásna Jolanka z osady sú dnes už len dojímavou vyblednutou spomienkou na časy, keď ľudí rozdeľovali rasové predsudky a homofóbia sa pestovala ako obľúbený folklór. Dobre však vieme, že sú tu zas. Vlastne nikam nezmizli, akurát ich na istý čas utlmili predstavy o tom, ako sa naša spoločnosť posúva k lepšiemu. Režisér Dušan Hanák ich vo filme Ružové sny sprítomnil s gráciou westernového hrdinu aj romantického džentlmena cez večný motív nešťastnej lásky Rómea a Júlie. A tak rozdielne komunity Rómov a gadžov tancujú podľa tohto scenára dodnes. Je až neuveriteľné, že od vzniku poetickej tragikomédie z roku 1976 o radostiach a starostiach dvoch mladých ľudí uprostred výsmechu spoločnosti ubehlo celých päťdesiat rokov. Pri tejto príležitosti ju práve prebiehajúci MFF Febiofest Bratislava 2026 zaradil do programu. Na premietanie v bratislavskom Kine Lumière pozval aj tvorcov a protagonistov. Stretnutie to bolo priam dojímavé, predsa však plné nežnej energie, ktorá potvrdila, že klenoty nestarnú a téma je stále aktuálna. Pravý prvý džob „Dušan Hanák šiel do veľkého rizika, keď si ma vzal za scenáristu bez skúseností,“ povedal na stretnutí scenárista filmu Dušan Dušek. Dodnes je presvedčený, že práve vďaka ich spolupráci na Ružových snoch a neskoršej...
Poberta Záber z filmu Poberta. Foto: Bontonfilm

Poberta píše ľúbostný list zlodejským komédiám

Čierny humor, satiru aj krimi sľubuje nová česko-slovenská zlodejská komédia Poberta. Nakrútil ju režisér Ondřej Hudeček a po premiére na Febiofeste, ktorý uzavrie, vstúpi od 19. marca do slovenských kín. „Zlodejské komédie typu Loganovci alebo Dannyho parťáci sa u nás prakticky nenakrúcajú. Bolo preto potrebné nájsť spôsob, ako tento rýdzo americký žáner preniesť do českého prostredia tak, aby pôsobil uveriteľne a zároveň nestratil nadsádzku. Hollywoodske zlodejské komédie mám veľmi rád. Pri Pobertovi som sa nimi síce inšpiroval, film som však zámerne zasadil do nám dôverne známych reálií, než aby som na ne za každú cenu vrúbľoval typicky americké žánrové prvky,“ povedal režisér Ondřej Hudeček. Poberta je český expresívny výraz pre zlodeja, darebáka či gaunera. Film sa odohráva v prostredí juhomoravského mesta Strážnice a postavy hovoria slováckym dialektom. Hrdinom Hudečkovho filmu je zlodejíček Lupyn. V priebehu pandémie, počas ktorej scenár vznikal, sa vracia z väzenia do rodného mesta. Situácia, ktorú priniesol covid, ho inšpiruje k naplánovaniu ďalšieho kšeftu. Z pandémie chce spolu s kumpánmi – úžerníkom Asasínom a skorumpovaným policajtom vyťažiť čo najviac, aby mohol začať nový život so svojou láskou Tamarou.   „Páči sa mi, ako hovorí režisér Ondřej Hudeček, že Poberta je ľúbostný list gangsterským zlodejským komédiám. Môžeme to označiť aj za veľmi dynamický slovácky western, ktorého nezanedbateľnou...
Zobraziť všetky články