Záber z filmu Róberta Šuláka Návraty k Obrazom starého sveta / Zdroj: Slovenský filmový ústav

Etnofilm – rozdiely, ktoré spájajú

Písmo: A- | A+

Precítiť rozdiely i podobnosti, ktoré spájajú jednotlivcov i komunitu. Medzinárodné bienále etnologického dokumentárneho filmu Etnofilm Čadca čaká v novembri už 23. ročník. Okrem svojho domovského mesta bude tento rok prebiehať aj v ďalších väčších mestách – v Banskej Bystrici, Bratislave, Nitre a Žiline.

Od 12. do 15. novembra sa v medzinárodnej súťaži stretnú snímky z oblasti sociálnej a kultúrnej antropológie a etnológie v širokom zábere od rozmanitých prejavov tradičnej ľudovej kultúry až po mapovanie života súčasného človeka v komplexnosti a zložitosti meniaceho sa sveta i spôsobu života. Medzi 29 titulmi z 22 krajín diváci nájdu aj päť slovenských – dokument o rómskych hudobníkoch Hopa lide (r. P. Nuska), portrét jedného z posledných tradičných debnárov na Slovensku s názvom Laco Hruškovič z Pukanca (r. J. Kuska), dokument o tvorbe režiséra Dušana Hanáka Návraty k Obrazom starého sveta (r. R. Šulák), rómsku love story zo súčasnej Európy Pongo Calling (r. T. Kratochvíl) a intímny príbeh človeka, ktorý objavil svoje pravé ja, Šťastný človek (r. S. G. Lutherová).

Festival prináša pestrú škálu dokumentárnych filmov, ktoré zachytávajú rozličné príbehy, kultúry a spoločenské otázky. Filmy sú tematicky rozdelené do oblastí ako tradície, identita, migrácia a moderné výzvy, ktorým dnešná spoločnosť čelí. Spája ich snaha o autentické zobrazenie ľudských osudov, skúmanie kultúrnych koreňov a reflektovanie aktuálnych problémov, ktoré ovplyvňujú ľudí na celom svete,“ približuje pre Film.sk členka realizačného tímu a riaditeľka Kysuckého kultúrneho strediska v Čadci, Silvia Kajanková.

Filmovú súťaž doplní sprievodný program, v ktorom návštevníci nájdu výstavy, napríklad Tlače a tlačoviny na Kysuciach k 780. výročiu prvej písomnej zmienky o Kysuciach či tvorbu jubilujúcich neprofesionálnych výtvarníkov Kysúc, ako aj prehliadku autentických detských krojov. „Divákom ponúkneme aj premietanie dokumentu Hniezdo ďaleko od domova, ktorý vznikol v spolupráci RTVS a UNICEF Slovensko pod režisérskou taktovkou Mareka Vaňousa a Tomáša Hallona. Ďalej to budú besedy s tvorcami filmov v Čadci a Žiline a odborné semináre v Bratislave,“menuje Kajanková.

Na festivale sa osobne zúčastnia viacerí režiséri a producenti súťažných dokumentov a diváci sa dozvedia viac o ich práci, inšpiráciách a výzvach, ktorým pri tvorbe čelili. Okrem nich prídu na Etnofilm Čadca aj odborníci z oblasti dokumentárnej tvorby a etnológie.

Novinkou tohtoročného bienále je rozšírenie do ďalších krajských miest. „Je to pre nás krok, ktorý umožňuje priniesť hodnoty a posolstvá festivalu širšiemu publiku. Veríme, že dokumentárne a etnografické filmy sú výnimočným médiom na rozširovanie poznatkov o kultúrnej rozmanitosti, tradíciách a súčasných spoločenských otázkach, a preto chceme, aby mali čo najväčší dosah,“vysvetľuje Kajanková.

Zároveň nám toto rozšírenie pomáha napĺňať hlavnú víziu festivalu – podporovať dialóg medzi komunitami, budovať kultúrne povedomie a vzdelávať o hodnotách a výzvach, ktoré jednotlivé kultúry spájajú. Týmto krokom festival získava na dynamike a umožňuje prepojiť ľudí s podobnými záujmami naprieč Slovenskom, čo posilňuje jeho poslanie a prispieva k vytváraniu živého kultúrneho priestoru. Taktiež chceme osloviť stredoškolskú a vysokoškolskú mládež a podnietiť záujem o tento druh kultúry.

Všetky súťažné projekcie si diváci budú môcť pozrieť aj online na stránke Etnofilmu Čadca. V Banskej Bystrici sa bude premietať na Akadémii umení, v Bratislave v Národnom osvetovom centre vo  V-klube, v Nitre na Univerzite Konštantína Filozofa a

Silvia Kajanková dodáva: „Festival zameraný na etnografický a dokumentárny film má vo filmovom svete osobitné miesto, pretože sa venuje dokumentovaniu reálnych životov, tradícií a sociálnych výziev. Týmto spôsobom pomáha uchovávať kultúrne dedičstvo, rozširuje poznanie a podporuje porozumenie naprieč rôznymi komunitami a generáciami. Takéto podujatie navyše poskytuje priestor témam, ktoré často v komerčnej kinematografii nedostávajú patričnú pozornosť, no sú pre spoločnosť veľmi hodnotné.“ Na Etnofilme bude súťažiť aj film Róberta Šuláka Návraty k Obrazom starého sveta, ktorý vznikol v produkcii Slovenského filmového ústavu.

Autor:

Záber z filmu Návraty k Obrazom starého sveta (r. Róberta Šuláka) / Zdroj: Slovenský filmový ústav

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Tá druhá. Foto: Film Expanded

V tieni súrodenca

Máme ich na očiach, ale často ich nevidíme. Sklenené deti vyzerajú ako obyčajné deti, doma však žijú v tieni súrodenca, ktorý si vyžaduje väčšiu pozornosť rodiny. Observačný dokumentárny film Tá druhá režisérky Marie-Magdaleny Kochovej približuje prehliadanú tému zdravých súrodencov v rodinách s deťmi so špeciálnymi potrebami. Johana má osemnásť rokov a po maturite sa chystá odísť z rodného malomesta na vysokú školu. Posledný ročník na strednej škole je pre ňu náročnejší než pre jej spolužiakov – vo svojej rodine má totiž nezastupiteľnú úlohu. Denne pomáha so starostlivosťou o mladšiu sestru s postihnutím. Cez všetku lásku sa musí vymaniť z očakávaní blízkeho okolia, nájsť si vlastný priestor a opustiť sestrin tieň. „O deťoch žijúcich s postihnutím a ich rodičoch sme počuli mnoho príbehov. Rodičia však nie sú jediní, ktorí sú silne ovplyvnení špeciálnymi potrebami svojich detí. Často to sú ešte ich súrodenci, bratia a sestry, ktorí sú okolnosťami nútení predčasne dospieť, aby pomáhali s náročnou rodinnou situáciou. Preto som si ako svoju protagonistku vybrala Johanu a rozhodla sa natočiť film, ktorý sprostredkuje perspektívu týchto súrodencov, sklenených detí, tých druhých,“vysvetlila režisérka. „Jej príbeh je tiež mojím príbehom, rovnako ako príbehom milióna ďalších ľudí po celom svete žijúcich v podobnej situácii. Aj ja som sestrou dievčatka s postihnutím. Vyrastala som po jej...
Vlani si Divácku cenu Slnka v sieti odniesli tvorcovia filmu Invalid, producent Maroš Hečko (v strede) a režisér Jonáš Karásek (vpravo). Foto: SFTA / Zdenko Hanout

Slnko v sieti spustilo divácke hlasovanie

Slovenská filmová a televízna akadémia spustila hlasovanie v kategórii Divácka cena. Publikum môže vyberať svojho favorita spomedzi 30 filmových diel prihlásených na národnú filmovú cenu Slnko v sieti. Divácke hlasovanie akadémia uzavrie 4. apríla. Víťaza diváckej kategórie vyhlásia spolu s víťazkami a víťazmi Slnka v sieti 16. apríla. „Minulý rok diváci vyberali spomedzi 24 slovenských filmov, v aktuálnom ročníku je to až 30 filmových diel. Veľmi sa tešíme, že slovenská kinematografia napreduje, že vznikajú kvalitné nielen hrané, ale aj dokumentárne, krátke a animované filmy. O tom, ktorý z nich najviac zaujal slovenské publikum, môžu rozhodnúť už teraz v diváckom hlasovaní. Veríme, že tak, ako sa filmoví tvorcovia a tvorkyne zaujímajú o svojich divákov v kinách, aj samotné diváctvo využije túto príležitosť vyjadriť podporu tomu filmu, ktorý sa im najviac v minulom roku páčil,“ povedala prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová. Práve členovia SFTA svojím hlasovaním rozhodujú o držiteľkách a držiteľoch národnej filmovej ceny Slnko v sieti. Najviac nominácií získali tento rok historické filmy Vlny (r. Jiří Mádl) a Ema a smrtihlav (r. Iveta Grófová), ktoré majú 14 respektíve 12 nominácií. Sedem nominácií získala vojnová dráma režiséra Miloslava Luthera Spiaci účet. Kompletný prehľad nominácií na Slnko v sieti za rok 2024 si môžete pozrieť tu. Hlasovanie o Diváckej cene prebieha od 17. marca do...
Záber z brazílskeho oscarového filmu Stále som tu. Foto: ITAFILM

recenzia Stále som tu

Rubens Paiva a jeho manželka Eunice majú štyri dcéry a jedného syna. K moru im stačí iba prejsť cez cestu, z pláže dobehnú domov na obed či po loptu len tak v plavkách. Bezstarostný život v Riu de Janeiro tínedžerom zahrievajú slnečné dni, škola, kamaráti z ulice, prvé lásky, futbal, volejbal. Rodičia sa k ich želaniam a starostiam stavajú s porozumením, čo im oni plnou mierou rešpektu vracajú. Skrátka, láska je prirodzenou súčasťou tejto rodiny. Je to bunka vzťahov, ktorá funguje a drží pokope. Životopisná dráma Stále som tu hovorí o tom, ako konať, keď ju politický režim likviduje.  Naplnené obavy Treba povedať, že Paivovci patria v Brazílii medzi tie lepšie situované rodiny. Rubens a jeho manželka sú vzdelaní ľudia, on má svoje postavenie ako inžinier a kongresman poslaneckej snemovne, ona je právnička, majú slúžku a vkusný dom.  Sú sedemdesiate roky minulého storočia a v Brazílii je už niekoľko rokov pri moci autoritársky režim, ktorý cez národnú spravodajskú službu a za pomoci armády perzekvuje nepohodlných ľudí. V dôsledku zhoršujúcej sa politickej situácie sa rodina ešte viac stmelí, ale aj vystraší a zneistí.  Obavy sa naplnia, keď Rubensa jedného dňa vojenské sily unesú z domu priamo pred manželkinými očami. Eunice ostáva s deťmi v ostro stráženom dome, neskôr aj ju zadržia a vypočúvajú. Nikto nič nevie, nikto nič nepovie. Na...
Zobraziť všetky články