Záber z filmu Róberta Šuláka Návraty k Obrazom starého sveta / Zdroj: Slovenský filmový ústav

Etnofilm – rozdiely, ktoré spájajú

Písmo: A- | A+

Precítiť rozdiely i podobnosti, ktoré spájajú jednotlivcov i komunitu. Medzinárodné bienále etnologického dokumentárneho filmu Etnofilm Čadca čaká v novembri už 23. ročník. Okrem svojho domovského mesta bude tento rok prebiehať aj v ďalších väčších mestách – v Banskej Bystrici, Bratislave, Nitre a Žiline.

Od 12. do 15. novembra sa v medzinárodnej súťaži stretnú snímky z oblasti sociálnej a kultúrnej antropológie a etnológie v širokom zábere od rozmanitých prejavov tradičnej ľudovej kultúry až po mapovanie života súčasného človeka v komplexnosti a zložitosti meniaceho sa sveta i spôsobu života. Medzi 29 titulmi z 22 krajín diváci nájdu aj päť slovenských – dokument o rómskych hudobníkoch Hopa lide (r. P. Nuska), portrét jedného z posledných tradičných debnárov na Slovensku s názvom Laco Hruškovič z Pukanca (r. J. Kuska), dokument o tvorbe režiséra Dušana Hanáka Návraty k Obrazom starého sveta (r. R. Šulák), rómsku love story zo súčasnej Európy Pongo Calling (r. T. Kratochvíl) a intímny príbeh človeka, ktorý objavil svoje pravé ja, Šťastný človek (r. S. G. Lutherová).

Festival prináša pestrú škálu dokumentárnych filmov, ktoré zachytávajú rozličné príbehy, kultúry a spoločenské otázky. Filmy sú tematicky rozdelené do oblastí ako tradície, identita, migrácia a moderné výzvy, ktorým dnešná spoločnosť čelí. Spája ich snaha o autentické zobrazenie ľudských osudov, skúmanie kultúrnych koreňov a reflektovanie aktuálnych problémov, ktoré ovplyvňujú ľudí na celom svete,“ približuje pre Film.sk členka realizačného tímu a riaditeľka Kysuckého kultúrneho strediska v Čadci, Silvia Kajanková.

Filmovú súťaž doplní sprievodný program, v ktorom návštevníci nájdu výstavy, napríklad Tlače a tlačoviny na Kysuciach k 780. výročiu prvej písomnej zmienky o Kysuciach či tvorbu jubilujúcich neprofesionálnych výtvarníkov Kysúc, ako aj prehliadku autentických detských krojov. „Divákom ponúkneme aj premietanie dokumentu Hniezdo ďaleko od domova, ktorý vznikol v spolupráci RTVS a UNICEF Slovensko pod režisérskou taktovkou Mareka Vaňousa a Tomáša Hallona. Ďalej to budú besedy s tvorcami filmov v Čadci a Žiline a odborné semináre v Bratislave,“menuje Kajanková.

Na festivale sa osobne zúčastnia viacerí režiséri a producenti súťažných dokumentov a diváci sa dozvedia viac o ich práci, inšpiráciách a výzvach, ktorým pri tvorbe čelili. Okrem nich prídu na Etnofilm Čadca aj odborníci z oblasti dokumentárnej tvorby a etnológie.

Novinkou tohtoročného bienále je rozšírenie do ďalších krajských miest. „Je to pre nás krok, ktorý umožňuje priniesť hodnoty a posolstvá festivalu širšiemu publiku. Veríme, že dokumentárne a etnografické filmy sú výnimočným médiom na rozširovanie poznatkov o kultúrnej rozmanitosti, tradíciách a súčasných spoločenských otázkach, a preto chceme, aby mali čo najväčší dosah,“vysvetľuje Kajanková.

Zároveň nám toto rozšírenie pomáha napĺňať hlavnú víziu festivalu – podporovať dialóg medzi komunitami, budovať kultúrne povedomie a vzdelávať o hodnotách a výzvach, ktoré jednotlivé kultúry spájajú. Týmto krokom festival získava na dynamike a umožňuje prepojiť ľudí s podobnými záujmami naprieč Slovenskom, čo posilňuje jeho poslanie a prispieva k vytváraniu živého kultúrneho priestoru. Taktiež chceme osloviť stredoškolskú a vysokoškolskú mládež a podnietiť záujem o tento druh kultúry.

Všetky súťažné projekcie si diváci budú môcť pozrieť aj online na stránke Etnofilmu Čadca. V Banskej Bystrici sa bude premietať na Akadémii umení, v Bratislave v Národnom osvetovom centre vo  V-klube, v Nitre na Univerzite Konštantína Filozofa a

Silvia Kajanková dodáva: „Festival zameraný na etnografický a dokumentárny film má vo filmovom svete osobitné miesto, pretože sa venuje dokumentovaniu reálnych životov, tradícií a sociálnych výziev. Týmto spôsobom pomáha uchovávať kultúrne dedičstvo, rozširuje poznanie a podporuje porozumenie naprieč rôznymi komunitami a generáciami. Takéto podujatie navyše poskytuje priestor témam, ktoré často v komerčnej kinematografii nedostávajú patričnú pozornosť, no sú pre spoločnosť veľmi hodnotné.“ Na Etnofilme bude súťažiť aj film Róberta Šuláka Návraty k Obrazom starého sveta, ktorý vznikol v produkcii Slovenského filmového ústavu.

Autor:

Záber z filmu Návraty k Obrazom starého sveta (r. Róberta Šuláka) / Zdroj: Slovenský filmový ústav

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFF Benátky 2026 ceny Záber z filmu Neznáma žena. Foto: MFF Benátky

Zlatého leva získala v Benátkach Neznáma žena, ocenili aj dokument NAZA

Film Neznáma žena (Woman Unknown) dánsko-egyptskej režisérky May el-Toukhy získal na 83. ročníku MFF v Benátkach v sobotu 12. septembra Zlatého leva pre najlepšiu snímku festivalu. Film sa odohráva v Dánsku po nacistickej okupácii a druhej svetovej vojne. Jeho hrdinka sa má vydávať za bohatého vdovca, má však tajomstvo. Počas vojny mala románik s nemeckým vojakom. „Neznáma žena skúma tému ženského tela ako bojového poľa, a to optikou takzvaných horizontálnych kolaborantiek – mnohých žien v Celej Európe, ktoré počas druhej svetovej vojny udržiavali intímne vzťahy s vojakmi okupačnej armády a po vojne za to znášali tvrdé následky,“ uviedla režisérka. Protagonistku jej filmu stvárnila dánska herečka Mathilde Arcel. Za svoj výkon získala Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol John Malkovich za úlohu agenta v britsko-americko-čilskom komediálnom trileri Martina McDonagha Wild Horse Nine. Strieborného leva – Veľkú cenu poroty udelili snímke Possible Love kórejského filmára Chang-dong Leeho o dvoch manželských dvojiciach. Strieborného leva za réžiu získal pôvodom ruský filmár Ilja Chržanovskij za snímku Dau. Venuje sa v nej fyzikom, ktorí vyvinuli sovietsku atómovú bombu. Snímka vznikala dve desaťročia. Podľa neho nie všetci verili, že film, na ktorom spolupracovalo okolo 2000 ľudí, dokončí. Cenu venoval Charkovu a Ukrajincom, ktorí bojujú v strašnej vojne. A takisto svojej mame, ktorá sa na Ukrajine narodila. Rekordný...
Cinematik 2026 ceny SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films

Víťazmi Cinematiku 2026 sú Fatherland, Igor a potom a Musíme prežiť

Najlepším slovenským dokumentom na MFF Cinematik 2026 sa stal portrét zosnulého kameramana Igora Luthera Igor a potom v réžii Ivana Ostrochovského. Ceny festival vyhlásil v sobotu 12. septembra. Pokračuje však až do nedele, keď uvedie tiež ocenené snímky. Neskôr ešte vyhlási víťaza ceny publika. „Igor Luther bol fascinujúci a komplikovaný človek, ktorý žil v komplikovanejšej dobe ako žijeme my a napriek tomu sa tej komplikovanosti nebál a v podstate sa z nej tešil a bral to ako výzvu meniť veci k lepšiemu a pre mňa to je veľmi inšpirujúce,“ povedal režisér a producent snímky Ostrochovský pri preberaní ceny Cinematik.doc. O cene rozhodovala trojčlenná medzinárodná porota – distribútorka Michaela Čajková, kameraman Norbert Hudec a filmový kurátor Christopher Small. Snímka Igor a potom vznikla v slovensko-českej koprodukcii. Jej koproducentom je Slovenský filmový ústav. Svetoznámy slovenský kameraman Igor Luther stál za kamerou v snímkach ako Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, Plechový bubienok Volkera Schlöndorffa či Danton Andrzeja Wajdu. Snímka Igor a potom vznikala pôvodne pod názvom Autoportrét a mal ju o sebe nakrútiť sám Luther. Nakoniec túto úlohu na seba prevzal Ostrochovský. „Igor bol už posledné dva roky svojho života vážne chorý a pochopili sme, že ten film musíme natočiť my. Bolo pre nás nepredstaviteľné, aby dokument o v podstate najúspešnejšom slovenskom filmárovi nevznikol,“ povedal Ostrochovský pre Filmsk.sk po uvedení...
Zobraziť všetky články