Záber z filmu Róberta Šuláka Návraty k Obrazom starého sveta / Zdroj: Slovenský filmový ústav

Etnofilm – rozdiely, ktoré spájajú

Písmo: A- | A+

Precítiť rozdiely i podobnosti, ktoré spájajú jednotlivcov i komunitu. Medzinárodné bienále etnologického dokumentárneho filmu Etnofilm Čadca čaká v novembri už 23. ročník. Okrem svojho domovského mesta bude tento rok prebiehať aj v ďalších väčších mestách – v Banskej Bystrici, Bratislave, Nitre a Žiline.

Od 12. do 15. novembra sa v medzinárodnej súťaži stretnú snímky z oblasti sociálnej a kultúrnej antropológie a etnológie v širokom zábere od rozmanitých prejavov tradičnej ľudovej kultúry až po mapovanie života súčasného človeka v komplexnosti a zložitosti meniaceho sa sveta i spôsobu života. Medzi 29 titulmi z 22 krajín diváci nájdu aj päť slovenských – dokument o rómskych hudobníkoch Hopa lide (r. P. Nuska), portrét jedného z posledných tradičných debnárov na Slovensku s názvom Laco Hruškovič z Pukanca (r. J. Kuska), dokument o tvorbe režiséra Dušana Hanáka Návraty k Obrazom starého sveta (r. R. Šulák), rómsku love story zo súčasnej Európy Pongo Calling (r. T. Kratochvíl) a intímny príbeh človeka, ktorý objavil svoje pravé ja, Šťastný človek (r. S. G. Lutherová).

Festival prináša pestrú škálu dokumentárnych filmov, ktoré zachytávajú rozličné príbehy, kultúry a spoločenské otázky. Filmy sú tematicky rozdelené do oblastí ako tradície, identita, migrácia a moderné výzvy, ktorým dnešná spoločnosť čelí. Spája ich snaha o autentické zobrazenie ľudských osudov, skúmanie kultúrnych koreňov a reflektovanie aktuálnych problémov, ktoré ovplyvňujú ľudí na celom svete,“ približuje pre Film.sk členka realizačného tímu a riaditeľka Kysuckého kultúrneho strediska v Čadci, Silvia Kajanková.

Filmovú súťaž doplní sprievodný program, v ktorom návštevníci nájdu výstavy, napríklad Tlače a tlačoviny na Kysuciach k 780. výročiu prvej písomnej zmienky o Kysuciach či tvorbu jubilujúcich neprofesionálnych výtvarníkov Kysúc, ako aj prehliadku autentických detských krojov. „Divákom ponúkneme aj premietanie dokumentu Hniezdo ďaleko od domova, ktorý vznikol v spolupráci RTVS a UNICEF Slovensko pod režisérskou taktovkou Mareka Vaňousa a Tomáša Hallona. Ďalej to budú besedy s tvorcami filmov v Čadci a Žiline a odborné semináre v Bratislave,“menuje Kajanková.

Na festivale sa osobne zúčastnia viacerí režiséri a producenti súťažných dokumentov a diváci sa dozvedia viac o ich práci, inšpiráciách a výzvach, ktorým pri tvorbe čelili. Okrem nich prídu na Etnofilm Čadca aj odborníci z oblasti dokumentárnej tvorby a etnológie.

Novinkou tohtoročného bienále je rozšírenie do ďalších krajských miest. „Je to pre nás krok, ktorý umožňuje priniesť hodnoty a posolstvá festivalu širšiemu publiku. Veríme, že dokumentárne a etnografické filmy sú výnimočným médiom na rozširovanie poznatkov o kultúrnej rozmanitosti, tradíciách a súčasných spoločenských otázkach, a preto chceme, aby mali čo najväčší dosah,“vysvetľuje Kajanková.

Zároveň nám toto rozšírenie pomáha napĺňať hlavnú víziu festivalu – podporovať dialóg medzi komunitami, budovať kultúrne povedomie a vzdelávať o hodnotách a výzvach, ktoré jednotlivé kultúry spájajú. Týmto krokom festival získava na dynamike a umožňuje prepojiť ľudí s podobnými záujmami naprieč Slovenskom, čo posilňuje jeho poslanie a prispieva k vytváraniu živého kultúrneho priestoru. Taktiež chceme osloviť stredoškolskú a vysokoškolskú mládež a podnietiť záujem o tento druh kultúry.

Všetky súťažné projekcie si diváci budú môcť pozrieť aj online na stránke Etnofilmu Čadca. V Banskej Bystrici sa bude premietať na Akadémii umení, v Bratislave v Národnom osvetovom centre vo  V-klube, v Nitre na Univerzite Konštantína Filozofa a

Silvia Kajanková dodáva: „Festival zameraný na etnografický a dokumentárny film má vo filmovom svete osobitné miesto, pretože sa venuje dokumentovaniu reálnych životov, tradícií a sociálnych výziev. Týmto spôsobom pomáha uchovávať kultúrne dedičstvo, rozširuje poznanie a podporuje porozumenie naprieč rôznymi komunitami a generáciami. Takéto podujatie navyše poskytuje priestor témam, ktoré často v komerčnej kinematografii nedostávajú patričnú pozornosť, no sú pre spoločnosť veľmi hodnotné.“ Na Etnofilme bude súťažiť aj film Róberta Šuláka Návraty k Obrazom starého sveta, ktorý vznikol v produkcii Slovenského filmového ústavu.

Autor:

Záber z filmu Návraty k Obrazom starého sveta (r. Róberta Šuláka) / Zdroj: Slovenský filmový ústav

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

recenzia Milota

Okuliare s výrazným čiernym rámom kontrastujú s farbou rovných plavých vlasov. Stačilo jediné stretnutie hoci na vernisáži, aby ste si navždy zapamätali jej tvár. Aj meno – Milota Havránková. Vždy bola a dodnes je neprehliadnuteľná, rovnako ako jej tvorba. Dokument Milota je portrétom jednej z najvýraznejších osobností československej a slovenskej fotografickej scény druhej polovice 20. storočia. Jej prvú bustu vytvoril kamarát, ktorý študoval sochárstvo. Ako model mu sedela len jediný raz. Len tak sedieť a nič nerobiť považovala za zbytočné mrhanie času, doniesla mu teda svoju fotografiu. Trápil sa, hneval, až hodil hlavu o zem. Rozbitú sadrovú bustu ale znova poskladal. Ten príbeh pretavila do cyklu šiestich fotografií s názvom Oživenie, ktorý ju už v roku 1975 preslávil. Posledná snímka, na ktorej hlava ožíva, je úvodným akordnom dokumentárneho filmu Milota. V troch kapitolách v ňom ožíva životný a tvorivý príbeh ženy, ktorá považovala fotoaparát za zbraň namierenú na seba. Kto je Milota? „Kto je Milota? Neviem. Je ťažko dešifrovateľná,“ hovorí jej syn architekt Igor Marko. Milota Havránková totiž vo svojej tvorbe prekračovala hranice výtvarných médií, kombinovala ich možnosti, jej diela presahovali do architektúry, módy, dizajnu aj reklamy. „Baví ma ničiť, prerábať a inovovať veci aj samu seba,“ vysvetľuje Milota. Obrazy fotografií deformuje, rozostruje, záber prekrýva hrubým zrnom alebo ďalšími zábermi, improvizuje, inscenuje, skladá....
Dni archívneho filmu 2026 Pocta: Rudolf Urc Záber z filmu Človek z Málinca. Foto: archív SFÚ

ohlasy Dni archívneho filmu 2026 v Banskej Bystrici

Tretí ročník medzinárodného vzdelávacieho semináru Dni archívneho filmu sa uskutočnil od 13. do 16. apríla 2026 v Banskej Bystrici. Organizuje ich Bratislava Film Academy v spolupráci s Akadémiou umení v Banskej Bystrici a Slovenským filmovým ústavom. Tohtoročná téma semináru Myslenie filmom o fenoménoch filmu sústredila podujatie na filmy o filmoch, prácu s archívnym filmovým materiálom, ale aj na žánrový film, a to predovšetkým horor. Seminár, ktorý je organizovaný každý druhý rok, bol tentokrát výnimočný v tom, že ho sprevádzalo nakrúcanie medzinárodného štábu švajčiarsko-amerického režiséra Alexandra O. Philippa, hlavného hosťa festivalu. Ten je v súčasnosti jedným z najvýraznejších svetových autorov filmov o filme. V roku 2024 získal s dokumentom Chain Reactions (o filme Texaský masaker motorovou pílou) cenu na festivale v Benátkach. Príťažlivosť strachu Alexander O. Philippe uviedol v Banskej Bystrici dva masterclassy. V rámci nich porozprával najmä o filmoch, ktoré sa tu premietali. Okrem Chain Reactions to boli aj snímky 78/52 (o filme Psycho), Leap of Faith: William Friedkin on The Exorcist a The Origins of Alien. Priblížil však aj svoj najnovší projekt, na ktorom spolupracuje s filmovou archivárkou a špecialistkou na reštaurovanie filmu Lauren Newport-Quinn. Práve na Slovensku nakrúcali časť filmu In Search of Nosferatu. Mapujú ním filmové kópie a verzie...
návštevnosť slovenských kín 2025 Záber z filmu ČERNÁK. FOTO: Peter W. Haas/PubRes

Návštevnosť kín a filmov na Slovensku v roku 2025

V roku 2025 prišlo do slovenských kín na všetky premietané filmy 5 124 620 divákov, teda o 5,72 % menej než v roku 2024. Je to šiesta najvyššia návštevnosť v slovenských kinách v ére samostatnosti. Prvých desať divácky najúspešnejších filmov sa podieľalo na celkovej návštevnosti 42,90 percentami a prvých dvadsať malo podiel na celkovej návštevnosti 56,11 %. Celkové hrubé tržby medziročne klesli o 1,05 % na 38 258 994 eur. Je to druhá najvyššia suma v ére samostatnosti. Počet predstavení vzrástol o 1,83 % na 228  297. Vzrástla aj priemerná cena vstupenky (o 4,96 %) na 7,47 eura, čo je najvyššie priemerné vstupné v ére samostatnosti. Priemerná návštevnosť na predstavenie však klesla z 24,24 diváka v roku 2024 na 22,45 diváka v roku 2025. Priemerná návštevnosť na obyvateľa bola 0,95 predstavení za rok. Tri slovenské filmy v top 10 Slovenské kiná vlani uviedli 1 035 filmov, z toho 363 premiér z ponuky 26 distribučných spoločností. Tento nárast bol v posledných rokoch spôsobený tým, že medzi distribútorov a premiéry sú započítané i české spoločnosti a ich tituly, na ktoré mali práva na premietanie v Čechách aj na Slovensku – napr. Aerofilms (10 premiér) a Pannonia Entertainment CZ (39 premiér). Desať premiérových filmov (o štyri viac ako v roku 2025) bolo v distribúcii aj vo formáte 3D. Divácky najúspešnejším z nich bol Avatar: Oheň a popol (r. James Cameron), ktorého 3D verziu videlo 76 246 divákov. Divácky najúspešnejším titulom roku...
Zobraziť všetky články