Alexander Skarsgård v americko-britskej dráme Pillion režiséra Harryho Lightona. Foto: Chris Harris/Febiofest

Febiofest predstaví Pillion aj Čas do zásahu, pripomenie klasiky

Písmo: A- | A+

Medzinárodný filmový festival Febiofest Bratislava oslavuje Kristove roky. Jeho 33. ročník prebieha v Bratislave od 11. marca 2026. 

„Žijeme v časoch, ktoré kultúre neprajú,“ povedal pri prezentácii programu 33. ročníka festivalu Febiofest jeho prezident Peter Dubecký. O to radšej zdieľa, že napriek nepriaznivej situácii sa festival opäť podarilo zorganizovať a počas siedmich dní sa tak diváci budú môcť stretávať pri jeho programoch v Kine Lumière aj v kine Mladosť. Verí vo vysokú návštevnosť filmov, ktoré sa pre tento ročník opäť starostlivo vyberali. „Je pre mňa veľká vec, že k nám prídu aj zástupcovia veľkých festivalov, aby si pozreli, čo sa v slovenskej kinematografii a v širšom regióne pripravuje,“ dopĺňa. 

Krátky čas, veľký priestor

Otváracím filmom aktuálneho ročníka je dráma Šampión o legendárnom československom krasokorčuliarovi Ondrejovi Nepelovi. Režiséra Jakuba Červenku oslovil nadčasový príbeh skromnej hviezdy svojho obdobia, ktorá túžila po osobnej slobode. Myšlienkou bolo zúžiť Ondrejov život do dvoch dní a vystavať dynamický príbeh, ktorý vrcholí na majstrovstvách sveta v roku 1973 v Bratislave, v deň jeho legendárnej voľnej jazdy. „Na malom časovom priestore sme chceli ukázať všetky okolnosti, ktoré tomuto dňu 3. marca 1973 predchádzali a ktoré Ondreja formovali,“ vysvetľuje režisér.

Slovenská premiéra Šampióna prichádza pár mesiacov po filme Nepela v réžii Gregora Valentoviča. V hlavnej úlohe sa predstaví český herec Adam Kubala a jednu z ústredných postáv druhej filmovej verzie – trénerku Hildu Múdru – v ňom stvárni Jana Nagyová Pulm.

Jana Nagyová Pulm a Adam Kubala vo filme Šampión režiséra Jakuba Červenku. Foto: Febiofest
Jana Nagyová Pulm a Adam Kubala vo filme Šampión režiséra Jakuba Červenku. Foto: Febiofest

Zaslúžená rola

„Bolo to v roku 2021, keď som sa po rokoch vrátila do filmového sveta,“ spomína Jana Nagyová na spoločnom stretnutí v Bratislave pár dní pred začiatkom festivalu. Predstaviteľke legendárnej princeznej Arabely, ktorá jej prischla na celý život, ponúkol Červenka postavu Nepelovej trénerky, keď sa stretli  počas nakrúcania českej rozprávky Princ Mamáčik. 

„Cestou v aute mi rozprával o svojom pripravovanom projekte a vypytoval sa ma, či som poznala Ondreja Nepelu. Ja som sa naňho pozrela a vravím, no moment, pravdaže! Som starší ročník a keď som bola dieťa, v televízii ešte toľko programu nebolo, žiadne streamingy ani internety, rodina pozerala v televízii najčastejšie šport,“ spomína herečka. 

Korčuľovanie vraj milovala a túžila sa stať krasokorčuliarkou. Na juhu Slovenska, kde sa narodila, však dobré možnosti na trénovanie neboli a kým sa dostala do Bratislavy, už ju limitoval vek. „Bolo to sklamanie, ale láska k tomuto športu mi zostala. Keď mi na našom ďalšom stretnutí režisér povedal, že Hildu Múdru si už vybral a že som to ja, úplne mi to vyrazilo dych. Teta Hilda je krásna rola a myslím, že po toľkých rokoch aj zaslúžená. Som vďačná, že som pri filme Šampión mohla byť,“ dodáva. 

Zuzana Kronerová vo filme Jitky Rudolfovej Tanec s medveďom. Foto: Febiofest
Zuzana Kronerová vo filme Jitky Rudolfovej Tanec s medveďom. Foto: Febiofest

Príbehy strachu a neistoty

Koprodukčným česko-slovenským ťahákom druhého festivalového dňa je dráma Tanec s medveďom. Emotívnou sondou do partnerského vzťahu zachytáva česká režisérka Jitka Rudolfová okamih, keď sa radosť z očakávaného dieťaťa stretáva so strachom, neistotou a tlakom okolia. Silné herecké obsadenie vo filme potvrdzujú Zuzana Kronerová, Kryštof Hádek, Klára Melíšková či Vladimír Javorský. 

Jedným z najočakávanejších filmov vybraných z ponuky ocenených snímok na svetových festivaloch je brazílsky film Tajný agent (r. Kleber Mendonça Filho) so štyrmi nomináciami na Oscara. Ďalším titulom je romantická dráma anglického režiséra Harryho Lightona Pillion o nežnom príbehu lásky v BDSM prostredí. Film v hlavných úlohách s Alexandrom Skarsgårdom a Harrym Mellingom rezonuje už od uvedenia na festivale v Cannes.

„Snažíme sa program kombinovať aj s filmami s vážnou tematikou. V takomto kontexte uvidíme napríklad dokument Vitalija Manského Čas do zásahu. Režisér v ňom rok a pol dokumentoval život vo svojom rodnom meste Ľvov, kde sa pod neustálou hrozbou nepriateľských rakiet každým dňom rozširuje vojenský cintorín,“ hovorí o ďalšom výbere umelecký riaditeľ festivalu Ondrej Starinský. 

Záber z filmu Čas do zásahu režiséra Vitalija Manského. Foto: Hypermarket Film
Záber z filmu Čas do zásahu režiséra Vitalija Manského. Foto: Hypermarket Film

Maďarská úderka aj hororová klasika

Ako výnimočné autorské projekty na Febiofeste vyzdvihuje Starinský aj maďarskú režisérsku trojicu. László Nemes, držiteľ Oscara za drámu Saulov syn, sa vo svojom najnovšom filme Árva (Sirota) uvedenom na festivale v Benátkach, vracia k historickej téme spojenej s inváziou sovietskych vojsk do Budapešti v roku 1956. Režisérka Ildikó Enyedi, ktorú diváci poznajú aj vďaka filmu O tele a duši v hlavnej úlohe s Alexandrou Borbély, sa zase predstaví filmom Tichý priateľ s príbehom o pokusoch ľudí a rastlín nadviazať hlboké spojenia. Film Sliepka režiséra Györgya Pálfiho ponúka netradičný pohľad na svet očami zvieraťa.

V súťaži krátkych filmov zo stredoeurópskeho priestoru sa predstavia aj najlepšie snímky slovenských režisérok mladej a strednej generácie. V ústrety hororovému žánru vychádza sekcia režiséra Andreja Kolenčíka, v rámci ktorej sa v piatok 13. marca premieta horor Piatok trinásteho (r. Sean S. Cunningham).  

V sekcii Zrkadlo minulosti sa bude premietať Mechanický pomaranč Stanleyho Kubricka aj Zasľúbená zem Andrzeja Wajdu. Komédiou Vadí nevadí si festival uctí osobnosť scenáristky a režisérky Evy Borušovičovej a pripomenie si aj päťdesiat rokov od natočenia filmu Dušana Hanáka Ružové sny.

Film Sliepka maďarského režiséra Györgya Pálfiho. Foto: KMH Film
Film Sliepka maďarského režiséra Györgya Pálfiho. Foto: KMH Film

Poberta na záver

Festival 16. marca slávnostne uzavrie nová lúpežnícka krimikomédia Poberta. Vznikla v réžii Ondreja Hudečka. Film je príbehom kšeftára Lupyna, ktorý potrebuje získať peniaze na nový život so svojou láskou, a tak využíva nekalú príležitosť

„Páči sa mi, že sa vo filme venujeme obdobiu kovidu. Ide o tajomné a zložité roky, keď sa v našich hlavách odohrávali zvláštne veci,“ hovorí o spolupráci slovenský herec Ján Jackuliak, ktorý si po boku Stanislava Majera zahral miestneho mafiána. Príbeh sa odohráva na Slovácku, a tak mali protagonisti sťaženú úlohu, lebo sa museli priučiť miestnemu nárečiu. „Jazyk hral proti nám, ale museli sme ho zvládnuť. Film je skvelou metaforou na obdobie, ktoré stále nevieme podchytiť,“ dopĺňa herec. 

Ján Jackuliak vo filme Poberta režiséra Ondřeja Hudečka. Foto: Bonton Film
Ján Jackuliak vo filme Poberta režiséra Ondřeja Hudečka. Foto: Bonton Film

Cinepassy na celý festival a program Visegrad Film Forum sú aktuálne v predpredaji za zvýhodnené ceny na stránke https://febiofest.cinepass.sk/.

Autor:

Alexander Skarsgård v americko-britskej dráme Pillion režiséra Harryho Lightona. Foto: Chris Harris/Febiofest

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

František Kovár vo filme Andreja Lettricha Červené víno (1976). Foto: archív SFÚ/Margita Skoumalová

František Kovár

Patrí medzi najobľúbenejších slovenských hercov a tiež medzi legendy svojej generácie. Jeho hlas je nezameniteľný a jeho divadelná, televízna, filmová a takisto dabingová tvorba je obsiahla. František Kovár oslavuje 14. novembra 80. narodeniny.  Jeho jubileum pripomenie aj STVR. V deň jeho narodenín o 20.10 na Dvojke odvysiela v premiére dokument Pokušenia, hriechy a cnosti Františka Kovára (r. Bohumír Bobocký, Miki Gucman). František Kovár patrí k výrazným osobnostiam slovenského divadla, filmu a televízie. Počas desaťročí na javisku i pred kamerou vytvoril galériu postáv – od dramatických hrdinov cez historické osobnosti až po civilných, ľudsky presvedčivých mužov. K hereckej kariére sa František Kovár dostal, podobne ako viacero jeho kolegýň a kolegov, najskôr cez dramatický krúžok a neskôr štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1967. Po absolvovaní herectva nastúpil do Divadla Andreja Bagara v Nitre. V rokoch 1967 až 1971 tam získaval prvé profesionálne skúsenosti a učil sa remeslu v každodennom kontakte s rôznorodým repertoárom. Nová scéna, Korzo aj SND Následne sa presunul do Bratislavy, kde sa stal členom súboru Novej scény. Pôsobil v ňom od roku 1971 a postupne si vybudoval postavenie spoľahlivého a všestranného herca. Stvárňoval postavy v klasických i súčasných hrách a spolupracoval s viacerými významnými režisérmi. Účinkoval aj v Divadle Astorka Korzo...
Papierové hlavy Marian Urban Záber z filmu Papierové hlavy. Foto: archív SFÚ

17. november v Kine Lumière: Papierové hlavy aj spomienka na Mariana Urbana

Pri príležitosti osláv Nežnej revolúcie premietne Kino Lumière celovečerný dokument Dušana Hanáka Papierové hlavy (1995). Rozpráva o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v rokoch 1945 až 1989. Súčasťou večera bude aj kinopremiéra filmu z dokumentárneho cyklu GEN, venovaného producentovi, režisérovi, scenáristovi a dramaturgovi Marianovi Urbanovi. Film v réžii Juraja Nvotu bude uvedený pri príležitosti 75. nedožitých Urbanových narodenín. Večer sa uskutoční v utorok 17. novembra o 19.00 hod. a uvedie ho dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová. Film Papierové hlavy prináša osobitý a netradičný pohľad na slovenskú spoločnosť v druhej polovici 20. storočia. V pôsobivej kombinácii archívnych materiálov, autentických výpovedí svedkov a štylizovanej happeningovej roviny prináša mnohorozmerný obraz vzťahu občana a moci. Je výnimočný a príťažlivý svojou poetikou a šírkou záberu, štýlom zobrazenia historickej aj súdobej reality, rozsahom a náročnosťou realizácie. Vyjadruje osudy spoločnosti i jednotlivca cez základné a univerzálne otázky ľudskej existencie. Podľa režiséra Dušana Hanáka sa vo filme prelínajú tri roviny. Prvou sú karnevalové motívy papierových hláv z prvomájových osláv. Druhou sú archívne spravodajské zábery zlomových okamihov a udalostí, ako aj propagandistické filmy ministerstva vnútra z rokov 1945 až 1989, ktoré dovtedy neboli nikdy verejne uvedené. Tretiu rovinu tvoria výpovede a konfrontácie svedkov, ktoré Hanák nazýva „návrat...
Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
Zobraziť všetky články