Alexander Skarsgård v americko-britskej dráme Pillion režiséra Harryho Lightona. Foto: Chris Harris/Febiofest

Febiofest predstaví Pillion aj Čas do zásahu, pripomenie klasiky

Písmo: A- | A+

Medzinárodný filmový festival Febiofest Bratislava oslavuje Kristove roky. Jeho 33. ročník prebieha v Bratislave od 11. marca 2026. 

Žijeme v časoch, ktoré kultúre neprajú,“ povedal pri prezentácii programu 33. ročníka festivalu Febiofest jeho prezident Peter Dubecký. O to radšej zdieľa, že napriek nepriaznivej situácii sa festival opäť podarilo zorganizovať a počas siedmich dní sa tak diváci budú môcť stretávať pri jeho programoch v Kine Lumière aj v kine Mladosť. Verí vo vysokú návštevnosť filmov, ktoré sa pre tento ročník opäť starostlivo vyberali. „Je pre mňa veľká vec, že k nám prídu aj zástupcovia veľkých festivalov, aby si pozreli, čo sa v slovenskej kinematografii a v širšom regióne pripravuje,“ dopĺňa. 

Krátky čas, veľký priestor

Otváracím filmom aktuálneho ročníka je dráma Šampión o legendárnom československom krasokorčuliarovi Ondrejovi Nepelovi. Režiséra Jakuba Červenku oslovil nadčasový príbeh skromnej hviezdy svojho obdobia, ktorá túžila po osobnej slobode. Myšlienkou bolo zúžiť Ondrejov život do dvoch dní a vystavať dynamický príbeh, ktorý vrcholí na majstrovstvách sveta v roku 1973 v Bratislave, v deň jeho legendárnej voľnej jazdy. „Na malom časovom priestore sme chceli ukázať všetky okolnosti, ktoré tomuto dňu 3. marca 1973 predchádzali a ktoré Ondreja formovali,“ vysvetľuje režisér.

Slovenská premiéra Šampióna prichádza pár mesiacov po filme Nepela v réžii Gregora Valentoviča. V hlavnej úlohe sa predstaví český herec Adam Kubala a jednu z ústredných postáv druhej filmovej verzie – trénerku Hildu Múdru – v ňom stvárni Jana Nagyová Pulm.

Jana Nagyová Pulm a Adam Kubala vo filme Šampión režiséra Jakuba Červenku. Foto: Febiofest
Jana Nagyová Pulm a Adam Kubala vo filme Šampión režiséra Jakuba Červenku. Foto: Febiofest

Zaslúžená rola

Bolo to v roku 2021, keď som sa po rokoch vrátila do filmového sveta,“ spomína Jana Nagyová na spoločnom stretnutí v Bratislave pár dní pred začiatkom festivalu. Predstaviteľke legendárnej princeznej Arabely, ktorá jej prischla na celý život, ponúkol Červenka postavu Nepelovej trénerky, keď sa stretli  počas nakrúcania českej rozprávky Princ Mamáčik

Cestou v aute mi rozprával o svojom pripravovanom projekte a vypytoval sa ma, či som poznala Ondreja Nepelu. Ja som sa naňho pozrela a vravím, no moment, pravdaže! Som starší ročník a keď som bola dieťa, v televízii ešte toľko programu nebolo, žiadne streamingy ani internety, rodina pozerala v televízii najčastejšie šport,“ spomína herečka. 

Korčuľovanie vraj milovala a túžila sa stať krasokorčuliarkou. Na juhu Slovenska, kde sa narodila, však dobré možnosti na trénovanie neboli a kým sa dostala do Bratislavy, už ju limitoval vek. „Bolo to sklamanie, ale láska k tomuto športu mi zostala. Keď mi na našom ďalšom stretnutí režisér povedal, že Hildu Múdru si už vybral a že som to ja, úplne mi to vyrazilo dych. Teta Hilda je krásna rola a myslím, že po toľkých rokoch aj zaslúžená. Som vďačná, že som pri filme Šampión mohla byť,“ dodáva. 

Zuzana Kronerová vo filme Jitky Rudolfovej Tanec s medveďom. Foto: Febiofest
Zuzana Kronerová vo filme Jitky Rudolfovej Tanec s medveďom. Foto: Febiofest

Príbehy strachu a neistoty

Koprodukčným česko-slovenským ťahákom druhého festivalového dňa je dráma Tanec s medveďom. Emotívnou sondou do partnerského vzťahu zachytáva česká režisérka Jitka Rudolfová okamih, keď sa radosť z očakávaného dieťaťa stretáva so strachom, neistotou a tlakom okolia. Silné herecké obsadenie vo filme potvrdzujú Zuzana Kronerová, Kryštof Hádek, Klára Melíšková či Vladimír Javorský. 

Jedným z najočakávanejších filmov vybraných z ponuky ocenených snímok na svetových festivaloch je brazílsky film Tajný agent (r. Kleber Mendonça Filho) so štyrmi nomináciami na Oscara. Ďalším titulom je romantická dráma anglického režiséra Harryho Lightona Pillion o nežnom príbehu lásky v BDSM prostredí. Film v hlavných úlohách s Alexandrom Skarsgårdom a Harrym Mellingom rezonuje už od uvedenia na festivale v Cannes.

Snažíme sa program kombinovať aj s filmami s vážnou tematikou. V takomto kontexte uvidíme napríklad dokument Vitalija Manského Čas do zásahu. Režisér v ňom rok a pol dokumentoval život vo svojom rodnom meste Ľvov, kde sa pod neustálou hrozbou nepriateľských rakiet každým dňom rozširuje vojenský cintorín,“ hovorí o ďalšom výbere umelecký riaditeľ festivalu Ondrej Starinský. 

Záber z filmu Čas do zásahu režiséra Vitalija Manského. Foto: Hypermarket Film
Záber z filmu Čas do zásahu režiséra Vitalija Manského. Foto: Hypermarket Film

Maďarská úderka aj hororová klasika

Ako výnimočné autorské projekty na Febiofeste vyzdvihuje Starinský aj maďarskú režisérsku trojicu. László Nemes, držiteľ Oscara za drámu Saulov syn, sa vo svojom najnovšom filme Árva (Sirota) uvedenom na festivale v Benátkach, vracia k historickej téme spojenej s inváziou sovietskych vojsk do Budapešti v roku 1956. Režisérka Ildikó Enyedi, ktorú diváci poznajú aj vďaka filmu O tele a duši v hlavnej úlohe s Alexandrou Borbély, sa zase predstaví filmom Tichý priateľ s príbehom o pokusoch ľudí a rastlín nadviazať hlboké spojenia. Film Sliepka režiséra Györgya Pálfiho ponúka netradičný pohľad na svet očami zvieraťa.

V súťaži krátkych filmov zo stredoeurópskeho priestoru sa predstavia aj najlepšie snímky slovenských režisérok mladej a strednej generácie. V ústrety hororovému žánru vychádza sekcia režiséra Andreja Kolenčíka, v rámci ktorej sa v piatok 13. marca premieta horor Piatok trinásteho (r. Sean S. Cunningham).  

V sekcii Zrkadlo minulosti sa bude premietať Mechanický pomaranč Stanleyho Kubricka aj Zasľúbená zem Andrzeja Wajdu. Komédiou Vadí nevadí si festival uctí osobnosť scenáristky a režisérky Evy Borušovičovej a pripomenie si aj päťdesiat rokov od natočenia filmu Dušana Hanáka Ružové sny.

Film Sliepka maďarského režiséra Györgya Pálfiho. Foto: KMH Film
Film Sliepka maďarského režiséra Györgya Pálfiho. Foto: KMH Film

Poberta na záver

Festival 16. marca slávnostne uzavrie nová lúpežnícka krimikomédia Poberta. Vznikla v réžii Ondreja Hudečka. Film je príbehom kšeftára Lupyna, ktorý potrebuje získať peniaze na nový život so svojou láskou, a tak využíva nekalú príležitosť

Páči sa mi, že sa vo filme venujeme obdobiu kovidu. Ide o tajomné a zložité roky, keď sa v našich hlavách odohrávali zvláštne veci,“ hovorí o spolupráci slovenský herec Ján Jackuliak, ktorý si po boku Stanislava Majera zahral miestneho mafiána. Príbeh sa odohráva na Slovácku, a tak mali protagonisti sťaženú úlohu, lebo sa museli priučiť miestnemu nárečiu. „Jazyk hral proti nám, ale museli sme ho zvládnuť. Film je skvelou metaforou na obdobie, ktoré stále nevieme podchytiť,“ dopĺňa herec. 

Ján Jackuliak vo filme Poberta režiséra Ondřeja Hudečka. Foto: Bonton Film
Ján Jackuliak vo filme Poberta režiséra Ondřeja Hudečka. Foto: Bonton Film

Cinepassy na celý festival a program Visegrad Film Forum sú aktuálne v predpredaji za zvýhodnené ceny na stránke https://febiofest.cinepass.sk/.

Autor:

Alexander Skarsgård v americko-britskej dráme Pillion režiséra Harryho Lightona. Foto: Chris Harris/Febiofest

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu zbormajster režiséra Ondřeja Provazníka. Foto CinemArt

Česká kinematografia v roku 2025

„Neustále som nútený brániť sa proti mylnému zdôrazňovaniu toho, ako covid a následné rozšírenie VOD platforiem znižuje hodnotu aj perspektívu návštev kín,“ píše Aleš Danielis v Správe o stave českej kinematografie v roku 2025. „Záverečné hodnotenie roku 2025 vychádza zo skutočnosti, že išlo o rok veľmi zásadných zmien v oblasti vedenia štátu, kultúry aj kinematografie.“ Pravý opak stabilného roku 2024 Rok 2025 bol pravým opakom pomerne stabilného roku 2024. Došlo k miernemu, ale badateľnému poklesu návštevnosti a veľmi výrazne sa zmenila štátna správa aj spôsob začlenenia kinematografie. Štátny fond kinematografie zanikol a s účinnosťou od 1. januára 2025 ho na základe zákona č. 480/2024 Sb., ktorý výrazne upravil pôvodné znenie zákona č. 496/2012 Sb., nahradil Štátny fond audiovízie (SFA). Do decembra 2025 zastával funkciu ministra kultúry Martin Baxa, jeho námestníkom pre oblasť audiovízie bol Michal Šašek. Od 15. decembra 2025 nastúpil do funkcie ministra kultúry Oto Klempíř. Následne 2. januára 2026 do funkcie námestníka ministra kultúry nastúpil Adam Gody Kocián. Helena Bezděk Fraňková pokračovala vo funkcii riaditeľky SFA, avšak v júni 2025 oznámila rezignáciu a na jej pozíciu vypísali výberové konanie. V októbri 2025 vybrali Veroniku Slámovú, ktorú menovali do funkcie riaditeľky s účinnosťou od 18. 11. 2025. V rámci SFA zriadili po...
slovenský film 2025 návštevnosť slovenských kín 2025 Záber z filmu ČERNÁK. FOTO: Peter W. Haas/PubRes

Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2025

Rok 2025 priniesol niekoľko negatívnych, ale i niekoľko pozitívnych správ. Medzi negatívne rozhodne patrí výrazne nižší počet premiérových slovenských filmov. Vyrobených bolo 36 slovenských filmov, čo je oproti 46 filmom, vyrobených v rokoch 2023 a 2024 , o 21 % menej. Stabilne vysoký podiel majú debuty (12 filmov, 33,3 %), 28 filmov podporil Audiovizuálny fond (77,77 %), ale napríklad 23 filmov (63,89 %) podporil aj Státní fond kinematografie, 11 filmov (30,56 %) vzniklo v koprodukcii s STVR, ale až 16 (44,44 %) v koprodukcii s Českou televíziou. Všetky tieto štatistiky dokazujú dôležitosť podpory národnými fondami a veľkú previazanosť s českou audiovíziou. Vladimír Štric, vedúci kancelárie Creative Europe Desk Slovensko Kancelária Creative Europe Desk Slovensko od roku 2004 pripravuje pravidelnú a podrobnú správu o stave slovenského audiovizuálneho prostredia. V spolupráci so Slovenským filmovým ústavom ju tento rok vydala už po dvadsiaty tretí raz. Jej zostavovateľom je renomovaný filmový publicista Miroslav Ulman, redakčne sa na nej podieľali Vladimír Štric a Veronika Paštéková. V spolupráci s Creative Europe Desk Slovensko vám prinášame skrátený výber z tejto správy. LEGISLATÍVA V roku 2025 nadobudli účinnosť nasledujúce legislatívne zmeny: 1.   Implementácia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1083 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje spoločný...
Zobraziť všetky články