Alexander Skarsgård v americko-britskej dráme Pillion režiséra Harryho Lightona. Foto: Chris Harris/Febiofest

Febiofest predstaví Pillion aj Čas do zásahu, pripomenie klasiky

Písmo: A- | A+

Medzinárodný filmový festival Febiofest Bratislava oslavuje Kristove roky. Jeho 33. ročník prebieha v Bratislave od 11. marca 2026. 

Žijeme v časoch, ktoré kultúre neprajú,“ povedal pri prezentácii programu 33. ročníka festivalu Febiofest jeho prezident Peter Dubecký. O to radšej zdieľa, že napriek nepriaznivej situácii sa festival opäť podarilo zorganizovať a počas siedmich dní sa tak diváci budú môcť stretávať pri jeho programoch v Kine Lumière aj v kine Mladosť. Verí vo vysokú návštevnosť filmov, ktoré sa pre tento ročník opäť starostlivo vyberali. „Je pre mňa veľká vec, že k nám prídu aj zástupcovia veľkých festivalov, aby si pozreli, čo sa v slovenskej kinematografii a v širšom regióne pripravuje,“ dopĺňa. 

Krátky čas, veľký priestor

Otváracím filmom aktuálneho ročníka je dráma Šampión o legendárnom československom krasokorčuliarovi Ondrejovi Nepelovi. Režiséra Jakuba Červenku oslovil nadčasový príbeh skromnej hviezdy svojho obdobia, ktorá túžila po osobnej slobode. Myšlienkou bolo zúžiť Ondrejov život do dvoch dní a vystavať dynamický príbeh, ktorý vrcholí na majstrovstvách sveta v roku 1973 v Bratislave, v deň jeho legendárnej voľnej jazdy. „Na malom časovom priestore sme chceli ukázať všetky okolnosti, ktoré tomuto dňu 3. marca 1973 predchádzali a ktoré Ondreja formovali,“ vysvetľuje režisér.

Slovenská premiéra Šampióna prichádza pár mesiacov po filme Nepela v réžii Gregora Valentoviča. V hlavnej úlohe sa predstaví český herec Adam Kubala a jednu z ústredných postáv druhej filmovej verzie – trénerku Hildu Múdru – v ňom stvárni Jana Nagyová Pulm.

Jana Nagyová Pulm a Adam Kubala vo filme Šampión režiséra Jakuba Červenku. Foto: Febiofest
Jana Nagyová Pulm a Adam Kubala vo filme Šampión režiséra Jakuba Červenku. Foto: Febiofest

Zaslúžená rola

Bolo to v roku 2021, keď som sa po rokoch vrátila do filmového sveta,“ spomína Jana Nagyová na spoločnom stretnutí v Bratislave pár dní pred začiatkom festivalu. Predstaviteľke legendárnej princeznej Arabely, ktorá jej prischla na celý život, ponúkol Červenka postavu Nepelovej trénerky, keď sa stretli  počas nakrúcania českej rozprávky Princ Mamáčik

Cestou v aute mi rozprával o svojom pripravovanom projekte a vypytoval sa ma, či som poznala Ondreja Nepelu. Ja som sa naňho pozrela a vravím, no moment, pravdaže! Som starší ročník a keď som bola dieťa, v televízii ešte toľko programu nebolo, žiadne streamingy ani internety, rodina pozerala v televízii najčastejšie šport,“ spomína herečka. 

Korčuľovanie vraj milovala a túžila sa stať krasokorčuliarkou. Na juhu Slovenska, kde sa narodila, však dobré možnosti na trénovanie neboli a kým sa dostala do Bratislavy, už ju limitoval vek. „Bolo to sklamanie, ale láska k tomuto športu mi zostala. Keď mi na našom ďalšom stretnutí režisér povedal, že Hildu Múdru si už vybral a že som to ja, úplne mi to vyrazilo dych. Teta Hilda je krásna rola a myslím, že po toľkých rokoch aj zaslúžená. Som vďačná, že som pri filme Šampión mohla byť,“ dodáva. 

Zuzana Kronerová vo filme Jitky Rudolfovej Tanec s medveďom. Foto: Febiofest
Zuzana Kronerová vo filme Jitky Rudolfovej Tanec s medveďom. Foto: Febiofest

Príbehy strachu a neistoty

Koprodukčným česko-slovenským ťahákom druhého festivalového dňa je dráma Tanec s medveďom. Emotívnou sondou do partnerského vzťahu zachytáva česká režisérka Jitka Rudolfová okamih, keď sa radosť z očakávaného dieťaťa stretáva so strachom, neistotou a tlakom okolia. Silné herecké obsadenie vo filme potvrdzujú Zuzana Kronerová, Kryštof Hádek, Klára Melíšková či Vladimír Javorský. 

Jedným z najočakávanejších filmov vybraných z ponuky ocenených snímok na svetových festivaloch je brazílsky film Tajný agent (r. Kleber Mendonça Filho) so štyrmi nomináciami na Oscara. Ďalším titulom je romantická dráma anglického režiséra Harryho Lightona Pillion o nežnom príbehu lásky v BDSM prostredí. Film v hlavných úlohách s Alexandrom Skarsgårdom a Harrym Mellingom rezonuje už od uvedenia na festivale v Cannes.

Snažíme sa program kombinovať aj s filmami s vážnou tematikou. V takomto kontexte uvidíme napríklad dokument Vitalija Manského Čas do zásahu. Režisér v ňom rok a pol dokumentoval život vo svojom rodnom meste Ľvov, kde sa pod neustálou hrozbou nepriateľských rakiet každým dňom rozširuje vojenský cintorín,“ hovorí o ďalšom výbere umelecký riaditeľ festivalu Ondrej Starinský. 

Záber z filmu Čas do zásahu režiséra Vitalija Manského. Foto: Hypermarket Film
Záber z filmu Čas do zásahu režiséra Vitalija Manského. Foto: Hypermarket Film

Maďarská úderka aj hororová klasika

Ako výnimočné autorské projekty na Febiofeste vyzdvihuje Starinský aj maďarskú režisérsku trojicu. László Nemes, držiteľ Oscara za drámu Saulov syn, sa vo svojom najnovšom filme Árva (Sirota) uvedenom na festivale v Benátkach, vracia k historickej téme spojenej s inváziou sovietskych vojsk do Budapešti v roku 1956. Režisérka Ildikó Enyedi, ktorú diváci poznajú aj vďaka filmu O tele a duši v hlavnej úlohe s Alexandrou Borbély, sa zase predstaví filmom Tichý priateľ s príbehom o pokusoch ľudí a rastlín nadviazať hlboké spojenia. Film Sliepka režiséra Györgya Pálfiho ponúka netradičný pohľad na svet očami zvieraťa.

V súťaži krátkych filmov zo stredoeurópskeho priestoru sa predstavia aj najlepšie snímky slovenských režisérok mladej a strednej generácie. V ústrety hororovému žánru vychádza sekcia režiséra Andreja Kolenčíka, v rámci ktorej sa v piatok 13. marca premieta horor Piatok trinásteho (r. Sean S. Cunningham).  

V sekcii Zrkadlo minulosti sa bude premietať Mechanický pomaranč Stanleyho Kubricka aj Zasľúbená zem Andrzeja Wajdu. Komédiou Vadí nevadí si festival uctí osobnosť scenáristky a režisérky Evy Borušovičovej a pripomenie si aj päťdesiat rokov od natočenia filmu Dušana Hanáka Ružové sny.

Film Sliepka maďarského režiséra Györgya Pálfiho. Foto: KMH Film
Film Sliepka maďarského režiséra Györgya Pálfiho. Foto: KMH Film

Poberta na záver

Festival 16. marca slávnostne uzavrie nová lúpežnícka krimikomédia Poberta. Vznikla v réžii Ondreja Hudečka. Film je príbehom kšeftára Lupyna, ktorý potrebuje získať peniaze na nový život so svojou láskou, a tak využíva nekalú príležitosť

Páči sa mi, že sa vo filme venujeme obdobiu kovidu. Ide o tajomné a zložité roky, keď sa v našich hlavách odohrávali zvláštne veci,“ hovorí o spolupráci slovenský herec Ján Jackuliak, ktorý si po boku Stanislava Majera zahral miestneho mafiána. Príbeh sa odohráva na Slovácku, a tak mali protagonisti sťaženú úlohu, lebo sa museli priučiť miestnemu nárečiu. „Jazyk hral proti nám, ale museli sme ho zvládnuť. Film je skvelou metaforou na obdobie, ktoré stále nevieme podchytiť,“ dopĺňa herec. 

Ján Jackuliak vo filme Poberta režiséra Ondřeja Hudečka. Foto: Bonton Film
Ján Jackuliak vo filme Poberta režiséra Ondřeja Hudečka. Foto: Bonton Film

Cinepassy na celý festival a program Visegrad Film Forum sú aktuálne v predpredaji za zvýhodnené ceny na stránke https://febiofest.cinepass.sk/.

Autor:

Alexander Skarsgård v americko-britskej dráme Pillion režiséra Harryho Lightona. Foto: Chris Harris/Febiofest

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Bratislava Industry Days 2026 Antonie Formanová v pripravovanom filme Zviera. Foto: HITCHHIKER Cinema

Bratislava Industry Days predstaví na Febiofeste 17 pripravovaných filmov

Bratislava Industry Days je podujatie určené pre filmových profesionálov a profesionálky. Jeho zámerom je vytvoriť a prehĺbiť spoluprácu slovenských filmárov s medzinárodným prostredím. V rámci prezentácie pripravovaných filmov Works in Progress tento rok predstaví 17 projektov z regiónu strednej Európy. Projekty sú v rôznom štádiu vzniku. Bratislava Industry Days sa uskutoční počas MFF Febiofest v dňoch od 15. do 17. marca v Kine Lumière. Bratislava Industry Days prepája filmových profesionálov a profesionálky predovšetkým v regióne strednej Európy. Tento rok sa uskutoční už 11. ročník podujatia. Prezentácia pripravovaných filmov  Works in Progress ako každoročne predstaví originálne pripravované projekty. „Celkovo sa účastníkom a účastníčkam predstaví 17 projektov. Sú medzi nimi hrané, dokumentárne aj animované filmy, dlhometrážne aj krátkometrážne. Z nich je 11 slovenských, z toho je 8 s plnou alebo majoritnou účasťou. Ide o filmové projekty s medzinárodným potenciálom,“ hovorí Tomáš Hudák z Národného kinematografického centra SFÚ, koordinátor Bratislava Industry Days. Medzi vybrané slovenské a koprodukčné projekty sa dostali pripravované hrané filmy 9 mesiacov režisérky Anny Ahaliievy, Attention Whores Alice Bednárikovej či Hodina medzi psom a vlkom Terézie Halamovej. Predstaví sa aj Pásmo Michala Baláža a Zvíře Milady Těšitelovej. Prezentovať sa budú aj dokumenty 66852/Reimagined Radka Ševčíka, Práve som prišla do izby a neviem prečo som to urobila Evy Sajanovej, Hranice našej bolesti Kvet Nguyễn,...
recenzia Dvaja prokurátori Záber z filmu Dvaja prokurátori. Foto: ASFK

recenzia Dvaja prokurátori

Sergej Loznica prichádza s hororovým trilerom Dvaja prokurátori. Hrôzu nepotreboval umelo vyvolávať, len sa plne oprel o historické skutočnosti. Scenárista a režisér Sergej Loznica (1964) sa narodil v Bielorusku. Detstvo a mladosť prežil na Ukrajine, študoval v Moskve a od roku 2001 žije v Nemecku. To je výstižný existenčno-geografický vektor výnimočnej osobnosti. V krajinách svojho predchádzajúceho pôsobenia by toľko historicky drsných filmov Loznica zrejme nevytvoril. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa v tomto teritóriu nakrútilo viacero hraných diel o stalinských represiách, tie najviac známe (Unavení slnkom, Vnútorný okruh) so spoluúčasťou západných produkcií. Aj to do istej miery vypovedá o postsovietskej nevôli vracať sa do hrôz vlastných dejín. Z jednej strany sa to dá pochopiť, najťažšie sa vysporadúva s vlastnou vinou, navyše cez explicitný filmový obraz, ale práve jeho priamosť a atraktívnosť môže pomôcť nielen s poznávaním, ale prispieť k spoločenskej terapii.  Ako tvorca rovnorodo zručnej obojakosti, dokumentárneho i hraného formátu, Sergej Loznica si pre svoj posledný opus zvolil námet podľa novely Georgija Demidova. Oproti lágrovým literátom Solženicynovi a Šalamovovi ide o podstatne menej známeho autora, ktorý však rovnako na vlastnej koži zažil to, o čom písal – sovietske súdne bezprávie a otrocké väznenie. Chorobopis sovietskeho či postsovietskeho východu Spoločným menovateľom obojstrannej...
Zobraziť všetky články