Záber z filmu Via Slovakia.

Festival Pocity opäť oslavuje artové filmy, pritiahol silné ženské postavy

Písmo: A- | A+

V Prešove už nedávajú priestor iba filmárom z východného Slovenska. Pätnásty ročník festivalu Pocity sa stará o vyberaný prehľad nezávislých filmov.

Festival Pocity prešiel za roky svojej existencie mnohými zmenami a dorástol na plnohodnotnú filmovú prehliadku. Ako mnohé iné podujatia na Slovensku, tiež bojuje s rozpočtom, poddimenzovaným organizačným štábom a hľadá nové možnosti, kde by sa dalo premietať. 

Program pätnásteho ročníka, ktorý sa začína 10. októbra a potrvá šesť dní, ponúkne  vyše tridsať premietaní a diskusie s tvorcami. Odovzdávať sa bude cena Zrnko soli. Festivalové dianie sa sústredí do štyroch premietacích sál. 

Začínali sme ako trojdňová letná prehliadka v podobe ozvien festivalu Artfilm. Postupne sme sa osamostatnili, prešli na októbrový dátum, dni predĺžili na týždeň a dramaturgicky sme sa snažili priniesť lokálne filmy, ktoré by zaujali prešovských divákov,“ spomína na históriu festivalu organizátorka Nina Šilanová. 

Hlási sa ekológia

Keďže programovo chceli zaujať, v minulosti premietali napríklad nemé filmy s hudbou na netradičných miestach a snažili sa poukázať na to, že v treťom najväčšom krajskom meste nemajú kamenné kino, ktoré by umožnilo premietať viac artových filmov. Na festival začali pozývať tvorcov a získavať exkluzívnejšie tituly v predpremiérach, aby divákom ponúkli prehľad súčasnej nezávislej, no stále divácky prístupnej filmovej tvorbe.

Postupným profilovaním dramaturgie sa Pocity dopracovali k prehliadke výrazných snímok zo súčasnej, prevažne európskej kinematografie. Zároveň počas roka v Prešove organizujú pravidelný filmový klub. 

Tohtoročný jesenný festival je opäť oslavou artového filmu. Okrem slovenskej produkcie ponúka viacero filmov, ktorých príbehy stoja na silných ženských postavách a prinášajú aj ekologické témy.

Príde aj oscarový kandidát

Jedným z hlavných hostí bude Peter Kerekes s novým dokumentárnym filmom Wishing on a Star. Režisérka Iveta Grófová prinesie do Prešova Emu a smrtihlava, slovenského kandidáta na nadchádzajúceho Oscara. 

György Kristóf uvedie svoj dystopický tanečný film Zenit. V predpremiére sa bude premietať snímka Via Slovakia o turistovi Slavomírovi Duchovičovi, ktorý za 82 dní prešiel najdlhšiu turistickú trasu na Slovensku. Osobne ju predstaví režisér Víťazoslav Chrappa. 

Prešovčan David Kollar uvedie film Miki, ku ktorému zložil hudbu. Silný dokumentárny zážitok sľubuje snímka Architektúra ČSSR 58 – 89. V programe figuruje aj dráma Jiřího Mádla Vlny

Aktuálne filmy a témy zo sveta zastúpia tituly Substancia, Až na koniec sveta, Krv na perách, Tatami, Dozorkyňa, či Žena v boji, animované snímky Umelohmotné nebo, Mačacia odysea a ďalšie tituly. 

Pocity v kraťasoch

Aj tento rok sa bude súťažiť v kategórii krátkometrážneho filmu Pocity v kraťasoch. Do poroty zasadli filmová producentka Marka Staviarska, Boris Švirloch, ktorý dlhé roky viedol filmový klub Iskra v Kežmarku a bol náhle zo svojej funkcie odvolaný z politických dôvodov, a Martina Martausová, pedagogička z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 

Z tridsiatich titulov prihlásených do súťažnej sekcie premietne festival sedem, ktoré budú súťažiť o ocenenie Zrnko soli.

Podobné ocenenie ako prekvapenie odovzdajú organizátori aj jednému z hostí festivalu. V minulosti ho už získali Marek Kuboš, Marko Škop, Peter Kerekes či Martin Palúch alebo bulharská herečka Irmena Chichikova. Tento rok dostane ocenenie opäť žena, prezradila organizátorka.

Hoci sa profilujeme ako festival artového filmu, čím ďalej, tým viac si získavame priazeň širšieho okruhu divákov,“ bilancuje Nina Šilanová. Prešovčania o festivale vraj už veľa vedia a obľúbili si ho. „Som rada, že ho pozitívne vnímajú aj ľudia z iných častí Slovenska a tvorcovia, ktorí k nám chodia predstaviť svoje filmy. Radi sa k nám vracajú.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z dokumentu Zuzany Piussi Pachová stopa. Foto: Filmtopia

Nový film Zuzany Piussi sleduje pachovú stopu

Slová páchateľ a páchnuť majú identický slovný základ. Vyplýva z toho priamy dôkaz pred súdom? Podľa nového dokumentu Zuzany Piussi to v našich končinách znamená viac ako v ostatnom civilizovanom svete, kde sa pachová identifikácia osôb v pojednávaní pred súdom nepripúšťa. Film Pachová stopa prichádza do slovenských kín 6. februára 2025.  Dlhodobé pochybnosti V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa bežnou súčasťou policajnej aj súdnej praxe stala pachová stopa identifikovaná psom. Vo vtedajšom Československu metódu prevzali zo Sovietskeho zväzu, kde ju aj pôvodne uviedli do praxe. Následne bola rozpracovaná v tajnej službe východného Nemecka.  Na základe tejto skúsenosti z minulosti môže byť v Českej republike aj na Slovensku človek dodnes uznaný za vinného a odsúdený na základe pachovej identifikácie. Hoci sa tento dôkaz berie ako nepriamy, prax je podľa režisérky Zuzany Piussi iná.  Vo svojom dokumente si kladie otázku, či je pes na rozdiel od človeka skutočne nestranný. Odhaľuje osobné príbehy ľudí odsúdených na základe tejto metódy, ktorá sa v odborných kruhoch podľa jej informácií dlhodobo spochybňuje.  Veľa prípadov Autorka dokumentov ako Nemoc tretej moci, Ukradnutý štát či Očista pracuje tentoraz so skúsenosťou, že sovietska metóda pachovej stopy využíva nespornú citlivosť a schopnosť psov identifikovať určité látky aj v stopovom množstve. V mnohých prípadoch má svoju relevanciu, problém však nastáva, keď sa v justícii povýši do...
Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Slnko v sieti 2024: 14 nominácií pre Vlny, 12 pre Emu a smrtihlava

Slovenská filmová a televízna akadémia zverejnila nominácie na Slnko v sieti za rok 2024. O nomináciách rozhodli v hlasovaní jej členky a členovia. Česko-slovenská historická dráma Vlny režiséra Jiřího Mádla získala 14 nominácií, o dve nominácie menej má dráma z druhej svetovej vojny režisérky Ivety Grófovej Ema a smrtihlav. Sedem nominácií získala vojnová dráma režiséra Miloslava Luthera Spiaci účet. Všetky tri snímky sú nominované aj na cenu za najlepší hraný film. Na Slnko v sieti za réžiu sú nominovaní Iveta Grófová, Jiří Mádl a Peter Kerekes za dokument Wishing on a Star. Snímka má celkovo štyri nominácie. V kategórii dokumentárnych filmov jej konkurujú Architektúra ČSSR 58 – 89 (r. Jan Zajíček) a Prezidentka (r. Marek Šulík). Slnko v sieti za najlepšiu animovanú snímku môže získať buď celovečerný koprodukčný film Keď život chutí (r. Kristina Dufková) alebo jedna z krátkych snímok Ahoj leto (r. Martin Smatana, Veronika Zacharová) a Free the Chickens (r. Matúš Vizár). V kategórii najlepší filmový scenár je nominovaná štvorica filmov. O sošku sa uchádzajú Iveta Grófová a Peter Krištúfek (in memoriam)  s Emou a smrtihlavom, Jiří Mádl (Vlny), Peter Kerekes (Wishing on a Star) a Petr Jarchovský (Keď život chutí ). Keď život chutí má aj tretiu nomináciu – za hudbu (Michal Novinski. Tri nominácie má tiež Smršť režiséra Petra Bebjaka, po dve nominácie získali...
Záber z filmu ČERNÁK. Foto: PubRes

recenzia ČERNÁK

Vravím si, že ak mainstreamové diváctvo dospeje k takejto interpretácii pokračovania príbehu o mafiánskom bosovi, režisérovi Jakubovi Kronerovi a scenáristovi Mirovi Šifrovi sa podarilo nájsť správnu odpoveď na kritiku voči filmovému portrétovaniu skutočného zločinca v čase, keď žiada o podmienečné prepustenie. V recenzii prvej časti MIKI som filmu vyčítala nekonzistentné stvárnenie skutočného protagonistu a epizodické rozprávanie, ktoré ilustrovalo známe fakty zo života Mikuláša Černáka. Je potešujúce, že druhá časť ČERNÁK na tieto neduhy trpí v oveľa menšej miere. Bez ohľadu na kritické výhrady sa MIKI stal rekordérom návštevnosti roka 2024 – pozrelo si ho 390-tisíc divákov a diváčok. Ponechajme bokom, že ak by išlo o gangsterku o fiktívnom mafiánovi a nie o príbeh inšpirovaný skutočnými osobami a udalosťami, dozaista by nevyvolala toľko kontroverzie a sotva by vzbudila taký záujem publika. A vynechajme tiež úvahu o tom, či je rozdelenie filmu na dve časti a zároveň spracovanie vo forme minisérie producentskou stratégiou, ktorá ctí princíp hodnoty za peniaze, alebo ide o maximálnu exploatáciou jedinej látky. Druhý diel totiž prichádza do kín v čase rastúcej spoločensko-politickej nestability. A v recepčnom poli nachádza diváctvo scitlivené na obraz bezvládia, chaosu a prerastania politickej moci organizovaným zločinom. Hoci sa viaže na obdobie spred vyše dvadsiatich rokov, rezonuje s dnešnou realitou a nedôverou v štát. Ak dokáže žánrovou formou demaskovať ich korene, nezaškodí sa tejto kolektívnej (seba)reflexii podrobiť...
Zobraziť všetky články