Záber z filmu Via Slovakia.

Festival Pocity opäť oslavuje artové filmy, pritiahol silné ženské postavy

Písmo: A- | A+

V Prešove už nedávajú priestor iba filmárom z východného Slovenska. Pätnásty ročník festivalu Pocity sa stará o vyberaný prehľad nezávislých filmov.

Festival Pocity prešiel za roky svojej existencie mnohými zmenami a dorástol na plnohodnotnú filmovú prehliadku. Ako mnohé iné podujatia na Slovensku, tiež bojuje s rozpočtom, poddimenzovaným organizačným štábom a hľadá nové možnosti, kde by sa dalo premietať. 

Program pätnásteho ročníka, ktorý sa začína 10. októbra a potrvá šesť dní, ponúkne  vyše tridsať premietaní a diskusie s tvorcami. Odovzdávať sa bude cena Zrnko soli. Festivalové dianie sa sústredí do štyroch premietacích sál. 

„Začínali sme ako trojdňová letná prehliadka v podobe ozvien festivalu Artfilm. Postupne sme sa osamostatnili, prešli na októbrový dátum, dni predĺžili na týždeň a dramaturgicky sme sa snažili priniesť lokálne filmy, ktoré by zaujali prešovských divákov,“ spomína na históriu festivalu organizátorka Nina Šilanová. 

Hlási sa ekológia

Keďže programovo chceli zaujať, v minulosti premietali napríklad nemé filmy s hudbou na netradičných miestach a snažili sa poukázať na to, že v treťom najväčšom krajskom meste nemajú kamenné kino, ktoré by umožnilo premietať viac artových filmov. Na festival začali pozývať tvorcov a získavať exkluzívnejšie tituly v predpremiérach, aby divákom ponúkli prehľad súčasnej nezávislej, no stále divácky prístupnej filmovej tvorbe.

Postupným profilovaním dramaturgie sa Pocity dopracovali k prehliadke výrazných snímok zo súčasnej, prevažne európskej kinematografie. Zároveň počas roka v Prešove organizujú pravidelný filmový klub. 

Tohtoročný jesenný festival je opäť oslavou artového filmu. Okrem slovenskej produkcie ponúka viacero filmov, ktorých príbehy stoja na silných ženských postavách a prinášajú aj ekologické témy.

Príde aj oscarový kandidát

Jedným z hlavných hostí bude Peter Kerekes s novým dokumentárnym filmom Wishing on a Star. Režisérka Iveta Grófová prinesie do Prešova Emu a smrtihlava, slovenského kandidáta na nadchádzajúceho Oscara. 

György Kristóf uvedie svoj dystopický tanečný film Zenit. V predpremiére sa bude premietať snímka Via Slovakia o turistovi Slavomírovi Duchovičovi, ktorý za 82 dní prešiel najdlhšiu turistickú trasu na Slovensku. Osobne ju predstaví režisér Víťazoslav Chrappa. 

Prešovčan David Kollar uvedie film Miki, ku ktorému zložil hudbu. Silný dokumentárny zážitok sľubuje snímka Architektúra ČSSR 58 – 89. V programe figuruje aj dráma Jiřího Mádla Vlny. 

Aktuálne filmy a témy zo sveta zastúpia tituly Substancia, Až na koniec sveta, Krv na perách, Tatami, Dozorkyňa, či Žena v boji, animované snímky Umelohmotné nebo, Mačacia odysea a ďalšie tituly. 

Pocity v kraťasoch

Aj tento rok sa bude súťažiť v kategórii krátkometrážneho filmu Pocity v kraťasoch. Do poroty zasadli filmová producentka Marka Staviarska, Boris Švirloch, ktorý dlhé roky viedol filmový klub Iskra v Kežmarku a bol náhle zo svojej funkcie odvolaný z politických dôvodov, a Martina Martausová, pedagogička z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 

Z tridsiatich titulov prihlásených do súťažnej sekcie premietne festival sedem, ktoré budú súťažiť o ocenenie Zrnko soli.

Podobné ocenenie ako prekvapenie odovzdajú organizátori aj jednému z hostí festivalu. V minulosti ho už získali Marek Kuboš, Marko Škop, Peter Kerekes či Martin Palúch alebo bulharská herečka Irmena Chichikova. Tento rok dostane ocenenie opäť žena, prezradila organizátorka.

„Hoci sa profilujeme ako festival artového filmu, čím ďalej, tým viac si získavame priazeň širšieho okruhu divákov,“ bilancuje Nina Šilanová. Prešovčania o festivale vraj už veľa vedia a obľúbili si ho. „Som rada, že ho pozitívne vnímajú aj ľudia z iných častí Slovenska a tvorcovia, ktorí k nám chodia predstaviť svoje filmy. Radi sa k nám vracajú.“

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Beštia Bebjak Záber z filmu Beštia. Foto: DNA Production/Nataša Bošková

Bebjakova Beštia podľa Dominika Dána má prvú ukážku

Po vyhlásení amnestie v roku 1990 sa dostalo na slobodu aj mnoho nebezpečných zločincov. Začínajúcemu bratislavskému detektívovi Richardovi Krauzovi vtedy pridelili prípad sériového vraha žien. Tiahla sa za ním krvavá stopa polovicou Európy a nedokázali ho odhaliť žiadne bežne využívané metódy. Režisér Peter Bebjak pripravuje detektívny triler podľa jednej z najpredávanejších kníh Dominika Dána Beštia. Do kín príde už začiatkom budúceho roka. Tomáš Maštalír (Burger), Martin Klinčúch (Krauz), Michal Kubovčík (Hanzel) a Braňo Bystriansky (Váňa) spolu s Alexandrom Bártom (Mayor) a Jánom Jackuliakom (súdny lekár Lengyel) stvárňujú vo filme Beštia tím, ktorý sa snaží odhaliť páchateľa série vrážd. Prípad na začiatku vyzerá takmer beznádejne. Páchateľ totiž nezanecháva žiadne odtlačky prstov. Nič, na základe čoho, by bolo možné zistiť, o koho ide. Vyšetrovatelia vedia, čo spája jednotlivé miesta činu, ale dostupné kriminalistické metódy nestačia na to, aby vraha usvedčili. Vtedy prichádzajú na scénu vedci a analýza DNA. Metóda, ktorú slovenskí kriminalisti nikdy dovtedy nepoužili. https://youtu.be/ZzOrfU6evL0?si=Q6NlQR6hRMzUBcSl „Atmosféru začiatku deväťdesiatych rokov sa nám podarilo preniesť na obraz presne tak, ako si ju časť spoločnosti pamätá z mladosti a ako je stvárnená v knihách Dominika Dána,“ povedal producent DNA Production Rasťo Šesták. „A rovnako ako v knihách, ani film Beštia nie je príbehom vraha. Je o tom, ako ho veľký tím vyšetrovateľov s pomocou vedcov – a v tom čase...
Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
Zobraziť všetky články