Záber z filmu Ach, milý Harry, ktorý uvedie Filmotéka.

Filmotéka pripomenie storočnice významných tvorcov aj podoby kinodabingu

Písmo: A- | A+

Filmotéka ako samostatná programová zložka Kina Lumière prináša filmy zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Často ide o legendárne snímky, niekedy o raritné diela, vždy sú to však významné filmy z dejín slovenskej a svetovej kinematografie. Filmotéka opäť začína premietať v októbri a do konca roka ponúkne dva cykly zamerané na storočnice osobností kinematografie a na podoby slovenského kinodabingu. Od konca augusta beží tiež cyklus Lumière pod paľbou s dôrazom na odboj a Povstanie vo filme.

Storočnice významných osobností

Tento rok si pripomíname sté výročia narodenia viacerých významných filmových osobností,“ hovorí dramaturg Filmotéky Richard Kováčik, ktorý zostavil cyklus pod názvom Výročia 100. „Predovšetkým sme sa zamerali na herecké legendy Ladislava Chudíka a Jozefa Kronera. Pri oboch osobnostiach sme vybrali po štyri tituly, ktoré reprezentujú rôzne časové etapy ich bohatej hereckej kariéry od 50. po 80. roky minulého storočia. Snažili sme sa aj o zdôraznenie žánrovej pestrosti a výber známych aj menej známych filmov.

Osobnosť Ladislava Chudíka budú môcť diváci spoznať prostredníctvom jeho hereckých rolí už v októbri. Uvidia ho v úlohe ikonického Kapitána Dabača (1959) Paľa Bielika, v postave kapitána Jakubca vo filme Vrah zo záhrobia (1966) Andreja Lettricha aj v dvoch menej známych postavách v dielach Otakara Vávru, akými boli generál Ludvík Svoboda vo veľkofilme Sokolovo (1974) a Jan Amos Komenský v životopisnom filme Putování Jana Amose (1983). Filmy s Jozefom Kronerom ponúkne Filmotéka až v novembri. Kováčik však z jeho tvorby už teraz upozorňuje napríklad na bulharský životopisný príbeh Ty, ktorý si na nebesiach (1990) Doča Bodžakova. „Málokto vie, že práve za tento film sa Jozef Kroner v roku 1990 za svoj herecký výkon dostal do pätice najlepších európskych hercov v rámci Európskych filmových cien. Sériu filmov s Jozefom Kronerom doplnia ešte tri u nás takmer neznáme maďarské filmy z 80. rokov, ktoré nikdy neboli uvedené v našej klasickej kinodistribúcii.

Okrem slovenských hercov si Filmotéka v cykle Výročia 100 pripomenie aj českých i zahraničných tvorcov. „Z najvýraznejších českých tvorcov s rokom narodenia 1924 sme vybrali po tri tituly z tvorby Karla Kachyňu a Františka Vláčila. Ide opäť o významné filmy z rozpätia 60. až 80. rokov. Ako bonus z tvorby Karla Kachyňu budeme už v októbri uvádzať jeho nezabudnuteľnú Malú morskú vílu (1976) určenú aj detskému divákovi.“ Z ostatných „storočnicových“ osobností, ktoré si Filmotéka pripomenie do konca roka, za pozornosť stoja Franz Kafka, Josef Škvorecký, Marlon Brando, Oldřich Lipský, Truman Capote, Sidney Lumet a ešte v októbri Ladislav Ťažký a Marcello Mastroianni.

História slovenského kinodabingu

Cyklus nazvaný Podoby slovenského kinodabingudivákom priblíži tvorbu kolibského dabingového štúdia. Od polovice 50. rokov 20. storočia až do jeho zániku v roku 1991 vyrobilo slovenské znenie pre vyše 1 100 celovečerných a krátkometrážnych hraných, animovaných, dokumentárnych alebo propagačných filmov pre kiná i televíziu.

Kino Lumière v rámci Filmotéky už v minulosti často premietalo slovensky alebo česky dabované kópie z éry Koliby a Barrandova, nachádzajúce sa v zbierkach Slovenského filmového ústavu,“ hovorí dramaturg Filmotéky Jaroslav Procházka. „Keď ma generálny riaditeľ SFÚ Peter Dubecký oslovil s ponukou podieľať sa na dramaturgii Filmotéky, napadlo mi, že by možno pre určitý segment fanúšikov archívnych filmov mohol byť zaujímavý detailnejší pohľad na tvorbu niekdajšieho kolibského dabingového štúdia. Filmy s kolibskými kinodabingami nie je možné mimo kinoprojekcie inde zhliadnuť a pre bežnú divácku obec sú prakticky neznáme. Z dochovaných titulov sa iba zanedbateľné množstvo občas ešte hrá v televízii; na nosičoch domáceho kina alebo na VOD platformách sa prakticky nevyskytujú.

Pri výbere filmov sa Procházka riadil predovšetkým kvalitou samotného dabingu. „Vo výsledku teda nejde o akúsi chronológiu dejín slovenského kinodabingu, skôr o prezentáciu kvalitných alebo inak zaujímavých či pozoruhodných dabingových prác jednotlivých režisérov slovenského znenia. Tie v mnohých prípadoch dokázali viac než úspešne konkurovať tzv. českej dabingovej škole.

V októbrovej časti cyklu dominujú snímky z 80. rokov. Ide o éru, keď podľa Procházku bola žánrová rozmanitosť slovensky dabovaných titulov pre kiná najpestrejšia pre všetky vekové kategórie. Premietnu sa štyri filmy. Pri komédii Ach, milý Harry! (r. Jean Girault, 1980), ktorej hrdinom je súkromný detektív Harry App v podaní populárneho komika Dietera Hallervordena, siahla režisérka slovenského znenia Alžbeta Domastová po ostrieľanom dabingovom profesionálovi Stanovi Dančiakovi. Dobrodružná honba za pokladom amerického lietadla zrúteného počas II. svetovej vojny Súboj o poklad Yankee Zephyra(r. David Hemmings, 1981) pobaví v slovenskom znení vtipnými hláškami a ironickými dialógmi od Dušana Institorisa. Tie na potreby dabingu upravil režisér Miroslav Horňák. Do úst hlavných hrdinov ich vložili Ján Kroner, Vlado Kostovič, Deana Horváthová a Peter Mikulík.

Diváci uvidia aj britskú adaptáciu známeho detektívneho románu Agathy Christie Zlo pod slnkom (r. Guy Hamilton, 1982), v nej detektív Poirot v podaní legendárneho Petra Ustinova prehovorí hlasom Petra Debnára v réžii Miroslava Horňáka.

Procházka vy v októbri rád špeciálne upozornil na poľskú satiru Maskot (r. Stanisław Bareja, 1980). Film sa v slovenskom znení režiséra Miroslava Horňáka pýši hviezdnym obsadením. Postavy nahovorili napríklad Marián Labuda, Michal Dočolomanský alebo Miro Noga. Hovorí, že „ide o nadčasový film, ktorý má čo povedať aj dnešným divákom. Slovenský dabing s ním spojený je doslova unikátny a po remeselnej stránke nadmieru podarený. Spolu s dabingom dobrodružného filmu Súboj o poklad Yankee Zephyra sú zároveň exemplárnym príkladom toho, kam sa kolibský kinodabing od svojich prvopočiatkov v druhej polovici 50. rokov za vyše dvadsať rokov svojej existencie kvalitatívne posunul. Dalo by sa povedať, že 80. roky boli pre monopolný slovenský kinodabing akýmsi predčasným tvorivým vrcholom.

Filmotéka ako alternatíva distribučnej ponuky

V októbri si každoročne pripomíname Svetový deň audiovizuálneho dedičstva. Jeho zámerom je zvýšiť povedomie o dôležitosti a naliehavosti ochrany audiovizuálneho dedičstva. Slovenský filmový ústav preto 27. októbra uvedie vo Filmotéke špeciálny dvojprogram. Premietne sa snímka Obrazy starého sveta (1972) Dušana Hanáka, svojho času zakázaný film a dnes jeden z najhranejších klasických titulov v zahraničí, s jeho krátkym filmom Omša (1967). Druhý program ponúkne Hanákov krátky film Zanechať stopu (1970) spolu s filmom Návraty k Obrazom starého sveta (2024). Režíroval ho debutujúci Róbert Šulák. Film je poctou tvorbe Dušana Hanáka, ktorý v ňom objasňuje pozadie vzniku svojho úspešného celovečerného dokumentu.

Podstatou Filmotéky je, že prináša divákom, väčšinou na pôvodných 35 mm kópiách, predovšetkým tituly z fondov Národného filmového archívu SFÚ. Diváci tak majú šancu dostať sa alebo vracať k zaujímavým starším filmom. Tento princíp môže byť alternatívou alebo doplnením súčasnej distribučnej ponuky v bežných kinách. Problematické však môže byť odhadovať to, o čo sa súčasný divák môže zaujímať,“ zamýšľa sa Richard Kováčik.

Distribučná ponuka je v súčasnosti presýtená. A fakt je, že kiná už nehrajú pre filmových fanúšikov takú výraznú úlohu ako ešte v nedávnej minulosti. Vieme, že je to predovšetkým dvomi drsnými ,coronovými‘ zásahmi do fungovania kín a aj s tým súvisiacim výraznejším posilnením televíznych ponúk, ako aj prudko sa rozširujúcou ponukou VOD platforiem. Aj preto môže byť ponuka Filmotéky prínosná pre rôzne generácie. Napríklad nostalgická funkcia pre staršie generácie a alternatívne možnosti pre mladšie generácie zaujímajúce sa o nie vždy dostupné pohľady do filmovej histórie. Prinášať klasické filmy má preto určite význam aj v súčasnosti,“uzatvára Kováčik.

Záber z filmu Ach, milý Harry!, ktorý uvedie Filmotéka. FOTO: archív SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články