Záber z filmu Ach, milý Harry, ktorý uvedie Filmotéka.

Filmotéka pripomenie storočnice významných tvorcov aj podoby kinodabingu

Písmo: A- | A+

Filmotéka ako samostatná programová zložka Kina Lumière prináša filmy zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Často ide o legendárne snímky, niekedy o raritné diela, vždy sú to však významné filmy z dejín slovenskej a svetovej kinematografie. Filmotéka opäť začína premietať v októbri a do konca roka ponúkne dva cykly zamerané na storočnice osobností kinematografie a na podoby slovenského kinodabingu. Od konca augusta beží tiež cyklus Lumière pod paľbou s dôrazom na odboj a Povstanie vo filme.

Storočnice významných osobností

Tento rok si pripomíname sté výročia narodenia viacerých významných filmových osobností,“ hovorí dramaturg Filmotéky Richard Kováčik, ktorý zostavil cyklus pod názvom Výročia 100. „Predovšetkým sme sa zamerali na herecké legendy Ladislava Chudíka a Jozefa Kronera. Pri oboch osobnostiach sme vybrali po štyri tituly, ktoré reprezentujú rôzne časové etapy ich bohatej hereckej kariéry od 50. po 80. roky minulého storočia. Snažili sme sa aj o zdôraznenie žánrovej pestrosti a výber známych aj menej známych filmov.

Osobnosť Ladislava Chudíka budú môcť diváci spoznať prostredníctvom jeho hereckých rolí už v októbri. Uvidia ho v úlohe ikonického Kapitána Dabača (1959) Paľa Bielika, v postave kapitána Jakubca vo filme Vrah zo záhrobia (1966) Andreja Lettricha aj v dvoch menej známych postavách v dielach Otakara Vávru, akými boli generál Ludvík Svoboda vo veľkofilme Sokolovo (1974) a Jan Amos Komenský v životopisnom filme Putování Jana Amose (1983). Filmy s Jozefom Kronerom ponúkne Filmotéka až v novembri. Kováčik však z jeho tvorby už teraz upozorňuje napríklad na bulharský životopisný príbeh Ty, ktorý si na nebesiach (1990) Doča Bodžakova. „Málokto vie, že práve za tento film sa Jozef Kroner v roku 1990 za svoj herecký výkon dostal do pätice najlepších európskych hercov v rámci Európskych filmových cien. Sériu filmov s Jozefom Kronerom doplnia ešte tri u nás takmer neznáme maďarské filmy z 80. rokov, ktoré nikdy neboli uvedené v našej klasickej kinodistribúcii.

Okrem slovenských hercov si Filmotéka v cykle Výročia 100 pripomenie aj českých i zahraničných tvorcov. „Z najvýraznejších českých tvorcov s rokom narodenia 1924 sme vybrali po tri tituly z tvorby Karla Kachyňu a Františka Vláčila. Ide opäť o významné filmy z rozpätia 60. až 80. rokov. Ako bonus z tvorby Karla Kachyňu budeme už v októbri uvádzať jeho nezabudnuteľnú Malú morskú vílu (1976) určenú aj detskému divákovi.“ Z ostatných „storočnicových“ osobností, ktoré si Filmotéka pripomenie do konca roka, za pozornosť stoja Franz Kafka, Josef Škvorecký, Marlon Brando, Oldřich Lipský, Truman Capote, Sidney Lumet a ešte v októbri Ladislav Ťažký a Marcello Mastroianni.

História slovenského kinodabingu

Cyklus nazvaný Podoby slovenského kinodabingudivákom priblíži tvorbu kolibského dabingového štúdia. Od polovice 50. rokov 20. storočia až do jeho zániku v roku 1991 vyrobilo slovenské znenie pre vyše 1 100 celovečerných a krátkometrážnych hraných, animovaných, dokumentárnych alebo propagačných filmov pre kiná i televíziu.

Kino Lumière v rámci Filmotéky už v minulosti často premietalo slovensky alebo česky dabované kópie z éry Koliby a Barrandova, nachádzajúce sa v zbierkach Slovenského filmového ústavu,“ hovorí dramaturg Filmotéky Jaroslav Procházka. „Keď ma generálny riaditeľ SFÚ Peter Dubecký oslovil s ponukou podieľať sa na dramaturgii Filmotéky, napadlo mi, že by možno pre určitý segment fanúšikov archívnych filmov mohol byť zaujímavý detailnejší pohľad na tvorbu niekdajšieho kolibského dabingového štúdia. Filmy s kolibskými kinodabingami nie je možné mimo kinoprojekcie inde zhliadnuť a pre bežnú divácku obec sú prakticky neznáme. Z dochovaných titulov sa iba zanedbateľné množstvo občas ešte hrá v televízii; na nosičoch domáceho kina alebo na VOD platformách sa prakticky nevyskytujú.

Pri výbere filmov sa Procházka riadil predovšetkým kvalitou samotného dabingu. „Vo výsledku teda nejde o akúsi chronológiu dejín slovenského kinodabingu, skôr o prezentáciu kvalitných alebo inak zaujímavých či pozoruhodných dabingových prác jednotlivých režisérov slovenského znenia. Tie v mnohých prípadoch dokázali viac než úspešne konkurovať tzv. českej dabingovej škole.

V októbrovej časti cyklu dominujú snímky z 80. rokov. Ide o éru, keď podľa Procházku bola žánrová rozmanitosť slovensky dabovaných titulov pre kiná najpestrejšia pre všetky vekové kategórie. Premietnu sa štyri filmy. Pri komédii Ach, milý Harry! (r. Jean Girault, 1980), ktorej hrdinom je súkromný detektív Harry App v podaní populárneho komika Dietera Hallervordena, siahla režisérka slovenského znenia Alžbeta Domastová po ostrieľanom dabingovom profesionálovi Stanovi Dančiakovi. Dobrodružná honba za pokladom amerického lietadla zrúteného počas II. svetovej vojny Súboj o poklad Yankee Zephyra(r. David Hemmings, 1981) pobaví v slovenskom znení vtipnými hláškami a ironickými dialógmi od Dušana Institorisa. Tie na potreby dabingu upravil režisér Miroslav Horňák. Do úst hlavných hrdinov ich vložili Ján Kroner, Vlado Kostovič, Deana Horváthová a Peter Mikulík.

Diváci uvidia aj britskú adaptáciu známeho detektívneho románu Agathy Christie Zlo pod slnkom (r. Guy Hamilton, 1982), v nej detektív Poirot v podaní legendárneho Petra Ustinova prehovorí hlasom Petra Debnára v réžii Miroslava Horňáka.

Procházka vy v októbri rád špeciálne upozornil na poľskú satiru Maskot (r. Stanisław Bareja, 1980). Film sa v slovenskom znení režiséra Miroslava Horňáka pýši hviezdnym obsadením. Postavy nahovorili napríklad Marián Labuda, Michal Dočolomanský alebo Miro Noga. Hovorí, že „ide o nadčasový film, ktorý má čo povedať aj dnešným divákom. Slovenský dabing s ním spojený je doslova unikátny a po remeselnej stránke nadmieru podarený. Spolu s dabingom dobrodružného filmu Súboj o poklad Yankee Zephyra sú zároveň exemplárnym príkladom toho, kam sa kolibský kinodabing od svojich prvopočiatkov v druhej polovici 50. rokov za vyše dvadsať rokov svojej existencie kvalitatívne posunul. Dalo by sa povedať, že 80. roky boli pre monopolný slovenský kinodabing akýmsi predčasným tvorivým vrcholom.

Filmotéka ako alternatíva distribučnej ponuky

V októbri si každoročne pripomíname Svetový deň audiovizuálneho dedičstva. Jeho zámerom je zvýšiť povedomie o dôležitosti a naliehavosti ochrany audiovizuálneho dedičstva. Slovenský filmový ústav preto 27. októbra uvedie vo Filmotéke špeciálny dvojprogram. Premietne sa snímka Obrazy starého sveta (1972) Dušana Hanáka, svojho času zakázaný film a dnes jeden z najhranejších klasických titulov v zahraničí, s jeho krátkym filmom Omša (1967). Druhý program ponúkne Hanákov krátky film Zanechať stopu (1970) spolu s filmom Návraty k Obrazom starého sveta (2024). Režíroval ho debutujúci Róbert Šulák. Film je poctou tvorbe Dušana Hanáka, ktorý v ňom objasňuje pozadie vzniku svojho úspešného celovečerného dokumentu.

Podstatou Filmotéky je, že prináša divákom, väčšinou na pôvodných 35 mm kópiách, predovšetkým tituly z fondov Národného filmového archívu SFÚ. Diváci tak majú šancu dostať sa alebo vracať k zaujímavým starším filmom. Tento princíp môže byť alternatívou alebo doplnením súčasnej distribučnej ponuky v bežných kinách. Problematické však môže byť odhadovať to, o čo sa súčasný divák môže zaujímať,“ zamýšľa sa Richard Kováčik.

Distribučná ponuka je v súčasnosti presýtená. A fakt je, že kiná už nehrajú pre filmových fanúšikov takú výraznú úlohu ako ešte v nedávnej minulosti. Vieme, že je to predovšetkým dvomi drsnými ,coronovými‘ zásahmi do fungovania kín a aj s tým súvisiacim výraznejším posilnením televíznych ponúk, ako aj prudko sa rozširujúcou ponukou VOD platforiem. Aj preto môže byť ponuka Filmotéky prínosná pre rôzne generácie. Napríklad nostalgická funkcia pre staršie generácie a alternatívne možnosti pre mladšie generácie zaujímajúce sa o nie vždy dostupné pohľady do filmovej histórie. Prinášať klasické filmy má preto určite význam aj v súčasnosti,“uzatvára Kováčik.

Záber z filmu Ach, milý Harry!, ktorý uvedie Filmotéka. FOTO: archív SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Český lev Gramatová Karavan minoritné koprodukcie slovenských filmov

České levy pre Katarínu Gramatovú aj Raději zešílet v divočině

Slovenská režisérka Katarína Gramatová získala Českého leva za réžiu svojho celovečerného debutu Hore je nebo, v doline som ja. Snímka bola nominovaná aj v kategórii najlepší celovečerný hraný film. Spolu mala sedem nominácií. Najlepším celovečerným hraným filmom roka sa podľa hlasovania českých akademikov stalo česko-slovensko-talianske road-movie Karavan režisérky Zuzany Kirchnerovej. Slovenským koproducentom filmu je Jakub Viktorín. V poradí 33. ročník cien Českej filmovej a televíznej akadémie Český lev tak Karavan 14. marca otvoril aj uzavrel. Hneď prvú cenu večera si totiž odniesla slovenská herečka Juliána Brutovská. V Karavane stvárnila slobodomyseľnú Zuzu, ktorá skríži cestu slobodnej matke a jej synovi s mentálnym hendikepom. Karavan napokon získal dve ceny, celkovo mal 11 nominácií. Najviac, spolu až 15 nominácií, mal Franz režisérky Agnieszky Holland, ktorého hlavnou postavou je Franz Kafka. Za jeho stvárnenie si cenu odniesol nemecký herec Idan Weiss. Franz počas večera získal najviac cien. Českého leva si odniesol aj v kategóriách kostýmy, masky a scénografia. 3 x Český lev pre Raději zešílet v divočině Tri sošky si odniesol česko-slovenský dokument režiséra Mira Rema Raději zešílet v divočině. Patrí mu Český lev v kategórii najlepší celovečerný dokumentárny film, strih (Máté Csuport, Šimon Hájek) a kamera (Dušan Husár, Miro Remo). Kameraman Dušan Husár v ďakovnej reči upozornil na situáciu kultúrnych centier na Slovensku a na zbierku Kultúra...
Ružové sny Febiofest Tvorcovia filmu Ružové sny na premietaní pri príležitosti 50. výročia vzniku snímky. Foto: Miro Nôta

ohlasy Dobrý človek ešte žije. V Ružových snoch

Ružové sny oslavovali. Odhalili Jolanku, zazvonil bicykel a prišiel aj kúzelník Hanák. Zdalo by sa, že po uši zaľúbený poštár Jakub a krásna Jolanka z osady sú dnes už len dojímavou vyblednutou spomienkou na časy, keď ľudí rozdeľovali rasové predsudky a homofóbia sa pestovala ako obľúbený folklór. Dobre však vieme, že sú tu zas. Vlastne nikam nezmizli, akurát ich na istý čas utlmili predstavy o tom, ako sa naša spoločnosť posúva k lepšiemu. Režisér Dušan Hanák ich vo filme Ružové sny sprítomnil s gráciou westernového hrdinu aj romantického džentlmena cez večný motív nešťastnej lásky Rómea a Júlie. A tak rozdielne komunity Rómov a gadžov tancujú podľa tohto scenára dodnes. Je až neuveriteľné, že od vzniku poetickej tragikomédie z roku 1976 o radostiach a starostiach dvoch mladých ľudí uprostred výsmechu spoločnosti ubehlo celých päťdesiat rokov. Pri tejto príležitosti ju práve prebiehajúci MFF Febiofest Bratislava 2026 zaradil do programu. Na premietanie v bratislavskom Kine Lumière pozval aj tvorcov a protagonistov. Stretnutie to bolo priam dojímavé, predsa však plné nežnej energie, ktorá potvrdila, že klenoty nestarnú a téma je stále aktuálna. Pravý prvý džob „Dušan Hanák šiel do veľkého rizika, keď si ma vzal za scenáristu bez skúseností,“ povedal na stretnutí scenárista filmu Dušan Dušek. Dodnes je presvedčený, že práve vďaka ich spolupráci na Ružových snoch a neskoršej...
Poberta Záber z filmu Poberta. Foto: Bontonfilm

Poberta píše ľúbostný list zlodejským komédiám

Čierny humor, satiru aj krimi sľubuje nová česko-slovenská zlodejská komédia Poberta. Nakrútil ju režisér Ondřej Hudeček a po premiére na Febiofeste, ktorý uzavrie, vstúpi od 19. marca do slovenských kín. „Zlodejské komédie typu Loganovci alebo Dannyho parťáci sa u nás prakticky nenakrúcajú. Bolo preto potrebné nájsť spôsob, ako tento rýdzo americký žáner preniesť do českého prostredia tak, aby pôsobil uveriteľne a zároveň nestratil nadsádzku. Hollywoodske zlodejské komédie mám veľmi rád. Pri Pobertovi som sa nimi síce inšpiroval, film som však zámerne zasadil do nám dôverne známych reálií, než aby som na ne za každú cenu vrúbľoval typicky americké žánrové prvky,“ povedal režisér Ondřej Hudeček. Poberta je český expresívny výraz pre zlodeja, darebáka či gaunera. Film sa odohráva v prostredí juhomoravského mesta Strážnice a postavy hovoria slováckym dialektom. Hrdinom Hudečkovho filmu je zlodejíček Lupyn. V priebehu pandémie, počas ktorej scenár vznikal, sa vracia z väzenia do rodného mesta. Situácia, ktorú priniesol covid, ho inšpiruje k naplánovaniu ďalšieho kšeftu. Z pandémie chce spolu s kumpánmi – úžerníkom Asasínom a skorumpovaným policajtom vyťažiť čo najviac, aby mohol začať nový život so svojou láskou Tamarou.   „Páči sa mi, ako hovorí režisér Ondřej Hudeček, že Poberta je ľúbostný list gangsterským zlodejským komédiám. Môžeme to označiť aj za veľmi dynamický slovácky western, ktorého nezanedbateľnou...
Zobraziť všetky články