Režiséri filmu Svetloplachosť Ivan Ostrochovský a Pavol Pekarčík.

Igric pre Svetloplachosť, Poznámky z Eremocénu, Juraja Lihosita aj Petra Michaloviča

Písmo: A- | A+

K osobnostiam, ktorým udelili Igrica za celoživotné dielo, pribudol tento rok režisér Juraj Lihosit.

Život s filmom mi dal všetko, pre mňa je to neustála spomienka na to, čo som robil. A čo mi vzal? Nič, však som ani nič nechcel okrem toho byť režisérom,“ povedal Lihosit pre Film.sk v apríli, keď oslavoval 80. narodeniny. Tvorca, ktorý je podpísaný pod snímkami Ako sa Vinco zaťal (1977), Sojky v hlave  (1983), Vlakári (1988), televíznym seriálom Bambuľkine dobrodružstvá (1982) či niekoľkými dokumentami o Alexandrovi Dubčekovi, začínal v Československej televízii Bratislava ako produkčný. „Päť rokov som to robil, ale chcel som byť režisér. Už ako chlapec som o tom sníval, lebo jeho meno bolo na konci filmu uvádzané s najväčšími písmenami.

Igrica za celovečernú hranú tvorbu pre kiná získali z prihlásených titulov premiérovaných v uplynulom roku Ivan Ostrochovský a Pavol Pekarčík za réžiu filmu Svetloplachosť. Ten je podľa poroty „odleskom dejín, vzorcom vojny a aj formálne je krehkou hranicou medzi hraným filmom a dokumentom“. Igrica za televíznu dramatickú tvorbu si z udeľovania, ktoré sa konalo 22. 9. v bratislavskom Dome kultúry zrkadlový háj a STVR ho neskôr odvysiela v zázname, odniesol Peter Bebjak za televíznu minisériu Matematika zločinu.

O udelení cien rozhodovala tak ako každý rok porota. Jej predsedom bol tentoraz režisér Jaro Rihák. V porote s ním boli filmový vedec Martin Palúch, dramaturgička Katarína Farkašová, herec Peter Šimun, režisérka Ingrid Kráľová, režisér Štefan Felix a strihačka Eva Gubčová.

Igrica za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu získala režisérka Viera Čákanyová „za emotívnu osobnú filmovú esejPoznámky z Eremocénu. V kategórii animovaná tvorba sa z ceny tešil režisér „čarokrásneho animovaného filmu o dobre a zle, o svetle a tme,Tonko, Slávka a kúzelné svetlo Filip Pošivač. Igrica za ženský herecký výkon udelila porota Éve Bandor za úlohu v absolventskom filme Moniky Mahútovej Nablízku a v mužskej kategórii porota ocenila Alexandra Bártu za Vojnu policajtov (r. Rudolf Biermann).

Popri Igricoch odovzdali počas večera aj viacero tvorivých prémií. V kategórii audiovizuálnej teórie a kritiky si ju odniesol estetik a filmový teoretik Peter Michalovič ako editor publikácie Rodinné filmové striebro, ktorú v minulom roku vydal Slovenský filmový ústav a podľa poroty „zachytáva, čo je hodné pamäti.

Za každou knihou treba vidieť obrovský kus práce, inak tomu nebolo ani v prípade knihy Rodinné filmové striebro,“ povedal Peter Michalovič. „Udelenie ceny dokazuje, že knihu si porota všimla, ocenila jej hodnotu a takto vlastne ocenila aj úsilie tých, ktorí sa na realizácii knihy podieľali, v tomto prípade to boli priatelia Peter Dubecký, Martin Kaňuch a Ivan Csudai. Udelením ceny bez toho, aby to bolo explicitne vyjadrené, ocenila porota aj odvahu vydavateľa, čiže Slovenský filmový ústav. Odôvodnenie výstižne vyjadruje leitmotív, že kniha zachytáva, čo je hodné pamäti. Je to nielen výstižné, ale aj presné, pretože sme chceli, aby šesťdesiat autorov svojimi textami upozornilo na tých šesťdesiat slovenských filmov, ktoré by rozhodne v archíve nemali zapadnúť prachom. Bolo pre nás prekvapujúce zisťovať, ktoré filmy aj po rokoch dokážu esteticky účinkovať, a čítať o tom, prečo si ich treba pripomínať. Od začiatku to bol náš zámer a som rád, že rezonuje s názorom poroty.“

Igricov udeľujú Slovenský filmový zväz, Únia slovenských televíznych tvorcov a Literárny fond. Aktuálny ročník bol už tridsiatypiaty.

CENY IGRIC 2024

IGRIC za hranú tvorbu pre kiná

IVAN OSTROCHOVSKÝ a PAVOL PEKARČÍK

za réžiu filmu SVETLOPLACHOSŤ, ktorý je odleskom dejín, vzorcom vojny a aj formálne je krehkou hranicou medzi hraným filmom a dokumentom

IGRIC za televíznu dramatickú tvorbu

PETER BEBJAK

za réžiu televíznej minisérie MATEMATIKA ZLOČINU, ktorá spracováva príbeh aktuálny v každej dobe

IGRIC za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu

VIERA ČÁKANYOVÁ

za emotívnu osobnú filmovú esej POZNÁMKY Z EREMOCÉNU

IGRIC za animovanú tvorbu

FILIP POŠIVAČ

za réžiu filmu TONKO, SLÁVKA A KÚZELNÉ SVETLO, čarokrásny animovaný film o dobre a zle, o svetle a tme

IGRIC za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele

ÉVA BANDOR

pocta strhujúcemu a presvedčivému herectvu v absolventskom filme NABLÍZKU

IGRIC za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele

Alexander BÁRTA

postave kapitána Miku dodal charizmatický dramatický rozmer a tým prispel k silnej výpovedi filmu VOJNA POLICAJTOV

TVORIVÉ PRÉMIE

Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná

MÁTYÁS PRIKLER

za réžiu filmu MOC, silný príbeh o tom, že moc je nepostihnuteľná,

vždy v súboji porazí pravdu a spravodlivosť

Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu

ZUZANA LÍŠKOVÁ a MARIANA ČENGEL SOLČANSKÁ

za vydarený scenár pútavého príbehu klasickej rozprávky TRI ZLATÉ DUKÁTY

Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu

JARO VOJTEK

za réžiu filmu TRETÍ KONIEC PALICE, empatické odkrytie intímneho sveta protagonistov

Tvorivá prémia za animovanú tvorbu

TIMOTEJ LUKOVIČ

za réžiu a animáciu vizuálne čistého, krehkého príbehu o večnom hľadaní a o neúprosnosti času vo filme PUSTATINA

Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo v televíznom diele

ZUZANA KANÓCZ

za stvárnenie vedľajšej postavy priateľky Lucie vo filme TANCUJ, MATYLDO

Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo v televíznom diele

ANEŽKA PETROVÁ

za stvárnenie viacvrstevnej postavy vtipnej lekárky so zmyslom pre dobrodružstvo vo filme

VOJNA POLICAJTOV

Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo v televíznom diele

MARIÁN MIEZGA

chvála herectva s minimálnym gestom vo filme TAK ZLE AKO SA LEN DÁ alebo

HISTORKY Z PARKU

Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo v televíznom diele

RICHARD AUTNER

chvála herectva nadhľadu a humoru vo filme TAK ZLE AKO SA LEN DÁ alebo HISTORKY Z PARKU

Tvorivá prémia za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu

ĽUBOMÍR JÁN SLIVKA

za objavné a pútavé spracovanie životopisných faktov v dokumentárnom filme ANDY  WARHOL – AMERICKÝ SEN

Tvorivá prémia za audiovizuálnu teóriu a kritiku

PETER MICHALOVIČ

editor knihy RODINNÉ FILMOVÉ STRIEBRO, ktorá zachytáva čo je hodné pamäti

CENA JÁNA FAJNORA

ZA HRANÚ FILMOVÚ A TELEVÍZNU TVORBU

MONIKA MAHÚTOVÁ

za réžiu filmu NABLÍZKU, výnimočné zobrazenie komorného príbehu o vzťahu matky a dcéry

ZA DOKUMENTÁRNU FILMOVÚ A TELEVÍZNU TVORBU

KATARÍNA GRAMATOVÁ

za scenár a réžiu originálne spracovaného portrétu adolescenta z hladovej doliny vo filme DOM STROM

ZA ANIMOVANÚ TVORBA

IMRICH KÚTIK

za réžiu a animáciu filmu SILO. Znepokojivá téma a brilantný dizajn robia z neho nevšedný zážitok

Zvláštne uznanie producentovi

Juraj  Krasnohorský, producent

za koprodukčný film Umelohmotné  nebo,  animovaný sci-fi príbeh o láske vo svete, v ktorom príroda vymizla a zostal len človek

Autor:

Režiséri filmu Svetloplachosť Ivan Ostrochovský a Pavol Pekarčík. FOTO: Punkchart films

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Miroslav Ulman, publicista, odborník z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Foto: Miro Nôta

rozhovor Miroslav Ulman

Filmový publicista Miroslav Ulman dodnes opatruje notes plný filmov, ktoré túžil za totality vidieť. Kedysi dokonca musel skladať skúšky, aby sa mohol stať členom filmového klubu. Dnes ho teší, že objavuje, čo všetko robia obce pre to, aby si ľudia aj v najzabudnutejšej dedine mohli pozrieť film. Ako výskumník v bielom plášti začínal v Závodoch ťažkého strojárstva za čias, keď jeden počítač zaberal celú miestnosť. Osud však chcel, aby sa začal venovať filmu a zhromažďovaniu podkladov, ktoré s ním súvisia. Preto platí, že keď vám niekde taký údaj chýba, pokojne sa naňho obráťte. Dnes sa jeho obrovský archív informácií síce zmestí do mobilu, no o to väčší priestor potrebuje pre svoju zbierku kníh, časopisov, bulletinov, platní a všelijakých iných trofejí, bez ktorých si život nevie predstaviť. Miroslav Ulman je skrátka zberateľ a funguje aj ako živá encyklopédia. Zamyslí sa, spomenie si, zavŕta sa do archívov, vyhľadá, zistí, sprostredkuje. Niekoľko desiatok rokov spracúva štatistiky o všetkom, čo sa v domácej aj zahraničnej audiovízii na Slovensku šuchne. Človek by neveril, že k tomu všetkému ho priviedli šport a kybernetika. Ako filmový publicista a redaktor viacerých filmových časopisov stihol popri tom prebrázdiť mnohé európske filmové festivaly a viesť rozhovory so svetovými hviezdami filmového plátna, na ktoré sa nezabúda. Kedy ste sa stali takým...
Metamorfóza vlákna Záber z filmu Metamorfóza vlákna. Foto: archív SFÚ

digitálne kino Údery aj pohladenia

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Martina Slivku Metamorfóza vlákna (1968) poetikou nadväzuje na autorov predošlý film Voda a práca (1963), no odkazuje aj na ďalšie populárno-vedecké filmy. Od mučenia k nehe Metamorfóza vlákna je sprvu dramatický proces. Suché, buničité rastliny podstupujú mučenie – bitie, lámanie, mlátenie, česanie železnými ostňami, trhanie či šľahanie povrazom. Hudba Ilju Zeljenku akoby chcela bolestivosť týchto úkonov ešte zdôrazniť, priam až ritualizovať. Rytmizuje ich bubon a sláčikové pizzicatá. Xylofón napokon každý pohyb premení na divo rozbehnutý stroj. No výsledkom je hebkosť: na žrdi na priedomí visí rad plavých copov, jemne zvlnených a pripravených na ďalšie spracovanie. Husle už iba jemne kvília. Ľudské ruky jednotlivé vlasy slabým trhnutím oddeľujú a ukladajú ich na drevený klát. Po bolesti prichádza okamih nehy. Z kúdele jemných kučeravých chĺpkov na praslici prsty vykrútia nitku. Zaslúži si bozk. Naozaj: ženské pery nitku nepatrne zvlhčia. Hudba je teraz ešte ilustratívnejšia ako pri predošlom mučení: ozve sa harfa. Nie každé vlákno má však toľko šťastia ako tenká niť. Hrubšie povrazy sa uťahujú pevne, tie najhrubšie spletá dohromady povraznícky...
Sára Chripáková a Jozef Pantlikáš vo filme Potopa režiséra Martina Gondu. Foto: SilverArt

Potopa je slovenským kandidátom na Oscara

V prostredí slovenskej kinematografie bude 99. ročník Oscarov – prestížnej ceny Akadémie filmových umení a vied – príležitosťou pre film Potopa. Drámu Potopa režiséra Martina Gondu posiela ako kandidáta v súťažnej kategórii Najlepší medzinárodný film členstvo Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Rovnako ako v roku 2025, aj toho roku členstvo SFTA vyberalo spomedzi 5 hraných filmov. Na snímke, ktorá tohto roku získala aj najviac ocenení Slnko v sieti (6) za rok 2025, sa zhodla nadpolovičná väčšina filmárskej obce. „Film Potopa je naozaj výnimočné dielo slovenskej audiovizuálnej tvorby. Nielen svojím umeleckým spracovaním, ale aj témou. Tá je síce lokálne ukotvená, no zároveň má výrazný hodnotový presah, ktorý jej dáva univerzálny rozmer. Veď s núteným vysťahovaním jednotlivcov či spoločenstiev sa ľudstvo stretáva naprieč dejinami aj teritóriami. Film tak má výrazné šance osloviť medzinárodné publikum, čo je dôležitý aspekt nášho výberu. Veríme, že aj americká Akadémia filmových umení a vied pozitívne ocení kreatívnu kvalitu tohto diela a jeho tému, ktorá je vo svete stále aktuálna,‟ povedal Martin Šmatlák, viceprezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Prečítajte si aj rozhovor s Martinom Gondom, režisérom filmu Potopa:Starinská nádrž napája celý východ, len nie susednú dedinu Foto: Miro Nôta Slovensko súčasťou už tridsaťkrát Udeľovanie Oscarov prebehne 14. marca 2027. Bude to...
Zobraziť všetky články