Film Prezidentka bude mať premiéru na festivale Jeden svet.

Jeden svet oslavuje s Prezidentkou, vracia sa do Kina Lumière a ukáže aj Queer Joy

Písmo: A- | A+

Najväčšie a najstaršie podujatie dokumentárneho filmu na Slovensku, Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet, oslavuje 25 rokov. V Bratislave sa koná od 18. do 27. 10.

Festival Jeden svet tento rok čakajú viaceré zmeny. Namiesto šiestich dní trvá jedenásť dní fyzicky v kinách a k nim pribudne ešte týždeň v online priestore na DAFilms.sk. Okrem toho sa po dvojročnej prestávke vracia do zrekonštruovaného bratislavského Kina Lumière.

To nás naozaj veľmi teší a dúfame, že sa nám podarí vytvoriť taký fyzický hub pre ľudí, ktorí budú nielen pozerať filmy v tých najkvalitnejších podmienkach, ale budú sa aj stretávať pri káve a diskutovať nielen v kinosále,“ hovorí riaditeľka festivalu Eva Križková.

Nepodľahnúť nenávisti

Festival otvorí 18. 10. premietanie kanadsko-francúzskeho filmu Nepodľahnem nenávisti (r. Tal Barda). Jeho hrdina, palestínsky lekár a päťnásobný nominant Nobelovej ceny za mier, napriek konfliktu medzi Palestínou a Izraelom chodí každý deň z Palestíny do izraelskej nemocnice, kde pomáha pri pôrodoch izraelských detí.

Do sveta šíri správu o tom, že by sme napriek rôznym konfliktom mali ku všetkým pristupovať v prvom rade ako k ľuďom a snažiť sa im pomáhať. Vo filme príde o svoje tri dcéry, ktoré mu zabije izraelská armáda. Čelí tak vlastne najväčšej skúške svojho života – ako si zachovať svoje životné posolstvo a nepodľahnúť nenávisti,“ približuje Križková.

Trailer filmu Nepodľahnem nenávisti.

Inkluzívny festival

Otvorenie festivalu, ako aj ostatné podujatia Jedného sveta budú prístupné širokej diváckej verejnosti. „Snažíme sa byť inkluzívnym festivalom, k tomu patrí aj to, že sme sa všetky podujatia festivalu rozhodli sprístupniť pre všetkých,“ vysvetľuje Križková. Počas otvorenia organizátori prvýkrát odovzdajú Cenu Eleny Lackovej určenú umeleckému projektu za pozitívnu spoločenskú zmenu. Nominované projekty si môžete pozrieť tu.

Svoju inkluzivitu Jeden svet manifestuje aj tak, že mnohé z filmov v programe sprístupňuje nepočujúcim a nevidiacim divákom a diváčkam.

Súťaž Slovensko a Česko za ľudské práva

Sekcia Slovensko a Česko za ľudské práva premietne tento rok osem súťažných filmov. Zhodnotí ich trojčlenná medzinárodná porota v zložení: katalánska filmárka, filmová kritička a výskumníčka Anna Petrus, poľský režisér a producent Maciek Hamela a režisérka Viera Čákanyová, ktorá súťaž vyhrala vlani s Poznámkami z Eremocénu.

Súťažiť bude päť majoritne slovenských titulov. Šedá zóna (r. Daniela Meressa Rusnoková) je osobným svedectvom o živote s dieťaťom so špeciálnymi potrebami a skúsenosťou so „šedou zónou“, v ktorej sa rodia vysoko nezrelí novorodenci. Film Martin Pollack: Pohľad do priepasti (r. Jaroslav Vojtek) našiel inšpiráciu v knihe Martina Pollacka, v ktorej skúma brutálne činy svojho biologického otca, elitného gardistu. Otázka budúcnosti (r. Maroš Brázda) sa sústreďuje na mladú generáciu – maturantov, ktorí rozmýšľajú, či má zmysel spojiť svoju budúcnosť so Slovenskom. Okrem toho sa o festivalovú cenu uchádzajú aj snímky Pokiaľ ja žijem (r. Roman Ďuriš) a Pozor, padá SNG! (r. Jana Durajová, Lena Kušnieriková).

Trailer filmu Pokiaľ ja žijem.

„Pokiaľ ja žijem mal nedávno kinopremiéru, ale chceli by sme, aby ho videlo viac divákov a diváčok. Téma generačnej chudoby aj problémov, ktoré v spoločnosti má hlavný hrdina, je pre nás dôležitá,“ hovorí Križková s tým, že k téme by radi otvorili diskusiu. Podľa nej bolo dôležité zaradiť do programu aj snímku Pozor, padá SNG!, ktorá mala kinopremiéru až po minuloročnom festivale. Aktuálne dianie okolo galérie otvorilo diskusiu, do ktorej by sa Jeden svet takisto rád zapojil.

Súťaž uvedie aj tri české filmy. Moja nová tvár (r. Jarmila Štuková) je príbehom boja ženy, ktorá prežila brutálny útok kyselinou ako akt pomsty bývalého priateľa. Pochcánek (r. Jan Hušek) si prostredníctvom otvoreného videodenníka režiséra kladie otázku, čo dnes vlastne znamená byť mužom. Byt či nebyť (r. Jaroslav Beran) sleduje piatich ľudí bez domova, ktorí dostali novú životnú šancu.

Jeden svet ako životný princíp

V sekcii Slovensko a Česko za ľudské práva uvedú aj dva nesúťažné filmy. Snímka Diaľky o gastarbeiteroch z krajín južnej Ázie je síce poľská, nakrútil ju však v Poľskú žijúci slovenský režisér Martin Bobrík.

Druhým nesúťažným titulom je Prezidentka Mareka Šulíka, snímka zo zákulisia vrcholovej politiky o pôsobení Zuzany Čaputovej vo funkcii. Na Jednom svete bude mať slovenskú premiéru a bude aj záverečným filmom festivalu. „S Jedným svetom sa to pekne spája aj v tom, že v monumentálnej záverečnej sekvencii nášho filmu prezidentka Zuzana Čaputová rozvíja tému jednoty sveta, že je to pre ňu životný princíp. Hovorí tam doslova, že síce sme rôzni, ale v podstate sme všetci jedným a pre ňu je to v živote veľmi dôležité. (…) Žijeme na tom jednom svete všetci dohromady, sme rôzni a musíme sa naučiť spolu rozprávať,“ povedal režisér Marek Šulík.

Trailer filmu Prezidentka.

Na druhý pohľad

Jeden svet má tiež súťaž Na druhý pohľad, ktorá sa zameriava na nekonvenčnú dokumentaristiku. Filmy do nej vyberá a hodnotí študentská porota z FTF VŠMU. „Cieľom je vybrať formálne najzaujímavejšiu snímku ročníka a dôraz sa kladie na originalitu a inovatívnosť výrazových prvkov či rozprávačských postupov,“ hovorí koordinátorka súťaže Nina Ulická. Porota do nej vybrala argentínsku snímku Projekt Klezmer (r. Leandro Koch, Paloma Schachmann), afgansko-nemecko-belgicko-francúzsky film Kamay (r. Ilyas Yourish) a juhoafricko-kolumbijský film Milisuthando (r. Milisuthando Bongela). Víťaza vyhlásia deň pred začiatkom festivalu.

Fokus: Queer Joy

Fokusovou sekciou tohto ročníka je Queer Joy. Zahŕňa len 3 filmy, ale queer témy sú v našom programe rôzne roztrúsené aj v iných sekciách,“ hovorí Eva Križková. „Sekciu sme nazvali Queer Joy preto, že sme chceli ukázať, že tá téma môže byť aj iná, ako ju vnímame tu na Slovensku, kde je v poslednej dobe veľmi spolitizovaná a prináša ťaživé negatívne konotácie. Ukazuje, koľko kreativity, radosti a pestrosti vedia ponúknuť LGBTI+ ľudia a aký prínos môžu mať pre spoločnosť,“ dodáva riaditeľka festivalu, ktorý vyjadril aj podporu Kultúrnemu štrajku. „Sme presvedčení, že súčasný rezort ministerstva kultúry koná kroky, ktoré sú ostro v protiklade s hodnotami tohto festivalu, ako sú humanizmus, demokracia a inklúzia. Filmy, ktoré tu predstavíme, reprezentujú práve tieto hodnoty.

Ďalšie sekcie festivalu hovoria svojimi názvami takisto samy za seba: Cesta okolo sveta, Jeden svet deťom a Ovenčené vavrínmi. Sekcia My Street Films predstaví šesticu krátkych dokumentov, ktoré vznikli ako súčasť vzdelávacieho projektu My Street Films SK pod lektorským vedením.

Súčasťou festivalu je aj viacero sprievodných podujatí. Organizátori pripravili napríklad príbehy migrantiek a migrantov vo virtuálnej realite či vzdelávacie podujatie Dni zmeny s workshopom a prednáškami. Kompletný program festivalu nájdete tu.

Festivalu organizuje nezisková organizácia Človek v ohrození. „Máme za cieľ prispievať k budovaniu inkluzívnej solidárnej spoločnosti vnímavej k potrebám zraniteľných skupín. Medzinárodný filmový festival Jeden svet je pre nás kľúčovým nástrojom a podujatím, prostredníctvom ktorého chceme budovať a zvyšovať poznanie o dôležitých súčasných výzvach. Chceme ním vytvárať platformu na dialóg, výmenu názorov a diskusiu a prepájať aktívnych ľudí, ktorí chcú byť súčasťou riešení. Festival je pre nás každoročne príjemnou príležitosťou, keď sa môžeme stretnúť a pomocou alebo inšpirovaní kvalitným dokumentárnym filmom diskutovať o svete okolo nás,“ povedala riaditeľka Človeka v ohrození Andrea Najvirtová.

Autor:

Záber z filmu Prezidentka, ktorého slovenská premiéra bude záverečným filmom Jedného sveta. FOTO: Hitchhiker Cinema

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Milan Ondrík na zábere z filmu MIKI ©Joseph Marčinský/PubRes

téma Hodnotenie slovenského hraného filmu 2024

390 tisíc divákov a diváčok pre film MIKI, 290 tisíc pre film Kavej, 260 tisíc pre film Jedeme na teambuilding – to sú distribučné výsledky, akými sa môže pochváliť len pár titulov predpandemických čias a aké nedosiahol divácky ani najúspešnejší film roka 2023 Invalid. Ten totiž do kín prilákal „len“ 200 tisíc divákov a diváčok. V roku 2024 sa však darilo aj minoritnej slovenskej koprodukcii Vlny, ktorá u nás dosiahla návštevnosť 173 tisíc a dostala sa aj do užších nominácií na Oscara, či Vojne policajtov, ktorá predala 140 tisíc lístkov. Výrazná divácka profilácia aj nadštandardná návštevnosť uvádzaných titulov potvrdzujú narastajúci mainstreamový trend predchádzajúcich rokov. Pre kondíciu kinematografie by to samo osebe bola dobrá správa, keby slovenským hraným filmom uplynulého roka nechýbala štylistická diverzita či rozmanitejšie divácke zacielenie a keby namiesto recyklácie už osvedčených námetov prinášala nové témy. Vo vodách mimo bezpečného stredného prúdu sa omočil iba tanečný experiment Zenit. A rok 2024 nepriniesol objav žiadneho originálneho autorského debutu. Žánrové spektrum filmov sa vlani pohybovalo od kriminálnych trilerov cez komédie po historické drámy. Niektoré pracujú so žánrovými konvenciami so snahou o presah smerom k reflexii aktuálneho sveta, iné si vystačia s generickými formulami. Viaceré spracúvajú skutočné udalosti – dominuje im reflexia 90. rokov vo filmoch Vojna policajtov a MIKI a obdobia...
Záber z filmu Vedľajšia izba. FOTO: Continental film

recenzia Vedľajšia izba

Po troch rokoch od snímky Paralelné matky pri Pedro Almodóvar s novým filmom, v poradí už dvadsiatym tretím. Vedľajšia izba je vzťahovou drámou dvoch postáv, ktoré spája spoločná minulosť, no zároveň voči sebe nepociťujú nijaké záväzky. Tento film je odlišný od toho, na čo sme u slávneho španielskeho režiséra zvyknutí. Almodóvar, ktorý vyrastal prevažne v ženskej spoločnosti, sa vie hlboko vcítiť do duše ženských postáv. Jeho prvý celovečerný film v angličtine vychádza z románu What Are You Going Through od Sigrid Nunezovej. Je zaujímavé, že už dlhšie koketoval s americkým publikom a ponukami z Hollywoodu, no buď ich odmietol, pretože sa obával, že by bola oslabená jeho umelecká integrita, alebo si podľa vlastných slov neveril, že by dokázal v angličtine komplexne a autenticky vyrozprávať zaujímavý príbeh. Prorocký výkrik, aby odolal hollywoodskemu vábeniu, napokon ignoroval. Zápletka sa točí okolo stretnutia dvoch dlho odlúčených priateliek: vitálnej, no trochu úzkostlivej Ingrid stvárnenej Julianne Moore, a chorou Marthou v podaní Tildy Swinton. Pre ňu to bola vytúžená spolupráca s Almodóvarom na celovečernom filme (predtým si zahrala v jeho krátkom filme Human Voice). Radosť z opätovného stretnutia vystrieda smútok z toho, že Martha sa už nemôže vyliečiť. Rozhodne sa ukončiť život, keď bude cítiť, že ju opúšťajú sily. Prejde rýchlym kurzom...
Radoslav Passia, literárny vedec a publicista. Foto: Archív autora

Obľúbené slovenské filmy Radoslava Passiu

Hlavné miesto mojej filmovej iniciácie – Klub filmového diváka v Odborovom dome kultúry v Prešove – už dávno nefunguje, kino zavreli v roku 2008. Ako študent filozofickej fakulty som sa tam v druhej polovici 90. rokov počas pravidelných filmových utorkov stretol s filmami, ktoré bolo treba vidieť práve v kľúčovom veku okolo dvadsiatky. Z mnohých spomeniem jeden, ktorý sa vtedy do môjho vnútorného sveta presne trafil – Ilumináciu (1973) Krzysztofa Zanussiho. Osobnostne ma formoval hraničný priestor severovýchodného Slovenska v prahovom období neskorého socializmu a postsocialistickej reality 90. rokov 20. storočia. Tejto téme, teda ako tento areál reflektuje literatúra a čo znamená pre našu kultúru, som sa neskôr venoval ako literárny vedec. Aj preto mám rád filmy, ktoré sa v inom médiu pokúšali o čosi podobné, teda zachytiť zaujímavý kultúrny priestor na hranici dvoch svetov, západného a východného. Ejha, ako nám medzičasom tá téma znovu zaktuálnela! Spomeniem študentský film Petra Kerekesa Ladomírske morytáty a legendy (1998), jeho dokument 66 sezón (2003) o dejinách košickej plavárne alebo Marka Škopa a Iné svety (2006) či Osadné (2009).  Peter Kerekes: 66 sezón. Foto: ASFK No a keď sme už pod Karpatami, rád by som pripomenul ešte jeden poľský hraný film, ktorého dej sa síce začína v roku 1977 na bezútešnom varšavskom panelovom sídlisku, ale výrazne ho spoluurčuje rodinná história...
Zobraziť všetky články