Film Prezidentka bude mať premiéru na festivale Jeden svet.

Jeden svet oslavuje s Prezidentkou, vracia sa do Kina Lumière a ukáže aj Queer Joy

Písmo: A- | A+

Najväčšie a najstaršie podujatie dokumentárneho filmu na Slovensku, Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet, oslavuje 25 rokov. V Bratislave sa koná od 18. do 27. 10.

Festival Jeden svet tento rok čakajú viaceré zmeny. Namiesto šiestich dní trvá jedenásť dní fyzicky v kinách a k nim pribudne ešte týždeň v online priestore na DAFilms.sk. Okrem toho sa po dvojročnej prestávke vracia do zrekonštruovaného bratislavského Kina Lumière.

To nás naozaj veľmi teší a dúfame, že sa nám podarí vytvoriť taký fyzický hub pre ľudí, ktorí budú nielen pozerať filmy v tých najkvalitnejších podmienkach, ale budú sa aj stretávať pri káve a diskutovať nielen v kinosále,“ hovorí riaditeľka festivalu Eva Križková.

Nepodľahnúť nenávisti

Festival otvorí 18. 10. premietanie kanadsko-francúzskeho filmu Nepodľahnem nenávisti (r. Tal Barda). Jeho hrdina, palestínsky lekár a päťnásobný nominant Nobelovej ceny za mier, napriek konfliktu medzi Palestínou a Izraelom chodí každý deň z Palestíny do izraelskej nemocnice, kde pomáha pri pôrodoch izraelských detí.

Do sveta šíri správu o tom, že by sme napriek rôznym konfliktom mali ku všetkým pristupovať v prvom rade ako k ľuďom a snažiť sa im pomáhať. Vo filme príde o svoje tri dcéry, ktoré mu zabije izraelská armáda. Čelí tak vlastne najväčšej skúške svojho života – ako si zachovať svoje životné posolstvo a nepodľahnúť nenávisti,“ približuje Križková.

Trailer filmu Nepodľahnem nenávisti.

Inkluzívny festival

Otvorenie festivalu, ako aj ostatné podujatia Jedného sveta budú prístupné širokej diváckej verejnosti. „Snažíme sa byť inkluzívnym festivalom, k tomu patrí aj to, že sme sa všetky podujatia festivalu rozhodli sprístupniť pre všetkých,“ vysvetľuje Križková. Počas otvorenia organizátori prvýkrát odovzdajú Cenu Eleny Lackovej určenú umeleckému projektu za pozitívnu spoločenskú zmenu. Nominované projekty si môžete pozrieť tu.

Svoju inkluzivitu Jeden svet manifestuje aj tak, že mnohé z filmov v programe sprístupňuje nepočujúcim a nevidiacim divákom a diváčkam.

Súťaž Slovensko a Česko za ľudské práva

Sekcia Slovensko a Česko za ľudské práva premietne tento rok osem súťažných filmov. Zhodnotí ich trojčlenná medzinárodná porota v zložení: katalánska filmárka, filmová kritička a výskumníčka Anna Petrus, poľský režisér a producent Maciek Hamela a režisérka Viera Čákanyová, ktorá súťaž vyhrala vlani s Poznámkami z Eremocénu.

Súťažiť bude päť majoritne slovenských titulov. Šedá zóna (r. Daniela Meressa Rusnoková) je osobným svedectvom o živote s dieťaťom so špeciálnymi potrebami a skúsenosťou so „šedou zónou“, v ktorej sa rodia vysoko nezrelí novorodenci. Film Martin Pollack: Pohľad do priepasti (r. Jaroslav Vojtek) našiel inšpiráciu v knihe Martina Pollacka, v ktorej skúma brutálne činy svojho biologického otca, elitného gardistu. Otázka budúcnosti (r. Maroš Brázda) sa sústreďuje na mladú generáciu – maturantov, ktorí rozmýšľajú, či má zmysel spojiť svoju budúcnosť so Slovenskom. Okrem toho sa o festivalovú cenu uchádzajú aj snímky Pokiaľ ja žijem (r. Roman Ďuriš) a Pozor, padá SNG! (r. Jana Durajová, Lena Kušnieriková).

Trailer filmu Pokiaľ ja žijem.

„Pokiaľ ja žijem mal nedávno kinopremiéru, ale chceli by sme, aby ho videlo viac divákov a diváčok. Téma generačnej chudoby aj problémov, ktoré v spoločnosti má hlavný hrdina, je pre nás dôležitá,“ hovorí Križková s tým, že k téme by radi otvorili diskusiu. Podľa nej bolo dôležité zaradiť do programu aj snímku Pozor, padá SNG!, ktorá mala kinopremiéru až po minuloročnom festivale. Aktuálne dianie okolo galérie otvorilo diskusiu, do ktorej by sa Jeden svet takisto rád zapojil.

Súťaž uvedie aj tri české filmy. Moja nová tvár (r. Jarmila Štuková) je príbehom boja ženy, ktorá prežila brutálny útok kyselinou ako akt pomsty bývalého priateľa. Pochcánek (r. Jan Hušek) si prostredníctvom otvoreného videodenníka režiséra kladie otázku, čo dnes vlastne znamená byť mužom. Byt či nebyť (r. Jaroslav Beran) sleduje piatich ľudí bez domova, ktorí dostali novú životnú šancu.

Jeden svet ako životný princíp

V sekcii Slovensko a Česko za ľudské práva uvedú aj dva nesúťažné filmy. Snímka Diaľky o gastarbeiteroch z krajín južnej Ázie je síce poľská, nakrútil ju však v Poľskú žijúci slovenský režisér Martin Bobrík.

Druhým nesúťažným titulom je Prezidentka Mareka Šulíka, snímka zo zákulisia vrcholovej politiky o pôsobení Zuzany Čaputovej vo funkcii. Na Jednom svete bude mať slovenskú premiéru a bude aj záverečným filmom festivalu. „S Jedným svetom sa to pekne spája aj v tom, že v monumentálnej záverečnej sekvencii nášho filmu prezidentka Zuzana Čaputová rozvíja tému jednoty sveta, že je to pre ňu životný princíp. Hovorí tam doslova, že síce sme rôzni, ale v podstate sme všetci jedným a pre ňu je to v živote veľmi dôležité. (…) Žijeme na tom jednom svete všetci dohromady, sme rôzni a musíme sa naučiť spolu rozprávať,“ povedal režisér Marek Šulík.

Trailer filmu Prezidentka.

Na druhý pohľad

Jeden svet má tiež súťaž Na druhý pohľad, ktorá sa zameriava na nekonvenčnú dokumentaristiku. Filmy do nej vyberá a hodnotí študentská porota z FTF VŠMU. „Cieľom je vybrať formálne najzaujímavejšiu snímku ročníka a dôraz sa kladie na originalitu a inovatívnosť výrazových prvkov či rozprávačských postupov,“ hovorí koordinátorka súťaže Nina Ulická. Porota do nej vybrala argentínsku snímku Projekt Klezmer (r. Leandro Koch, Paloma Schachmann), afgansko-nemecko-belgicko-francúzsky film Kamay (r. Ilyas Yourish) a juhoafricko-kolumbijský film Milisuthando (r. Milisuthando Bongela). Víťaza vyhlásia deň pred začiatkom festivalu.

Fokus: Queer Joy

Fokusovou sekciou tohto ročníka je Queer Joy. Zahŕňa len 3 filmy, ale queer témy sú v našom programe rôzne roztrúsené aj v iných sekciách,“ hovorí Eva Križková. „Sekciu sme nazvali Queer Joy preto, že sme chceli ukázať, že tá téma môže byť aj iná, ako ju vnímame tu na Slovensku, kde je v poslednej dobe veľmi spolitizovaná a prináša ťaživé negatívne konotácie. Ukazuje, koľko kreativity, radosti a pestrosti vedia ponúknuť LGBTI+ ľudia a aký prínos môžu mať pre spoločnosť,“ dodáva riaditeľka festivalu, ktorý vyjadril aj podporu Kultúrnemu štrajku. „Sme presvedčení, že súčasný rezort ministerstva kultúry koná kroky, ktoré sú ostro v protiklade s hodnotami tohto festivalu, ako sú humanizmus, demokracia a inklúzia. Filmy, ktoré tu predstavíme, reprezentujú práve tieto hodnoty.

Ďalšie sekcie festivalu hovoria svojimi názvami takisto samy za seba: Cesta okolo sveta, Jeden svet deťom a Ovenčené vavrínmi. Sekcia My Street Films predstaví šesticu krátkych dokumentov, ktoré vznikli ako súčasť vzdelávacieho projektu My Street Films SK pod lektorským vedením.

Súčasťou festivalu je aj viacero sprievodných podujatí. Organizátori pripravili napríklad príbehy migrantiek a migrantov vo virtuálnej realite či vzdelávacie podujatie Dni zmeny s workshopom a prednáškami. Kompletný program festivalu nájdete tu.

Festivalu organizuje nezisková organizácia Človek v ohrození. „Máme za cieľ prispievať k budovaniu inkluzívnej solidárnej spoločnosti vnímavej k potrebám zraniteľných skupín. Medzinárodný filmový festival Jeden svet je pre nás kľúčovým nástrojom a podujatím, prostredníctvom ktorého chceme budovať a zvyšovať poznanie o dôležitých súčasných výzvach. Chceme ním vytvárať platformu na dialóg, výmenu názorov a diskusiu a prepájať aktívnych ľudí, ktorí chcú byť súčasťou riešení. Festival je pre nás každoročne príjemnou príležitosťou, keď sa môžeme stretnúť a pomocou alebo inšpirovaní kvalitným dokumentárnym filmom diskutovať o svete okolo nás,“ povedala riaditeľka Človeka v ohrození Andrea Najvirtová.

Autor:

Záber z filmu Prezidentka, ktorého slovenská premiéra bude záverečným filmom Jedného sveta. FOTO: Hitchhiker Cinema

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Agata Novinski. Foto: Miro Nôta

rozhovor Agata Novinski

„Prajem si, aby sme sa nevzdali, neboli ticho a trpezlivo, dôsledne bojovali za slobodnú kultúru na Slovensku,“ reaguje na dianie v slovenskej kultúre Agata Novinski. V brandži sa pohybuje už roky, ako producentka však na filmovej scéne práve debutuje novým slovenským koprodukčným animovaným filmom Keď život chutí.  Do hĺbky animovanej tvorby ju vtiahol príbeh Bena, bystrého chlapca v puberte, ktorému veľmi chutí jesť. Dedičné gény však spôsobujú, že to je na ňom vidno, a čo čert nechcel, ešte sa aj zaľúbil do najočarujúcejšieho dievčaťa v triede.  Bábkový animák českej režisérky Kristiny Dufkovej zasvietil už na viacerých medzinárodných festivaloch a zbiera významné ocenenia vrátane dvoch nominácií na tohtoročné Európske filmové ceny. Vďaka úspechu vo francúzskom Annecy získal dokonca vstupenku do oscarových nominácií. Do slovenských kín príde 30. januára 2025. Ako ste sa dostali k produkcii tohto filmu? V prípravnej fáze režisérka Kristina Dufková a producentka vývoja Veronika Sabová oslovili Michala Novinského na spoluprácu na hudbe k filmu. Michal si prečítal scenár, pozrel výtvarné návrhy a bol projektom očarený natoľko, že prišiel s návrhom, či by sa spoločnosť NOVINSKI nemohla zároveň stať aj koproducentom filmu. Oslovil mňa, či by som mu s tým producentsky nepomohla, a tak som sa po rokoch vrátila k profesii, ktorú som študovala.  Čo vás presvedčilo?  Ako píšeme v stručnej anotácii k filmu, Keď...
Fotografia z filmu Vlny

Vlny sú o krok bližšie k oscarovej nominácii. Kto im konkuruje?

Americká Akadémia filmových umení a vied, ktorej členovia o nomináciách rozhodujú, zverejnila v utorok 17. 12. takzvané shortlisty – užšie výbery filmov v desiatich kategóriách. Z týchto výberov vzídu pätice snímok, ktoré nakoniec 17. 1. získajú oscarovú nomináciu. Držiteľov cien vyhlási akadémia 2. 3. Slovenským zástupcom v boji o Oscara v kategórii medzinárodných filmov bola vojnová dráma režisérky Ivety Grófovej Ema a Smrtihlav. Medzi filmy na shortliste sa neprebojovala. Film Vlny sa inšpiroval skutočným príbehom skupiny novinárov z medzinárodnej redakcie Československého rozhlasu, ktorí sú odhodlaní prinášať nezávislé správy za každú cenu – aj po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. V českých a slovenských kinách už Vlny do nedele 15. 12. videlo spolu milión divákov – 825 882 v Česku a 174 238 na Slovensku. V Česku sú Vlny podľa návštevnosti aktuálne tretím najúspešnejším českým filmom od roku 1991 a deviatym najúspešnejším filmom vôbec. Na Slovensku sú podľa počtu divákov najúspešnejším českým filmom v ére samostatnosti. Producentkou filmu je Monika Kristl zo spoločnosti Dawson Films. Za Slovensko film produkovala Wanda Adamík Hrycová so spoločnosťou Wandal Production a Vlny vznikli aj v koprodukcii s RTVS. Zo slovenských tvorcov sa na filme podieľali tiež kameraman Martin Žiaran či kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková a vo Vlnách účinkujú aj Táňa Pauhofová, Tomáš Maštalír, Jevgenij Ivanovič Libezňuk alebo Michaela Majerníková....
Václav Polák / Zdroj: SFÚ

Václav Polák

Václav Polák roky úspešne dokumentoval slovenskú kinematografiu. Do štúdií na bratislavskej Kolibe prišiel na konci šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia a začal pracovať pod vedením skúsenej fotografky Zuzany Mináčovej. Rovno ho poslali do terénu. V tých dňoch práve prebiehalo natáčanie dnes už kultovej drámy z vysokohorského prostredia Medená veža (1970). Podľa Polákovych slov to bola veľmi ťažká práca, ktorú však vyvážila prítomnosť významných osobností slovenskej kinematografie, ako napríklad režisér Hollý či kameraman Karol Krška. Nakrúcanie filmu prebiehalo v náročných podmienkach a dokonca sa celá jeho výroba predlžovala. „Hovorili mi, aké dôležité je vybrať si správne prostredie. Nachodil som sa, než som si vybral také, o akých mi režisér básnil. A nie je ľahké urobiť snímky napríklad tak, aby sa zdôraznila výška, respektíve hĺbka priestoru,“ spomínal v minulosti pre Film.sk. V kolibských ateliéroch existovalo v tomto čase aj špeciálne oddelenie, ktoré sa zameriavalo na fotodokumentáciu a propagačné materiály k filmom a aj viacerým filmovým podujatiam. Polák sa v sedemdesiatych rokoch dostal aj k fotografovaniu pri nakrúcaní ďalšieho kultového filmu – Ružové sny (1976) Dušana Hanáka, ktorý rozpráva príbeh poštára Jakuba a mladej rómskej dievčiny Jolanky. Je podpísaný aj pod fotografiami k snímke Jána Piroha Sagarmatha (1988). Pri spomienkach na toto nakrúcanie Václav Polák uvádza, že mal prvýkrát v živote možnosť voľne a blízko sa pohybovať v rómskych osadách. Obyvatelia si...
Zobraziť všetky články