Film Prezidentka bude mať premiéru na festivale Jeden svet.

Jeden svet oslavuje s Prezidentkou, vracia sa do Kina Lumière a ukáže aj Queer Joy

Písmo: A- | A+

Najväčšie a najstaršie podujatie dokumentárneho filmu na Slovensku, Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet, oslavuje 25 rokov. V Bratislave sa koná od 18. do 27. 10.

Festival Jeden svet tento rok čakajú viaceré zmeny. Namiesto šiestich dní trvá jedenásť dní fyzicky v kinách a k nim pribudne ešte týždeň v online priestore na DAFilms.sk. Okrem toho sa po dvojročnej prestávke vracia do zrekonštruovaného bratislavského Kina Lumière.

To nás naozaj veľmi teší a dúfame, že sa nám podarí vytvoriť taký fyzický hub pre ľudí, ktorí budú nielen pozerať filmy v tých najkvalitnejších podmienkach, ale budú sa aj stretávať pri káve a diskutovať nielen v kinosále,“ hovorí riaditeľka festivalu Eva Križková.

Nepodľahnúť nenávisti

Festival otvorí 18. 10. premietanie kanadsko-francúzskeho filmu Nepodľahnem nenávisti (r. Tal Barda). Jeho hrdina, palestínsky lekár a päťnásobný nominant Nobelovej ceny za mier, napriek konfliktu medzi Palestínou a Izraelom chodí každý deň z Palestíny do izraelskej nemocnice, kde pomáha pri pôrodoch izraelských detí.

Do sveta šíri správu o tom, že by sme napriek rôznym konfliktom mali ku všetkým pristupovať v prvom rade ako k ľuďom a snažiť sa im pomáhať. Vo filme príde o svoje tri dcéry, ktoré mu zabije izraelská armáda. Čelí tak vlastne najväčšej skúške svojho života – ako si zachovať svoje životné posolstvo a nepodľahnúť nenávisti,“ približuje Križková.

Trailer filmu Nepodľahnem nenávisti.

Inkluzívny festival

Otvorenie festivalu, ako aj ostatné podujatia Jedného sveta budú prístupné širokej diváckej verejnosti. „Snažíme sa byť inkluzívnym festivalom, k tomu patrí aj to, že sme sa všetky podujatia festivalu rozhodli sprístupniť pre všetkých,“ vysvetľuje Križková. Počas otvorenia organizátori prvýkrát odovzdajú Cenu Eleny Lackovej určenú umeleckému projektu za pozitívnu spoločenskú zmenu. Nominované projekty si môžete pozrieť tu.

Svoju inkluzivitu Jeden svet manifestuje aj tak, že mnohé z filmov v programe sprístupňuje nepočujúcim a nevidiacim divákom a diváčkam.

Súťaž Slovensko a Česko za ľudské práva

Sekcia Slovensko a Česko za ľudské práva premietne tento rok osem súťažných filmov. Zhodnotí ich trojčlenná medzinárodná porota v zložení: katalánska filmárka, filmová kritička a výskumníčka Anna Petrus, poľský režisér a producent Maciek Hamela a režisérka Viera Čákanyová, ktorá súťaž vyhrala vlani s Poznámkami z Eremocénu.

Súťažiť bude päť majoritne slovenských titulov. Šedá zóna (r. Daniela Meressa Rusnoková) je osobným svedectvom o živote s dieťaťom so špeciálnymi potrebami a skúsenosťou so „šedou zónou“, v ktorej sa rodia vysoko nezrelí novorodenci. Film Martin Pollack: Pohľad do priepasti (r. Jaroslav Vojtek) našiel inšpiráciu v knihe Martina Pollacka, v ktorej skúma brutálne činy svojho biologického otca, elitného gardistu. Otázka budúcnosti (r. Maroš Brázda) sa sústreďuje na mladú generáciu – maturantov, ktorí rozmýšľajú, či má zmysel spojiť svoju budúcnosť so Slovenskom. Okrem toho sa o festivalovú cenu uchádzajú aj snímky Pokiaľ ja žijem (r. Roman Ďuriš) a Pozor, padá SNG! (r. Jana Durajová, Lena Kušnieriková).

Trailer filmu Pokiaľ ja žijem.

„Pokiaľ ja žijem mal nedávno kinopremiéru, ale chceli by sme, aby ho videlo viac divákov a diváčok. Téma generačnej chudoby aj problémov, ktoré v spoločnosti má hlavný hrdina, je pre nás dôležitá,“ hovorí Križková s tým, že k téme by radi otvorili diskusiu. Podľa nej bolo dôležité zaradiť do programu aj snímku Pozor, padá SNG!, ktorá mala kinopremiéru až po minuloročnom festivale. Aktuálne dianie okolo galérie otvorilo diskusiu, do ktorej by sa Jeden svet takisto rád zapojil.

Súťaž uvedie aj tri české filmy. Moja nová tvár (r. Jarmila Štuková) je príbehom boja ženy, ktorá prežila brutálny útok kyselinou ako akt pomsty bývalého priateľa. Pochcánek (r. Jan Hušek) si prostredníctvom otvoreného videodenníka režiséra kladie otázku, čo dnes vlastne znamená byť mužom. Byt či nebyť (r. Jaroslav Beran) sleduje piatich ľudí bez domova, ktorí dostali novú životnú šancu.

Jeden svet ako životný princíp

V sekcii Slovensko a Česko za ľudské práva uvedú aj dva nesúťažné filmy. Snímka Diaľky o gastarbeiteroch z krajín južnej Ázie je síce poľská, nakrútil ju však v Poľskú žijúci slovenský režisér Martin Bobrík.

Druhým nesúťažným titulom je Prezidentka Mareka Šulíka, snímka zo zákulisia vrcholovej politiky o pôsobení Zuzany Čaputovej vo funkcii. Na Jednom svete bude mať slovenskú premiéru a bude aj záverečným filmom festivalu. „S Jedným svetom sa to pekne spája aj v tom, že v monumentálnej záverečnej sekvencii nášho filmu prezidentka Zuzana Čaputová rozvíja tému jednoty sveta, že je to pre ňu životný princíp. Hovorí tam doslova, že síce sme rôzni, ale v podstate sme všetci jedným a pre ňu je to v živote veľmi dôležité. (…) Žijeme na tom jednom svete všetci dohromady, sme rôzni a musíme sa naučiť spolu rozprávať,“ povedal režisér Marek Šulík.

Trailer filmu Prezidentka.

Na druhý pohľad

Jeden svet má tiež súťaž Na druhý pohľad, ktorá sa zameriava na nekonvenčnú dokumentaristiku. Filmy do nej vyberá a hodnotí študentská porota z FTF VŠMU. „Cieľom je vybrať formálne najzaujímavejšiu snímku ročníka a dôraz sa kladie na originalitu a inovatívnosť výrazových prvkov či rozprávačských postupov,“ hovorí koordinátorka súťaže Nina Ulická. Porota do nej vybrala argentínsku snímku Projekt Klezmer (r. Leandro Koch, Paloma Schachmann), afgansko-nemecko-belgicko-francúzsky film Kamay (r. Ilyas Yourish) a juhoafricko-kolumbijský film Milisuthando (r. Milisuthando Bongela). Víťaza vyhlásia deň pred začiatkom festivalu.

Fokus: Queer Joy

Fokusovou sekciou tohto ročníka je Queer Joy. Zahŕňa len 3 filmy, ale queer témy sú v našom programe rôzne roztrúsené aj v iných sekciách,“ hovorí Eva Križková. „Sekciu sme nazvali Queer Joy preto, že sme chceli ukázať, že tá téma môže byť aj iná, ako ju vnímame tu na Slovensku, kde je v poslednej dobe veľmi spolitizovaná a prináša ťaživé negatívne konotácie. Ukazuje, koľko kreativity, radosti a pestrosti vedia ponúknuť LGBTI+ ľudia a aký prínos môžu mať pre spoločnosť,“ dodáva riaditeľka festivalu, ktorý vyjadril aj podporu Kultúrnemu štrajku. „Sme presvedčení, že súčasný rezort ministerstva kultúry koná kroky, ktoré sú ostro v protiklade s hodnotami tohto festivalu, ako sú humanizmus, demokracia a inklúzia. Filmy, ktoré tu predstavíme, reprezentujú práve tieto hodnoty.

Ďalšie sekcie festivalu hovoria svojimi názvami takisto samy za seba: Cesta okolo sveta, Jeden svet deťom a Ovenčené vavrínmi. Sekcia My Street Films predstaví šesticu krátkych dokumentov, ktoré vznikli ako súčasť vzdelávacieho projektu My Street Films SK pod lektorským vedením.

Súčasťou festivalu je aj viacero sprievodných podujatí. Organizátori pripravili napríklad príbehy migrantiek a migrantov vo virtuálnej realite či vzdelávacie podujatie Dni zmeny s workshopom a prednáškami. Kompletný program festivalu nájdete tu.

Festivalu organizuje nezisková organizácia Človek v ohrození. „Máme za cieľ prispievať k budovaniu inkluzívnej solidárnej spoločnosti vnímavej k potrebám zraniteľných skupín. Medzinárodný filmový festival Jeden svet je pre nás kľúčovým nástrojom a podujatím, prostredníctvom ktorého chceme budovať a zvyšovať poznanie o dôležitých súčasných výzvach. Chceme ním vytvárať platformu na dialóg, výmenu názorov a diskusiu a prepájať aktívnych ľudí, ktorí chcú byť súčasťou riešení. Festival je pre nás každoročne príjemnou príležitosťou, keď sa môžeme stretnúť a pomocou alebo inšpirovaní kvalitným dokumentárnym filmom diskutovať o svete okolo nás,“ povedala riaditeľka Človeka v ohrození Andrea Najvirtová.

Autor:

Záber z filmu Prezidentka, ktorého slovenská premiéra bude záverečným filmom Jedného sveta. FOTO: Hitchhiker Cinema

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Alenka a zázrak z cudzej krajiny. Foto: ASFK

recenzia Alenka a zázrak z cudzej krajiny

Dokumentárny film režiséra Daniela Dluhého Alenka a zázrak z cudzej krajiny je viacnásobným road movie – vonkajším aj vnútorným, smerujúcim do cieľa, ale potom zas rýchlo naspäť do oveľa bezpečnejšieho bodu štartu. Mladá žena Alena Horváthová pochádza zo Spiša. Po mnohých osudových peripetiách dnes žije v Nemecku, pracuje, má vlastné bývanie, milujúcich ľudí po boku. A vydáva sa na výlet na Slovensko, ozajstný poznávací zájazd – do detského domova, kde vyrastala; do azylového domu, kde našla útočisko; do chudobnej rómskej osady, kde žije jej biologická rodina. Okrem filmového štábu ju na ceste sprevádza aj tútor Michael Jagdmann, ktorý spolu s manželkou Marion zohral v Alenkinom živote zásadnú úlohu, taký deus et machina. Scenáristi Daniel Dluhý a Lukáš Marhefka vkročili svojím filmom do hneď niekoľkých trinástych komnát – dôvody a spôsoby štátom riadeného odoberania detí z pôvodných rodín, verejné vzdelávanie vo vylúčených komunitách, inštitucionálna starostlivosť o opustené deti, záchytná pomoc pre problematickú mládež, sanácia rodinného prostredia či vlastne jej donebavolajúca absencia, etnická inakosť, problém chudoby, žiaľ, už generačnej, no a napokon napríklad otázky vzťahovej väzby ne/nadobudnutej v útlom detstve, ktoré, možno viac než si vieme predstaviť, hýbu naším svetom. Na šesťdesiatminútovú snímku je to veľké sústo, preto nečudo, že sa autori pri viacerých vstupoch do tých trinástych komnát dopustili aj omylov, či skôr...
Záber z filmu Za oponou veľhôr. Foto: Dayhey

recenzia Za oponou veľhôr

„To znie ako báseň: Za oponou veľhôr,“ ozve sa ktosi z prítmia kinosály. Už samotný názov napovedá, že film sa nebude držať iba horských kontúr či efektných horolezeckých kulís. Nahliadne hlbšie – až za horizont známeho. Hlavnou hrdinkou je československá horolezkyňa so slovenskými koreňmi Dina Štěrbová. Metafyzickým priečelím dokumentu sú kompozičné princípy, ktoré vyrastajú z prieniku hudby a matematiky – harmónia tónov a čísel ako kľúč k pochopeniu vyšších súvislostí: „Dotyk absolútna alebo je to zjavenie krásy – pre mňa to bola hudba a matematika. Celý život som sa živila matematikou, ale len málokoho sa mi podarilo presvedčiť, že je nielen užitočná, ale aj krásna, že má podobnú stavbu ako gotická katedrála; pri troche fantázie si môžeme predstaviť, že tunajšie stĺpy predstavujú základné kamene, alebo axiómy, klenba je celková matematická teória, ktorá z toho plynie, a spolu to tvorí úžasný, vznosný celok. A keď človek naozaj vnútorne pochopí akýkoľvek výsledok v matematike, je to akoby sa dotkol absolútna – je to podobné, ako keď vylezie na vysokú horu,“ opisuje Dina Štěrbová. Celý dokument je majstrovsky pretkaný percepciami a úvahami o živote a bytí. Nestráca pritom zo zreteľa ľudský rozmer. Tieto špecifické rozprávačské prostriedky, ktoré možno interpretovať prostredníctvom komplementárnych funkcií rozprávača, ako ich definuje Gérard Genette, prekračujú konkrétny...
Atmosféra na festivale Jeden svet 2024. Foto: Jeden Svet/Šimon Lupták

Festivaly bez podpory fondu. Ako to ovplyvní ich podobu?

V apríli 2025 zásahom Rady Audiovizuálneho fondu nezískalo šesť slovenských filmových festivalov finančnú podporu na ďalšie obdobie, hoci odborná komisia ich jednoznačne odporučila podporiť. Ako to ovplyvní festivaly Jeden svet, Filmový festival inakosti, Cinedu, Be2Can, Scandi a June Film Fest? Do festivalového diania sa podobnými krokmi vnáša nestabilita a neistota, ktorá môže na fungovanie organizačných tímov pôsobiť negatívne. Narážajú na finančné a časové limity, ktoré spôsobujú sklzy v reťazci celkovej organizácie. Zároveň takto vzniká zlá vizitka smerom k domácim, ale najmä zahraničným partnerom. Oslovili sme festivalové tímy, aby nám priblížili, ako sa so situáciou vyrovnávajú a čo čaká ich podujatia v ďalšom období. Jeden svet Festival Jeden svet zameraný na ľudské práva má domácu i medzinárodnú prestíž, radí sa medzi podujatia so silnou tradíciou a navyše napĺňa európsky akt o prístupnosti filmových diel prípravou audiokomentárov pre nevidiacich či špeciálnych titulkov pre nepočujúcich. Po 25 rokoch fungovania je činnosť najstaršieho festivalu dokumentárneho filmu na Slovensku reálne ohrozená. Organizátori spustili zbierkovú kampaň na platforme Donio, kde ho môžu ľudia priamo podporiť. (Zachráňme festival Jeden svet | Donio) Každý príspevok je hlasom za kultúru bez cenzúry, apelujú v statuse na sociálnych sieťach. „Bez ohľadu na to, akú sumu sa nám podarí vyzbierať, ľudia nás zahrnuli veľkou podporou, nielen finančnou, ale...
Zobraziť všetky články