Film Prezidentka bude mať premiéru na festivale Jeden svet.

Jeden svet oslavuje s Prezidentkou, vracia sa do Kina Lumière a ukáže aj Queer Joy

Písmo: A- | A+

Najväčšie a najstaršie podujatie dokumentárneho filmu na Slovensku, Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet, oslavuje 25 rokov. V Bratislave sa koná od 18. do 27. 10.

Festival Jeden svet tento rok čakajú viaceré zmeny. Namiesto šiestich dní trvá jedenásť dní fyzicky v kinách a k nim pribudne ešte týždeň v online priestore na DAFilms.sk. Okrem toho sa po dvojročnej prestávke vracia do zrekonštruovaného bratislavského Kina Lumière.

„To nás naozaj veľmi teší a dúfame, že sa nám podarí vytvoriť taký fyzický hub pre ľudí, ktorí budú nielen pozerať filmy v tých najkvalitnejších podmienkach, ale budú sa aj stretávať pri káve a diskutovať nielen v kinosále,“ hovorí riaditeľka festivalu Eva Križková.

Nepodľahnúť nenávisti

Festival otvorí 18. 10. premietanie kanadsko-francúzskeho filmu Nepodľahnem nenávisti (r. Tal Barda). Jeho hrdina, palestínsky lekár a päťnásobný nominant Nobelovej ceny za mier, napriek konfliktu medzi Palestínou a Izraelom chodí každý deň z Palestíny do izraelskej nemocnice, kde pomáha pri pôrodoch izraelských detí.

„Do sveta šíri správu o tom, že by sme napriek rôznym konfliktom mali ku všetkým pristupovať v prvom rade ako k ľuďom a snažiť sa im pomáhať. Vo filme príde o svoje tri dcéry, ktoré mu zabije izraelská armáda. Čelí tak vlastne najväčšej skúške svojho života – ako si zachovať svoje životné posolstvo a nepodľahnúť nenávisti,“ približuje Križková.

Trailer filmu Nepodľahnem nenávisti.

Inkluzívny festival

Otvorenie festivalu, ako aj ostatné podujatia Jedného sveta budú prístupné širokej diváckej verejnosti. „Snažíme sa byť inkluzívnym festivalom, k tomu patrí aj to, že sme sa všetky podujatia festivalu rozhodli sprístupniť pre všetkých,“ vysvetľuje Križková. Počas otvorenia organizátori prvýkrát odovzdajú Cenu Eleny Lackovej určenú umeleckému projektu za pozitívnu spoločenskú zmenu. Nominované projekty si môžete pozrieť tu.

Svoju inkluzivitu Jeden svet manifestuje aj tak, že mnohé z filmov v programe sprístupňuje nepočujúcim a nevidiacim divákom a diváčkam.

Súťaž Slovensko a Česko za ľudské práva

Sekcia Slovensko a Česko za ľudské práva premietne tento rok osem súťažných filmov. Zhodnotí ich trojčlenná medzinárodná porota v zložení: katalánska filmárka, filmová kritička a výskumníčka Anna Petrus, poľský režisér a producent Maciek Hamela a režisérka Viera Čákanyová, ktorá súťaž vyhrala vlani s Poznámkami z Eremocénu.

Súťažiť bude päť majoritne slovenských titulov. Šedá zóna (r. Daniela Meressa Rusnoková) je osobným svedectvom o živote s dieťaťom so špeciálnymi potrebami a skúsenosťou so „šedou zónou“, v ktorej sa rodia vysoko nezrelí novorodenci. Film Martin Pollack: Pohľad do priepasti (r. Jaroslav Vojtek) našiel inšpiráciu v knihe Martina Pollacka, v ktorej skúma brutálne činy svojho biologického otca, elitného gardistu. Otázka budúcnosti (r. Maroš Brázda) sa sústreďuje na mladú generáciu – maturantov, ktorí rozmýšľajú, či má zmysel spojiť svoju budúcnosť so Slovenskom. Okrem toho sa o festivalovú cenu uchádzajú aj snímky Pokiaľ ja žijem (r. Roman Ďuriš) a Pozor, padá SNG! (r. Jana Durajová, Lena Kušnieriková).

Trailer filmu Pokiaľ ja žijem.

„Pokiaľ ja žijem mal nedávno kinopremiéru, ale chceli by sme, aby ho videlo viac divákov a diváčok. Téma generačnej chudoby aj problémov, ktoré v spoločnosti má hlavný hrdina, je pre nás dôležitá,“ hovorí Križková s tým, že k téme by radi otvorili diskusiu. Podľa nej bolo dôležité zaradiť do programu aj snímku Pozor, padá SNG!, ktorá mala kinopremiéru až po minuloročnom festivale. Aktuálne dianie okolo galérie otvorilo diskusiu, do ktorej by sa Jeden svet takisto rád zapojil.

Súťaž uvedie aj tri české filmy. Moja nová tvár (r. Jarmila Štuková) je príbehom boja ženy, ktorá prežila brutálny útok kyselinou ako akt pomsty bývalého priateľa. Pochcánek (r. Jan Hušek) si prostredníctvom otvoreného videodenníka režiséra kladie otázku, čo dnes vlastne znamená byť mužom. Byt či nebyť (r. Jaroslav Beran) sleduje piatich ľudí bez domova, ktorí dostali novú životnú šancu.

Jeden svet ako životný princíp

V sekcii Slovensko a Česko za ľudské práva uvedú aj dva nesúťažné filmy. Snímka Diaľky o gastarbeiteroch z krajín južnej Ázie je síce poľská, nakrútil ju však v Poľskú žijúci slovenský režisér Martin Bobrík.

Druhým nesúťažným titulom je Prezidentka Mareka Šulíka, snímka zo zákulisia vrcholovej politiky o pôsobení Zuzany Čaputovej vo funkcii. Na Jednom svete bude mať slovenskú premiéru a bude aj záverečným filmom festivalu. „S Jedným svetom sa to pekne spája aj v tom, že v monumentálnej záverečnej sekvencii nášho filmu prezidentka Zuzana Čaputová rozvíja tému jednoty sveta, že je to pre ňu životný princíp. Hovorí tam doslova, že síce sme rôzni, ale v podstate sme všetci jedným a pre ňu je to v živote veľmi dôležité. (…) Žijeme na tom jednom svete všetci dohromady, sme rôzni a musíme sa naučiť spolu rozprávať,“ povedal režisér Marek Šulík.

Trailer filmu Prezidentka.

Na druhý pohľad

Jeden svet má tiež súťaž Na druhý pohľad, ktorá sa zameriava na nekonvenčnú dokumentaristiku. Filmy do nej vyberá a hodnotí študentská porota z FTF VŠMU. „Cieľom je vybrať formálne najzaujímavejšiu snímku ročníka a dôraz sa kladie na originalitu a inovatívnosť výrazových prvkov či rozprávačských postupov,“ hovorí koordinátorka súťaže Nina Ulická. Porota do nej vybrala argentínsku snímku Projekt Klezmer (r. Leandro Koch, Paloma Schachmann), afgansko-nemecko-belgicko-francúzsky film Kamay (r. Ilyas Yourish) a juhoafricko-kolumbijský film Milisuthando (r. Milisuthando Bongela). Víťaza vyhlásia deň pred začiatkom festivalu.

Fokus: Queer Joy

„Fokusovou sekciou tohto ročníka je Queer Joy. Zahŕňa len 3 filmy, ale queer témy sú v našom programe rôzne roztrúsené aj v iných sekciách,“ hovorí Eva Križková. „Sekciu sme nazvali Queer Joy preto, že sme chceli ukázať, že tá téma môže byť aj iná, ako ju vnímame tu na Slovensku, kde je v poslednej dobe veľmi spolitizovaná a prináša ťaživé negatívne konotácie. Ukazuje, koľko kreativity, radosti a pestrosti vedia ponúknuť LGBTI+ ľudia a aký prínos môžu mať pre spoločnosť,“ dodáva riaditeľka festivalu, ktorý vyjadril aj podporu Kultúrnemu štrajku. „Sme presvedčení, že súčasný rezort ministerstva kultúry koná kroky, ktoré sú ostro v protiklade s hodnotami tohto festivalu, ako sú humanizmus, demokracia a inklúzia. Filmy, ktoré tu predstavíme, reprezentujú práve tieto hodnoty.“

Ďalšie sekcie festivalu hovoria svojimi názvami takisto samy za seba: Cesta okolo sveta, Jeden svet deťom a Ovenčené vavrínmi. Sekcia My Street Films predstaví šesticu krátkych dokumentov, ktoré vznikli ako súčasť vzdelávacieho projektu My Street Films SK pod lektorským vedením.

Súčasťou festivalu je aj viacero sprievodných podujatí. Organizátori pripravili napríklad príbehy migrantiek a migrantov vo virtuálnej realite či vzdelávacie podujatie Dni zmeny s workshopom a prednáškami. Kompletný program festivalu nájdete tu.

Festivalu organizuje nezisková organizácia Človek v ohrození. „Máme za cieľ prispievať k budovaniu inkluzívnej solidárnej spoločnosti vnímavej k potrebám zraniteľných skupín. Medzinárodný filmový festival Jeden svet je pre nás kľúčovým nástrojom a podujatím, prostredníctvom ktorého chceme budovať a zvyšovať poznanie o dôležitých súčasných výzvach. Chceme ním vytvárať platformu na dialóg, výmenu názorov a diskusiu a prepájať aktívnych ľudí, ktorí chcú byť súčasťou riešení. Festival je pre nás každoročne príjemnou príležitosťou, keď sa môžeme stretnúť a pomocou alebo inšpirovaní kvalitným dokumentárnym filmom diskutovať o svete okolo nás,“ povedala riaditeľka Človeka v ohrození Andrea Najvirtová.

Autor:

Záber z filmu Prezidentka, ktorého slovenská premiéra bude záverečným filmom Jedného sveta. FOTO: Hitchhiker Cinema

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Vtáčkovia, siroty a blázni režiséra Juraja Jakubiska. Foto: SFÚ

Svetový deň audiovizuálneho dedičstva oslávi Kino Lumière projekciou filmu Vtáčkovia, siroty a blázni

Slovenský filmový ústav (SFÚ) ako inštitúcia filmového dedičstva si dňa 27. októbra každoročne pripomína Svetový deň audiovizuálneho dedičstva na Slovensku. V Kine Lumière pri tejto príležitosti uvedie zo svojich zbierok digitálne reštaurovaný film Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Juraja Jakubiska, ktorý mal tento mesiac svetovú premiéru na prestížnom festivale klasických filmov Lumière vo francúzskom Lyone. Projekcia sa uskutoční v utorok 27. októbra, film lektorsky uvedie Rastislav Steranka, riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ. V novej podobe Jakubiskov digitálne reštaurovaný film Vtáčkovia, siroty a blázni uvedie SFÚ v Kine Lumière v slovenskej premiére. „Pri digitálnom reštaurovaní v 4K sme vychádzali z filmových prvkov uchovávaných v SFÚ, konkrétne z dobového duplikačného pozitívu, pričom sme rešpektovali mierne modifikovanú verziu filmu z roku 1990, ktorá bola v jednej scéne skrátená,“ približuje prácu na digitalizovaní a reštaurovaní filmu Marián Hausner, riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ. „Pri zvukovej zložke sme vychádzali z negatívu zvuku tejto verzie. Na farebných korekciách kinematografického diela sme, žiaľ, už nemohli spolupracovať s jeho kameramanom Igorom Lutherom, preto sme oslovili kameramana Stanislava Doršica, ktorý sa spolupodieľal na viacerých Jakubiskových filmoch, a pri tomto filme pôsobil ako asistent kamery.“ V novej podobe mal film svetovú premiéru len pred pár dňami na festivale klasických filmov Lumière v Lyone. „Takýchto prestížnych festivalov je vo svete iba pár, preto nás potešilo, že opätovne...
Záber z filmu Divočina režisérky Evženie Brabcovej. Foto: CinemArt

Do kín prichádza tajomná dráma o odpustení. Je to Divočina

Časom človek v živote získava skúsenosť, že skutočnú divočinu nemusí zažiť v horách či pralesoch, nachádza sa v jeho blízkosti, a nepredstavuje ju ani žiadne zviera, ale napríklad situácia v rodinnom kruhu. Prišla na to aj Marta, manželka a matka dvoch detí, ktorá sa rozhodla riešiť toxický vzťah a hľadať svoju hodnotu. Psychologický film Divočina prináša do slovenských kín intímnu autorskú výpoveď českej režisérky Evženie Brabcovej. Dať priestor nádeji Marta sa rozhodne odísť z toxického vzťahu s manželom Milanom a so svojimi dvoma dcérami hľadá útočisko na odľahlom mieste u svojho starnúceho otca. Namiesto kľudu, ktorý očakávala, sa však ocitne vo svete jeho čudáctva a posadnutosti spojenej s blížiacou sa apokalypsou. Do príprav na prežitie konca sveta zapája otec aj Martu a svoje vnučky. Všadeprítomné divé svine, spomienky z detstva aj silnejúci pocit, že stráca kontrolu nad vlastným životom, sa pre Martu postupne menia na nočnú moru. S príchodom manžela naberá situácia dramatický vývoj. Rodinná dráma Divočina je celovečerným debutom režisérky Evženie Brabcovej. Otvára v ňom témy, o ktorých sa v českom filme príliš nehovorí – počnúc toxickými vzťahmi cez skryté domáce násilie až po fenomén prepperstva – životného štýlu založenom na prípravách na krízové situácie. Podľa slov produkcie sa pritom snaží vyhnúť depresívnemu sociálnemu tónu a dať priestor nádeji.  Nenápadná hrdinka Režisérka sa vo filmovom príbehu čiastočne inšpirovala vlastnou...
MFDF Ji.hlava 2026 Záber z filmu Zóny nikoho. Foto: filmsomnia

Zóny nikoho a ďalšie slovenské filmy na MFDF Ji.hlava 2026

Jubilejný 30. ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava sa začína v piatok 23. októbra 2026 a potrvá do 1. novembra 2026. Až 106 filmov uvedie vo svetovej premiére. Celkovo má v programe viac ako 350 filmov, medzi nimi aj viaceré slovenské a koprodukčne slovenské snímky. Festival má hneď niekoľko súťažných sekcií. Tou hlavnou je Opus Bonum. Organizátori do nej vyberajú „pozoruhodné dokumentárne filmy roku z rôznorodej kolekcie reprezentujúcej tendencie svetového dokumentu“. MFDF Ji.hlava 2026 uvedie v sekcii šestnásť snímok, Slovensko zastupujú dve. Realitu musia vytesňovať Medzinárodnú premiéru má v Jihlave dokumentárna snímka Viery Čákanyovej, Lucie Kašovej a Barbory Sliepkovej Zóny nikoho. V žánrovo pestrom autorskom prístupe ponúka film zložený z troch epizód pohľad na tri najzávažnejšie environmentálne záťaže na Slovensku. Zameral sa na bratislavskú Dynamitku a súvisiacu Vrakunskú skládku, gudrónové jamy v Predajnej a na oblasť tzv. Trojuholníka smrti pri Chemko Strážske. Programové vyhlásenie vlády kedysi sľúbilo, že záťaže, ktoré sú ešte dedičstvom socializmu, budú odstránené do roku 2024. „Problém sme zdedili zo socializmu, no za 37 rokov demokracie sme sa s ním nedokázali vysporiadať,“ povedala režisérka Lucia Kašová, ktorá je zároveň autorkou námetu. „Ľudia žijúci v blízkosti toxických skládok musia realitu vytesňovať, aby v nej vôbec dokázali psychicky prežiť. Tým sa však prehlbuje ich letargia a nedôvera v štátne inštitúcie,“ hovoria autorky filmu spoločne. Zóny nikoho...
Zobraziť všetky články