Film Prezidentka bude mať premiéru na festivale Jeden svet.

Jeden svet oslavuje s Prezidentkou, vracia sa do Kina Lumière a ukáže aj Queer Joy

Písmo: A- | A+

Najväčšie a najstaršie podujatie dokumentárneho filmu na Slovensku, Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet, oslavuje 25 rokov. V Bratislave sa koná od 18. do 27. 10.

Festival Jeden svet tento rok čakajú viaceré zmeny. Namiesto šiestich dní trvá jedenásť dní fyzicky v kinách a k nim pribudne ešte týždeň v online priestore na DAFilms.sk. Okrem toho sa po dvojročnej prestávke vracia do zrekonštruovaného bratislavského Kina Lumière.

To nás naozaj veľmi teší a dúfame, že sa nám podarí vytvoriť taký fyzický hub pre ľudí, ktorí budú nielen pozerať filmy v tých najkvalitnejších podmienkach, ale budú sa aj stretávať pri káve a diskutovať nielen v kinosále,“ hovorí riaditeľka festivalu Eva Križková.

Nepodľahnúť nenávisti

Festival otvorí 18. 10. premietanie kanadsko-francúzskeho filmu Nepodľahnem nenávisti (r. Tal Barda). Jeho hrdina, palestínsky lekár a päťnásobný nominant Nobelovej ceny za mier, napriek konfliktu medzi Palestínou a Izraelom chodí každý deň z Palestíny do izraelskej nemocnice, kde pomáha pri pôrodoch izraelských detí.

Do sveta šíri správu o tom, že by sme napriek rôznym konfliktom mali ku všetkým pristupovať v prvom rade ako k ľuďom a snažiť sa im pomáhať. Vo filme príde o svoje tri dcéry, ktoré mu zabije izraelská armáda. Čelí tak vlastne najväčšej skúške svojho života – ako si zachovať svoje životné posolstvo a nepodľahnúť nenávisti,“ približuje Križková.

Trailer filmu Nepodľahnem nenávisti.

Inkluzívny festival

Otvorenie festivalu, ako aj ostatné podujatia Jedného sveta budú prístupné širokej diváckej verejnosti. „Snažíme sa byť inkluzívnym festivalom, k tomu patrí aj to, že sme sa všetky podujatia festivalu rozhodli sprístupniť pre všetkých,“ vysvetľuje Križková. Počas otvorenia organizátori prvýkrát odovzdajú Cenu Eleny Lackovej určenú umeleckému projektu za pozitívnu spoločenskú zmenu. Nominované projekty si môžete pozrieť tu.

Svoju inkluzivitu Jeden svet manifestuje aj tak, že mnohé z filmov v programe sprístupňuje nepočujúcim a nevidiacim divákom a diváčkam.

Súťaž Slovensko a Česko za ľudské práva

Sekcia Slovensko a Česko za ľudské práva premietne tento rok osem súťažných filmov. Zhodnotí ich trojčlenná medzinárodná porota v zložení: katalánska filmárka, filmová kritička a výskumníčka Anna Petrus, poľský režisér a producent Maciek Hamela a režisérka Viera Čákanyová, ktorá súťaž vyhrala vlani s Poznámkami z Eremocénu.

Súťažiť bude päť majoritne slovenských titulov. Šedá zóna (r. Daniela Meressa Rusnoková) je osobným svedectvom o živote s dieťaťom so špeciálnymi potrebami a skúsenosťou so „šedou zónou“, v ktorej sa rodia vysoko nezrelí novorodenci. Film Martin Pollack: Pohľad do priepasti (r. Jaroslav Vojtek) našiel inšpiráciu v knihe Martina Pollacka, v ktorej skúma brutálne činy svojho biologického otca, elitného gardistu. Otázka budúcnosti (r. Maroš Brázda) sa sústreďuje na mladú generáciu – maturantov, ktorí rozmýšľajú, či má zmysel spojiť svoju budúcnosť so Slovenskom. Okrem toho sa o festivalovú cenu uchádzajú aj snímky Pokiaľ ja žijem (r. Roman Ďuriš) a Pozor, padá SNG! (r. Jana Durajová, Lena Kušnieriková).

Trailer filmu Pokiaľ ja žijem.

„Pokiaľ ja žijem mal nedávno kinopremiéru, ale chceli by sme, aby ho videlo viac divákov a diváčok. Téma generačnej chudoby aj problémov, ktoré v spoločnosti má hlavný hrdina, je pre nás dôležitá,“ hovorí Križková s tým, že k téme by radi otvorili diskusiu. Podľa nej bolo dôležité zaradiť do programu aj snímku Pozor, padá SNG!, ktorá mala kinopremiéru až po minuloročnom festivale. Aktuálne dianie okolo galérie otvorilo diskusiu, do ktorej by sa Jeden svet takisto rád zapojil.

Súťaž uvedie aj tri české filmy. Moja nová tvár (r. Jarmila Štuková) je príbehom boja ženy, ktorá prežila brutálny útok kyselinou ako akt pomsty bývalého priateľa. Pochcánek (r. Jan Hušek) si prostredníctvom otvoreného videodenníka režiséra kladie otázku, čo dnes vlastne znamená byť mužom. Byt či nebyť (r. Jaroslav Beran) sleduje piatich ľudí bez domova, ktorí dostali novú životnú šancu.

Jeden svet ako životný princíp

V sekcii Slovensko a Česko za ľudské práva uvedú aj dva nesúťažné filmy. Snímka Diaľky o gastarbeiteroch z krajín južnej Ázie je síce poľská, nakrútil ju však v Poľskú žijúci slovenský režisér Martin Bobrík.

Druhým nesúťažným titulom je Prezidentka Mareka Šulíka, snímka zo zákulisia vrcholovej politiky o pôsobení Zuzany Čaputovej vo funkcii. Na Jednom svete bude mať slovenskú premiéru a bude aj záverečným filmom festivalu. „S Jedným svetom sa to pekne spája aj v tom, že v monumentálnej záverečnej sekvencii nášho filmu prezidentka Zuzana Čaputová rozvíja tému jednoty sveta, že je to pre ňu životný princíp. Hovorí tam doslova, že síce sme rôzni, ale v podstate sme všetci jedným a pre ňu je to v živote veľmi dôležité. (…) Žijeme na tom jednom svete všetci dohromady, sme rôzni a musíme sa naučiť spolu rozprávať,“ povedal režisér Marek Šulík.

Trailer filmu Prezidentka.

Na druhý pohľad

Jeden svet má tiež súťaž Na druhý pohľad, ktorá sa zameriava na nekonvenčnú dokumentaristiku. Filmy do nej vyberá a hodnotí študentská porota z FTF VŠMU. „Cieľom je vybrať formálne najzaujímavejšiu snímku ročníka a dôraz sa kladie na originalitu a inovatívnosť výrazových prvkov či rozprávačských postupov,“ hovorí koordinátorka súťaže Nina Ulická. Porota do nej vybrala argentínsku snímku Projekt Klezmer (r. Leandro Koch, Paloma Schachmann), afgansko-nemecko-belgicko-francúzsky film Kamay (r. Ilyas Yourish) a juhoafricko-kolumbijský film Milisuthando (r. Milisuthando Bongela). Víťaza vyhlásia deň pred začiatkom festivalu.

Fokus: Queer Joy

Fokusovou sekciou tohto ročníka je Queer Joy. Zahŕňa len 3 filmy, ale queer témy sú v našom programe rôzne roztrúsené aj v iných sekciách,“ hovorí Eva Križková. „Sekciu sme nazvali Queer Joy preto, že sme chceli ukázať, že tá téma môže byť aj iná, ako ju vnímame tu na Slovensku, kde je v poslednej dobe veľmi spolitizovaná a prináša ťaživé negatívne konotácie. Ukazuje, koľko kreativity, radosti a pestrosti vedia ponúknuť LGBTI+ ľudia a aký prínos môžu mať pre spoločnosť,“ dodáva riaditeľka festivalu, ktorý vyjadril aj podporu Kultúrnemu štrajku. „Sme presvedčení, že súčasný rezort ministerstva kultúry koná kroky, ktoré sú ostro v protiklade s hodnotami tohto festivalu, ako sú humanizmus, demokracia a inklúzia. Filmy, ktoré tu predstavíme, reprezentujú práve tieto hodnoty.

Ďalšie sekcie festivalu hovoria svojimi názvami takisto samy za seba: Cesta okolo sveta, Jeden svet deťom a Ovenčené vavrínmi. Sekcia My Street Films predstaví šesticu krátkych dokumentov, ktoré vznikli ako súčasť vzdelávacieho projektu My Street Films SK pod lektorským vedením.

Súčasťou festivalu je aj viacero sprievodných podujatí. Organizátori pripravili napríklad príbehy migrantiek a migrantov vo virtuálnej realite či vzdelávacie podujatie Dni zmeny s workshopom a prednáškami. Kompletný program festivalu nájdete tu.

Festivalu organizuje nezisková organizácia Človek v ohrození. „Máme za cieľ prispievať k budovaniu inkluzívnej solidárnej spoločnosti vnímavej k potrebám zraniteľných skupín. Medzinárodný filmový festival Jeden svet je pre nás kľúčovým nástrojom a podujatím, prostredníctvom ktorého chceme budovať a zvyšovať poznanie o dôležitých súčasných výzvach. Chceme ním vytvárať platformu na dialóg, výmenu názorov a diskusiu a prepájať aktívnych ľudí, ktorí chcú byť súčasťou riešení. Festival je pre nás každoročne príjemnou príležitosťou, keď sa môžeme stretnúť a pomocou alebo inšpirovaní kvalitným dokumentárnym filmom diskutovať o svete okolo nás,“ povedala riaditeľka Človeka v ohrození Andrea Najvirtová.

Autor:

Záber z filmu Prezidentka, ktorého slovenská premiéra bude záverečným filmom Jedného sveta. FOTO: Hitchhiker Cinema

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ján Zimmer so synom Richardom na Seneckých jazerách. Foto: archív R. Zimmera / Hudobný život

Ján Zimmer

V máji si pripomíname 100 rokov od narodenia hudobného skladateľa, klavírneho a organového virtuóza Jána Zimmera. Hoci sa primárne nevenoval filmovej hudbe, v 50. a 60. rokoch minulého storočia bol autorom hudby k viacerým dlhometrážnym aj krátkometrážnym dielam. Najvýznačnejšou sa stala jeho práca na filme Štefana Uhra Organ (1964). Ten prekročil hranice dobovej kinematografie a ukázal, že aj hudba môže byť rovnocenným výrazovým a významovým prostriedkom filmu. Ján Zimmer sa narodil 16. mája 1926 a zomrel 21. januára 1993. Ján Zimmer absolvoval štúdium hry na organe, na klavíri a štúdium kompozície na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Bol žiakom hudobného skladateľa Eugena Suchoňa, ktorý mu ako pedagóg poskytol mimoriadne pevné technické základy. „Skutočnosť, že Zimmer bol jeho jediným absolventom kompozície, svedčí o jeho osobitnom postavení v slovenskej hudbe. (...) Suchoň u Zimmera vycizeloval skladateľské remeslo, založené na zvládnutí kontrapunktu, širokom harmonickom myslení a schopnosti tvoriť výraznú melodiku,“ píše v prvom tohtoročnom čísle časopisu Hudobný život koncertný gitarista a hudobný publicista Ondrej Veselý. V rokoch 1948 a 1949 Zimmer študoval kompozíciu na Hudobnej akadémii v Budapešti a v Salzburgu. Pracoval aj ako hudobný redaktor Československého rozhlasu, pedagóg Štátneho konzervatória a od roku 1952 sa venoval výlučne komponovaniu, príležitostne aj klavírnej koncertnej činnosti. V jeho tvorbe prevládali inštrumentálne a orchestrálne diela, bol...
Deň slovenského filmu 2026 Návštevníci Dňa slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta

ohlasy Deň slovenského filmu 2026

V uplynulých rokoch sa už jedenásťkrát konal Týždeň slovenského filmu, ktorý počas jedného týždňa priniesol divákom to najlepšie z domácej filmovej produkcie predchádzajúceho roka (alebo takmer všetko) a v troch-štyroch popoludniach aj bilančné hodnotenia hranej, dokumentárnej a animovanej tvorby (niekedy aj filmovej kritiky) v rovnakom období. Tohto roku sa podujatie v dôsledku konsolidácie „scvrklo“ na Deň slovenského filmu 2026. Tak sa nazývalo, ale nebola to celkom pravda, lebo projekcie filmov pre verejnosť boli v bratislavskom Kine Lumière rozložené na päť dní. Diskusia o vlaňajšej tvorbe sa však naozaj zmestila do jedného nabitého dňa. Hraný film 2025 v znamení debutov Dramaturgička a koordinátorka podujatia Mária Ferenčuhová sa rozhodla upustiť od formy výročného bilancovania (referát, koreferát). V spolupráci s autormi príspevkov sa sústredila na užšie vymedzené témy, ktoré sa pri jednotlivých filmových rodoch aktuálne „núkali“. Utorkové predpoludnie (12. mája) patrilo úvahám o hranom filme. Otvorila ho Katarína Mišíková, ktorá sa venovala trom filmom vlaňajších debutantov, teda snímkam Hore je nebo, v doline som ja Kataríny Gramatovej, Potopa Martina Gondu a Nepela Gregora Valentoviča. Katarína Mišíková na Dni slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta Poukázala na to, že táto trojica filmov nie je iba náhodným zoskupením debutov vplyvom okolností (ako sa stávalo v minulosti) – aktuálnych debutantov spája veková blízkosť, rozpoznateľné generačné gesto, spoločné kognitívne pozadie, vzťah k tradícii....
Záber z filmu Postav dom, zasaď strom režiséra Juraja Jakubiska. Foto: Václav Polák

nový pohľad Postav dom, zasaď strom

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil režisér Juraj Jakubisko. Juraj Jakubisko sa – podobne ako Peter Solan – po takmer desaťročnej „prestávke“ strávenej v Krátkom filme mohol koncom sedemdesiatych rokov opäť vrátiť na Kolibu. Kým Solan priniesol súčasný príbeh o inakosti zdravotne znevýhodneného dievčatka podľa predlohy Márie Ďuríčkovej A pobežím až na kraj sveta (1979), Jakubisko siahol po svojom blízkom motíve východniarskej dediny vo filme Postav dom, zasaď strom (1979). Oba filmy sa však, prirodzene, líšia od ich tvorby zo šesťdesiatych rokov, najmä výberom tém a literárnych predlôh, ale aj vplyvom normalizačných zásahov. Zatiaľ čo Solan citlivo zachytáva svet detskými očami, Jakubisko predstavuje neprispôsobivého rebela bez príčiny, ktorý sa ocitá v odľahlej dedine akoby „pánu Bohu za chrbtom“. Prečítajte si aj článok Márie Ferenčuhovej Trojitý (ne)spadnutý Nepela Foto: Archív SFÚ Podobné ciele, odlišné cesty Tému inakosti v rámci sociálnej skupiny, zdá sa, reflektujú vo svojich „comeback“ filmoch obaja tvorcovia, pričom zároveň ponúkajú aj pestrú škálu dedinských typov príznačných pre dané obdobie. Solanov detský film si napriek posunu v poetike zachováva prvky...
Zobraziť všetky články