Slovenským kandidátom na Oscara v kategórii medzinárodných filmov je tento rok snímka Otec Terezy Nvotovej. To, či dostane šancu priblížiť sa k Oscarovi, sa dozvieme už 16. decembra, keď americká Akadémia filmových umení a vied zverejní takzvaný shortlist s pätnástkou predvybraných filmov. Z nich vzíde pätica nominovaných titulov.

O tom, že Slovensko bude v oscarovom súboji zastupovať Otec, sa jeho tvorcovia dozvedeli v deň slovenskej premiéry filmu na festivale Cinematik 10. septembra. „Je to trochu nešťastné, lebo iné krajiny už pracovali na kampani. Tá pozostáva zo zabezpečenia PR agentúry v Amerike – my máme aj európsku agentúru a tiež agentúry na sociálne siete. Vzhľadom na krátkosť času bolo ťažké zabezpečiť skúsené, ale zároveň cenovo dostupné agentúry,“ vysvetľuje pre filmsk.sk producentka Otca Veronika Paštéková zo spoločnosti DANAE Production.

Kvituje, že tvorcom vyšiel v ústrety Audiovizuálny fond a promptne hodnotil ich žiadosť o podporu reprezentácie Slovenska v súvislosti s domácou oscarovou nomináciou. „Inak by sme museli čakať na výsledky až niekedy do decembra,“ hovorí Paštéková a dodáva, že na prezentáciu filmu v zahraničí v súvislosti s Oscarmi zohnali financie aj z ďalších súkromných zdrojov a tiež ich podporila televízia Joj.

Rady od skúsených kolegov

O kampani sa tvorcovia radili aj s kolegami zo zahraničia. „Vo chvíli, keď sme sa dozvedeli o nominácii, radili sme sa s českým koprodukčným partnerom moloko film, s Jiřím Mádlom (ten sa vlani prepracoval na shortlist s filmom Vlny – pozn. red.) aj s poľským koprodukčným partnerom Lava Films,“ hovorí Paštéková. Spoločnosť Lava Films koprodukovala snímku Dievča s ihlou (r. Magnus von Horn), ktorá sa v predchádzajúcom ročníku prebojovala medzi päticu snímok nominovaných na Oscara v medzinárodnej kategórii. „Mali sme dlhý zoom, povedali nám, že v Poľsku dostanú z ich fondu 200 000 eur na úvodnú fázu propagácie a keď sa im podarí prebojovať sa medzi nominované filmy, dostanú podporu ďalších 200 000 eur. Keď sme im povedali o možnostiach výšky našej podpory, asi minútu sa smiali a potom povedali, že to môžeme zostať doma. Nás to však neodradilo,“ vysvetľuje Paštéková.

Audiovizuálny fond podporil oscarovú kampaň filmu Otec sumou 79 000 eur. Kampaň v zahraničí okrem hlasujúcich akademikov mierila aj na dramaturgov, distribútorov a predstaviteľov VOD platforiem, ktorí môžu film dostať na ďalšie trhy.

Premietania pre akademikov

Film Otec začal svoju medzinárodnú púť na festivale v Benátkach, kde mal svetovú premiéru v súťažnej sekcii Horizonty. Uviedlo ho aj niekoľko ďalších prestížnych filmových fór. Na viacerých z nich získal ocenenia – v tureckej Antalyi za najlepšiu réžiu, v Štokholme za najlepší film a scenár, v Zürichu za najlepší film, vo Varšave zvláštne uznanie pre Milana Ondríka a v poľskom Toruni hlavnú cenu v súťaži kameramanských debutov festivalu EnergaCAMERIMAGE za kameru Adama Suzina. Film uviedli aj MFF Rio de Janeiro, MFF Vancouver či Black Nights Tallinn.

Podľa Veroniky Paštékovej je v súvislosti s Oscarom najdôležitejšia organizácia premietaní pre akademikov, ktoré sa konajú nielen v Amerike, ale tiež v Európe. „Zorganizovali sme premietania v Ríme, Londýne a Paríži. V samotnej Amerike sme potom mali šesť premietaní – v Santa Barbare, Los Angeles a New Yorku,“ hovorí Paštéková, ktorá film v zahraničí propagovala spolu s producentom Antonom Škrekom, scenáristom Dušanom Budzakom a herečkou Aňou Geislerovou. „Na Otca boli skvelé odozvy,“ hodnotí propagačné turné.

Syndróm zabudnutého dieťaťa

Ohlas film vyvolal napríklad v Kalifornii, kde sa podľa producentky stane najviac prípadov zabudnutia detí v aute. „Stretli sme sa aj s divákmi, ktorí majú v rodine takúto udalosť. Boli to naozaj dojemné stretnutia, ďakovali nám. Išlo až o momenty katarzie,“ spomína Veronika Paštéková. Na premietanie v New Yorku prišiel snímku podporiť novinár roky pôsobiaci v denníku The Washington Post Gene Weingarten. Za analytický článok, ktorý upozornil na syndróm zabudnutého dieťaťa získal svoju druhú Pulitzerovu cenu. Po newyorskej projekcii Otca s ním mohli diváci diskutovať. K téme má osobný vzťah – tiež sa mu totiž stalo, že skoro zabudol dieťa v aute. Chcel vedieť, ako je to možné, lebo sa považoval za dobrého rodiča, a tak začal pátrať po tom, ako sa vlastne podobné tragédie stávajú.

Vlani sa o Oscara v kategórii medzinárodných filmov po splnení všetkých kritérií uchádzalo 85 filmov, tento rok ich je o jeden viac. Cenu vlani nakoniec získala brazílska snímka režiséra Waltera Sallesa Stále som tu. Pre Brazíliu to bol prvý Oscar v tejto kategórii, hoci do oscarového súboja v minulosti vyslala snímky režisérov ako Glauber Rocha, Héctor Babenco, Fernando Meirelles, José Padilha či samotný Salles.

Silná konkurencia

Tento rok Brazíliu zastupuje režisér Kleber Mendonça Filho s trilerom Tajný agent. Z festivalu v Cannes si odniesol cenu za réžiu aj mužský herecký výkon (Wagner Moura). Práve festival v Cannes tento rok ocenil výnimočnú kolekciu snímok, ktoré sa skloňujú v súvislosti s oscarovou nomináciou. K favoritom patrí Citová hodnota Joachima Triera (reprezentuje Nórsko, slovenská premiéra 8. 1.), ktorá si z Cannes odniesla Veľkú cenu.

V súvislosti s Oscarom sa skloňuje aj aktuálny držiteľ Zlatej palmy Džafar Panahi za film Drobná nehoda (reprezentuje Francúzsko, slovenská premiéra 19. 2.). Medzi päticou nominovaných by sa mohol objaviť aj Sirat (už v kinách) ocenený v Cannes Cenou poroty. Režíroval ho Oliver Laxe a zastupuje Španielsko. Pozitívne ohlasy a oscarové očakávania vyvoláva aj novinka Park Chan-wooka Nie je iná možnosť (reprezentuje Južnú Kóreu, slovenská premiéra 29. 1.) či tuniský zástupca Hlas Hind Radžab (r. Kaouther Ben Hania, slovenská premiéra 26. 3.), ktorý v Benátkach získal Veľkú cenu poroty.

Na shortlist by sa potom mohli dostať napríklad nemecký kandidát Pohľad do slnka (r. Mascha Schilinski, už v kinách), Ľaváčka (r. Shih-Ching Tsou, zastupuje Taiwan, dostupné na Netflixe) či poľský zástupca Franz (r. Agnieszka Holland, už v kinách). Bez šance nie sú ani argentínska dráma Belén (r. Dolores Fonzi) alebo zástupca Čile Záhadný pohľad plameniaka (r. Diego Céspedes), víťaz canneskej sekcie Istý pohľad.

Shortlist by nemusel uniknúť ani dokumentárnym titulom ako sú Pán nikto proti Putinovi (r. David Borenstein, zastupuje Dánsko, už je v kinách) či ukrajinský reprezentant 2 000 metrov od Andrivky (r. Mstyslav Chernov).

Dokumentárny film tento rok do súboja o Oscara vyslalo aj Česko. Snímka Ešte nie som kým chcem byť režisérky Kláry Tasovskej vznikla aj v slovenskej koprodukcii.

Oscarové nominácie oznámia 22. januára, držiteľov cien vyhlásia 15. marca 2026.

Viac o slovenských kandidátoch na Oscara čítajte aj tu. Rozhovor s režisérkou filmu Otec Terezou Nvotovou si prečítate tu.