Herecká suita z filmu Jiřího Mádla Vlny. Foto: Wandal production

Kino Lumière: rok 2024 bol náročný, ale priniesol rekordnú návštevnosť

Písmo: A- | A+

Film Vlny sa stal historicky najnavštevovanejším filmom v kine Lumière.

Kino Lumière je etablovaným kultúrnym priestorom v centre Bratislavy a teší sa mimoriadnej diváckej obľube. Dokazujú to aj minuloročné čísla návštevnosti. Vlani na premietania do Kina Lumière prišlo viac ako 102 000 návštevníkov a návštevníčok, čím sa kino priblížilo k číslam spred pandémie. Zároveň do nového roka vstupuje s technologicky vylepšenou kinosálou K1.

Kino Lumière bolo vlani otvorené jedenásť mesiacov. Divákom sprístupnilo svoje brány začiatkom februára po požiari v digitalizačnom pracovisku Slovenského filmového ústavu v suteréne kina a po následnej plánovanej rekonštrukcii.

Kino Lumière ešte v priebehu januára minulého roka zrealizovalo 44 predstavení v náhradných priestoroch – v kinosále Slovenskej národnej galérie, v profesionálnom a zároveň nesmierne priateľskom a ústretovom prostredí. Následne sme sa 6. februára vrátili do vynovených priestorov Kina Lumière na Špitálskej 4,“ hovorí manažérka kina Zita Hosszúová.

Musíme úprimne priznať, že to bol pre nás nesmierne náročný, hektický rok, v ktorom sme však boli odmenení štedrou diváckou priazňou. Návštevnosťou sa Kino Lumière priblížilo k číslam spred pandémie, čo je pre nás až dojímavé, ak si uvedomíme, že v podstate nebolo v plnohodnotnej prevádzke od februára 2020. Diváctvo sa do Lumièra vrátilo a to nám robí ohromnú radosť, je to motivujúce a zároveň zaväzujúce.

Záber z filmu Prezidentka v réžii Juraja Lehotského. Foto: Hitchhiker
Prezidentka v réžii Mareka Šulíka. Foto: Hitchhiker

Film Vlny je historicky najúspešnejší

V roku 2024 Kino Lumière zrealizovalo 3 391 predstavení, na ktoré prišlo 102 324 divákov. Je úspechom, že v rebríčku TOP 5 sa na prvej a tretej priečke umiestnili slovenské filmy. Najnavštevovanejším titulom sa v minulom roku s veľkým predstihom pred ostatnými stala slovenská koprodukčná snímka Vlny Jiřího Mádla, ktorá sa stále teší veľkému diváckemu záujmu. Mádlov film sa stal zároveň historicky najnavštevovanejším filmom v Kine Lumière od jeho otvorenia v roku 2011.

Recenziu na film Vlny si môžete prečítať TU.

Na druhej priečke sa vlani umiestnil film Wima Wendersa Dokonalé dni, tretím filmom v poradí je dokument Prezidentka Mareka Šulíka. Na štvrtom mieste je Chudiatko Yorgosa Lanthimosa a na piatom Anatómia pádu Justine Trietovej.

Rebríček slovenských filmov TOP 5 po filmoch Vlny a Prezidentka dopĺňajú Miki Jakuba Kronera, Kavej Lukáša Zednikoviča a dokument Architektúra ČSSR 58 – 89 Jana Zajíčka.

Recenziu na film Prezidentka si môžete prečítať TU.

Z hľadiska dramaturgie sa kino po rekonštrukcii, ktorá prebiehala od septembra 2022 do februára 2024, vrátilo k osvedčeným cyklom. Hosszúová hovorí: „V prístupe k prevádzke, návštevníctvu a programu sme zásadné zmeny nerobili, pre nás je najdôležitejšia programová rozmanitosť, oslovovanie rôznych cieľových skupín, komunít a v neposlednom rade kultivované prostredie s vysokou kvalitou projekcií.

Kino obnovilo obľúbené cykly ako Music & Film, Príbehy umenia, SENior kino, Baby kino, Inkluzívne kino pre deti, Kino Ikon Choice a ďalšie. Rovnako sa do kina vrátili kľúčové bratislavské filmové festivaly, pokračovala aj spolupráca s kultúrnymi inštitútmi.

V septembri kino spustilo piate vydanie vzdelávacieho cyklu Filmový kabinet, ktorý pútavou formou približuje dejiny domácej a svetovej kinematografie.

V marci tohto roka bude kabinet pokračovať druhým semestrom pod názvom Hľadanie filmového obrazu a kurátorská dvojica Katarína Mišíková a Juraj Oniščenko sa zameria na obdobie medzi dvoma zlatými érami kinematografie: od klasickej éry Hollywoodu po nástup nových vĺn.

Veľkú pozornosť v programe kina vlani získala aj prehliadka digitálne reštaurovaných filmov Alfreda Hitchcocka, ktorú kino uviedlo vo februári 2024 pod hlavičkou Filmový kabinet špeciál.

Záber z filmu Vlny.
Záber z najnavštevovanejšieho filmu kina Lumière Vlny.

Kino bez bariér premieta pre všetkých

Na jeseň sa do Kina Lumière vrátila samostatná programová zložka Filmotéka, ktorá uvádza projekcie v študijnej sále Slovenského filmového ústavu. Jej noví dramaturgovia Richard Kováčik a Jaroslav Procházka sa zamerali na výročia osobností slovenskej i svetovej kinematografie a na podoby slovenského kinodabingu.

Kľúčovým cyklom Filmotéky bol v minulom roku projekt Lumière pod paľbou: Odboj a povstanie vo filme, ktorý pri príležitosti 80. výročia SNP divákom predstavil neznáme a menej známe filmy o Slovenskom národnom povstaní a odboji.

Za mimoriadne dôležitý projekt minulého roka Zita Hosszúová považuje Kino bez bariér, ktorý sa realizuje v spolupráci s Asociáciou slovenských filmových klubov a zahraničnými partnermi. Jeho cieľom je sprístupňovanie audiovízie i zdravotne znevýhodneným ľuďom.

Projekt je zameraný na realizáciu senzoricky prispôsobených predstavení pre ľudí s poruchou sluchu a zraku, čo znamená, že vo vybraných časoch premietame filmy s audiokomentárom (pre nevidiace publikum) a s deskriptívnymi titulkami (pre nepočujúce publikum),“vysvetľuje Hosszúová.

Podľa nej je na tomto projekte „dôležitý jeho inkluzívny aspekt. Tieto projekcie môže navštíviť ktokoľvek, nemusí mať obavy z toho, že by ho rušila napríklad zvuková stopa audiokomentára, keďže tá sa prehráva do slúchadiel a bežných návštevníkov nijako neruší. Ak teda v programe vidíte predstavenie označené ako Kino bez bariér, je to predstavenie, ktoré je určené všetkým.

Dokonalé dni Wima Wendersa obsadili v rebríčku návštevnosti za rok 2024 druhú priečku.
Dokonalé dni Wima Wendersa obsadili v rebríčku návštevnosti za rok 2024 druhú priečku. Zdroj: ASFK

Najhorúcejšou novinkou je Dolby Atmos

Kino Lumière má štyri kinosály, všetky sú digitalizované a zároveň premietajú aj 35 mm filmy, celková kapacita kina je 355 miest. Rekonštrukcia z neho urobila vizuálne aj technologicky moderný priestor.

V kine sa však stále pracuje na vylepšeniach. Skraja tohto roka sa podarila jeho kompletná fyzická debarierizácia, čo znamená, že vďaka novému výťahu sú dnes bezbariérovo prístupné aj kinosály K3 a K4 v suteréne.

Technologickou novinkou je 4K laserový projektor a 3D zvuková technológia Dolby Atmos v kinosále K1, ktorá spočíva v presnejšom rozložení zvuku v priestore, čo umožňuje divákom hlbšie sa pohrúžiť do vnímania filmu. Tento efekt sa dosahuje použitím väčšieho množstva kanálov, ktorými sa zvuk distribuuje, vrátane stropných reproduktorov.

Dolby Atmos je najpoužívanejší 3D zvukový reprodukčný systém,“ hovorí Richard Varkonda, odborný konzultant a projektant v oblasti profesionálnej audiovizuálnej techniky a priestorovej akustiky, ktorý participoval aj na zavádzaní systému Dolby Atmos v Kine Lumière.

Dolby Atmos pre kiná reprodukuje až do 64 kanálov s presnejšie lokalizovanými zvukmi v plnej dynamike, čo realisticky simuluje zvukové pole pre celé obecenstvo. Pri tvorbe výsledného zvukového mixu sa využíva 128 stôp, z ktorých môže byť až 118 presne umiestnených alebo pohyblivých objektov. Všetky zvukové stopy sú obsiahnuté v dátach filmu, ktoré v kine prehráva server.

Podľa Varkondu sa obecenstvo vďaka tomu ponorí do zvukového priestoru, ktorý umocňuje zážitok z filmu. Ďalej hovorí, že „certifikácia Dolby Atmos sa udeľuje kinosálam na základe prísneho dodržiavania technických parametrov, čo zabezpečuje, že filmový divák má ten istý zážitok, aký mali tvorcovia v mixážnej hale.

Špičkový zvukový systém kinosály K1 v Kine Lumière má 36 reprodukčných kanálov. Túto novú technológiu môžu diváci otestovať vo februári pri sledovaní americkej životopisnej drámy Jamesa Mangolda o legendárnom hudobníkovi pod názvom Bob Dylan: Úplne neznámy (2024) v hlavnej úlohe s Timothéem Chalametom.

Rekonštrukcia urobila z kina Lumière vizuálne aj technologicky moderný priestor. Foto: Archív SFÚ
Rekonštrukcia urobila z kina Lumière vizuálne aj technologicky moderný priestor. Foto: Archív SFÚ

REBRÍČEK TOP 10

1. Vlny, r. Jiří Mádl, CZ/SK, 2024

2. Dokonalé dni, r. Wim Wenders, DE/JP, 2023

3. Prezidentka, r. Marek Šulík, SK/CZ, 2024,

4. Chudiatko, r. Yorgos Lanthimos, US, 2023

5. Anatómia pádu, r. Justine Triet, FR, 2023

6. Zóna záujmu, r. Jonathan Glazer, GB/PL/US, 2023

7. Miki, r. Jakub Kroner, SK/CZ, 2024

8. Aj zajtra je deň, r. Paola Cortellesi, IT, 2023

9. Substancia, r. Coralie Fargeat, US/FR/GB, 2024

10. Anora, r. Sean Baker, US, 2024

REBRÍČEK TOP 10 – SLOVENSKÉ FILMY

1. Vlny, r. Jiří Mádl, CZ/SK, 2024

2. Prezidentka, r. Marek Šulík, SK/CZ, 2024

3. Miki, r. Jakub Kroner, SK/CZ, 2024

4. Kavej, r. Lukáš Zednikovič, SK, 2024

5. Architektúra ČSSR 58-89, r. Jan Zajíček, CZ/SK, 2024

6. Wishing on a Star, r. Peter Kerekes, IT/SK/CZ/AT/HR, 2024

7. Ema a smrtihlav, r. Iveta Grófová, SK/CZ, 2024

8. Smršť, r. Peter Bebjak, CZ/SK, 2024

9. Janžurka, r. Theodora Remundová, CZ/SK, 2024

10. Tancuj Matylda, r. Petr Slavík, CZ/SK, 2023

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Stratené v Prešove (r. Slavomír Capek, Tomáš Telepák). Foto My Street Films SK / DAFilms.sk

Natoč si svoj film! Spustili súťaž námetov My Street Films SK

Do My Street Films SK sa môžete prihlásiť s krátkym námetom a videovizitkou prostredníctvom online formulára do 3. marca 2025. Hlavným organizátorom projektu je Národné osvetové centrum. „Zmyslom projektu My Street Films SK je vzdelávanie v oblasti tvorby dokumentárneho filmu. Je určený záujemcom a záujemkyniam bez formálneho filmového vzdelania a pokojne aj bez predošlých skúseností s nakrúcaním – teda pre všetkých tých, ktorých lákajú možnosti filmového média na vyjadrenie vlastného pohľadu na svet a svoj bezprostredný životný priestor,“ uviedli organizátori projektu. Z prihlásených námetov vyberú autorky a autorov 9 najlepších. Ponúknu im možnosť zúčastniť sa série workshopov, kde svoj námet môžu rozvinúť a realizovať ho do podoby krátkeho dokumentárneho filmu. Workshopy lektorsky povedú dokumentaristi Barbora Sliepková, Adama Hanuljak a Dominik Jursa. Účastníkom poskytnú dramaturgické usmernenie aj technické rady. Každý z trojice workshopov sa zameria na inú fázu vzniku filmu – literárnu, režijnú  a strihovú prípravu. Téma námetov môže byť ľubovoľná. Podľa organizátorov je však plusom, ak má autorka či autor k téme bližší vzťah založený na osobnej skúsenosti. „Vždy ma zaujmú introspektívne námety. Myslím, že ľudí láka reflektovať svoj vnútorný svet za pomoci filmových vyjadrovacích prostriedkov. Rovnako oceňujem spoločensky kritické a angažované témy,” povedala dokumentaristka a lektorka Barbora Sliepková. „Dôležitá je aj schopnosť uvažovať o...
Záber z filmu Pachová stopa. Foto: Filmtopia

recenzia Pachová stopa

Nový film Zuzany Piussi Pachová stopa sa zaoberá jednou z dlhodobých praktík českého justičného systému, ktorá je však rozšírená aj na Slovensku: dokazovaním viny na základe pachovej stopy identifikovanej špeciálne vycvičenými psami. Hoci ide o metódu, ktorá sa vo väčšine krajín už nevyužíva, keďže nemá žiadne vedecké opodstatnenie a môže byť ľahko manipulovateľná, ukazuje sa, že v našich končinách ide o vítaný spôsob, ako zvýšiť tzv. objasnenosť – svätý grál policajných zborov a súdnictva v čase kapitalizmu, keď nie je dôležité poznať pravdu, ale vykazovať čo najlepšie čísla a, samozrejme, aj vytvárať si podmienky na individuálne odmeny. Pachová stopa je skrátka trvalá, ale na verejnosti skoro neviditeľná súčasť systému, funkčná paradoxne práve v časoch, keď sa napríklad domáce násilie vedome prehliada, kým nedôjde k tragédiám, a tiež keď sa na základe pár gramov marihuany ničia životy. Keďže Piussi na filme spolupracovala s aktivistami dlhodobo sa angažujúcimi za nápravu škôd priamo napáchaných titulnou metódou, nemusí tápať, ale má úderné príbehy aj presné informácie, ktoré vie dávkovať a z ktorých už od prvých minút filmu mrazí. Zimomriavky podporuje aj hudba jej sestry Lucie Piussi. Podprahovo zdôrazňuje dunivú temnotu, v ktorej celý systém vedome žije a doslova bez mihnutia oka sa jej odmieta vzdať. Napriek jasnej reči vedcov aj skúsených kynológov a odorológov sudkyne a sudcovia odmietajú nanovo otvoriť prípady,...
Záber z filmu Brutalista. Foto: CinemArt

recenzia Brutalista

Píše sa rok 1947 a uznávaný budapeštiansky staviteľ a architekt László Tóth sa spamätáva z tvrdých rán, ktoré mu uštedrila druhá svetová vojna. I keď sa mu podarilo dostať z koncentračného tábora v Buchenwalde, znova nadobudnúť ľudskú dôstojnosť ostalo výzvou na celý život. Režisér Brady Corbet ho žánrovo nazval brutalistom. Jeho film Brutalista má desať nominácií na nadchádzajúceho Oscara. Na hranici chudoby László úspešne emigruje do Ameriky, kde ho v prvotnom nadšení víta bratranec Attila. S manželkou si tam otvoril nábytkársku dielňu a obchod, vkusom a štýlom Lászlóovi síce na míle vzdialený, ale ponuka pracovať pre rodinu sa neodmieta. Lászlóovi sa dokonca darí presvedčiť Attilu o vlastnom výtvarnom pohľade. Proti tmavým rustikálnym kulisám vtedajších amerických domácností navrhne pre obchod vzdušný funkcionalistický dizajn interiérového zariadenia v štýle art deco. Medzitým stále balansuje na hranici chudoby. Presvedčene sa stavia za svoje vízie, pričom údel cudzinca, ktorého má krajina prijať, sa učí brať ako prirodzenú zámorskú realitu. Nekladie si otázku, prečo je na tom horšie ako jeho bratranec. Nepozná procesy, ktorými život v Amerike (de)formuje charakter domácich obyvateľov či usadených prišelcov. Neposudzuje, čo v skutočnosti znamená Amerika ako krajina neobmedzených možností, nepýta sa, prečo by ho mala vítať s otvorenou náručou. Akoby si necenil, že jeho skutočnou oporou v cudzom svete sú černoch...
Zobraziť všetky články