Kino Lumière je etablovaným kultúrnym priestorom v centre Bratislavy a teší sa mimoriadnej diváckej obľube. Dokazujú to aj minuloročné čísla návštevnosti. Vlani na premietania do Kina Lumière prišlo viac ako 102 000 návštevníkov a návštevníčok, čím sa kino priblížilo k číslam spred pandémie. Zároveň do nového roka vstupuje s technologicky vylepšenou kinosálou K1.

Kino Lumière bolo vlani otvorené jedenásť mesiacov. Divákom sprístupnilo svoje brány začiatkom februára po požiari v digitalizačnom pracovisku Slovenského filmového ústavu v suteréne kina a po následnej plánovanej rekonštrukcii.

„Kino Lumière ešte v priebehu januára minulého roka zrealizovalo 44 predstavení v náhradných priestoroch – v kinosále Slovenskej národnej galérie, v profesionálnom a zároveň nesmierne priateľskom a ústretovom prostredí. Následne sme sa 6. februára vrátili do vynovených priestorov Kina Lumière na Špitálskej 4,“ hovorí manažérka kina Zita Hosszúová.

„Musíme úprimne priznať, že to bol pre nás nesmierne náročný, hektický rok, v ktorom sme však boli odmenení štedrou diváckou priazňou. Návštevnosťou sa Kino Lumière priblížilo k číslam spred pandémie, čo je pre nás až dojímavé, ak si uvedomíme, že v podstate nebolo v plnohodnotnej prevádzke od februára 2020. Diváctvo sa do Lumièra vrátilo a to nám robí ohromnú radosť, je to motivujúce a zároveň zaväzujúce.“

Film Vlny je historicky najúspešnejší

V roku 2024 Kino Lumière zrealizovalo 3 391 predstavení, na ktoré prišlo 102 324 divákov. Je úspechom, že v rebríčku TOP 5 sa na prvej a tretej priečke umiestnili slovenské filmy. Najnavštevovanejším titulom sa v minulom roku s veľkým predstihom pred ostatnými stala slovenská koprodukčná snímka Vlny Jiřího Mádla, ktorá sa stále teší veľkému diváckemu záujmu. Mádlov film sa stal zároveň historicky najnavštevovanejším filmom v Kine Lumière od jeho otvorenia v roku 2011.

Recenziu na film Vlny si môžete prečítať TU.

Na druhej priečke sa vlani umiestnil film Wima Wendersa Dokonalé dni, tretím filmom v poradí je dokument Prezidentka Mareka Šulíka. Na štvrtom mieste je Chudiatko Yorgosa Lanthimosa a na piatom Anatómia pádu Justine Trietovej.

Rebríček slovenských filmov TOP 5 po filmoch Vlny a Prezidentka dopĺňajú Miki Jakuba Kronera, Kavej Lukáša Zednikoviča a dokument Architektúra ČSSR 58 – 89 Jana Zajíčka.

Recenziu na film Prezidentka si môžete prečítať TU.

Z hľadiska dramaturgie sa kino po rekonštrukcii, ktorá prebiehala od septembra 2022 do februára 2024, vrátilo k osvedčeným cyklom. Hosszúová hovorí: „V prístupe k prevádzke, návštevníctvu a programu sme zásadné zmeny nerobili, pre nás je najdôležitejšia programová rozmanitosť, oslovovanie rôznych cieľových skupín, komunít a v neposlednom rade kultivované prostredie s vysokou kvalitou projekcií.“

Kino obnovilo obľúbené cykly ako Music & Film, Príbehy umenia, SENior kino, Baby kino, Inkluzívne kino pre deti, Kino Ikon Choice a ďalšie. Rovnako sa do kina vrátili kľúčové bratislavské filmové festivaly, pokračovala aj spolupráca s kultúrnymi inštitútmi.

V septembri kino spustilo piate vydanie vzdelávacieho cyklu Filmový kabinet, ktorý pútavou formou približuje dejiny domácej a svetovej kinematografie.

V marci tohto roka bude kabinet pokračovať druhým semestrom pod názvom Hľadanie filmového obrazu a kurátorská dvojica Katarína Mišíková a Juraj Oniščenko sa zameria na obdobie medzi dvoma zlatými érami kinematografie: od klasickej éry Hollywoodu po nástup nových vĺn.

Veľkú pozornosť v programe kina vlani získala aj prehliadka digitálne reštaurovaných filmov Alfreda Hitchcocka, ktorú kino uviedlo vo februári 2024 pod hlavičkou Filmový kabinet špeciál.

Kino bez bariér premieta pre všetkých

Na jeseň sa do Kina Lumière vrátila samostatná programová zložka Filmotéka, ktorá uvádza projekcie v študijnej sále Slovenského filmového ústavu. Jej noví dramaturgovia Richard Kováčik a Jaroslav Procházka sa zamerali na výročia osobností slovenskej i svetovej kinematografie a na podoby slovenského kinodabingu.

Kľúčovým cyklom Filmotéky bol v minulom roku projekt Lumière pod paľbou: Odboj a povstanie vo filme, ktorý pri príležitosti 80. výročia SNP divákom predstavil neznáme a menej známe filmy o Slovenskom národnom povstaní a odboji.

Za mimoriadne dôležitý projekt minulého roka Zita Hosszúová považuje Kino bez bariér, ktorý sa realizuje v spolupráci s Asociáciou slovenských filmových klubov a zahraničnými partnermi. Jeho cieľom je sprístupňovanie audiovízie i zdravotne znevýhodneným ľuďom.

„Projekt je zameraný na realizáciu senzoricky prispôsobených predstavení pre ľudí s poruchou sluchu a zraku, čo znamená, že vo vybraných časoch premietame filmy s audiokomentárom (pre nevidiace publikum) a s deskriptívnymi titulkami (pre nepočujúce publikum),“vysvetľuje Hosszúová.

Podľa nej je na tomto projekte „dôležitý jeho inkluzívny aspekt. Tieto projekcie môže navštíviť ktokoľvek, nemusí mať obavy z toho, že by ho rušila napríklad zvuková stopa audiokomentára, keďže tá sa prehráva do slúchadiel a bežných návštevníkov nijako neruší. Ak teda v programe vidíte predstavenie označené ako Kino bez bariér, je to predstavenie, ktoré je určené všetkým.“

Najhorúcejšou novinkou je Dolby Atmos

Kino Lumière má štyri kinosály, všetky sú digitalizované a zároveň premietajú aj 35 mm filmy, celková kapacita kina je 355 miest. Rekonštrukcia z neho urobila vizuálne aj technologicky moderný priestor.

V kine sa však stále pracuje na vylepšeniach. Skraja tohto roka sa podarila jeho kompletná fyzická debarierizácia, čo znamená, že vďaka novému výťahu sú dnes bezbariérovo prístupné aj kinosály K3 a K4 v suteréne.

Technologickou novinkou je 4K laserový projektor a 3D zvuková technológia Dolby Atmos v kinosále K1, ktorá spočíva v presnejšom rozložení zvuku v priestore, čo umožňuje divákom hlbšie sa pohrúžiť do vnímania filmu. Tento efekt sa dosahuje použitím väčšieho množstva kanálov, ktorými sa zvuk distribuuje, vrátane stropných reproduktorov.

„Dolby Atmos je najpoužívanejší 3D zvukový reprodukčný systém,“ hovorí Richard Varkonda, odborný konzultant a projektant v oblasti profesionálnej audiovizuálnej techniky a priestorovej akustiky, ktorý participoval aj na zavádzaní systému Dolby Atmos v Kine Lumière.

„Dolby Atmos pre kiná reprodukuje až do 64 kanálov s presnejšie lokalizovanými zvukmi v plnej dynamike, čo realisticky simuluje zvukové pole pre celé obecenstvo. Pri tvorbe výsledného zvukového mixu sa využíva 128 stôp, z ktorých môže byť až 118 presne umiestnených alebo pohyblivých objektov. Všetky zvukové stopy sú obsiahnuté v dátach filmu, ktoré v kine prehráva server.“

Podľa Varkondu sa obecenstvo vďaka tomu ponorí do zvukového priestoru, ktorý umocňuje zážitok z filmu. Ďalej hovorí, že „certifikácia Dolby Atmos sa udeľuje kinosálam na základe prísneho dodržiavania technických parametrov, čo zabezpečuje, že filmový divák má ten istý zážitok, aký mali tvorcovia v mixážnej hale.“

Špičkový zvukový systém kinosály K1 v Kine Lumière má 36 reprodukčných kanálov. Túto novú technológiu môžu diváci otestovať vo februári pri sledovaní americkej životopisnej drámy Jamesa Mangolda o legendárnom hudobníkovi pod názvom Bob Dylan: Úplne neznámy (2024) v hlavnej úlohe s Timothéem Chalametom.