Festival Áčko.

Kontrasty nás môžu spájať, odkazuje festival Áčko

Písmo: A- | A+

Príde aj Krysztof Zanussi. Festival študentského filmu opäť predstaví to najnovšie z tvorby nádejných filmárskych talentov na Slovensku.

Spájanie napriek rozdielom je proces, ktorý v súčasnosti hýbe spoločnosťou. Vypovedá to o kontrastoch, ktoré vznikajú prirodzene alebo si ich sami vytvárame. 

Keďže na ich vnímaní stojí aj hĺbka a zmysluplnosť umenia, nachádzame ich v umeleckých žánroch, témach či prístupoch. Preto sa tentoraz práve kontrasty stali témou festivalu študentských filmov Áčko, jediného podujatia svojho druhu na Slovensku. Jeho 28. ročník sa začína už 23. októbra.

Štvordňový festival umožní vzájomné porovnávanie tvorivých výsledkov študentov z odborov filmové umenie a príbuzných odborov, kde je súčasťou výučby vznik školských audiovizuálnych diel rôzneho druhu a formátu. 

Toto fórum opäť prepojí študentstvo, pedagogickú základňu aj širšiu odbornú a laickú verejnosť, aby sa oboznámili s najnovšou študentskou tvorbou a pomenovali jej aktuálny stav.

Program festivalu ponúkne vyše filmy v piatich tematických pásmach, kde sa striedajú najrozličnejšie pohľady mladých talentovaných tvorcov na realitu. Uvidíme napríklad snímky o poklade ľudového zabávačstva, o radostiach a strastiach dievčenského dospievania, nevyspytateľnosti reality, nepochopení a generačných rozdieloch, traume zo straty blízkeho človeka, pošramotených rodinných vzťahoch či o životných eskapádach boxera bez kariéry a mnohé ďalšie.  

Zo všetkých 64 prihlásených filmov vybrala 33 súťažných príspevkov malá porota v zložení Laura Bilíková, Barbora Búbelová, Lukáš Kačerjak, Adam Kuchta, Vanessa Suchá, Matúš Trišč a Barbara Vojtaššáková. Z nich vyberie víťazné tituly v jednotlivých kategóriách veľká porota, kde budú rozhodovať Ivo Brachtl, Elena Flašková, Eva Gubčová, Petra Hoťková, Nick Kollár, Agata Novinski a Ľubica Čekovská.

Súčasťou programu budú sprievodné podujatia, semináre a tvorivé dielne. Medzi študentstvo zavíta so svojou prednáškou aj poľský režisér a scenárista Krysztof Zanussi . Podrobnosti nájdete na stránke festivalu

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Otázka budúcnosti (r. Maroš Brázda) / Zdroj: ASFK

A posledný zhasne?

„Po dokumente Pravda je to najdôležitejšie, ktorý mal svetovú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary, prichádza režisér Maroš Brázda so závažnou a aktuálnou sociálnou témou. Má však širšie pole záberu, ako to bolo v predchádzajúcom filme, ktorý bol portrétom významného režiséra,“ píše v producentskej explikácii pre Audiovizuálny fond producent Ján Meliš. „Nový projekt poukazuje na celé Slovensko, ktoré práve teraz prechádza turbulentnými časmi, aké v jeho novodobej histórii nemajú obdobu, a v jeho spoločnosti vládne enormné napätie a situácia v nej je nestabilná a nepredvídateľná,“ dodáva Meliš. V čase, keď explikáciu písal, nemohol vedieť, že situácia bude eskalovať a v rámci záberov dokumentujúcich politicko-spoločenskú situáciu v krajine, film zaznamená aj atentát na premiéra. V centre Brázdovho záujmu je pätica nadchádzajúcich maturantov. Nevybral si ich náhodne – jedným z nich je jeho syn David. Náhoda však bola, že termín posledných parlamentných volieb, 30. 9. 2023, pripadol na rovnaký dátum, aký si budúci maturanti ešte predtým zvolili za termín svojej trochu predčasnej stužkovej. A táto náhoda bola jedným z impulzov na vznik filmu, ktorého producentom je spoločnosť Artileria a koproducentom STVR. Na parlamentné voľby, ktoré boli vnímané ako kľúčové vo vzťahu k ďalšiemu smerovaniu krajiny, Brázda nazerá z pohľadu prvovoličov. Nie sú však kľúčovou témou filmu, skôr východiskom na otváranie tém spojených so...
Foto: Jiří Šeda, Film Europe

Cez mikrokozmos kuchyne som chcel povedať čosi viac o modernom svete

Čo vás zaujalo na divadelnej hre britského dramatika Arnolda Weskera, ktorá film inšpirovala? Hru som objavil v čase svojich divadelných štúdií v Londýne. Pracoval som v kuchyni, aby som si pomohol pri splácaní školného. Aha, tak vás niekde vo filme „nájdeme“? Áno, som prítomný v niektorých charakteroch a niektorých momentoch, určite v postave mexického dievčaťa, ktoré sa príde do reštaurácie pýtať na prácu. Je nová a vykoľajená celou tou mašinériou, ktorá sa javí spočiatku ako nepriateľská, rýchla, hlučná. Takto tá práca v reštaurácii a neskôr v bare ostala v mojej pamäti a vždy som s tým chcel niečo podniknúť. Na hre, na tomto materiáli ma zaujímalo, že sa autor nesnažil prostredie „glamourizovať“, nejako ho vylepšovať a zatraktívňovať, skôr naopak. So snahou vidieť ho ako reprezentáciu stravovacieho priemyslu, kde sa kladie dôraz na kvantitu, nie na kvalitu, som sa stotožnil. Je to priemerná reštaurácia, zbavená lesku toho, čo často vidíme v médiách. Cez toto prostredie, tento mikrokozmos, som chcel povedať čosi viac o modernom svete. A jeho charakteristika dvoma slovami? Neskorý kapitalizmus. Presne nato som pri sledovaní vášho filmu myslela. Sledujeme v ňom skupinu ľudí, ktorí sú podriadení nejakej hierarchizácii, musia poslúchať a musia slúžiť. Je v tom čosi odhumanizované, a to nechcem použiť slovo nehumánne, lebo by to bolo príliš. Rozmýšľala som, čo presne takýto pocit vyvoláva... Bude to...
Zobraziť všetky články