33. MFF Febiofest Bratislava Šampión Jana Nagyová Pulm a Adam Kubala vo filme Šampión. Foto: Continental film
Písmo: A- | A+

Otváracím filmom 33. ročníka MFF Febiofest Bratislava bude snímka o fenomenálnom krasokorčuliarovi Ondrejovi Nepelovi. Film Šampión mal špeciálnu predpremiéru počas Zimných olympijských hier Miláno – Cortina d’Ampezzo 2026. Festival ho predstaví 11. marca v Kine Lumière za účasti tvorcov a hercov. V exkluzívnych premiérach festival uvedie aj ďalšie dve česko-slovenské snímky – emotívnu drámu Tanec s medveďom a lúpežnícku krimikomédiu Poberta. Tá 16. marca festival slávnostne uzavrie.

Dobový film režiséra Jakuba Červenku Šampión je intenzívnou osobnou drámou mladého muža, ktorý po rokoch reprezentovania svojej vlasti túži po jedinom – opustiť zlatú klietku socialistického Československa a účinkovať v populárnej revue Holiday on Ice. Ondrej Nepela túži po slobode a možnosti milovať bez strachu. V tejto zraniteľnej chvíli však režim stupňuje svoj nátlak a postaví ho pred nekompromisné ultimátum.

„Oslovil ma nadčasový príbeh skromnej hviezdy svojho obdobia, ktorá túžila po osobnej slobode. Myšlienkou bolo zúžiť Ondrejov život do dvoch dní a vystavať dynamický príbeh, ktorý vrcholí na majstrovstvách sveta v roku 1973 v Bratislave, v deň jeho legendárnej voľnej jazdy. Na malom časovom priestore sme chceli ukázať všetky okolnosti, ktoré tomuto dňu 3. marca 1973 predchádzali a ktoré Ondreja formovali,“ vysvetľuje režisér. V hlavných úlohách sa predstavia Adam Kubala ako Ondrej Nepela a Jana Nagyová Pulm ako Hilda Múdra. Publikum sa môže tešiť aj na Karla Dobrého, Miroslava Hanuša, Romana Luknára, Alexandra Bártu či Jozefa Vajdu.

Príležitosť robí zlodeja

Silné česko-slovenské herecké obsadenie ponúkne aj druhý festivalový večer. V intímnej dráme režisérky Jitky Rudolfovej Tanec s medveďom účinkujú Zuzana Kronerová, Pavla Gajdošíková, Kryštof Hádek, Klára Melíšková, Vladimír Javorský, Tomáš Palonder a ďalší. Film je emotívnou sondou do partnerského vzťahu vystaveného zásadnej životnej skúške a citlivo zachytáva okamih, keď sa radosť z očakávaného dieťaťa stretáva so strachom, neistotou a tlakom okolia.

S podtitulom „Príležitosť robí zlodeja“ prichádza na Febiofest nová lúpežnícka komédia Poberta. Vznikla v réžii Ondřeja Hudečka, ktorý v roku 2016 získal na festivale Sundance Zvláštnu cenu poroty za réžiu krátkeho filmu Furiant. Hlavného „hrdinu“ Hudečkovej novinky, drobného zlodejíčka Lupyna, stvárnil Matyáš Řezníček. Po jeho boku sa predstavia držitelia Českého leva Václav Neužil a Stanislav Majer. Slovenské publikum uvidí aj Milana Mikulčíka, Martina Nahálku a Jána Jackuliaka. Autentickú atmosféru prostredia dotvárajú miestni neprofesionálni herci a slovácke nárečie. Film Poberta uvedie 33. ročník MFF Febiofest Bratislava ako zatvárací film v exkluzívnej premiére za účasti českej i slovenskej delegácie.

MFF Febiofest Bratislava organizuje Asociácia slovenských filmových klubov – ASFK. Hlavným spoluorganizátorom je Slovenský filmový ústav. Festival sa realizuje s podporou Audiovizuálneho fondu. Cinepassy na celý festival a program Visegrad Film Forum sú aktuálne v predpredaji za zvýhodnené ceny.

Autor:

Jana Nagyová Pulm a Adam Kubala vo filme Šampión. Foto: Continental film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články