33. MFF Febiofest Bratislava Šampión Jana Nagyová Pulm a Adam Kubala vo filme Šampión. Foto: Continental film
Písmo: A- | A+

Otváracím filmom 33. ročníka MFF Febiofest Bratislava bude snímka o fenomenálnom krasokorčuliarovi Ondrejovi Nepelovi. Film Šampión mal špeciálnu predpremiéru počas Zimných olympijských hier Miláno – Cortina d’Ampezzo 2026. Festival ho predstaví 11. marca v Kine Lumière za účasti tvorcov a hercov. V exkluzívnych premiérach festival uvedie aj ďalšie dve česko-slovenské snímky – emotívnu drámu Tanec s medveďom a lúpežnícku krimikomédiu Poberta. Tá 16. marca festival slávnostne uzavrie.

Dobový film režiséra Jakuba Červenku Šampión je intenzívnou osobnou drámou mladého muža, ktorý po rokoch reprezentovania svojej vlasti túži po jedinom – opustiť zlatú klietku socialistického Československa a účinkovať v populárnej revue Holiday on Ice. Ondrej Nepela túži po slobode a možnosti milovať bez strachu. V tejto zraniteľnej chvíli však režim stupňuje svoj nátlak a postaví ho pred nekompromisné ultimátum.

„Oslovil ma nadčasový príbeh skromnej hviezdy svojho obdobia, ktorá túžila po osobnej slobode. Myšlienkou bolo zúžiť Ondrejov život do dvoch dní a vystavať dynamický príbeh, ktorý vrcholí na majstrovstvách sveta v roku 1973 v Bratislave, v deň jeho legendárnej voľnej jazdy. Na malom časovom priestore sme chceli ukázať všetky okolnosti, ktoré tomuto dňu 3. marca 1973 predchádzali a ktoré Ondreja formovali,“ vysvetľuje režisér. V hlavných úlohách sa predstavia Adam Kubala ako Ondrej Nepela a Jana Nagyová Pulm ako Hilda Múdra. Publikum sa môže tešiť aj na Karla Dobrého, Miroslava Hanuša, Romana Luknára, Alexandra Bártu či Jozefa Vajdu.

Príležitosť robí zlodeja

Silné česko-slovenské herecké obsadenie ponúkne aj druhý festivalový večer. V intímnej dráme režisérky Jitky Rudolfovej Tanec s medveďom účinkujú Zuzana Kronerová, Pavla Gajdošíková, Kryštof Hádek, Klára Melíšková, Vladimír Javorský, Tomáš Palonder a ďalší. Film je emotívnou sondou do partnerského vzťahu vystaveného zásadnej životnej skúške a citlivo zachytáva okamih, keď sa radosť z očakávaného dieťaťa stretáva so strachom, neistotou a tlakom okolia.

S podtitulom „Príležitosť robí zlodeja“ prichádza na Febiofest nová lúpežnícka komédia Poberta. Vznikla v réžii Ondřeja Hudečka, ktorý v roku 2016 získal na festivale Sundance Zvláštnu cenu poroty za réžiu krátkeho filmu Furiant. Hlavného „hrdinu“ Hudečkovej novinky, drobného zlodejíčka Lupyna, stvárnil Matyáš Řezníček. Po jeho boku sa predstavia držitelia Českého leva Václav Neužil a Stanislav Majer. Slovenské publikum uvidí aj Milana Mikulčíka, Martina Nahálku a Jána Jackuliaka. Autentickú atmosféru prostredia dotvárajú miestni neprofesionálni herci a slovácke nárečie. Film Poberta uvedie 33. ročník MFF Febiofest Bratislava ako zatvárací film v exkluzívnej premiére za účasti českej i slovenskej delegácie.

MFF Febiofest Bratislava organizuje Asociácia slovenských filmových klubov – ASFK. Hlavným spoluorganizátorom je Slovenský filmový ústav. Festival sa realizuje s podporou Audiovizuálneho fondu. Cinepassy na celý festival a program Visegrad Film Forum sú aktuálne v predpredaji za zvýhodnené ceny.

Autor:

Jana Nagyová Pulm a Adam Kubala vo filme Šampión. Foto: Continental film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Peter Jaroš (22. 1. 1940 Hybe – 8. 11. 2026 Bratislava). Foto: Zuzana Mináčová/SFÚ

in memoriam Peter Jaroš (22. 1. 1940 – 8. 11. 2026)

Aby na svete vôbec mohol žiť, musel ho – či už v umení alebo aspoň súkromne – dennodenne ironicky glosovať. Život na Zemi ho k irónii nielen nabáda, ale aj vychováva. Tak nahliadal na tvorbu od svojich začiatkov Peter Jaroš. Dnes nikto nepochybuje, že jeho literárne aj sfilmované diela nesú práve túto stopu. Uznávaný slovenský spisovateľ, scenárista a dramaturg zomrel vo veku 86 rokov. Hybe, ktoré hýbe Keď sa povie Peter Jaroš, jednoznačne vyskočí v pamäti Tisícročná včela – monumentálna románová sága, ktorá sa zaradila medzi vrcholné diela slovenskej literatúry 20. storočia. Zachytil v nej tri generácie liptovskej murárskej rodiny Pichandovcov v období od konca 19. storočia po koniec prvej svetovej vojny. Ich život plynie v dedinke Hybe, odkiaľ Peter Jaroš sám pochádzal. Reálne, historicky presné prostredie bolo preňho mnohokrát silnou inšpiráciou, na ktorej mohol ako literát stavať svoje bizarné situácie, sny, mýty a symboliku v duchu magického realizmu. Narodil sa v roku 1940 ako prvorodený syn. Otec bol murár, mama skúsená a rozhľadená žena v domácnosti. Základnú školu vychodil v rodnej dedine Hybe, gymnázium v Liptovskom Hrádku. Napokon vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po škole chvíľu pôsobil ako redaktor vydavateľstva Mladé letá. Krátko nato, v rokoch 1964 – 1965, bol redaktorom týždenníka Kultúrny život. Potom do roku 1971 pôsobil...
Zobraziť všetky články