Záber z víťazného filmu Fest anče 2025 Zomrela som v Irpini ukrajinskej režisérky Anastasie Falileievej.

Najlepším krátkym slovenským animákom Fest Anče je Predohra

Písmo: A- | A+

V Žiline prebehol osemnásty ročník Medzinárodného festivalu animácie Fest Anča. Hlavnú cenu získal film o úteku z Kyjeva.

Obľúbená Fest Anča už pozná mená ocenených režisérok a režisérov. Medzinárodná porota vyzdvihla filmy reflektujúce dobu rozkladu, v akej žijeme, a zároveň sa dotýkajú témy našich tiel, ktorá sa týmto ročníkom niesla. Hlavnú cenu Anča Award získal film Zomrela som v Irpini režisérky Anastasiie Falileievej v ukrajinsko-česko-slovenskej koprodukcii a najlepším slovenským filmom je Predohra Jakuba Hronského. Keďže Fest Anča je vo svete slovenskej animácie jediným kvalifikačným festivalom na cenu Akadémie, oba filmy sa takto dostávajú o krok bližšie k získaniu Oscarovej sošky.

Najlepší krátky animovaný film

Film Zomrela som v Irpini ukrajinskej režisérky Anastasie Falileievej zobrazuje útek hlavnej protagonistky a jej priateľa z Kyjeva do Irpine počas udalostí 24. februára 2022. Medzinárodná porota v zložení Sara Koppel, Raman Djafari a Aneta Ozorek vyzdvihla prepojenie globálneho a osobného rozmeru filmu: „Ruská invázia na Ukrajinu, ktorá zničila celé komunity a pripravila o život tisíce ľudí, stále pretrváva. Uprostred tejto hrôzy je mladá žena uväznená v dome so svojím neverným priateľom a jeho rodičmi. Tento film ukazuje, ako sa prelína politický a osobný aspekt, a vytvára silný, emocionálne bohatý portrét reálnej skúsenosti človeka, ktorý prežil. Napriek všetkej bolesti v divákovi zanecháva nádej – a vieru v odolnosť a odpor.”

Vybuchujúce dievča na Fest Anči. Réžia Caroline Poggi a Jonathan Vinel.
Vybuchujúce dievča na Fest Anči. Réžia Caroline Poggi a Jonathan Vinel. Foto: Fest Anča

Čestné uznanie porota udelila francúzskemu filmu Vybuchujúce dievča francúzskeho režisérskeho dua Caroline Poggi a Jonathan Vinel. Film sleduje príbeh Candice, ktorá exploduje dva či trikrát denne. Porota o filme povedala: „Žiť v tejto dobe znamená žiť v časoch genocídy, útlaku, narastajúceho autoritárstva a klimatickej katastrofy. To, čo nás mnohých drží nad vodou, sú ľudia, ktorých milujeme – tí, ktorí nám dávajú pocit spolupatričnosti. Tento silný film dáva hlas bolestnému pocitu zo straty takejto lásky uprostred hrôz súčasného sveta. Je to varovanie: ak teraz niečo nezmeníme, neskončí sa to dobre.”

Najlepší študentský krátky animovaný film

Tá istá porota udelila Anča Award študentskému filmu Matkino dieťa režisérky Naomi Noir. Holandská snímka rozpráva o zlúčení materstva so starostlivosťou o syna so zdravotným znevýhodnením na plný úväzok. Porota vyzdvihla, ako film s citlivosťou a dôstojnosťou prináša príbeh o najzraniteľnejších členoch našej spoločnosti.

Matkino dieťa v holandskej réžii Naomi Noir. Foto: Fest Anča.
Matkino dieťa v holandskej réžii Naomi Noir. Foto: Fest Anča.

Čestné uznanie získal film, ktorý zobrazuje svet malého dieťaťa, ktoré čelí strate a nachádza útechu v láskyplnej predstavivosti. Ide o nemeckú snímku Hrušková záhrada autorky Shadab Shayegan, pôvodom z Iránu.

Najlepší slovenský krátky animovaný film

V slovenskej súťaži zvíťazil študentský film Predohra režiséra Jakuba Hronského z UMPRUM – Vysokej školy umeleckopriemyslovej v Prahe. Film zobrazuje humanoidný hmyz, ktorý svojou prítomnosťou a konaním neustále mení a transformuje okolitý svet bratislavského sídliska. Porota v zložení Sawako Kabuki, Lea Vidaković a João Gonzalez ocenila pôsobivú vizuálnu stránku a „kafkovskú“ atmosféru tohto filmu.

Najlepší slovenský krátky animovaný film Predohra v réžii Jakuba Hronského. Foto: Fest Anča.
Najlepší slovenský krátky animovaný film Predohra v réžii Jakuba Hronského. Foto: Fest Anča.

Čestné uznanie dostal film Varenie tvarov od Samuela Škrabálka zo slovenskej VŠMU. Táto študentská snímka zaujala svojou „jedinečnou kompozíciou záberov a surrealistickým stvárnením sveta.”

Najlepší animovaný videoklip a najlepší film pre deti

Videoklipová porota v zložení Aurelia Aasa, Tzor Edery a Martin Smatana udelila ocenenie Anča Award taiwanskej režisérke Jeci Chen za jej klip Castle. Spomínané trio bolo uchvátené zo slizkého sveta, inšpirovaného stredovekom, v ktorom sa telá používajú ako stavebný materiál.

Čestné uznanie dostal režisér Julian Gallese za videoklip s názvom Autopollo. Porota na tomto klipe z Kostariky ocenila originálnu estetiku a dynamickú prácu s kamerou.

Najlepší spomedzi filmov pre deti vybrala špeciálna detská porota, ktorá sa rozhodla udeliť ocenenie Anča Award belgickej snímke Bobelova kuchyňa od Fiony Rolland. Tá rozpráva o muchotrávke, ktorá pečie chutné koláče, no všetci sa ich boja jesť.

Bobelova kuchyňa belgickej režisérky Fiony Rolland. Foto: Fest Anča
Bobelova kuchyňa belgickej režisérky Fiony Rollandovej. Foto: Fest Anča
Autor:

Titulná fotografia: Záber z víťazného filmu Zomrela som v Irpini ukrajinskej režisérky Anastasie Falileievej. Foto: Fest Anča

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články