Neviditeľný Jan Gogola Jan Gogola vo filme Mareka Janičíka Neviditeľný Jan Gogola. Foto: Nový film
Písmo: A- | A+

Prostredníctvom osobného portrétu svojho bývalého profesora Jana Gogolu st. približuje režisér Marek Janičík podstatu dramaturgie. Film bude mať svetovú premiéru 30. mája na filmovom festivale MFF Zlín, slovenská premiéra sa uskutoční na IFF Art Film v Košiciach.

Jan Gogola je český dramaturg, pedagóg a scenárista, ktorý sa podieľal na tvorbe viac než šesťdesiatich celovečerných filmoch, desiatkach seriálov, animovaných filmov či divadelných inscenácii. Ako dramaturg sa podpísal pod viaceré detské a rodinné filmy. Dramaturgoval tiež také výrazné snímky ako Kouř (r. Tomáš Vorel, 1990), Requiem pro panenku (r. Filip Renč, 1991), Fany (r. Karel Kachyňa, 1995), Je treba zabiť Sekala (r. Vladimír Michálek, 1998), eŠteBák (r. Juraj Novota, 2011) či Nina (r. Juraj Lehotský, 2017). Vyučoval na FAMU, JAMU, Vyššej odbornej filmovej škole v Zlíne a Akadémii umení v Banskej Bystrici. Okrem iného bol aj vedúcim doktorandskej práce režiséra filmu Mareka Janičíka.

„Vtedy som s ním nadviazal hlbší vzťah aj preto, že sme mali občas spoločnú cestu autom do školy. Počas nej mi rozprával príbehy zo svojho života a ja som si až vtedy uvedomil, za akými veľkými projektami v profesionálnom živote stál. Napriek tomu, že stál pri celom mojom magisterskom štúdiu, zistil som, že som ho v podstate nepoznal,‟ spomína Marek Janičík. „Odborníkov a skutočných profesionálov si dnešný svet nevšíma, dokonca nimi opovrhuje: týka sa to vedcov, lekárov, ale aj pedagógov. A zvlášť, keď máte povolanie, ktoré – hoci ste v ňom uznávaný – je skoro neviditeľné: dramaturg. Väčšina ľudí ani len nevie, čo to dramaturgia je. A to som chcel divákom vysvetliť názorne,‟hovorí Marek Janičík pre Filmsk.sk.

Dôležitosť neviditeľných profesií

Film Neviditeľný Jan Gogola vyzýva divákov, aby si všímali dôležitosť neviditeľných profesií okolo seba. Poukazuje na to, akú mieru predvídavosti si vyžaduje každý jeden filmový zážitok a pýta sa divákov, ako a kde sa prelínajú naše príbehy, príbehy našej histórie a príbehy, ktorými sa obklopujeme.

Projekt bol zo začiatku koncipovaný ako krátkometrážna a osobná snímka. Marek Janičík je tak pod ním podpísaný nielen ako režisér a scenárista, ale tiež ako kameraman, zvukár aj strihač. Spoluscenáristom filmu je Ľubomír Viluda, strih mal na starosti Máté Csuport, zvuk Peter Vlkovič, zvukový mix Stanislav Králik, a hudbu Michal Štefan. O dramaturgiu sa postarali Ivan Ostrochovský, za Slovenskú televíziu a rozhlas Mária Šnircová a za Českú televíziu Martin Červenka.

Film Neviditeľný Jan Gogola vznikol v produkcii spoločnosti Nový film a jeho producentom je Peter Vlkovič. Koproducentmi filmu sú Marek Janičík, Mnohotoho, Notabene Film, STVR a ČT. Vo filme sa okrem Jana Gogolu st. objaví aj jeho syn, dramaturg a režisér dokumentárnych filmov Jan Gogola ml., Šimon Gogola, Zdeněk Svěrák, Slávek Horák, Ivan Ostrochovský, Juraj Nvota, Tomáš Vorel a ďalší.

Jan Gogola vo filme Mareka Janičíka Neviditeľný Jan Gogola. Foto: Nový film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia pod vedením Tomáša Danaya. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým táto partia neodišla na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články