Neviditeľný Jan Gogola Jan Gogola vo filme Mareka Janičíka Neviditeľný Jan Gogola. Foto: Nový film
Písmo: A- | A+

Prostredníctvom osobného portrétu svojho bývalého profesora Jana Gogolu st. približuje režisér Marek Janičík podstatu dramaturgie. Film bude mať svetovú premiéru 30. mája na filmovom festivale MFF Zlín, slovenská premiéra sa uskutoční na IFF Art Film v Košiciach.

Jan Gogola je český dramaturg, pedagóg a scenárista, ktorý sa podieľal na tvorbe viac než šesťdesiatich celovečerných filmoch, desiatkach seriálov, animovaných filmov či divadelných inscenácii. Ako dramaturg sa podpísal pod viaceré detské a rodinné filmy. Dramaturgoval tiež také výrazné snímky ako Kouř (r. Tomáš Vorel, 1990), Requiem pro panenku (r. Filip Renč, 1991), Fany (r. Karel Kachyňa, 1995), Je treba zabiť Sekala (r. Vladimír Michálek, 1998), eŠteBák (r. Juraj Novota, 2011) či Nina (r. Juraj Lehotský, 2017). Vyučoval na FAMU, JAMU, Vyššej odbornej filmovej škole v Zlíne a Akadémii umení v Banskej Bystrici. Okrem iného bol aj vedúcim doktorandskej práce režiséra filmu Mareka Janičíka.

Vtedy som s ním nadviazal hlbší vzťah aj preto, že sme mali občas spoločnú cestu autom do školy. Počas nej mi rozprával príbehy zo svojho života a ja som si až vtedy uvedomil, za akými veľkými projektami v profesionálnom živote stál. Napriek tomu, že stál pri celom mojom magisterskom štúdiu, zistil som, že som ho v podstate nepoznal,‟ spomína Marek Janičík. „Odborníkov a skutočných profesionálov si dnešný svet nevšíma, dokonca nimi opovrhuje: týka sa to vedcov, lekárov, ale aj pedagógov. A zvlášť, keď máte povolanie, ktoré – hoci ste v ňom uznávaný – je skoro neviditeľné: dramaturg. Väčšina ľudí ani len nevie, čo to dramaturgia je. A to som chcel divákom vysvetliť názorne,‟hovorí Marek Janičík pre Filmsk.sk.

Dôležitosť neviditeľných profesií

Film Neviditeľný Jan Gogola vyzýva divákov, aby si všímali dôležitosť neviditeľných profesií okolo seba. Poukazuje na to, akú mieru predvídavosti si vyžaduje každý jeden filmový zážitok a pýta sa divákov, ako a kde sa prelínajú naše príbehy, príbehy našej histórie a príbehy, ktorými sa obklopujeme.

Projekt bol zo začiatku koncipovaný ako krátkometrážna a osobná snímka. Marek Janičík je tak pod ním podpísaný nielen ako režisér a scenárista, ale tiež ako kameraman, zvukár aj strihač. Spoluscenáristom filmu je Ľubomír Viluda, strih mal na starosti Máté Csuport, zvuk Peter Vlkovič, zvukový mix Stanislav Králik, a hudbu Michal Štefan. O dramaturgiu sa postarali Ivan Ostrochovský, za Slovenskú televíziu a rozhlas Mária Šnircová a za Českú televíziu Martin Červenka.

Film Neviditeľný Jan Gogola vznikol v produkcii spoločnosti Nový film a jeho producentom je Peter Vlkovič. Koproducentmi filmu sú Marek Janičík, Mnohotoho, Notabene Film, STVR a ČT. Vo filme sa okrem Jana Gogolu st. objaví aj jeho syn, dramaturg a režisér dokumentárnych filmov Jan Gogola ml., Šimon Gogola, Zdeněk Svěrák, Slávek Horák, Ivan Ostrochovský, Juraj Nvota, Tomáš Vorel a ďalší.

Jan Gogola vo filme Mareka Janičíka Neviditeľný Jan Gogola. Foto: Nový film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články