Neviditeľný Jan Gogola Jan Gogola vo filme Mareka Janičíka Neviditeľný Jan Gogola. Foto: Nový film
Písmo: A- | A+

Prostredníctvom osobného portrétu svojho bývalého profesora Jana Gogolu st. približuje režisér Marek Janičík podstatu dramaturgie. Film bude mať svetovú premiéru 30. mája na filmovom festivale MFF Zlín, slovenská premiéra sa uskutoční na IFF Art Film v Košiciach.

Jan Gogola je český dramaturg, pedagóg a scenárista, ktorý sa podieľal na tvorbe viac než šesťdesiatich celovečerných filmoch, desiatkach seriálov, animovaných filmov či divadelných inscenácii. Ako dramaturg sa podpísal pod viaceré detské a rodinné filmy. Dramaturgoval tiež také výrazné snímky ako Kouř (r. Tomáš Vorel, 1990), Requiem pro panenku (r. Filip Renč, 1991), Fany (r. Karel Kachyňa, 1995), Je treba zabiť Sekala (r. Vladimír Michálek, 1998), eŠteBák (r. Juraj Novota, 2011) či Nina (r. Juraj Lehotský, 2017). Vyučoval na FAMU, JAMU, Vyššej odbornej filmovej škole v Zlíne a Akadémii umení v Banskej Bystrici. Okrem iného bol aj vedúcim doktorandskej práce režiséra filmu Mareka Janičíka.

Vtedy som s ním nadviazal hlbší vzťah aj preto, že sme mali občas spoločnú cestu autom do školy. Počas nej mi rozprával príbehy zo svojho života a ja som si až vtedy uvedomil, za akými veľkými projektami v profesionálnom živote stál. Napriek tomu, že stál pri celom mojom magisterskom štúdiu, zistil som, že som ho v podstate nepoznal,‟ spomína Marek Janičík. „Odborníkov a skutočných profesionálov si dnešný svet nevšíma, dokonca nimi opovrhuje: týka sa to vedcov, lekárov, ale aj pedagógov. A zvlášť, keď máte povolanie, ktoré – hoci ste v ňom uznávaný – je skoro neviditeľné: dramaturg. Väčšina ľudí ani len nevie, čo to dramaturgia je. A to som chcel divákom vysvetliť názorne,‟hovorí Marek Janičík pre Filmsk.sk.

Dôležitosť neviditeľných profesií

Film Neviditeľný Jan Gogola vyzýva divákov, aby si všímali dôležitosť neviditeľných profesií okolo seba. Poukazuje na to, akú mieru predvídavosti si vyžaduje každý jeden filmový zážitok a pýta sa divákov, ako a kde sa prelínajú naše príbehy, príbehy našej histórie a príbehy, ktorými sa obklopujeme.

Projekt bol zo začiatku koncipovaný ako krátkometrážna a osobná snímka. Marek Janičík je tak pod ním podpísaný nielen ako režisér a scenárista, ale tiež ako kameraman, zvukár aj strihač. Spoluscenáristom filmu je Ľubomír Viluda, strih mal na starosti Máté Csuport, zvuk Peter Vlkovič, zvukový mix Stanislav Králik, a hudbu Michal Štefan. O dramaturgiu sa postarali Ivan Ostrochovský, za Slovenskú televíziu a rozhlas Mária Šnircová a za Českú televíziu Martin Červenka.

Film Neviditeľný Jan Gogola vznikol v produkcii spoločnosti Nový film a jeho producentom je Peter Vlkovič. Koproducentmi filmu sú Marek Janičík, Mnohotoho, Notabene Film, STVR a ČT. Vo filme sa okrem Jana Gogolu st. objaví aj jeho syn, dramaturg a režisér dokumentárnych filmov Jan Gogola ml., Šimon Gogola, Zdeněk Svěrák, Slávek Horák, Ivan Ostrochovský, Juraj Nvota, Tomáš Vorel a ďalší.

Jan Gogola vo filme Mareka Janičíka Neviditeľný Jan Gogola. Foto: Nový film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Neviditeľný Jan Gogola Jan Gogola vo filme Mareka Janičíka Neviditeľný Jan Gogola. Foto: Nový film

Neviditeľného Jana Gogolu uvidí MFF Zlín aj Art Film

Prostredníctvom osobného portrétu svojho bývalého profesora Jana Gogolu st. približuje režisér Marek Janičík podstatu dramaturgie. Film bude mať svetovú premiéru 30. mája na filmovom festivale MFF Zlín, slovenská premiéra sa uskutoční na IFF Art Film v Košiciach. Jan Gogola je český dramaturg, pedagóg a scenárista, ktorý sa podieľal na tvorbe viac než šesťdesiatich celovečerných filmoch, desiatkach seriálov, animovaných filmov či divadelných inscenácii. Ako dramaturg sa podpísal pod viaceré detské a rodinné filmy. Dramaturgoval tiež také výrazné snímky ako Kouř (r. Tomáš Vorel, 1990), Requiem pro panenku (r. Filip Renč, 1991), Fany (r. Karel Kachyňa, 1995), Je treba zabiť Sekala (r. Vladimír Michálek, 1998), eŠteBák (r. Juraj Novota, 2011) či Nina (r. Juraj Lehotský, 2017). Vyučoval na FAMU, JAMU, Vyššej odbornej filmovej škole v Zlíne a Akadémii umení v Banskej Bystrici. Okrem iného bol aj vedúcim doktorandskej práce režiséra filmu Mareka Janičíka. „Vtedy som s ním nadviazal hlbší vzťah aj preto, že sme mali občas spoločnú cestu autom do školy. Počas nej mi rozprával príbehy zo svojho života a ja som si až vtedy uvedomil, za akými veľkými projektami v profesionálnom živote stál. Napriek tomu, že stál pri celom mojom magisterskom štúdiu, zistil som, že som ho v podstate nepoznal,‟ spomína Marek Janičík. „Odborníkov a skutočných profesionálov si dnešný svet nevšíma,...
72. MFKF Oberhausen AI Záber z filmu Mishaps in Spacetime (r. Caio Amado Soares, 2025). Foto: MFF Oberhausen

ohlasy 72. MFKF Oberhausen

Celkový profil 72. ročníka Medzinárodného festivalu krátkych filmov v Oberhausene, ktorý sa uskutočnil v dňoch od 28. apríla do 3. mája, určovali predovšetkým témy produkcie a používania obrazov generatívnej umelej inteligencie v súčasnej audiovizuálnej tvorbe a zároveň snaha o prehlbovanie jej festivalovej kurátorskej či inej filmovokritickej reflexie. Umelá inteligencia už síce nie je vo filme novou témou, avšak naše prístupy k nej, ako aj očakávania ňou nabudené, ostávajú príznačne exploatačné, teda krátkozraké. Ako sa na festivale vyjadril teoretik médií Jan Distelmeyer z Postupimskej univerzity, pri AI sa stále zameriavame na jej budúcnosť, na to, čím sa stane, ako nás zachráni alebo zničí. Nemáme čas riešiť jej súčasnosť, nejdeme mimo vybrané rozhranie a pri výsledkoch našich zadaní hlavne radi tušíme, aké dokonalé ešte len budú. Záber z filmu Anatomy of Non-Fact. Chapter1 – AI Hyperrealism (r. Martyna Marciniak, 2024). Foto: MFKF Oberhausen Strata kontaktu s realitou vyvoláva najviac obáv a podobne ako pri predošlých mediálnych transformáciách (od nástupu fotografie) nanovo vracia do hry úvahy o pravosti či pravdivosti obrazov: od médií 20. storočia, ktoré boli založené na vizuálnej evidencii (toto bolo; fotografia ako emanácia referenta) sme vykročili k AI, kde sa už referencia stáva prvotnou mnohosťou, je predmetom výpočtov, spriemerovania, vecou štatistiky a pravdepodobnosti. Ide opäť o nástroj, ktorý radikálne inak konštruuje a manipuluje skutočnosť....
recenzia Pillion Alexander Skarsgård vo filme Pillion. Foto: ASFK

recenzia Pillion

Pillion je spolujazdec. Ten, na ktorého pocitoch nezáleží, ten druhý, submisívny. Pillion je Colin. Colin bojuje za všetky vedľajšie postavy, ktoré odovzdane čakajú, dúfajú, ktoré cítia, a ktoré majú vlastné potreby, aj keď ich často potláčajú. Príbeh filmu Pillion sa divákovi prihovára srdcom, ľudsky, svojou úprimnosťou vyrazí dych a na konci zanechá silný katarzný zážitok. Film v slovenskej premiére uviedol Medzinárodný filmový festival Febiofest 2026 Bratislava v marci, od 14. mája prišiel aj do bežnej distribúcie. Talentovaný a introvertný Colin žije v malej dedine pri Londýne so svojimi rodičmi. Jeho mama má rakovinu a otec pomaly prichádza o úsmev. Mama sa snaží, aby si jej syn niekoho našiel; no snaží sa omnoho viac, ako sám Colin, a dohodne mu rande s cudzím mužom. Colin sa však po svojom speváckom vystúpení zadíva do záhadného krásavca v koženej bunde. Neznámy si dokonca všimne jeho! Na servítku napíše, kde a kedy ho Colin môže stretnúť a nechá mu ju na stole.  Colin sa cíti poctený, že motorkár túži po jeho spoločnosti. O tom, či sa dostaví na určené miesto, vôbec nepochybuje. Stretnutie spustí rad situácií, ktoré mu pomôžu zistiť, kým skutočne je, a čo naozaj potrebuje. Snímka Pillion sa rúti kamsi do temného neznáma, no so silným posolstvom aplikovateľným pre každú toxickú lásku. Submisívny a dominantný Vzťahovú psychologickú drámu...
Zobraziť všetky články