Záber z filmu 2000 metrov od Andrivky ukrajinského režiséra Mstyslava Chernova.

Oceňované filmy na festivale Jeden svet

Písmo: A- | A+

Festival Jeden svet, ktorý sa koná od 21. do 26. októbra v bratislavskom Kine Lumière, už zverejnil kompletný program a spustil predaj lístkov. Na plátna slovenských kín prináša oceňovanú dokumentárnu tvorbu.

Minulý rok získal režisér Mstyslav Chernov Oscara za svoj film 20 dní v Mariupole. Festival Jeden svet prináša tento rok jeho nový dokumentárny film 2000 metrov do Andrivky, ktorým svoj 26. ročník slávnostne otvorí. 

Vojnový dokument 2000 metrov do Andrivky prináša obrazy z prvej línie, kde sa každý centimeter stáva otázkou života a smrti. Zatiaľ čo v časoch mieru sú dva kilometre takmer nepostrehnuteľnou vzdialenosťou, v čase vojny sa pri bitke o strategicky významnú dedinu na východe Ukrajiny bojuje o každý centimeter. V dvoch kilometroch je odrazu všetko – spálené stromy, zničená príroda, nepriateľstvo, zúfalstvo a neľútostný boj na život a na smrť. Film získal Cenu za najlepšiu réžiu v kategórii Svetový dokumentárny film na festivale Sundance ako aj F:ACT Award na CPH:DOX v Kodani.

Slávnostné otvorenie festivalu spojené s projekciou filmu 2000 metrov do Andrivky bude prístupné aj verejnosti s cinepassom alebo lístkom. Zároveň bude vybavené audiokomentárom a popisnými titulkami pre publikum so sluchovým či zrakovým znevýhodnením.

Ovenčené vavrínmi

Filmov, ktoré si zo sveta odnášajú významné ocenenia, bude na festivale Jeden svet viacero. Sekcia Ovenčené vavrínmi prinesie spolu tri výnimočné dokumentárne počiny. Okrem spomínaného filmu 2000 metrov do Andrivky nás na ukrajinský vojnový front prenesie aj dokument Militantropos, ktorý mal tento rok premiéru na festivale v Cannes. Odhaľuje životy ľudí rozvrátené vojnou – od tých, čo utekajú, cez tých, čo prišli o všetko, až po tých, ktorí zostali, aby vzdorovali a bojovali. Militantropos skúma, nakoľko sa človek stáva súčasťou vojny a vojna, naopak, preniká do jeho bytia. Po projekcii filmu prebehne diskusia s jeho kameramankou Khrystynou Lizogub a producentom Eugenom Rachkovským.

Trojicu filmov dopĺňa snímok Hosť, ktorý nás zavedie do pohraničnej oblasti medzi Poľskom a Bieloruskom, kde poľská rodina prichýli sýrskeho utečenca. Hoci ich oddeľuje jazyková bariéra, začne sa medzi nimi formovať isté puto. Čas je však neúprosný, možnosti na únik takmer neexistujúce. Film získal Cenu za najlepšiu kameru na jednom z najvýznamnejších dokumentárnych podujatí na svete, IDFA v Amsterdame. S jeho kameramanom Zvikom Portnoyom a režisérkou Zuzanou Solakiewicz sa publikum Jedného sveta stretne naživo v diskusii po filme.

Benefičné tetovanie aj koncerty na podporu rodín v Gaze

Oscara si tento rok odniesol aj ďalší dokumentárny film premietaný na festivale Jeden svet – ide o svedectvo utrpenia palestínskych rodín No Other Land. Táto téma bude rezonovať aj na 26. ročníku festivalu, a to prostredníctvom dokumentárneho filmu Vykroč s dušou na dlani. Premiéru mal na festivale v Cannes, kde si získal veľkú pozornosť publika. Filmárka Sepideh Farsi natočila film ako reakciu na pretrvávajúce masové vraždenie Palestínčanov a Palestínčanok.

Film vznikol vďaka Fatime Hassouna, očami ktorej filmárka cez dokumentovanie vojny v Gaze prejavovala svoj odpor. Režisérka sa zase stala jej spojením s okolitým svetom. Spoločný kontakt udržali pri živote takmer rok a film vznikol z fragmentov zvukového a obrazového materiálu, ktorý si za ten čas vymenili. Dokument Vykroč s dušou na dlani bude mať aj svojho predskokana, film slovenského režiséra Teodora Vladára. Snímka Ceasefire sleduje jordánsko-palestínsku umelkyňu Nawras, ktorá už štyri roky žije v Bratislave.

Uvedené filmy doplnia aj sprievodné podujatia. Publikum sa môže tešiť na benefičné tetovanie na podporu rodín v Gaze, ale aj na koncerty či afterparty v bratislavskej Novej Cvernovke. Sprievodných podujatí aj filmov však bude omnoho viac.

Všetky informácie aj kompletný program festivalu s 30 dokumentárnymi filmami nájdete na stránke www.jedensvet.sk.

Hlavným organizátorom festivalu je nezisková organizácia Človek v ohrození.

Autor:

Záber z filmu 2000 metrov od Andrivky ukrajinského režiséra Mstyslava Chernova. Foto: Jeden svet

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Otec Oscar Herečka Aňa Geislerová, producentka Veronika Paštéková a producent Anton Škreko. Foto: archív Veroniky Paštékovej

Kam dôjde Otec na ceste k Oscarom?

Slovenským kandidátom na Oscara v kategórii medzinárodných filmov je tento rok snímka Otec Terezy Nvotovej. To, či dostane šancu priblížiť sa k Oscarovi, sa dozvieme už 16. decembra, keď americká Akadémia filmových umení a vied zverejní takzvaný shortlist s pätnástkou predvybraných filmov. Z nich vzíde pätica nominovaných titulov. O tom, že Slovensko bude v oscarovom súboji zastupovať Otec, sa jeho tvorcovia dozvedeli v deň slovenskej premiéry filmu na festivale Cinematik 10. septembra. „Je to trochu nešťastné, lebo iné krajiny už pracovali na kampani. Tá pozostáva zo zabezpečenia PR agentúry v Amerike – my máme aj európsku agentúru a tiež agentúry na sociálne siete. Vzhľadom na krátkosť času bolo ťažké zabezpečiť skúsené, ale zároveň cenovo dostupné agentúry,“ vysvetľuje pre filmsk.sk producentka Otca Veronika Paštéková zo spoločnosti DANAE Production. Kvituje, že tvorcom vyšiel v ústrety Audiovizuálny fond a promptne hodnotil ich žiadosť o podporu reprezentácie Slovenska v súvislosti s domácou oscarovou nomináciou. „Inak by sme museli čakať na výsledky až niekedy do decembra,“ hovorí Paštéková a dodáva, že na prezentáciu filmu v zahraničí v súvislosti s Oscarmi zohnali financie aj z ďalších súkromných zdrojov a tiež ich podporila televízia Joj. Rady od skúsených kolegov O kampani sa tvorcovia radili aj s kolegami zo zahraničia. „Vo chvíli, keď sme sa dozvedeli o nominácii, radili sme sa s českým koprodukčným partnerom moloko film, s Jiřím Mádlom (ten sa vlani...
recenzia Potopa Sára Chripáková vo filme Potopa. Foto: Continental film/Oliver Záhlava

recenzia Potopa

Trojicu silných debutov roku 2025 uzatvára film Potopa Martina Gondu. Podobne ako Nepela Gregora Valentoviča a Hore je nebo v doline som ja Kataríny Gramatovej ide o filmový príspevok ku kolektívnej identite Slovenska. S prvým ho spája historická doba štátneho socializmu, s druhým vykreslenie života izolovanej vidieckej komunity. Gonda sa v Potope vrátil do kraja, kam zasadil už svoj absolventský film Pura Vida (2019). Okrem autentického prostredia a obsadenia rolí nehercami využil aj tentokrát v dialógoch rusínčinu. Casting spája neopozerané tváre z Rusínskeho národného divadla Alexandra Duchnoviča s typovo vhodne obsadenými a režijne výborne vedenými neherečkami a nehercami. Ide o prvý celovečerný hraný film nakrútený dominantne v jazyku štvrtej najväčšej národnostnej menšiny na Slovensku. Pre látku, ktorú spracúva, je to kľúčové. Pojednáva totiž o pamäti miesta, kultúrnej identite a traume vysídlenia. Jazyk, ktorým postavy rozprávajú, vyrastá priamo z krajiny a jej tradícií – zračí sa v ňom spôsob myslenia i života. Krajina zvaná Starina Nomen-omen: Starina. Dnes najväčšia vodná nádrž na pitnú vodu na Slovensku. Názov dostala podľa jednej zo siedmich zatopených rusínskych obcí, z ktorých sa muselo obyvateľstvo vysťahovať. Staré dediny, ktoré si naprieč generáciami zachovávali spôsob života, jazyk i tradície, museli ustúpiť novému životu v socialistickom zriadení. Nebol to ojedinelý príbeh. Počas štyroch povojnových dekád takto zanikli desiatky dedín pri výstavbe Oravskej priehrady, Domaše, Liptovskej Mary a Novej Bystrice....
Zobraziť všetky články