Záber z filmu 2000 metrov od Andrivky ukrajinského režiséra Mstyslava Chernova.

Oceňované filmy na festivale Jeden svet

Písmo: A- | A+

Festival Jeden svet, ktorý sa koná od 21. do 26. októbra v bratislavskom Kine Lumière, už zverejnil kompletný program a spustil predaj lístkov. Na plátna slovenských kín prináša oceňovanú dokumentárnu tvorbu.

Minulý rok získal režisér Mstyslav Chernov Oscara za svoj film 20 dní v Mariupole. Festival Jeden svet prináša tento rok jeho nový dokumentárny film 2000 metrov do Andrivky, ktorým svoj 26. ročník slávnostne otvorí. 

Vojnový dokument 2000 metrov do Andrivky prináša obrazy z prvej línie, kde sa každý centimeter stáva otázkou života a smrti. Zatiaľ čo v časoch mieru sú dva kilometre takmer nepostrehnuteľnou vzdialenosťou, v čase vojny sa pri bitke o strategicky významnú dedinu na východe Ukrajiny bojuje o každý centimeter. V dvoch kilometroch je odrazu všetko – spálené stromy, zničená príroda, nepriateľstvo, zúfalstvo a neľútostný boj na život a na smrť. Film získal Cenu za najlepšiu réžiu v kategórii Svetový dokumentárny film na festivale Sundance ako aj F:ACT Award na CPH:DOX v Kodani.

Slávnostné otvorenie festivalu spojené s projekciou filmu 2000 metrov do Andrivky bude prístupné aj verejnosti s cinepassom alebo lístkom. Zároveň bude vybavené audiokomentárom a popisnými titulkami pre publikum so sluchovým či zrakovým znevýhodnením.

Ovenčené vavrínmi

Filmov, ktoré si zo sveta odnášajú významné ocenenia, bude na festivale Jeden svet viacero. Sekcia Ovenčené vavrínmi prinesie spolu tri výnimočné dokumentárne počiny. Okrem spomínaného filmu 2000 metrov do Andrivky nás na ukrajinský vojnový front prenesie aj dokument Militantropos, ktorý mal tento rok premiéru na festivale v Cannes. Odhaľuje životy ľudí rozvrátené vojnou – od tých, čo utekajú, cez tých, čo prišli o všetko, až po tých, ktorí zostali, aby vzdorovali a bojovali. Militantropos skúma, nakoľko sa človek stáva súčasťou vojny a vojna, naopak, preniká do jeho bytia. Po projekcii filmu prebehne diskusia s jeho kameramankou Khrystynou Lizogub a producentom Eugenom Rachkovským.

Trojicu filmov dopĺňa snímok Hosť, ktorý nás zavedie do pohraničnej oblasti medzi Poľskom a Bieloruskom, kde poľská rodina prichýli sýrskeho utečenca. Hoci ich oddeľuje jazyková bariéra, začne sa medzi nimi formovať isté puto. Čas je však neúprosný, možnosti na únik takmer neexistujúce. Film získal Cenu za najlepšiu kameru na jednom z najvýznamnejších dokumentárnych podujatí na svete, IDFA v Amsterdame. S jeho kameramanom Zvikom Portnoyom a režisérkou Zuzanou Solakiewicz sa publikum Jedného sveta stretne naživo v diskusii po filme.

Benefičné tetovanie aj koncerty na podporu rodín v Gaze

Oscara si tento rok odniesol aj ďalší dokumentárny film premietaný na festivale Jeden svet – ide o svedectvo utrpenia palestínskych rodín No Other Land. Táto téma bude rezonovať aj na 26. ročníku festivalu, a to prostredníctvom dokumentárneho filmu Vykroč s dušou na dlani. Premiéru mal na festivale v Cannes, kde si získal veľkú pozornosť publika. Filmárka Sepideh Farsi natočila film ako reakciu na pretrvávajúce masové vraždenie Palestínčanov a Palestínčanok.

Film vznikol vďaka Fatime Hassouna, očami ktorej filmárka cez dokumentovanie vojny v Gaze prejavovala svoj odpor. Režisérka sa zase stala jej spojením s okolitým svetom. Spoločný kontakt udržali pri živote takmer rok a film vznikol z fragmentov zvukového a obrazového materiálu, ktorý si za ten čas vymenili. Dokument Vykroč s dušou na dlani bude mať aj svojho predskokana, film slovenského režiséra Teodora Vladára. Snímka Ceasefire sleduje jordánsko-palestínsku umelkyňu Nawras, ktorá už štyri roky žije v Bratislave.

Uvedené filmy doplnia aj sprievodné podujatia. Publikum sa môže tešiť na benefičné tetovanie na podporu rodín v Gaze, ale aj na koncerty či afterparty v bratislavskej Novej Cvernovke. Sprievodných podujatí aj filmov však bude omnoho viac.

Všetky informácie aj kompletný program festivalu s 30 dokumentárnymi filmami nájdete na stránke www.jedensvet.sk.

Hlavným organizátorom festivalu je nezisková organizácia Človek v ohrození.

Autor:

Záber z filmu 2000 metrov od Andrivky ukrajinského režiséra Mstyslava Chernova. Foto: Jeden svet

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články