Záber z filmu 2000 metrov od Andrivky ukrajinského režiséra Mstyslava Chernova.

Oceňované filmy na festivale Jeden svet

Písmo: A- | A+

Festival Jeden svet, ktorý sa koná od 21. do 26. októbra v bratislavskom Kine Lumière, už zverejnil kompletný program a spustil predaj lístkov. Na plátna slovenských kín prináša oceňovanú dokumentárnu tvorbu.

Minulý rok získal režisér Mstyslav Chernov Oscara za svoj film 20 dní v Mariupole. Festival Jeden svet prináša tento rok jeho nový dokumentárny film 2000 metrov do Andrivky, ktorým svoj 26. ročník slávnostne otvorí. 

Vojnový dokument 2000 metrov do Andrivky prináša obrazy z prvej línie, kde sa každý centimeter stáva otázkou života a smrti. Zatiaľ čo v časoch mieru sú dva kilometre takmer nepostrehnuteľnou vzdialenosťou, v čase vojny sa pri bitke o strategicky významnú dedinu na východe Ukrajiny bojuje o každý centimeter. V dvoch kilometroch je odrazu všetko – spálené stromy, zničená príroda, nepriateľstvo, zúfalstvo a neľútostný boj na život a na smrť. Film získal Cenu za najlepšiu réžiu v kategórii Svetový dokumentárny film na festivale Sundance ako aj F:ACT Award na CPH:DOX v Kodani.

Slávnostné otvorenie festivalu spojené s projekciou filmu 2000 metrov do Andrivky bude prístupné aj verejnosti s cinepassom alebo lístkom. Zároveň bude vybavené audiokomentárom a popisnými titulkami pre publikum so sluchovým či zrakovým znevýhodnením.

Ovenčené vavrínmi

Filmov, ktoré si zo sveta odnášajú významné ocenenia, bude na festivale Jeden svet viacero. Sekcia Ovenčené vavrínmi prinesie spolu tri výnimočné dokumentárne počiny. Okrem spomínaného filmu 2000 metrov do Andrivky nás na ukrajinský vojnový front prenesie aj dokument Militantropos, ktorý mal tento rok premiéru na festivale v Cannes. Odhaľuje životy ľudí rozvrátené vojnou – od tých, čo utekajú, cez tých, čo prišli o všetko, až po tých, ktorí zostali, aby vzdorovali a bojovali. Militantropos skúma, nakoľko sa človek stáva súčasťou vojny a vojna, naopak, preniká do jeho bytia. Po projekcii filmu prebehne diskusia s jeho kameramankou Khrystynou Lizogub a producentom Eugenom Rachkovským.

Trojicu filmov dopĺňa snímok Hosť, ktorý nás zavedie do pohraničnej oblasti medzi Poľskom a Bieloruskom, kde poľská rodina prichýli sýrskeho utečenca. Hoci ich oddeľuje jazyková bariéra, začne sa medzi nimi formovať isté puto. Čas je však neúprosný, možnosti na únik takmer neexistujúce. Film získal Cenu za najlepšiu kameru na jednom z najvýznamnejších dokumentárnych podujatí na svete, IDFA v Amsterdame. S jeho kameramanom Zvikom Portnoyom a režisérkou Zuzanou Solakiewicz sa publikum Jedného sveta stretne naživo v diskusii po filme.

Benefičné tetovanie aj koncerty na podporu rodín v Gaze

Oscara si tento rok odniesol aj ďalší dokumentárny film premietaný na festivale Jeden svet – ide o svedectvo utrpenia palestínskych rodín No Other Land. Táto téma bude rezonovať aj na 26. ročníku festivalu, a to prostredníctvom dokumentárneho filmu Vykroč s dušou na dlani. Premiéru mal na festivale v Cannes, kde si získal veľkú pozornosť publika. Filmárka Sepideh Farsi natočila film ako reakciu na pretrvávajúce masové vraždenie Palestínčanov a Palestínčanok.

Film vznikol vďaka Fatime Hassouna, očami ktorej filmárka cez dokumentovanie vojny v Gaze prejavovala svoj odpor. Režisérka sa zase stala jej spojením s okolitým svetom. Spoločný kontakt udržali pri živote takmer rok a film vznikol z fragmentov zvukového a obrazového materiálu, ktorý si za ten čas vymenili. Dokument Vykroč s dušou na dlani bude mať aj svojho predskokana, film slovenského režiséra Teodora Vladára. Snímka Ceasefire sleduje jordánsko-palestínsku umelkyňu Nawras, ktorá už štyri roky žije v Bratislave.

Uvedené filmy doplnia aj sprievodné podujatia. Publikum sa môže tešiť na benefičné tetovanie na podporu rodín v Gaze, ale aj na koncerty či afterparty v bratislavskej Novej Cvernovke. Sprievodných podujatí aj filmov však bude omnoho viac.

Všetky informácie aj kompletný program festivalu s 30 dokumentárnymi filmami nájdete na stránke www.jedensvet.sk.

Hlavným organizátorom festivalu je nezisková organizácia Človek v ohrození.

Autor:

Záber z filmu 2000 metrov od Andrivky ukrajinského režiséra Mstyslava Chernova. Foto: Jeden svet

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

spravodlivé podmienky pre tvorcov Diskusný panel počas konferencie Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za spravodlivé podmienky pre európskych tvorcov a tvorkyne). Foto: Tomasz Kaczor, Creative Europe Desk Poland

ohlasy Aj kreativita je práca

Minulý mesiac som sa vo Varšave zúčastnil konferencie, ktorá tematizovala sociálnu situáciu a pracovné podmienky v kultúre. Práca v kultúre má totiž svoje špecifiká. Vo vysokej miere je projektového charakteru, s čím je spojená nestabilita príjmov. Núti k štatútu SZČO, aj keď má charakter závislej činnosti, alebo je slabo finančne ohodnotená nielen vzhľadom na vzdelanie, v mnohých prípadoch je, dokonca, neplatená. Pre ľudí pracujúcich v kultúre to okrem iného znamená finančnú neistotu, sťažený prístup k sociálnemu zabezpečeniu či nutnosť viacerých zamestnaní, neraz mimo odboru – prípadne rovno odchod z odboru. Navyše, možnosť kolektívne vyjednávať je legislatívne obmedzená. Situácia sa však pomaly mení – respektíve, minimálne sa o potrebe štruktúrnych zmien viac diskutuje. Zápas za lepšie pracovné podmienky v kultúre trvá už dlho. Zdá sa však, že nedávna pandémia naplno odhalila, v akých prekérnych podmienkach ľudia pracujúci v kultúre dlhodobo fungujú. Viaceré krajiny to viedlo k snahám o reformy. Napríklad poľská vláda nedávno schválila návrh zákona o sociálnom poistení umelkýň a umelcov a momentálne sa o ňom rokuje v parlamente. V tomto kontexte organizovala 11. júna poľská kancelária Creative Europe Desk v spolupráci s Európskym audiovizuálnym observatóriom spomínanú konferenciu s názvom Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za...
Prameň Záber z filmu Prameň. Foto: Filmtopia

Prameň – ako sa stane, že aj dobrý človek napomáha zlu?

Po svetovej premiére na MFF Karlovy Vary prichádza najnovší film režiséra a producenta Ivana Ostrochovského Prameň od 23. júla aj do slovenských kín. Ešte predtým ho uvedú v sérii predpremiér od 14. júla v bratislavských kinách Lumiére, Edison Filmhub a Nostalgia a takisto v kinách v Rimavskej Sobote a Nitre. Snímka sa vracia do Československa 80. rokov a rozpráva o nútených sterilizáciách Rómok. V Karlových Varoch sa film premietal v Hlavnej súťaži a získal Cenu FIPRESCI pre najlepší film Hlavnej súťaže. „Presvedčila ma najmä téma filmu, ktorá nielenže nebola nikdy v našom prostredí autorsky spracovaná, ale je veľmi málo adresovanou časťou našej histórie. Napriek tomu, že sú nútené sterilizácie rómskych žien niečo, čo spájame hlavne s minulým režimom, faktom je, že pokračovali aj v 90. rokoch, a existuje presvedčenie, že sa do nejakej miery dejú dodnes,“ povedala producentka Prameňa Katarína Tomková zo spoločnosti Punkchart films. Film produkovala spolu s Ivanom Ostrochovským a Albertom Malinovským. Chcel urobiť film o nádeji „Nechcel som nakrútiť film o monštrách a obetiach, ale o tom, ako sa pragmatické úmysly môžu zmeniť na nespravodlivosť, keď prestaneme vidieť jednotlivca a začneme veriť abstraktným predstavám o tom, čo je správne a prospešné pre spoločnosť. O tom, ako ľahko dokážeme racionalizovať svoje presvedčenia,“ hovorí Ivan Ostrochovský. Pod film sa spolu s Marekom Leščákom podpísal aj...
Zobraziť všetky články