Oscar 2026 shortlist slovenský film 2025 Záber z filmu Hurikán. Foto: Artichoke

Otec si na Oscara nesiahne, na shortliste sú animáky so slovenskou účasťou

Písmo: A- | A+

Americká Akadémia filmových umení a vied zverejnila 16. decembra shortlisty 98. ročníka udeľovania Oscarov. Snímka Otec Terezy Nvotovej, ktorá Slovensko reprezentovala v kategórii medzinárodných filmov, sa na shortlist vybraných snímok v silnej konkurencii nedostala. Uspeli však dva krátke animované filmy, ktoré vznikli v slovenskej koprodukcii.

Šancu získať oscarovú nomináciu v roku 2026 majú snímka českého režiséra Jana Sasku Hurikán a takisto dielo ukrajinskej režisérky Anastasie Falileievy Zomrela som v Irpini. Prvý film vznikol v koprodukcii Česka, Francúzska, Slovenska a Bosny a Hercegoviny, druhý v produkcii Česka a Slovenska v koprodukcii s Ukrajinou. Slovenským producentom oboch filmov je spoločnosť Artichoke a Juraj Krasnohorský.

Prečítajte si rozhovor s Jurajom Krasnohorským.

Bodujú filmy z Cannes

V kategórii medzinárodných filmov postúpilo do užšieho výberu 15 snímok. Argentínu zastupuje dráma Belén (r. Dolores Fonzi). Postúpil aj brazílsky kandidát, triler Tajný agent (r. Kleber Mendonça Filho), ktorý si z festivalu v Cannes odniesol cenu za réžiu aj mužský herecký výkon (Wagner Moura). Na shortliste je okrem neho viacero ďalších snímok ocenených práve v Cannes. Držiteľ tohtoročnej Zlatej palmy Džafar Panahi reprezentuje s filmom Drobná nehoda Francúzsko. Do slovenských kín príde 19. februára. Už 8. januára má slovenskú premiéru Citová hodnota režiséra Joachima Triera. Nórsky oscarový kandidát, ktorý v Cannes získal Veľkú cenu, patrí k favoritom. Cenu poroty získali tento rok v Cannes španielsky oscarový zástupca Sirat (r. Oliver Laxe) a nemecký kandidát Pohľad do slnka (r. Mascha Schilinski). V slovenských kinách sú od októbra resp. novembra.

V Cannes, v sekcii Directors‘ Fortnight, mal premiéru iracký kandidát The President’s Cake (r. Hasan Hadi), ktorý na festivale získal v rámci sekcie cenu publika. V rovnakej sekcii festival uviedol aj japonského kandidáta Kokuho (r. Lee Sang-il). V sekcii Istý pohľad sa zase premietal indický kandidát Homebound (r. Neeraj Ghaywan). Canneská sekcia Týždeň kritikov premiérovala reprezentanta Taiwanu, snímku Ľaváčka (r. Shih-Ching Tsou).

Z filmov, ktoré mali premiéru na festivale v Benátkach, sú na shortliste tuniský Hlas Hind Radžab (r. Kaouther Ben Hania, Veľká cena poroty, slovenská premiéra 29. marca) a juhokórejský film Nie je iná možnosť (r. Chan-wook Park, slovenská premiéra 29. januára). Švajčiarsky kandidát Late Shift (r. Petra Biondinaa Volpe) mal premiéru v Berlíne a jordánsky zástupca Všetko, čo z teba zostalo (r. Cherien Dabis) sa prvýkrát premietal na festivale Sundance. Medzi pätnástku titulov, ktoré majú šancu získať Oscara, sa prebojovala aj palestínska snímka Palestine 36 (r. Annemarie Jacir).

Oscarové nominácie oznámia 22. januára, držiteľov cien vyhlásia 15. marca 2026.

Autor:

Záber z filmu Hurikán. Foto: Artichoke

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Režisér Marko Škop. Foto: Archív M. Š.

rozhovor Marko Škop

Cez psychologickú drámu Láska sa režisér Marko Škop zamýšľa nad pôvodom narcizmu v rodinách a pokúša sa vysporiadať s chorobami tela aj duše, ktoré sa v istom momente už nedajú liečiť. Jeho nový film príde do kín 24. septembra, vo festivalovej predpremiére ju premietne MFF Cinematik.     Príbeh lekárky Anny a jej pacienta vstúpil do života režiséra Marka Škopa v čase, keď jeho mama bojovala s nevyliečiteľnou chorobou ALS. Rodina odrazu stála zoči-voči utrpeniu, ktoré akoby nemalo konca. S vážnou situáciou riešil aj hlboké dilemy o tom, či je horšie mať chorú dušu alebo choré telo a ako to môže alebo nemôže súvisieť. Zákonite v ňom vyvolali otázku, ako a kedy nechať človeka z tohto sveta odísť. Preto sa v dráme Láska rozhodol zisťovať, ako prijímame smrť, v čom sme dozreli a v čom sme stále deti, ktoré zostávajú čiastkovými objektmi svojich mám. Mnohé médiá dnes odzrkadľujú, že téma mentálneho zdravia začína ľudí čoraz viac zaujímať. Ako to vnímate vy? Vnímam to rovnako. Jedným z dôvodov môže byť, že máme viac času zaoberať sa sami sebou, svojím vnútrom. Osobne sa teším, že sa objavuje čoraz viac článkov, rozhovorov, podcastov s odborníkmi z oblasti psychoterapie a psychiatrie, ale aj s ľuďmi, ktorí majú alebo mali rozličné zdravotné problémy a prešli istým terapeutickým procesom. Aj váš nový film nesie výraznú terapeutickú stopu....
Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Na Cinematiku uvedie Slovenský filmový ústav Kristove roky a svoje dva nové koprodukčné dokumenty

Na 21. medzinárodnom filmovom festivale Cinematik uvedie Slovenský filmový ústav (SFÚ) dva nové dokumentárne filmy, na ktorých sa podieľal ako koprodukčný partner. Oba predstavia dvoch významných slovenských tvorcov. Režiséra a scenáristu Dušana Hanáka a už zosnulého kameramana Igora Luthera. Pri príležitosti dokumentu o Lutherovi festival premietne aj dva klasické filmy. Debut Juraja Jakubiska Kristove roky (1967) a krátky animovaný film Pingvin (1964) Vladimíra Popoviča a Veroniky Margótsyovej. Pri oboch stál Luther za kamerou. MFF Cinematik 2026 sa koná v termíne od 8. do 13. septembra v Piešťanoch. V súťažnej sekcii dokumentárnych filmov Cinematik.doc sa do výberu šiestich titulov dostali aj dva dokumenty, na ktorých participoval Slovenský filmový ústav ako koprodukčný partner. Život alebo film Dokumentárny film Život alebo film (2026) režisérskej dvojice Juraj Johanides a Marek Šulík je meditatívna reflexia o živote a tvorbe Dušana Hanáka, jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej kinematografie. Snímka v mozaike skladá obraz tvorcu, pre ktorého film nikdy nebol iba remeslom, ale spôsobom hľadania pravdy, slobody a ľudskosti. Vracia sa k dielam, ktoré formovali podobu našej kinematografie. K ľuďom a témam na okraji záujmu aj k okamihu, keď sa Hanák rozhodol zachrániť svoj život pred ďalším filmom. Zároveň skúma Hanákovu metódu zbierania fragmentov zo života a pýta sa, čo z jeho sveta zostáva naliehavé aj...
Hlavička Záber z filmu Hlavička. Foto: objectif

Hlavička prináša farebné detektívne detské dobrodružstvo

Ukázať na konkrétnom príbehu, aké zázraky dokáže robiť bezpodmienečné prijatie a ako nás naša jedinečnosť všetkých vzájomne obohacuje, je ambícia tvorkýň nového dobrodružného rodinného filmu Hlavička. Vznikol v chorvátsko-slovensko-slovinsko-lotyšsko-srbskej koprodukcii. Do kín prichádza 10. septembra. Užijú si ho deti od siedmich rokov aj ich rodičia.   Podľa explikácie režisérky a producentky Vandy Raýmanovej pre Audiovizuálny fond, ktorý snímku podporil, Hlavička „prostredníctvom dobrodružstva a humoru odkrýva, ako veľa v živote všetkých detí znamená porozumenie a prijatie ostatných. Hlavnou hrdinkou príbehu je Alica, ktorá reprezentuje všetkých tých, často neviditeľných, súrodencov mentálne ,alebo fyzicky postihnutých detí , ktorí sa s mnohými životnými okolnosťami musia vyrovnávať oveľa náročnejšie,“ napísala Raýmanová. „Chceme deťom prostredníctvom dobrodružného príbehu a zábavného vizuálu priblížiť prežívanie ostatných deti, aby sme v nich podporili porozumenie, súcit, sebadôveru a radosť žiť,“ dodala režisérka, ktorú diváci poznajú vďaka animovanému večerníčkovému seriálu Drobci. Hlavička je pre Raýmanovú celovečerným debutom, nakrútila ho spolu s Marinou Andree Škop. Obe film tiež produkovali. „Obe sa dlhodobo venujeme detskej tvorbe, Marina hranej, ja animovanej, obe sme zároveň producentky, vzájomne sa dopĺňame a spojil nás záujem točiť tento film,“ hovorí pre Filmsk.sk Raýmanová. „Pre mňa ako animátorku bolo mimoriadne dôležité preniesť do výroby filmu  procesy, ktoré sú dôležité pre celkový design filmu a...
Zobraziť všetky články