recenzia Pohľad do slnka. Záber z filmu Pohľad do slnka. Foto: Filmtopia/Fabian Gamper

recenzia Pohľad do slnka

Kamera ako duch

Maxim Záborský

Písmo: A- | A+

Štyri dievčatá vyrastajú na tej istej farme, naprieč štyrmi generáciami v malej dedinke na severovýchode Nemecka. Avšak film Pohľad do slnka dáva divákovi veľmi rýchlo najavo, že nejde o tradičnú rodinnú ságu, ale o špecifický pohľad na celé 20. storočie až po súčasnosť.

Pohľad do slnka je vo svojej podstate impresionistický film. Rozprávanie dejov je nelineárne a intuitívne. Doby, v ktorých sa odohráva, sú hlboko subjektivizované. A nálada,





Pohľad so slnka (In die Sonne schauen, Nemecko, 2025)
RÉŽIA Mascha Schilinski ● SCENÁR Mascha Schilinski,Louise Peter ● KAMERA Fabian Gamper ● STRIH Evelyn Rack ● PRODUKCIA Helle Faber, Radovan Síbrt, Alžběta Karásková, Petra Dobešová ● HUDBA Michael Fiedler, Eike Hosenfeld ● HRAJÚ Hanna Heckt, Lena Urzendowsky, Laeni Geiseler, Susanne Wuest, Luise Heyer, Lea Drinda
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 20. novembra 2025
MINUTÁŽ 149 min.

Hodnotenie: 90%

Záber z filmu Pohľad do slnka. Foto: Filmtopia/Fabian Gamper

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Neviditeľný Jan Gogola Jan Gogola vo filme Mareka Janičíka Neviditeľný Jan Gogola. Foto: Nový film

Neviditeľného Jana Gogolu uvidí MFF Zlín aj Art Film

Prostredníctvom osobného portrétu svojho bývalého profesora Jana Gogolu st. približuje režisér Marek Janičík podstatu dramaturgie. Film bude mať svetovú premiéru 30. mája na filmovom festivale MFF Zlín, slovenská premiéra sa uskutoční na IFF Art Film v Košiciach. Jan Gogola je český dramaturg, pedagóg a scenárista, ktorý sa podieľal na tvorbe viac než šesťdesiatich celovečerných filmoch, desiatkach seriálov, animovaných filmov či divadelných inscenácii. Ako dramaturg sa podpísal pod viaceré detské a rodinné filmy. Dramaturgoval tiež také výrazné snímky ako Kouř (r. Tomáš Vorel, 1990), Requiem pro panenku (r. Filip Renč, 1991), Fany (r. Karel Kachyňa, 1995), Je treba zabiť Sekala (r. Vladimír Michálek, 1998), eŠteBák (r. Juraj Novota, 2011) či Nina (r. Juraj Lehotský, 2017). Vyučoval na FAMU, JAMU, Vyššej odbornej filmovej škole v Zlíne a Akadémii umení v Banskej Bystrici. Okrem iného bol aj vedúcim doktorandskej práce režiséra filmu Mareka Janičíka. „Vtedy som s ním nadviazal hlbší vzťah aj preto, že sme mali občas spoločnú cestu autom do školy. Počas nej mi rozprával príbehy zo svojho života a ja som si až vtedy uvedomil, za akými veľkými projektami v profesionálnom živote stál. Napriek tomu, že stál pri celom mojom magisterskom štúdiu, zistil som, že som ho v podstate nepoznal,‟ spomína Marek Janičík. „Odborníkov a skutočných profesionálov si dnešný svet nevšíma,...
72. MFKF Oberhausen AI Záber z filmu Mishaps in Spacetime (r. Caio Amado Soares, 2025). Foto: MFF Oberhausen

ohlasy 72. MFKF Oberhausen

Celkový profil 72. ročníka Medzinárodného festivalu krátkych filmov v Oberhausene, ktorý sa uskutočnil v dňoch od 28. apríla do 3. mája, určovali predovšetkým témy produkcie a používania obrazov generatívnej umelej inteligencie v súčasnej audiovizuálnej tvorbe a zároveň snaha o prehlbovanie jej festivalovej kurátorskej či inej filmovokritickej reflexie. Umelá inteligencia už síce nie je vo filme novou témou, avšak naše prístupy k nej, ako aj očakávania ňou nabudené, ostávajú príznačne exploatačné, teda krátkozraké. Ako sa na festivale vyjadril teoretik médií Jan Distelmeyer z Postupimskej univerzity, pri AI sa stále zameriavame na jej budúcnosť, na to, čím sa stane, ako nás zachráni alebo zničí. Nemáme čas riešiť jej súčasnosť, nejdeme mimo vybrané rozhranie a pri výsledkoch našich zadaní hlavne radi tušíme, aké dokonalé ešte len budú. Záber z filmu Anatomy of Non-Fact. Chapter1 – AI Hyperrealism (r. Martyna Marciniak, 2024). Foto: MFKF Oberhausen Strata kontaktu s realitou vyvoláva najviac obáv a podobne ako pri predošlých mediálnych transformáciách (od nástupu fotografie) nanovo vracia do hry úvahy o pravosti či pravdivosti obrazov: od médií 20. storočia, ktoré boli založené na vizuálnej evidencii (toto bolo; fotografia ako emanácia referenta) sme vykročili k AI, kde sa už referencia stáva prvotnou mnohosťou, je predmetom výpočtov, spriemerovania, vecou štatistiky a pravdepodobnosti. Ide opäť o nástroj, ktorý radikálne inak konštruuje a manipuluje skutočnosť....
recenzia Pillion Alexander Skarsgård vo filme Pillion. Foto: ASFK

recenzia Pillion

Pillion je spolujazdec. Ten, na ktorého pocitoch nezáleží, ten druhý, submisívny. Pillion je Colin. Colin bojuje za všetky vedľajšie postavy, ktoré odovzdane čakajú, dúfajú, ktoré cítia, a ktoré majú vlastné potreby, aj keď ich často potláčajú. Príbeh filmu Pillion sa divákovi prihovára srdcom, ľudsky, svojou úprimnosťou vyrazí dych a na konci zanechá silný katarzný zážitok. Film v slovenskej premiére uviedol Medzinárodný filmový festival Febiofest 2026 Bratislava v marci, od 14. mája prišiel aj do bežnej distribúcie. Talentovaný a introvertný Colin žije v malej dedine pri Londýne so svojimi rodičmi. Jeho mama má rakovinu a otec pomaly prichádza o úsmev. Mama sa snaží, aby si jej syn niekoho našiel; no snaží sa omnoho viac, ako sám Colin, a dohodne mu rande s cudzím mužom. Colin sa však po svojom speváckom vystúpení zadíva do záhadného krásavca v koženej bunde. Neznámy si dokonca všimne jeho! Na servítku napíše, kde a kedy ho Colin môže stretnúť a nechá mu ju na stole.  Colin sa cíti poctený, že motorkár túži po jeho spoločnosti. O tom, či sa dostaví na určené miesto, vôbec nepochybuje. Stretnutie spustí rad situácií, ktoré mu pomôžu zistiť, kým skutočne je, a čo naozaj potrebuje. Snímka Pillion sa rúti kamsi do temného neznáma, no so silným posolstvom aplikovateľným pre každú toxickú lásku. Submisívny a dominantný Vzťahovú psychologickú drámu...
Zobraziť všetky články