20. Cinematik MFF Benátky Otec Peter Bebjak a Milan Ondrík vo filme Otec. Foto: DANAE Production

Otec Terezy Nvotovej súťaží v Benátkach

Písmo: A- | A+

Tretí celovečerný hraný film Terezy Nvotovej Otec bude mať svetovú premiéru na MFF Benátky. V poradí už 82. ročník najstaršieho festivalu na svete sa koná od 27. augusta do 6. septembra. Film Otec premietnu v Benátkach v súťažnej sekcii Horizonty.

Príbeh otca, ktorý zabudne svoju dvojročnú dcéru v rozpálenom aute, je tak veľmi tragický, že si pravdepodobne všetci hovoríme – ,to by sa mi nemohlo stať. Aký rodič zabudne na svoje vlastné dieťa?ʻ Opak je však pravdou. Po celom svete takto zomierajú stovky detí. Fakty sú často rovnaké: inak milujúci a pozorný rodič je jedného dňa zmätený zmenou svojej dennej rutiny, zaneprázdnený, a tak… zabudne dieťa v aute,“ priblížila Nvotová v explikácii pre Audiovizuálny fond. Snímka sa inšpirovala skutočnými udalosťami.

Nerobme rýchle súdy

Tí, ktorým sa to nestalo, majú v podstate len šťastie. To, že sme všetci potenciálni vrahovia vlastných detí, mi vyrazilo dych a zároveň to vo mne vyvolalo obrovskú empatiu s otcom, ktorému sa to skutočne stalo. Preto som sa nakoniec rozhodla urobiť subjektívny film, v ktorom divák prežije, aké je to byť človekom, ktorý sa stane obeťou svojho vlastného mozgu. Budem rada, keď bude náš film provokovať diváka k vlastným úvahám, ale najviac by som si priala, aby ľuďom otvoril srdce, aby sme prijali svoju krehkosť a nedokonalosť a nerobili nad sebou, ani nad ostatnými rýchle súdy,“ uviedla v rozhovore Nvotová.

Otec vznikol v slovensko-česko-poľskej koprodukcii. Slovenskou producentkou je Veronika Paštéková zo spoločnosti DANAE Production. „Sme veľmi šťastní, že sa festival v Benátkach rozhodol do jednej zo svojich oficiálnych súťažných kategórií začleniť aj náš film Otec. Je zásadné otvárať témy, s ktorými sa spoločensky ťažko vyrovnávame a máme tendenciu radšej rýchlo odsúdiť. Náš film dáva divákom možnosť lepšie spoznať nielen príbeh otca, o ktorom mnohí vedia len z bulváru, ale lepšie spoznať aj samých seba,“ povedala Veronika Paštéková. „Výber na takýto prestížny festival nám potvrdzuje, že film je hodnotný nie len témou, ale aj uchopením a spracovaním.

Poroty vedú Alexander Payne a Julia Ducournau

Slovenskú premiéru bude mať film Otec na festivale Cinematik v Piešťanoch. Koná sa krátko po skončení MFF Benátky od 10. do 15. septembra. Snímka Terezy Nvotovej festival otvorí. Do bežnej kinodistribúcie príde Otec hneď potom – 11. septembra.

V sekcii Horizonty súťaží celkovo 19 filmov z celého sveta. Uvedie novinky tvorcov ako sú macedónska režisérka Teona Strugar Mitevska, iránsky filmár Ali Asgari, talianska režisérka Carolina Cavalli, Gastón Solnicki z Argentíny či thajský režisér Nawapol Thamrongrattanarit. O držiteľoch cien, ktorých vyhlásia 6. septembra, rozhodne porota pod vedením francúzskej režisérky a scenáristky Julie Ducournau. Tá v roku 2021 získala Zlatú palmu v Cannes so snímkou Titan.

Hlavnej porote 82. MFF Benátky predsedá americký režisér, scenárista a producent Alexander Payne. O Zlatého leva sa uchádza 21 filmov. V hlavnej súťaži sa stretne množstvo zvučných mien. Premiéru tu budú mať novinky režisérov a režisérok ako Paolo Sorrentino, Kathryn Bigelow, Guillermo del Toro, Jim Jarmusch, Yorgos Lanthimos, François Ozon, Park Chan-wook, Gianfranco Rosi či Shu Qi. O Zlatého leva na MFF Benátky zabojujú aj dva maďarské filmy – novinky Lászla Nemesa a Ildikó Enyedi.

Mimo súťaže festival uvedie nové snímky Lucu Guadagnina, Gusa van Santa, Andersa Thomasa Jensena, Mamoru Hosodu, Sofie Coppola, Wernera Herzoga, Laury Poitras či Alexandra Sokurova.

Peter Bebjak a Milan Ondrík vo filme Otec. Foto: DANAE Production

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

amatérsky film Ilustračné foto. Foto: Cineama/Vanda Mesiariková

téma Z lásky k pohyblivým obrázkom – slovenský amatérsky film

Slovo amatér má v bežnom jazyku viac či menej pejoratívny význam. Označuje „diletanta“ alebo „neprofesionála“, postaveného do protikladu k odborníkovi či profesionálovi. Ale pri definícii pojmu amatérsky film, o ktorom bude aj tento text, je dobré sa pozrieť na pôvodný význam tohto slova. Vychádza z latinského amator („milovník“, „ten, kto miluje“), odvodeného od slovesa amare – milovať. Do francúzštiny prešlo ako amateur, odkiaľ sa rozšírilo do väčšiny európskych jazykov vrátane slovenčiny. Z tohto pohľadu je amatér  človek, ktorý niečo robí z lásky. Napríklad film. Krásne o tom píše avantgardná filmárka a filmová teoretička Maya Deren. Nejde o „rodinné“ videá Hoci viem, že neexistuje jediná vždy platná definícia amatérskeho filmu, ktorá by uspokojivo zastrešila všetky súvislosti jeho existencie v dejinách a sociokultúrnych súvislostiach, pre potreby tohto textu budem amatérsky film chápať ako jeden zo spôsobov umeleckej komunikácie, ktorý sa vymedzuje nielen voči profesionálnemu filmu, ale aj voči rodinným videám a iným dokumentačným záznamom. Od profesionálneho filmu ho odlišuje predovšetkým absencia ekonomického tlaku. Amatér netvorí preto, aby uživil seba či štáb, ani preto, aby uspokojil diváka, distribútora či producenta. Spoločné majú remeslo, filmový jazyk a často aj ambície... Od rodinného videa ho zas odlišuje zámer komunikovať prostredníctvom obrazu. Teda vedomá tvorivá, estetická či výrazová ambícia presahujúca čisto dokumentačnú funkciu. Hoci môžu...
Bojovník film Milan Ondrík vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

Bojovník – súboj v klietke aj boj o druhú šancu

Hlavným hrdinom nového česko-slovenského filmu Bojovník je bývalý šampión prezývaný Hoff, ktorý sa pokúša o návrat do sveta bojových športov. V snímke režisérov Vojtěcha Friča a Tomáša Dianišku ho stvárňuje Milan Ondrík. Bojovník mal začiatkom júla svetovú premiéru na MFF Karlove Vary, od 13. júla príde aj do slovenských kín. Hoff podľa tvorcov nebojuje iba o návrat do sveta, kde bol šampiónom, ale najmä o návrat k rodine a šancu napraviť svoje chyby. „Nakrútiť film zo sveta MMA nie je len o súbojoch v klietke. Je to o príbehoch, ktoré sa za tým skrývajú – o pádoch, víťazstvách, o bojovnosti aj slabosti. Veríme, že Bojovník môže mať pre diváka podobnú silu ako film Päste v tme, ktorý bol inšpirovaný skutočným príbehom českého boxera svetového formátu Vilda Jakša,“ povedal režisér Tomáš Dianiška. Bývalý boxer Hoff, majster Európy a olympijský medailista, dostane šancu na návrat do ringu. Nie však boxerského, ale do MMA klietky, kde sa má stretnúť s obávaným súperom – Bélom Kardosom v podaní Jána Jackuliaka. Čaká ho však tiež súboj s vlastnou minulosťou a naprávanie rodinných vzťahov. Bojuje o druhú šancu. „Tvorcovia netrpezlivo očakávanej snímky sa opierajú o dokonalú znalosť žánru a jeho vrcholov (Rocky, Päste v tme či Wrestler) a svet dramatických osudov vrcholiacich v osemuholníkovej klietke približujú s rešpektom, ale aj jemne humorným odstupom,“ napísal...
Dron-Oko Záber z videoklipu Massive Attack: Voodoo In My Blood. Foto: Rattling Stick/reprofoto www.youtube.com/watch?v=ElvLZMsYXlo

filmové čítanie Dron-Oko

Pod hlavičkou Filmové čítanie vám prinášame ukážku z pripravovanej knihy Dron-Oko filozofky Romany Javorčekovej. V knižnej edícii časopisu Kino-Ikon Cinestézia ju onedlho vydá Slovenský filmový ústav. V knihe sa autorka venuje interdisciplinárnemu výskumu dronov ako prototypu súčasných technológií, ktoré menia obraz sveta. Rozhodujúcu úlohu v tom podľa nej zohráva filmové využitie dronov ako nástrojov so snímacími funkciami, ktoré sa využívajú pre svoj mocenský potenciál, ale aj kontemplatívne účely. Medzi externými prístrojmi a internými zásahmi Transplantácia videnia 27. mája 2023 sa uskutočnila prvá úspešná transplantácia celého oka, ktorú vykonal tím 140 lekárov v akademickom zdravotnom centre NYU Langone Health v New Yorku. Pacientovi, ktorý utrpel vážny úraz, keď ho zasiahol elektrický prúd, okrem oka transplantovali aj časť tváre a vložili mu kmeňové bunky darcu do miesta zrakového nervu. Obnovenie tohto nervového spojenia bolo pritom jednou z hlavných podmienok znovunadobudnutia videnia. Po čase rekonvalescencie k tomu nedošlo, no ako konštatujú medicínske správy, očná guľa zostala prekrvená, s primeraným tlakom a možnosťou produkovať slzy, čo sa podarilo prvýkrát.[1] Táto udalosť sa teda stala významným míľnikom nielen v medicíne, ale zarezonovala v celej spoločnosti na jednej strane ako prísľub, že s využitím génovej terapie možno v budúcnosti umožniť vidieť tým ľuďom, ktorí o zrak rôznym spôsobom prišli, na druhej strane sa posilnila viera v schopnosti...
Zobraziť všetky články