20. Cinematik MFF Benátky Otec Peter Bebjak a Milan Ondrík vo filme Otec. Foto: DANAE Production

Otec Terezy Nvotovej súťaží v Benátkach

Písmo: A- | A+

Tretí celovečerný hraný film Terezy Nvotovej Otec bude mať svetovú premiéru na MFF Benátky. V poradí už 82. ročník najstaršieho festivalu na svete sa koná od 27. augusta do 6. septembra. Film Otec premietnu v Benátkach v súťažnej sekcii Horizonty.

Príbeh otca, ktorý zabudne svoju dvojročnú dcéru v rozpálenom aute, je tak veľmi tragický, že si pravdepodobne všetci hovoríme – ,to by sa mi nemohlo stať. Aký rodič zabudne na svoje vlastné dieťa?ʻ Opak je však pravdou. Po celom svete takto zomierajú stovky detí. Fakty sú často rovnaké: inak milujúci a pozorný rodič je jedného dňa zmätený zmenou svojej dennej rutiny, zaneprázdnený, a tak… zabudne dieťa v aute,“ priblížila Nvotová v explikácii pre Audiovizuálny fond. Snímka sa inšpirovala skutočnými udalosťami.

Nerobme rýchle súdy

Tí, ktorým sa to nestalo, majú v podstate len šťastie. To, že sme všetci potenciálni vrahovia vlastných detí, mi vyrazilo dych a zároveň to vo mne vyvolalo obrovskú empatiu s otcom, ktorému sa to skutočne stalo. Preto som sa nakoniec rozhodla urobiť subjektívny film, v ktorom divák prežije, aké je to byť človekom, ktorý sa stane obeťou svojho vlastného mozgu. Budem rada, keď bude náš film provokovať diváka k vlastným úvahám, ale najviac by som si priala, aby ľuďom otvoril srdce, aby sme prijali svoju krehkosť a nedokonalosť a nerobili nad sebou, ani nad ostatnými rýchle súdy,“ uviedla v rozhovore Nvotová.

Otec vznikol v slovensko-česko-poľskej koprodukcii. Slovenskou producentkou je Veronika Paštéková zo spoločnosti DANAE Production. „Sme veľmi šťastní, že sa festival v Benátkach rozhodol do jednej zo svojich oficiálnych súťažných kategórií začleniť aj náš film Otec. Je zásadné otvárať témy, s ktorými sa spoločensky ťažko vyrovnávame a máme tendenciu radšej rýchlo odsúdiť. Náš film dáva divákom možnosť lepšie spoznať nielen príbeh otca, o ktorom mnohí vedia len z bulváru, ale lepšie spoznať aj samých seba,“ povedala Veronika Paštéková. „Výber na takýto prestížny festival nám potvrdzuje, že film je hodnotný nie len témou, ale aj uchopením a spracovaním.

Poroty vedú Alexander Payne a Julia Ducournau

Slovenskú premiéru bude mať film Otec na festivale Cinematik v Piešťanoch. Koná sa krátko po skončení MFF Benátky od 10. do 15. septembra. Snímka Terezy Nvotovej festival otvorí. Do bežnej kinodistribúcie príde Otec hneď potom – 11. septembra.

V sekcii Horizonty súťaží celkovo 19 filmov z celého sveta. Uvedie novinky tvorcov ako sú macedónska režisérka Teona Strugar Mitevska, iránsky filmár Ali Asgari, talianska režisérka Carolina Cavalli, Gastón Solnicki z Argentíny či thajský režisér Nawapol Thamrongrattanarit. O držiteľoch cien, ktorých vyhlásia 6. septembra, rozhodne porota pod vedením francúzskej režisérky a scenáristky Julie Ducournau. Tá v roku 2021 získala Zlatú palmu v Cannes so snímkou Titan.

Hlavnej porote 82. MFF Benátky predsedá americký režisér, scenárista a producent Alexander Payne. O Zlatého leva sa uchádza 21 filmov. V hlavnej súťaži sa stretne množstvo zvučných mien. Premiéru tu budú mať novinky režisérov a režisérok ako Paolo Sorrentino, Kathryn Bigelow, Guillermo del Toro, Jim Jarmusch, Yorgos Lanthimos, François Ozon, Park Chan-wook, Gianfranco Rosi či Shu Qi. O Zlatého leva na MFF Benátky zabojujú aj dva maďarské filmy – novinky Lászla Nemesa a Ildikó Enyedi.

Mimo súťaže festival uvedie nové snímky Lucu Guadagnina, Gusa van Santa, Andersa Thomasa Jensena, Mamoru Hosodu, Sofie Coppola, Wernera Herzoga, Laury Poitras či Alexandra Sokurova.

Peter Bebjak a Milan Ondrík vo filme Otec. Foto: DANAE Production

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Miroslav Ulman, publicista, odborník z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Foto: Miro Nôta

rozhovor Miroslav Ulman

Filmový publicista Miroslav Ulman dodnes opatruje notes plný filmov, ktoré túžil za totality vidieť. Kedysi dokonca musel skladať skúšky, aby sa mohol stať členom filmového klubu. Dnes ho teší, že objavuje, čo všetko robia obce pre to, aby si ľudia aj v najzabudnutejšej dedine mohli pozrieť film. Ako výskumník v bielom plášti začínal v Závodoch ťažkého strojárstva za čias, keď jeden počítač zaberal celú miestnosť. Osud však chcel, aby sa začal venovať filmu a zhromažďovaniu podkladov, ktoré s ním súvisia. Preto platí, že keď vám niekde taký údaj chýba, pokojne sa naňho obráťte. Dnes sa jeho obrovský archív informácií síce zmestí do mobilu, no o to väčší priestor potrebuje pre svoju zbierku kníh, časopisov, bulletinov, platní a všelijakých iných trofejí, bez ktorých si život nevie predstaviť. Miroslav Ulman je skrátka zberateľ a funguje aj ako živá encyklopédia. Zamyslí sa, spomenie si, zavŕta sa do archívov, vyhľadá, zistí, sprostredkuje. Niekoľko desiatok rokov spracúva štatistiky o všetkom, čo sa v domácej aj zahraničnej audiovízii na Slovensku šuchne. Človek by neveril, že k tomu všetkému ho priviedli šport a kybernetika. Ako filmový publicista a redaktor viacerých filmových časopisov stihol popri tom prebrázdiť mnohé európske filmové festivaly a viesť rozhovory so svetovými hviezdami filmového plátna, na ktoré sa nezabúda. Kedy ste sa stali takým...
Metamorfóza vlákna Záber z filmu Metamorfóza vlákna. Foto: archív SFÚ

digitálne kino Údery aj pohladenia

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Martina Slivku Metamorfóza vlákna (1968) poetikou nadväzuje na autorov predošlý film Voda a práca (1963), no odkazuje aj na ďalšie populárno-vedecké filmy. Od mučenia k nehe Metamorfóza vlákna je sprvu dramatický proces. Suché, buničité rastliny podstupujú mučenie – bitie, lámanie, mlátenie, česanie železnými ostňami, trhanie či šľahanie povrazom. Hudba Ilju Zeljenku akoby chcela bolestivosť týchto úkonov ešte zdôrazniť, priam až ritualizovať. Rytmizuje ich bubon a sláčikové pizzicatá. Xylofón napokon každý pohyb premení na divo rozbehnutý stroj. No výsledkom je hebkosť: na žrdi na priedomí visí rad plavých copov, jemne zvlnených a pripravených na ďalšie spracovanie. Husle už iba jemne kvília. Ľudské ruky jednotlivé vlasy slabým trhnutím oddeľujú a ukladajú ich na drevený klát. Po bolesti prichádza okamih nehy. Z kúdele jemných kučeravých chĺpkov na praslici prsty vykrútia nitku. Zaslúži si bozk. Naozaj: ženské pery nitku nepatrne zvlhčia. Hudba je teraz ešte ilustratívnejšia ako pri predošlom mučení: ozve sa harfa. Nie každé vlákno má však toľko šťastia ako tenká niť. Hrubšie povrazy sa uťahujú pevne, tie najhrubšie spletá dohromady povraznícky...
Sára Chripáková a Jozef Pantlikáš vo filme Potopa režiséra Martina Gondu. Foto: SilverArt

Potopa je slovenským kandidátom na Oscara

V prostredí slovenskej kinematografie bude 99. ročník Oscarov – prestížnej ceny Akadémie filmových umení a vied – príležitosťou pre film Potopa. Drámu Potopa režiséra Martina Gondu posiela ako kandidáta v súťažnej kategórii Najlepší medzinárodný film členstvo Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Rovnako ako v roku 2025, aj toho roku členstvo SFTA vyberalo spomedzi 5 hraných filmov. Na snímke, ktorá tohto roku získala aj najviac ocenení Slnko v sieti (6) za rok 2025, sa zhodla nadpolovičná väčšina filmárskej obce. „Film Potopa je naozaj výnimočné dielo slovenskej audiovizuálnej tvorby. Nielen svojím umeleckým spracovaním, ale aj témou. Tá je síce lokálne ukotvená, no zároveň má výrazný hodnotový presah, ktorý jej dáva univerzálny rozmer. Veď s núteným vysťahovaním jednotlivcov či spoločenstiev sa ľudstvo stretáva naprieč dejinami aj teritóriami. Film tak má výrazné šance osloviť medzinárodné publikum, čo je dôležitý aspekt nášho výberu. Veríme, že aj americká Akadémia filmových umení a vied pozitívne ocení kreatívnu kvalitu tohto diela a jeho tému, ktorá je vo svete stále aktuálna,‟ povedal Martin Šmatlák, viceprezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Prečítajte si aj rozhovor s Martinom Gondom, režisérom filmu Potopa:Starinská nádrž napája celý východ, len nie susednú dedinu Foto: Miro Nôta Slovensko súčasťou už tridsaťkrát Udeľovanie Oscarov prebehne 14. marca 2027. Bude to...
Zobraziť všetky články