Tipy z Kina Lumière slovenský dokumentárny film 2025 Ako počúvať fontány Záber z filmu Ako počúvať fontány. Foto: FTF VŠMU
Písmo: A- | A+
Krátky experimentálny film Evy Sajanovej sa ocitol v semifinále študentského Oscara.

Absolventský dokument Ako počúvať fontány sa v júni 2026 dostal najužšieho výberu študentských Oscarov. Bude tak spolu s ďalšími štrnástimi filmami z celého sveta bojovať o prvenstvo v kategórii Alternative/Experimental. Jeho režisérka Eva Sajanová zároveň nasleduje úspešnú cestu tvorby slovenských študentov a študentiek dokumentaristiky, z ktorých Rebeka Bizubová v minulom roku po prvý raz v histórii Slovenska strieborného študentského Oscara aj vybojovala.

Fontána je stav spoločnosti

Dunia, hučia vysoko, hlboko, priťahujú iné zvuky, alebo ich odpudzujú, žblnkajú, striekajú, chrapčia, hrdzavejú. S vodou, bez vody, očistené, opravené alebo špinavé a zabudnuté. Zdajú sa ako úplná samozrejmosť, a predsa sú unikátmi svojho druhu. Umelecké diela, ktoré majú dať verejnému priestoru sviežosť a atmosféru. Keby tak vedeli rozprávať! V hlavnom meste Slovenska ich je vyše stopäťdesiat. Dokumentaristka Eva Sajanová sa rozhodla počúvať ich zvuky a nahliadnuť cez ne do človeka aj do stavu spoločnosti.

Ako študentka FTV VŠMU sa k téme počúvania fontán dostala pozorovaním toho, v akom stave sa nachádzajú, ako chátrajú. Zároveň sa v téme našla aj ako absolventka odboru skladby na hudobnom konzervatóriu.

V hrozbe deštrukcie

Mala som jasnú vizuálnu predstavu, no spočiatku som úplne nevedela, o čom by mal film hovoriť,“ povedala autorka prednedávnom pre magazín Filmsk.sk. S filmom získala už aj ocenenie na vlaňajšom festivale v San Sebastiane.

Opisuje, ako si najprv svoje dielo predstavovala skôr ako film o vode s ekologickým posolstvom, no prišla jeseň 2023 a s ňou parlamentné voľby. „Film som postupne vyvíjala a medzi neustálou hrozbou deštrukcie, ktorej čelí umenie vo verejnom priestore napríklad aj kvôli nastaveniu autorského zákona, a konaním ministerstva kultúry, som začala nachádzať priame paralely,“ vysvetľuje. Napokon vytvorila protestný študentský dokument s happy endom. A ako sama dodáva, bola to aj potrebná psychohygiena. 

Víťazné mená 53. ročníka študentského Oscara budú známe v auguste a slávnostné odovzdávanie cien prebehne 14. septembra počas Medzinárodného filmového festivalu v Toronte.

Autor:

Záber z filmu Ako počúvať fontány. Foto: Archív FTF VŠMU

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Karlove Vary 2026 ceny Režisérka Martina Buchelová. Foto: Filmservis MFF Karlove Vary

Ceny vo Varoch získali Milovník, nie bojovník, 33 krokov aj Prameň

Veľkú cenu Súťaže Proxima získal na 60. MFF Karlove Vary debut režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Zvláštne uznanie Súťaže Proxima si odniesol slovensko-český film 33 krokov Anny a Šimona Domčekovcov. Filmu Prameň režiséra Ivana Ostrochovského, ktorý festival uvádzal v Hlavnej súťaži, udelili cenu FIPRESCI. „Náš film je o nádeji, blízkosti, ale aj humore,“ povedala pri preberaní Veľkej ceny režisérka Martina Buchelová. Zaujala už svojimi krátkymi filmami. Jej snímka Magic Moments (2016) sa premietala na MFF Toronto. „Debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej je výkrikom filmárskej slobody, plným humoru a formálnych aj scenáristických nápadov. Poďme si užiť leto tak, ako by sme opäť boli násťroční,“ napísal o filme, ktorý ide do distribúcie so žánrovým zaradením romantická komédia, katalóg karlovarského festivalu. Milovník, nie bojovník rozpráva o zamilovanom a trochu stratenom mladíkovi a jeho blízkych. Hlavnú úlohu stvárnil vo filme Adam Kubala. Záber z filmu Milovník, nie bojovník. Foto: NINJA FILM S láskou a ľudskosťou zdoláme prekážky Film vznikol v slovensko-českej koprodukcii, jeho slovenskými producentkami sú Michaela Kaliská a Erika Paulinská zo spoločnosti NINJA FILM. Podľa Kaliskej tvorcov okrem ceny veľmi potešili aj prvé reakcie divákov na ich film. Erika Paulinská upozornila na to, že pri rozvoji mladých talentov je dôležité, aby mali podporu, ktorá je nezávislá a férová. Apelovala na ľudí, aby...
Tak ďaleko tak blízko Záber z filmu Kapitán Dabač. Foto: archív SFÚ

V Berlíne premietnu slovenské a české klasiky

Zámerom prehliadky klasického slovenského a českého filmu v Berlíne pod názvom Tak ďaleko, tak blízko! je prostredníctvom kurátorského výberu priblížiť tamojšiemu publiku kinematografie oboch krajín. Prehliadka, ktorá zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ) ponúkne šesť významných diel slovenskej kinematografie, sa začala 4. júla a potrvá do 6. septembra v berlínskom Zeughauskine. Ako prvý slovenský film uvedie v nedeľu 12. júla komédiu Jána Lacka Šťastie príde v nedeľu (1958). „Filmové tradície Českej a Slovenskej republiky patria medzi najvplyvnejšie filmové kultúry v Európe. V nemecky hovoriacich krajinách sú však prekvapivo málo známe. Z pohľadu Berlína sa zdajú byť na dosah ruky, no ich estetická rozmanitosť, dlhoročné historické skúsenosti a kultúrne vplyvy pôsobia dojmom, akoby boli vzdialené,“ uvádzajú berlínsku prehliadku Tak ďaleko, tak blízko! jej kurátori Ralph Eue, Brigitte Mayr a Michael Omasta. Prehliadka podľa ich slov prezentuje kľúčové trendy, témy a prelomové momenty v českej a slovenskej kinematografii. Od vzniku Československej republiky až po súčasnosť. Chce upriamiť pozornosť na diela, ktoré vynikajú osobitou estetickou citlivosťou a umožňujú komplexnejšie chápať miesto filmu v danom politickom a spoločenskom kontexte. Záber z filmu Šťastie príde v nedeľu. Foto: archív SFÚ Východiskom pre dramaturgiu podujatia bola „prehliadka slovenského filmu na Filmovom festivale v Cottbuse v roku 2021 nazvaná Spotlight: Slovensko, ktorú som vtedy zostavil spolu s programovým...
Ivan Rajniak vo filme Ďaleko je do neba. Foto: archív SFÚ/Milan Kordoš

Ivan Rajniak

Ivan Rajniak patril medzi najvýznamnejších slovenských divadelných, filmových a televíznych hercov druhej polovice 20. storočia. Narodil sa pred 95 rokmi, 10. júla 1931 v obci Hybe na Liptove, v prostredí, ktoré výrazne ovplyvnilo jeho vzťah k slovenskému vidieku, tradíciám a obyčajným ľuďom. Tieto skúsenosti neskôr prirodzene pretavil do svojich mnohých hereckých postáv, ktoré pôsobili prirodzene, úprimne a presvedčivo. Po skončení stredoškolského štúdia sa rozhodol venovať herectvu profesionálne. Preto si vybral štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po absolvovaní školy začal svoju profesionálnu kariéru v Štátnom divadle v Košiciach. Pôsobil tam približne desať rokov. Už počas tohto obdobia si získal uznanie ako herec s veľkým talentom. V roku 1966 sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave, kde pôsobil až do konca svojho života. Na javisku vytvoril desiatky významných postáv v dielach slovenských i svetových autorov. Vynikal prirodzeným prejavom, výrazným hlasom a schopnosťou preniknúť do psychiky postáv. Dokázal presvedčivo stvárniť jednoduchých dedinčanov, robotníkov, otcov rodín, ale aj historické či dramatické osobnosti. Veľkú popularitu mu priniesla tiež filmová a televízna tvorba. Pred kamerou pôsobil mimoriadne prirodzene. Jeho civilný herecký prejav bol divákom veľmi blízky. Jeho postavy boli dôveryhodné a zapamätateľné práve preto, že do nich vkladal vlastnú skúsenosť, cit a pochopenie...
Zobraziť všetky články