Tipy z Kina Lumière slovenský dokumentárny film 2025 Ako počúvať fontány Záber z filmu Ako počúvať fontány. Foto: FTF VŠMU
Písmo: A- | A+
Krátky experimentálny film Evy Sajanovej sa ocitol v semifinále študentského Oscara.

Absolventský dokument Ako počúvať fontány sa v júni 2026 dostal najužšieho výberu študentských Oscarov. Bude tak spolu s ďalšími štrnástimi filmami z celého sveta bojovať o prvenstvo v kategórii Alternative/Experimental. Jeho režisérka Eva Sajanová zároveň nasleduje úspešnú cestu tvorby slovenských študentov a študentiek dokumentaristiky, z ktorých Rebeka Bizubová v minulom roku po prvý raz v histórii Slovenska strieborného študentského Oscara aj vybojovala.

Fontána je stav spoločnosti

Dunia, hučia vysoko, hlboko, priťahujú iné zvuky, alebo ich odpudzujú, žblnkajú, striekajú, chrapčia, hrdzavejú. S vodou, bez vody, očistené, opravené alebo špinavé a zabudnuté. Zdajú sa ako úplná samozrejmosť, a predsa sú unikátmi svojho druhu. Umelecké diela, ktoré majú dať verejnému priestoru sviežosť a atmosféru. Keby tak vedeli rozprávať! V hlavnom meste Slovenska ich je vyše stopäťdesiat. Dokumentaristka Eva Sajanová sa rozhodla počúvať ich zvuky a nahliadnuť cez ne do človeka aj do stavu spoločnosti.

Ako študentka FTV VŠMU sa k téme počúvania fontán dostala pozorovaním toho, v akom stave sa nachádzajú, ako chátrajú. Zároveň sa v téme našla aj ako absolventka odboru skladby na hudobnom konzervatóriu.

V hrozbe deštrukcie

„Mala som jasnú vizuálnu predstavu, no spočiatku som úplne nevedela, o čom by mal film hovoriť,“ povedala autorka prednedávnom pre magazín Filmsk.sk. S filmom získala už aj ocenenie na vlaňajšom festivale v San Sebastiane.

Opisuje, ako si najprv svoje dielo predstavovala skôr ako film o vode s ekologickým posolstvom, no prišla jeseň 2023 a s ňou parlamentné voľby. „Film som postupne vyvíjala a medzi neustálou hrozbou deštrukcie, ktorej čelí umenie vo verejnom priestore napríklad aj kvôli nastaveniu autorského zákona, a konaním ministerstva kultúry, som začala nachádzať priame paralely,“ vysvetľuje. Napokon vytvorila protestný študentský dokument s happy endom. A ako sama dodáva, bola to aj potrebná psychohygiena. 

Víťazné mená 53. ročníka študentského Oscara budú známe v auguste a slávnostné odovzdávanie cien prebehne 14. septembra počas Medzinárodného filmového festivalu v Toronte.

Autor:

Záber z filmu Ako počúvať fontány. Foto: Archív FTF VŠMU

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Digger Tom Cruise a Riz Ahmed vo filme Digger. Foto: Itafilm/Warner Bros. Pictures

recenzia Digger

Alejandro González Iñárritu sa vo svojom najnovšom filme Digger pokúša rozpovedať hneď niekoľko príbehov cez optiku znepokojivo aktuálnych otázok. Primárnym ohniskom je príbeh ropného magnáta, ktorého bezohľadná chamtivosť a absolútna absencia morálnych hraníc privádzajú svet k totálnej environmentálnej skaze. Hlavný hrdina Digger predstavuje dokonalé stelesnenie karikatúry človeka zaslepeného mocou – ide o antagonistu v tej najextrémnejšej a najgrotesknejšej forme. Jeho charakter zrkadlí celý prehnitý svet, ktorý ho obklopuje a živí. Je to bizarný egoista a cynik. Bezočivo sa pridŕža toho jediného, čo miluje. Ilúzie, že práve on patrí medzi nedotknuteľnú hŕstku vyvolených, ktorá má právo rozhodovať o hodnote života a existencii samotnej planéty. Avšak v momente, keď sa divák usadí s očakávaním klasickej lineárnej drámy, nastáva doslovný a prekvapujúci zlom, v ktorom nekompromisným pádom štvrtej steny Iñárritu strháva odstup a stavia nás zoči-voči našej spoluvine. Svojou podstatou ide o dielo vyhýbajúce sa šablónam bežného mainstreamu. Zároveň však disponuje dravosťou a energiou, ktorými je schopný osloviť aj širšie publikum. Zaujímavá je najmä spleť dejových liniek. Ich funkčnosť spočíva v tom, že si každá z nich drží svoje tajomstvo až do úplného záveru. Tvorcovia nám tak informácie dávkujú s rafinovanou presnosťou podľa toho, koľko daný okamih vyžaduje. Vďaka tomu pointa zasiahne diváka v správny...
Keby sa holuby premenili na zlato Záber z filmu Keby sa holuby premenili na zlato. Foto: guča films

Nemožno túžiť po niekoho triezvosti viac, než on sám

Česko-slovenský dokumentárny film režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato je českým kandidátom na Oscara. Premiéru mal na festivale v Berlíne. Odniesol si odtiaľ dve ocenenia, vrátane ceny pre najlepší dokumentárny film. Odvtedy získal aj viacero ďalších cien a od 8. októbra je aj v slovenských kinách. Protagonistom filmu Pepy Lubojacki je jej brat David. Žije v podstate na ulici a bojuje so závislosťou od alkoholu. Závislosťou trpia aj ďalší príbuzní režisérky. „Ostrakizácia ľudí žijúcich so závislosťou a so skúsenosťou života na ulici často prehliada faktory, ktoré prispievajú k vzniku a rozvoju závislosti, ako medzigeneračná trauma, trauma v detstve či dospelosti, chudoba alebo sociálne vylúčenie,“ hovorí Pepa Lubojacki. „Filmom som chcela poukázať na zaužívané presvedčenie, že ide o zlyhanie vôle, a naopak ponúknuť citlivú perspektívu prostredníctvom trauma-informovaného prístupu. Takú, ktorá sa na môjho staršieho brata a bratrancov žijúcich na ulici a so závislosťou pozerá cez spomienky, spoločné detstvo a lásku a ukazuje ich ako komplexné bytosti s minulosťou, snami a obavami,“ pokračuje filmárka. „Tento prístup nevníma závislosť ako osobné zlyhanie, ale ako možnú reakciu na bolesť, odcudzenie a nenaplnené citové potreby. Je však pre mňa dôležité ukázať aj to, aké je byť dieťaťom alebo súrodencom človeka so závislosťou. A že je potrebné premýšľať...
Zobraziť všetky články