Pre širokú verejnosť aj pre milovníkov artového filmu

Písmo: A- | A+

Na festivalovú scénu vstupuje nové podujatie. Prvý ročník medzinárodného filmového festivalu June Film Fest sa bude konať v dňoch 5. – 9. júna v Trnave. Ponúkne program jednak pre skutočne široké divácke spektrum, jednak pre kinofilov. Skrátka, sľubuje festivalovú zábavu či už v kinosále, alebo mimo nej, povedal riaditeľ a producent festivalu Daniel Dangl.

Hlavný program festivalu tvorí päť filmových sekcií. Divácky vďačné Divácke hity a Televízne seriály doplní domáca sekcia Slovenské a české filmy. Na artovú kinematografiu sú zamerané sekcie Paralelný pohľad a, samozrejme, profilová sekcia – medzinárodná súťaž hraných debutov s názvom Prvý dotyk. Súťažné filmy bude posudzovať odborná porota, ktorá z nich vyberie ten najlepší. „V premiérovom ročníku sa bude o festivalové ocenenie Zlatá lipa uchádzať sedmička prvých filmov, ktorú reprezentuje rôznorodá (geografická, tematická i žánrová) selekcia, napríklad z USA, Iránu a z európskych krajín (Francúzsko, Ukrajina, Taliansko),“ povedal pre Film.sk programový riaditeľ festivalu Peter Nágel. Druhá umelecky zameraná sekcia Paralelný pohľad zasa ponúkne výber artových filmov, ktorých kvalitu preverili už aj zahraničné filmové festivaly. „Je medzi nimi napríklad komorná rodinná dráma z prostredia mexických ,sicariovʻ Sujo, ktorá získala hlavnú cenu v januári na festivale v Sundance. Objavom sa môže stať aj dánsky Kalak Isabelly Eklöf, poeticko-drsný sociálny obraz spolužitia dánskej väčšiny a grónskej ,špinavejʻ minority,“ dodáva Nágel.

To, že June Film Fest chce potešiť aj širokú divácku verejnosť, však podľa organizátorov neznamená, že by filmy v sekcii Divácke hity podliezali kvalitatívne kritériá festivalového výberu. „Vybrané tituly prinesú pre slovenského diváka zaujímavý, možno aj prekvapujúci pohľad na fenomén, určujúci komerčný úspech prezentovaného diela,“ vysvetľuje Peter Nágel. „Nejde o tzv. prvoplánové filmy, siginifikantne nasmerované na divácku pozornosť. Osmička titulov je mixom žánrového, ale aj tematického vymedzenia a ostane na divákoch, aby čelili logickému ,hlavolamuʻ, prečo práve tieto filmy boli v krajine vzniku také úspešné. Na jednej strane napríklad sofistikovaný krimitriler Knoxov odchod, režírovaný a v titulnej role obsadený Michaelom Keatonom, a tiež po rokoch konečné vyústenie temného príbehu Nočného strážcu z dielne známeho dánskeho tvorcu Ole Bornedala, ale aj realistický strohý film Materské mlieko Lotyšky Inary Kolmane o lekárke, ktorej vedeckú i životnú kariéru zničil sovietsky režim.“

Organickou súčasťou festivalu June Film Fest bude sprievodný program pre profesionálov v audiovízii. Tvoria ho tri diskusné panely, ktoré dopĺňajú a rozširujú programovú dramaturgiu. „Slovenská a česká kinodistribúcia v postcovidovom období je určujúca téma, kde budú diskutovať Ivan Hronec (Film Europe), Martin Palán (Bontonfilm), Rudolf Biermann (In Film) a Ondřej Kulhánek (Continental Film). Dva ďalšie komunikatívne formáty sa zamerajú na aktuálnu eko-enviromnetálnu oblasť vo filmovom priemysle a na fenomén vzniku diváckeho televízneho seriálu nielen na Slovensku,“ uzatvára pre Film.sk programový riaditeľ Peter Nágel.

V súlade so základnou filozofiou festivalu ako (nielen filmovej) slávnosti pre všetkých ponúkne June Film Fest okrem filmov aj množstvo sprievodných podujatí pre rôzne vekové kategórie. Sú nimi napríklad „divadelné predstavenie, zábavná talk-show alebo koncerty známych umelcov slovenskej a českej hudobnej scény. Priamo v centre mesta sa uskutoční veľký koncert obľúbenej skupiny IMT Smile,“ uviedli organizátori podujatia v prvej tlačovej správe k novému festivalu. Po každom festivalovom dni plnom filmov a sprievodných aktivít bude na festivalových hostí i celé publikum čakať hudobná zábava v klube Nu Spirit, ktorý sa pri príležitosti festivalu dočasne presunie z Bratislavy priamo do Trnavy.

FOTO: June Film Fest – Organizátori festivalu Martin Frimmer, Daniel Dangl, Peter Nágel, Michal Ruttkay

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Lapilli / Zdroj: Film Expanded

recenzia Lapilli

Lapilli otvárajú zábery morskej hladiny snímanej z idúcej lode a dunivý, takmer útrobný zvuk trieštiacich sa vĺn. Autorský hlas hovorí: „Prichádzam v momente, keď sa kyslík vydal na ústup.“ Znie to záhadne, priam nepreniknuteľne. Vzápätí obrazy mora vystrieda vyprahnutá krajina, popraskané dno jazera, z ktorého sa vplyvom devastujúcej ľudskej činnosti stala toxická pustatina. Filmové obrazy Lapilli, zábery vyschnutého Aralského jazera, ale aj iných lokalít s nerastnými kvetmi, podivuhodnými farbami skalných stien a kryštalických štruktúr však nie sú nepreniknuteľné. Skrýva sa za nimi autorkina naliehavá potreba hovoriť o smrti, strate a trúchlení. Nejde to hneď; nejde to priamo. Preto Ďurinová použije metaforu o vysychaní jazera a metonymiu kyslíka na ústupe. Je to akási rétorická a poetická fyzikálna chémia. A je to alchýmia. Paula Ďurinová chce hovoriť príbeh svojich starých rodičov, experimentálneho fyzika a učiteľky prekladateľky so záľubou v horách, meditácii a dychových cvičeniach, ktorí krátko po sebe podľahli kovidovému zápalu pľúc, no nemôže prestať myslieť na vysychanie jednej z najväčších vnútrozemských vodných plôch na svete. Navyše sa potrebuje ponoriť do seba. Preto zostupuje do jaskyne, preto nám hovorí, že smútok má svoje štádiá; je ich päť alebo sedem. Päť alebo sedem (z môjho pohľadu šesť) je aj implicitných častí filmu: štádium vyschnutého jazera (hľadania slov, filmovej formy), štádium vodopádu (výtrysku života,...
Záber z filmu Dozorkyňa / Zdroj: ASFK

recenzia Dozorkyňa

Dozorkyňa je čítankou psychologického trileru. Napriek tomu, že má svoje ošúchané stránky, odpísané z iných filmov z väzenského prostredia, stále je to poctivá psychologická dráma, ktorá mrazí nielen svojím severským prostredím. Dej sleduje prísnu, no sympatickú dozorkyňu Evu v stredných rokoch, ktorá pracuje v mužskej väznici. Pôsobí na oddelení pre mladých mužov odsúdených za ľahké zločiny, kde vďaka vzájomnému rešpektu medzi väzňami a dozorkyňou vládne príjemná, takmer táborová atmosféra. Tvorcovia filmu výrazne pracovali aj s dekoráciami a výpravou, aby si pomohli v minimalistickom rozprávaní. Postavami vo veľmi presnej, ale stručnej expozícii sú tak aj široké a presvetlené chodby v symetrickej kompozícii, ktorá evokuje pravidelnosť a poriadok nastolené Evou na oddelení. Eva každého z väzňov pozná po mene, venuje sa im nad rámec svojich povinností a vedie krúžok meditácie, vďaka čomu si ju hneď obľúbime. Takéto uvoľnené pomery však zároveň vyvolávajú napätie, pretože čakáme, kedy krehkosť vzťahov, nutne obmotaných mocenskou dynamikou, pukne. Obzvlášť, ak vzťah tvorí žena (príznačne pomenovaná Eva), ktorej je spoločensky pripisovaná menšia moc, ale v tomto prípade jej povolanie prináša dominanciu voči mužom, ktorých pozícia je vo väzení v porovnaní so stereotypmi mimo tejto inštitúcie podradená. Prostredie väzenia prináša aj napätie podporené strachom z minulosti odsúdených chlapcov a mužov, ktorú režisér naschvál nešpecifikuje, aby nám predstavivosť pracovala na plné obrátky, vždy...
Zobraziť všetky články