Pre širokú verejnosť aj pre milovníkov artového filmu

Na festivalovú scénu vstupuje nové podujatie. Prvý ročník medzinárodného filmového festivalu June Film Fest sa bude konať v dňoch 5. – 9. júna v Trnave. Ponúkne program jednak pre skutočne široké divácke spektrum, jednak pre kinofilov. Skrátka, sľubuje festivalovú zábavu či už v kinosále, alebo mimo nej, povedal riaditeľ a producent festivalu Daniel Dangl.

Hlavný program festivalu tvorí päť filmových sekcií. Divácky vďačné Divácke hity a Televízne seriály doplní domáca sekcia Slovenské a české filmy. Na artovú kinematografiu sú zamerané sekcie Paralelný pohľad a, samozrejme, profilová sekcia – medzinárodná súťaž hraných debutov s názvom Prvý dotyk. Súťažné filmy bude posudzovať odborná porota, ktorá z nich vyberie ten najlepší. „V premiérovom ročníku sa bude o festivalové ocenenie Zlatá lipa uchádzať sedmička prvých filmov, ktorú reprezentuje rôznorodá (geografická, tematická i žánrová) selekcia, napríklad z USA, Iránu a z európskych krajín (Francúzsko, Ukrajina, Taliansko),“ povedal pre Film.sk programový riaditeľ festivalu Peter Nágel. Druhá umelecky zameraná sekcia Paralelný pohľad zasa ponúkne výber artových filmov, ktorých kvalitu preverili už aj zahraničné filmové festivaly. „Je medzi nimi napríklad komorná rodinná dráma z prostredia mexických ,sicariovʻ Sujo, ktorá získala hlavnú cenu v januári na festivale v Sundance. Objavom sa môže stať aj dánsky Kalak Isabelly Eklöf, poeticko-drsný sociálny obraz spolužitia dánskej väčšiny a grónskej ,špinavejʻ minority,“ dodáva Nágel.

To, že June Film Fest chce potešiť aj širokú divácku verejnosť, však podľa organizátorov neznamená, že by filmy v sekcii Divácke hity podliezali kvalitatívne kritériá festivalového výberu. „Vybrané tituly prinesú pre slovenského diváka zaujímavý, možno aj prekvapujúci pohľad na fenomén, určujúci komerčný úspech prezentovaného diela,“ vysvetľuje Peter Nágel. „Nejde o tzv. prvoplánové filmy, siginifikantne nasmerované na divácku pozornosť. Osmička titulov je mixom žánrového, ale aj tematického vymedzenia a ostane na divákoch, aby čelili logickému ,hlavolamuʻ, prečo práve tieto filmy boli v krajine vzniku také úspešné. Na jednej strane napríklad sofistikovaný krimitriler Knoxov odchod, režírovaný a v titulnej role obsadený Michaelom Keatonom, a tiež po rokoch konečné vyústenie temného príbehu Nočného strážcu z dielne známeho dánskeho tvorcu Ole Bornedala, ale aj realistický strohý film Materské mlieko Lotyšky Inary Kolmane o lekárke, ktorej vedeckú i životnú kariéru zničil sovietsky režim.“

Organickou súčasťou festivalu June Film Fest bude sprievodný program pre profesionálov v audiovízii. Tvoria ho tri diskusné panely, ktoré dopĺňajú a rozširujú programovú dramaturgiu. „Slovenská a česká kinodistribúcia v postcovidovom období je určujúca téma, kde budú diskutovať Ivan Hronec (Film Europe), Martin Palán (Bontonfilm), Rudolf Biermann (In Film) a Ondřej Kulhánek (Continental Film). Dva ďalšie komunikatívne formáty sa zamerajú na aktuálnu eko-enviromnetálnu oblasť vo filmovom priemysle a na fenomén vzniku diváckeho televízneho seriálu nielen na Slovensku,“ uzatvára pre Film.sk programový riaditeľ Peter Nágel.

V súlade so základnou filozofiou festivalu ako (nielen filmovej) slávnosti pre všetkých ponúkne June Film Fest okrem filmov aj množstvo sprievodných podujatí pre rôzne vekové kategórie. Sú nimi napríklad „divadelné predstavenie, zábavná talk-show alebo koncerty známych umelcov slovenskej a českej hudobnej scény. Priamo v centre mesta sa uskutoční veľký koncert obľúbenej skupiny IMT Smile,“ uviedli organizátori podujatia v prvej tlačovej správe k novému festivalu. Po každom festivalovom dni plnom filmov a sprievodných aktivít bude na festivalových hostí i celé publikum čakať hudobná zábava v klube Nu Spirit, ktorý sa pri príležitosti festivalu dočasne presunie z Bratislavy priamo do Trnavy.

FOTO: June Film Fest – Organizátori festivalu Martin Frimmer, Daniel Dangl, Peter Nágel, Michal Ruttkay

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Agneša Kalinová

V obdobiach väčšieho i menšieho ideologického útlaku Agneša Kalinová spoločne s Pavlom Brankom, Richardom Blechom, Katarínou Hrabovskou a Emilom Lehutom významne formovala filmovú kritiku a recenzistiku na Slovensku. V ideologicky uvoľnených 60. rokoch minulého storočia presvedčivo a jasne vyzdvihovala nové naratívne postupy a tematické štruktúry novovlnných filmov slovenských i českých režisérov. Zároveň aktívne a pohotovo písala aj o zahraničných filmoch, čím slovenskému publiku prinášala potrebnú konfrontáciu s ostatným filmovým svetom. Sama hovorila: „Pre mňa bolo nesmierne dôležité písať o zahraničnej kultúre, o filmoch. Chcela som, aby Slovensko nezostalo zatuchnutou provinciou.“ Agneša Kalinová sa narodila 15. júla 1924 v Košiciach a jej záujem o film sa prejavil už v detstve. „Vyrastala som v Prešove a film bol vtedy jediným oknom do sveta a filmové diela boli jediné umelecké prejavy, ktoré sa k nám dostali v neskreslenej podobe, pretože v Prešove nebolo profesionálne divadlo. Ku knihám sme mali veľmi voľný prístup. Predávala sa nemecká, francúzska česká, slovenská i maďarská literatúra, ale ten film bol naozaj obrovským oknom do sveta, obdivovala som ho,“ spomínala pre Online lexikón slovenských filmových tvorcov na www.ftf.vsmu.sk Kalinová. So svojím budúcim manželom Jánom L. Kalinom (v r. 1949 – 1952  umelecký šéf výroby slovenskej oblasti Československého št. filmu a v roku 1964 zakladateľ a vedúci odboru filmovej dramaturgie na VŠMU...
Eva Krížiková vo filme Čert nespí

Eva Krížiková

Evu Krížikovú charakterizoval úsmev a pozitívne vyžarovanie i takzvaný vnútorný smiech. Tieto umelecké kvality režiséri často zúročovali v komediálnych klasikách. Hoci Krížiková začínala v jednoduchších dievčenských rolách, neskôr jej režiséri začali ponúkať aj záporné či tragické postavy. Postupne sa v jej kariére posilnil príklon k živelným charizmatickým hrdinkám. Rodáčka z bratislavskej Rače (v tých časoch Račisdorf) sa vo filme začala objavovať už v 50. rokoch minulého storočia. Po prvýkrát ako dievča v kantíne vo filme Lazy sa pohli (1952, r. Paľo Bielik), kde však ešte nebola uvedená v titulkovej listine. Nasledujúci rok, ako osemnásťročná, účinkovala v ďalšej Bielikovej snímke V piatok trinásteho (1953). Objavila sa tiež v komédiách, ako Štvorylka (1955, r. Jozef Medveď) či Čert nespí (1956, r. Peter Solan a František Žáček). V roku 1959 si v kultovom diele Kapitán Dabač (r. Paľo Bielik). zahrala Bôrikovu vnučku po boku skvelého Ladislava Chudíka. Následne prišli ďalšie nezabudnuteľné postavy – Filoména v Červenom víne (1975, r. Andrej Lettrich), Štefka v komédii Pozor, ide Jozefína... (1976, r. Jozef Režucha) či Genovéva v Keď jubilant plače (1984, r. Peter Opálený). Filmové remeslo zavesila na klinec postavou Anče vo filme Suzanne (1996) režiséra Dušana Rapoša. Jej poslednou televíznou rolou sa stala Eva Šťastná v seriáli Obchod so šťastím (2008, r. Gejza Dezorz). Filmové úlohy si Eva Krížiková cenila rovnako ako tie...
Magnus von Horn

30. MFF Art Film

Keď sa v roku 2016 festival sťahoval do Košíc, našiel tu vhodnú infraštruktúru na svoje fungovanie. Dnes sa premieta na ôsmich rôznych miestach a všetky sú v pešej dostupnosti od centra. Počas aktuálneho ročníka Art Filmu organizátori oznámili, že festival bude v Košiciach fungovať aj počas nasledujúcich desiatich rokov, čo producent festivalu Ján Kováčik a primátor Košíc Jaroslav Polaček potvrdili podpismi spoločného memoranda. Spomedzi slovenských premiér ponúkol jubilejný Art Film dokument Pavla Korca Akvabely z Prandorfa (nejde o preklep, ale o historický názov dediny pri Leviciach), ktoré zobrazujú päticu žien, čo našli záľubu v plávaní v ľadovej vode. Vo Via Slovakia Víťazoslava Chrappu sa protagonista putovaním po Slovensku ako turista vyrovnáva s démonmi minulosti a film zároveň zachytáva slovenské krásy a atrakcie. Pokiaľ ja žijem Romana Ďuriša je sondou do života mladého Dalibora, ktorý sa po dvoch rokoch vracia z väzenia a musí riešiť situáciu v dysfunkčnej rodine, rozdelenie jeho mladších súrodencov aj problémový vzťah s otcom – alkoholikom. Snímka je zároveň nahliadnutím do zákulisia cirkusového sveta, ktorý je pre Dalibora takisto domovom, kam sa vracia, aby sa priučil remeslu fakíra. Dynamické spracovanie má oporu aj v práci s hudobnou zložkou. Premiérovo pre festivalové publikum sa na Art Filme premietal aj nový film, ktorý tento rok vznikol v Slovenskom filmovom ústave. Návraty k Obrazom starého sveta režiséra Róberta Šuláka sa sústreďujú na dokument Dušana...
Zobraziť všetky články