Pre širokú verejnosť aj pre milovníkov artového filmu

Písmo: A- | A+

Na festivalovú scénu vstupuje nové podujatie. Prvý ročník medzinárodného filmového festivalu June Film Fest sa bude konať v dňoch 5. – 9. júna v Trnave. Ponúkne program jednak pre skutočne široké divácke spektrum, jednak pre kinofilov. Skrátka, sľubuje festivalovú zábavu či už v kinosále, alebo mimo nej, povedal riaditeľ a producent festivalu Daniel Dangl.

Hlavný program festivalu tvorí päť filmových sekcií. Divácky vďačné Divácke hity a Televízne seriály doplní domáca sekcia Slovenské a české filmy. Na artovú kinematografiu sú zamerané sekcie Paralelný pohľad a, samozrejme, profilová sekcia – medzinárodná súťaž hraných debutov s názvom Prvý dotyk. Súťažné filmy bude posudzovať odborná porota, ktorá z nich vyberie ten najlepší. „V premiérovom ročníku sa bude o festivalové ocenenie Zlatá lipa uchádzať sedmička prvých filmov, ktorú reprezentuje rôznorodá (geografická, tematická i žánrová) selekcia, napríklad z USA, Iránu a z európskych krajín (Francúzsko, Ukrajina, Taliansko),“ povedal pre Film.sk programový riaditeľ festivalu Peter Nágel. Druhá umelecky zameraná sekcia Paralelný pohľad zasa ponúkne výber artových filmov, ktorých kvalitu preverili už aj zahraničné filmové festivaly. „Je medzi nimi napríklad komorná rodinná dráma z prostredia mexických ,sicariovʻ Sujo, ktorá získala hlavnú cenu v januári na festivale v Sundance. Objavom sa môže stať aj dánsky Kalak Isabelly Eklöf, poeticko-drsný sociálny obraz spolužitia dánskej väčšiny a grónskej ,špinavejʻ minority,“ dodáva Nágel.

To, že June Film Fest chce potešiť aj širokú divácku verejnosť, však podľa organizátorov neznamená, že by filmy v sekcii Divácke hity podliezali kvalitatívne kritériá festivalového výberu. „Vybrané tituly prinesú pre slovenského diváka zaujímavý, možno aj prekvapujúci pohľad na fenomén, určujúci komerčný úspech prezentovaného diela,“ vysvetľuje Peter Nágel. „Nejde o tzv. prvoplánové filmy, siginifikantne nasmerované na divácku pozornosť. Osmička titulov je mixom žánrového, ale aj tematického vymedzenia a ostane na divákoch, aby čelili logickému ,hlavolamuʻ, prečo práve tieto filmy boli v krajine vzniku také úspešné. Na jednej strane napríklad sofistikovaný krimitriler Knoxov odchod, režírovaný a v titulnej role obsadený Michaelom Keatonom, a tiež po rokoch konečné vyústenie temného príbehu Nočného strážcu z dielne známeho dánskeho tvorcu Ole Bornedala, ale aj realistický strohý film Materské mlieko Lotyšky Inary Kolmane o lekárke, ktorej vedeckú i životnú kariéru zničil sovietsky režim.“

Organickou súčasťou festivalu June Film Fest bude sprievodný program pre profesionálov v audiovízii. Tvoria ho tri diskusné panely, ktoré dopĺňajú a rozširujú programovú dramaturgiu. „Slovenská a česká kinodistribúcia v postcovidovom období je určujúca téma, kde budú diskutovať Ivan Hronec (Film Europe), Martin Palán (Bontonfilm), Rudolf Biermann (In Film) a Ondřej Kulhánek (Continental Film). Dva ďalšie komunikatívne formáty sa zamerajú na aktuálnu eko-enviromnetálnu oblasť vo filmovom priemysle a na fenomén vzniku diváckeho televízneho seriálu nielen na Slovensku,“ uzatvára pre Film.sk programový riaditeľ Peter Nágel.

V súlade so základnou filozofiou festivalu ako (nielen filmovej) slávnosti pre všetkých ponúkne June Film Fest okrem filmov aj množstvo sprievodných podujatí pre rôzne vekové kategórie. Sú nimi napríklad „divadelné predstavenie, zábavná talk-show alebo koncerty známych umelcov slovenskej a českej hudobnej scény. Priamo v centre mesta sa uskutoční veľký koncert obľúbenej skupiny IMT Smile,“ uviedli organizátori podujatia v prvej tlačovej správe k novému festivalu. Po každom festivalovom dni plnom filmov a sprievodných aktivít bude na festivalových hostí i celé publikum čakať hudobná zábava v klube Nu Spirit, ktorý sa pri príležitosti festivalu dočasne presunie z Bratislavy priamo do Trnavy.

FOTO: June Film Fest – Organizátori festivalu Martin Frimmer, Daniel Dangl, Peter Nágel, Michal Ruttkay

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z dokumentu Otázka budúcnosti. FOTO: ASFK

recenzia Otázka budúcnosti

Nádielku istoty, že hudobné symboly sa nemenia celé desaťročia, si v bráne do dospelosti môže dovoliť každá maturitná trieda. Navždy sa zachová, já slyším nonstop, som zlý k ženám a you are the dancing queen spravidla na večierku roka nikdy nechýbajú. V súlade s popovým dedičstvom minulosti však maturanti zakaždým tu a teraz čelia otázke, čo ďalej so životom v krajine, kde do osemnástich vyrastali. Pálčivo aktuálne o tom vypovedá dokument Otázka budúcnosti. Šuchorenie statusu Začal sa školský rok, vstupujeme do atmosféry maturitného ročníka bratislavského 1. súkromného gymnázia na Bajkalskej ulici. Práve prebiehajú prípravy na stužkovú slávnosť.  Študenti a študentky by si svoj sviatok chceli riadne užiť, ešte kým sa začnú pripravovať na priebežné maturitné testy, ale do učenia sa musia pustiť už v októbri. Preto si dátum stužkovej naplánovali na 30. september 2023.  Zhodou okolností je to deň, keď sa na Slovensku konajú parlamentné voľby. Voľby, ktoré rozhodnú, akou cestou sa krajina bude v ďalších rokoch uberať. Triedna zostava už dosiahla plnoletosť a v deň stužkovej pôjde voliť po prvý raz. Ráno všetci hodia obálku do urny, večer v oblekoch a róbach konečne pocítia ten našuchorený status dospelosti, po ktorom v kútiku duše túži aj najväčší rebel v ich veku.  Možnosť zachytiť proces generačného uvažovania práve v tejto fáze vývoja bola pre režiséra...
Jozef Ružička / Zdroj: SFÚ

Jozef Ružička

Pochádzal o živnostníckej z rodiny. Jeho otec v okolí Trnavy vyrábal rôznorodé čistiace nástroje ako cirokové metly, pracie kefy či zmetáky. Počas obdobia Slovenského štátu v roku 1942 začal Jozef Ružička pracovať ako asistent kamery vo filmovej spoločnosti Nástup. Mal len osemnásť rokov. Toto rozhodnutie sa preňho stalo zásadným. V tom čase tam už pracovali významné mená našej domácej kinematografie, ako napríklad Karol Krška. V roku 1943 nádejný kameraman nastúpil na povinnú základnú vojenskú službu. Pridelený bol do oddielu na východnom Slovensku. Pred vypuknutím Slovenského národného povstania časť vojska v tomto regióne išla na východný front alebo do pracovných táborov. Práve tam smeroval aj Jozef Ružička. Pobyt v tábore sa, prirodzene, podpísal na jeho zdravotnom stave.  Ružička participoval na audiovizuálnom zachytávaní štátnej propagandy a fašistickej vlády. Pôvodne sa vyučil za fotografa a svoje remeslo ovládal dokonale. Reštauroval viaceré negatívy filmového materiálu a vyhotovené fotografie aj profesionálne upravoval. Dôraz kládol primárne na funkčnú kompozíciu a precízne svietenie. Zameriaval sa rovnako profesionálne na prírodné scenérie ako na výjavy ľudských konštelácií. Práve vďaka tejto schopnosti a správnemu kompozičnému videniu sa mu v Nástupe veľmi darilo. Postupne sa z asistenta kamery vypracoval na pozíciu hlavného kameramana vo vlastnej tvorbe. Najprv pracovali väčšinou len s ľahkými ručnými kamerami, resp. so stredne ťažkými kamerami BH a Šlechta a nechcel sa ich vzdať. Postupne...

Oľga Potroková

Hneď po tom, ako Potroková absolvovala v roku 1955 štúdium fotografie na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave, nastúpila do Štúdia vedecko-populárnych filmov Bratislava ako asistentka kamery (snímačka). Prvým filmom, na ktorom sa podieľala ešte ako Oľga Plačková, bolo Jablko poznania (1955) v réžii Vlastimila Herolda. Ako uvádza Renáta Šmatlákova v profile režisérky a výtvarníčky na portáli SK Cinema, od roku 1956 pracovala ako grafička, od roku 1964 ako výtvarníčka trikov v Štúdiu krátkych filmov. Od roku 1970 sa venovala animovanému filmu ako asistentka animátora, neskôr ako samostatná režisérka a animátorka. „Pre jej výtvarný rukopis je charakteristická kresba farebnými ceruzkami a pastelom, venovala sa aj papierikovej animácii,“ priblížila jej tvorbu Šmatláková. Oľga Potroková napísala scenár k televíznej rozprávke o dvoch chlapcoch a robotovi Srdce (1974) režiséra Jana Dudešeka a ako animátorka sa podieľala na seriáli Venček (1976) režiséra Vladimíra Lehkého. Ako režisérka, výtvarníčka aj animátorka sa podpísala pod televízny animovaný seriál Morské rozprávky (1972 – 1982), ktorý patrí k jej najvýznamnejším dielam. Autorkou námetu, scenára a dramaturgičkou bola Marianna Grznárová a rozprávky nahovoril Ladislav Chudík. Oľga Potroková nakrútila aj viacero krátkych televíznych animovaných filmov ako Najkrajšie ucho na svete (1970) o konflikte zajačích súrodencov s líškou, Myška Plyška (1971) o nespokojnej myške, Jakubkova košeľa (1983) o chlapcovi, ktorý si zašpinil košeľu, Biela Barborka (1984)...
Zobraziť všetky články