Be2Can 2025 Noomi Rapace ako Matka Tereza vo filme Matka. Foto: Film Europe

Prehliadku Be2Can otvorí príbeh Matky Terezy

Písmo: A- | A+

Filmová prehliadka Be2Can aj tento rok predstaví snímky z festivalov v Berlíne, Benátkach a Cannes. Dvanásty ročník prehliadky uvedie dvanásť filmov. Už 15. októbra ju v bratislavskom Cinema City Eurovea otvorí snímka Matka Teony Strugar Mitevskej o siedmich dňoch v živote Matky Terezy.

„Rozhodli sme sa vyrozprávať jej príbeh skôr, ako sa stala Matkou Terezou, ktorú poznáme dnes,“ povedala režisérka filmu, ktorý otváral sekciu Horizonty na tohtoročnom festivale v Benátkach. „Matka Tereza bola skutočne matkou, ale pre milióny ľudí. Bola prísna, drsná, disciplinárna, no zároveň materská, nad naše chápanie. Niektoré dialógy vo filme sú priamymi prepismi rozhovorov, ktoré som viedla s poslednými žijúcimi sestrami a svedkami jej osobnosti, keď som v Kalkate točila dokument Tereza a ja. Matka Tereza sa narodila v Skopje. Ako Albánka z Macedónska je dokonalým príkladom multietnickej rozmanitosti mojej krajiny a všeobjímajúceho ľudstva v nej,“ dodala filmárka. Do hlavnej úlohy obsadila Noomi Rapace.

Dvanásty ročník prehliadky Be2Can sa koná od 15. do 22. októbra v kinách po celom Slovensku.

Dystopia z blízkej budúcnosti aj návraty do histórie

Z festivalu v Berlíne uvedie Be2Can 2025 napríklad snímku brazílskeho režiséra Gabriela Mascara Modrou cestou, ktorá získala Strieborného medveďa – Veľkú cenu poroty. Mierne dystopická snímka z blízkej budúcnosti rozpráva príbeh ženy, ktorá sa vzoprie osudu určenému starým ľuďom „presídľovaným“ do vyhradených kolónií pre dôchodcov. Cenu Teddy pre najlepší queer film získala na tohtoročnom Berlinale austrálska animovaná komédia Princezná Kozmolesba (r. Emma Hough Hobbs, Leela Varghese). V programe Be2Can 2025 je aj nemecká satirická sonda Čo vie Marielle (r. Frédéric Hambalek) premiérovaná v hlavnej súťaži festivalu v Berlíne. Kde získala Guild Film Prize od poroty zloženej zo zástupcov nemeckých klubových kín. Film rozpráva o dievčati s telepatickými schopnosťami, ktoré vidí a počuje všetko, čo robia jej rodičia.

Cannes zastupuje v programe prehliadky Be2Can 2025 napríklad francúzsko-švédsky politický triler Tarika Saleha Orly republiky. Na pozadí príbehu fiktívnej egyptskej hereckej hviezdy zobrazuje svet autoritárskej spoločnosti plnej korupcie a mocenských hier. Aktuálne politické témy spája s dielom spisovateľa a vizionára Georgea Orwella francúzsky dokument režiséra Raoula Pecka Orwell: 2+2=5. V dráme Mengeleho zmiznutie režisér Kirill Serebrennikova mapuje povojnový osud sadistického nacistického lekára Josefa Mengeleho po jeho úteku do Južnej Ameriky. A dokument Andresa Veiela Riefenstahl sa venuje kontroverznej režisérke Leni Riefenstahl. Medzi ďalšími titulmi, ktoré uvedie, je napríklad japonský triler Exit 8 (r. Genki Kawamura). Premiéru mal v Cannes a vznikol podľa hororovej počítačovej hry.

Prehliadka Be2Can uvedie na veľké plátna aj dva filmy preverené časom. Pôjde o satirickú komédiu Dogma (1999) režiséra Kevina Smitha v hlavných úlohách s Benom Affleckom a Mattom Damonom a japonské anime Anjelské vajce (r. Mamoru Ošii, 1985). Be2Can 2025 film uvedie v reštaurovanej verzii v rozlíšení 4K.

Filmy, ktoré 12. ročník Be2Can uvedie, zhodnotí porota zložená z poslucháčov a poslucháčok VŠMU a VŠVU. Víťazov vyhlásia 22. októbra v Cinema City Eurovea. Centrom festivalu však bude Kino Film Europe v Pistoriho paláci v Bratislave. Tam sa uskutoční aj väčšina sprievodných podujatí.

Autor:

Noomi Rapace ako Matka Tereza vo filme Matka. Foto: Film Europe

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Populárna speváčka, tri vynikajúce atlétky aj milión litrov

V najbližšej kolekcii sa s nimi divák stretne. Kým meno speváčky – Jana Kociánová (v č. 26 spieva víťaznú pieseň Bratislavskej lýry Pár slov autorskej dvojice Ľuboš Zeman – Pavol Zelenay) – je známe aj dnes nielen medzi fanúšikmi populárnej hudby, málokto si spomenie na tri športovkyne, ktoré by si to rovnako zaslúžili. Dnešná superhviezda slovenskej atletiky s iniciálami Emila Zátopka plní (právom) médiá. Kto si však spomenie na Evu Šuranovú, ktorá ako prvá Slovenska získala olympijskú medailu (bronz v skoku do diaľky na OH v Mníchove 1972)? Mária Mračnová v skoku do výšky bola na olympijských hrách štvrtá aj šiesta. Jozefína Čerchlanová, svojho času československá jednotka v neuveriteľnom rozsahu behov od 100 po 800 m. Jej fúzatý rekord na hladkých 400 m z roku 1974 (!) prekonala až tohto roku práve Emma Zapletalová! Všetky tri uvidí divák na populárnych atletických pretekoch P-T-S v TvF č. 25. Miloslav Roľko, znakár, jediný majster Európy v histórii československého plavectva sa ukáže v č. 27. Ak ostaneme ešte pri mimoriadnych športových výkonoch, na vysokom stupni rebríčka bude expedícia do Himalájí, ktorá dosiahla vrchol Makalu. Aj v nej boli mená, ktoré si zaslúžia náš obdiv: Gálffy, Fiala, Orolín... (č. 23 a 30). Prvý slovenský rogalista Peter Adamica z Trenčína si svoj závesný klzák sám skonštruoval (č. 23)....
recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Zobraziť všetky články