82. MFF Benátky ceny Záber z filmu Jima Jarmuscha Father Mother Sister Brother, ktorý získal Zlatého leva.

Zlatého leva získal v Benátkach film Father Mother Sister Brother Jima Jarmuscha

Písmo: A- | A+

Zlatého leva si z 82. ročníka MFF Benátky film odniesol film Father Mother Sister Brother amerického režiséra Jima Jarmuscha. „Ďakujem, že oceňujete náš tichý film,“ poďakoval sa Jarmusch pri preberaní ceny.

Film Fother Mother Sister Brother je akýmsi anti-akčným filmom. Jeho jemný a tichý štýl je starostlivo vybudovaný tak, aby umožňoval hromadenie malých detailov,“ uviedol režisér vo festivalovom katalógu. Takéto skladanie filmu prirovnal k aranžovaniu kvetov. Snímka vznikla v americko-írsko-francúzskej koprodukcii a účinkujú v nej Tom Waits, Adam Driver, Mayim Bialik, Charlotte Rampling, Cate Blanchett či Vicky Krieps. Ide o tri príbehy dospelých detí a ich rodičov, ktoré sa odohrávajú v troch kútoch sveta – na severovýchode USA, v Dubline a Paríži.

Príbeh dievčatka z Gazy aj portrét zápasníka

Strieborného leva – Veľkú cenu poroty získala tuniská režisérka Kaouther ben Hania za snímku The Voice of Hind Rajab. Zobrazuje v nej príbeh päťročného palestínskeho dievčatka Hind Rajab, ktorého volanie o pomoc zachytili dobrovoľníci Červeného polmesiaca a snažili sa ho zachrániť. O život však prišla nielen ona, ale i záchranári. Podľa režisérky je príbeh Hind Rajab príbehom mnohých, ktorí čelia „genocíde kriminálneho izraelského režimu“. Počas večera zazneli viaceré vyjadrenia na podporu Palestíny, ale tiež Ukrajiny. Zvláštnu cenu poroty udelili dokumentárnemu filmu talianskeho režiséra Gianfranca Rosiho Sotto le nuvole (Below the clouds).

Strieborný lev za réžiu patrí americkému filmárovi Bennymu Safdiemu za film The Smashing Mashine. Zaznamenal v ňom príbeh legendárneho zápasníka a wrestlera Marka Kerra. „Predpokladáme, že fyzická postava alebo fyzické schopnosti človeka sa premietajú aj do jeho emocionálnej sily. Len preto, že niekto vyzerá ako najsilnejší muž na planéte, neznamená to, že je neporaziteľný,“ povedal Safdie o filme v katalógu MFF Benátky. Najlepší scenár mal podľa poroty francúzsky film À pied d’œuvre (At Work). Režisérka Valérie Donzelli ho napísala spoločne s Gillesom Marchandom. Rozpráva príbeh úspešného fotografa, ktorý sa vzdá všetkého, oddá sa písaniu a objaví chudobu.

Čínska herečka Zhilei Xin si odniesla Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Získala ju za film Ri Gua Zhong Tian (Sun Rises on Us All, r. Shangjun Cai). Rozpráva o žene a mužovi, ktorý sa za ňu obetuje a vezme na seba vinu za jej zločin. Po rokoch sa opäť stretnú. Rovnakú cenu v mužskej kategórii získal Toni Servillo za hlavnú úlohu v novom filme Paola Sorentina La Grazia. Stvárnil v ňom fiktívneho prezidenta, ktorý pred odchodom z funkcie čelí morálnej dileme. Cenu Marcella Mastoianniho pre najlepšieho mladého herca alebo herečku udelili Lune Welder za jednu z úloh v novinke maďarskej režisérky Ildikó Enyedi Silent Friend.

V sekcii Horizonty súťažil aj Nvotovej Otec

Ceny sa rozdávali aj v druhej súťažnej sekcii MFF Benátky nazvanej Horizonty. Zvíťazil v nej mexický film En el camino režiséra Davida Pablosa. „Môj film zobrazuje romantický vzťah medzi dvomi mužmi v nepriateľskom, násilnom prostredí – vo svete vodičov kamiónov a diaľnic – ovládanom pravidlami heteronormativity a hypermaskulinity,“ povedal David Pablos. Cenu poroty získal Akio Fudžimoto so snímkou Harà watan (Stratená krajina). Prostredníctvom putovania dvoch detí z utečeneckého tábora otvára tému Rohringov a drsnú realitu mieša s prvkami fantasy. Najlepším krátkym filmom sekcie Horizonty je Utan Kelly (Without Kelly) švédskej režisérky Lovisy Sirén.

V sekcii súťažil aj film Otec Terezy Nvotovej. Slovenskú premiéru má najskôr 10. 9. na festivale Cinematik a o deň neskôr príde aj do bežnej distribúcie.

Predsedom hlavnej poroty bol na 82. ročníku MFF Benátky americký filmár Alexander Payne. Predsedníčkou poroty v sekcii Horizonty bola francúzska režisérka a scenáristka Julia Ducournau. Festival sa konal od 27. augusta do 6. septembra 2025 na benátskom Lide.

Kompletný zoznam ocenených filmov nájdete na oficiálnej stránke festivalu.

Autor:

Záber z filmu Jima Jarmuscha Father Mother Sister Brother, ktorý získal Zlatého leva. Foto: MFF Benátky

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Film Potopa režiséra Martina Gondu získal päť sošiek ocenenia Slnko v sieti a šiestou je divácka cena. Foto: SFTA/Zdenko Hanout

Slnko v sieti: Buďme ostražití

Keď som už tu, tak skúsim, zažartoval a skromno-zvodne sa usmial pod fúz Maroš Kramár. Pri vyhlásení laureáta ocenenia Slnko v sieti za najlepší hraný film roku 2025 si vzal bez škrupulí ponúknutý priestor slobodne sa vyjadriť. Vyzretá osobnosť svojej generácie, herec neprávom potopený v komerčnej zábave, typ, ktorý by sa patrilo vidieť v slovenskom filme v krásnej, hlbokej úlohe, si zo samého žartu aj povzdychol, že vlani nič nenatočil. Stojac pred plnou sálou bratislavskej Starej tržnice však nechcel hovoriť o sebe. Rozprával o športovcoch, vedcoch, umelcoch, ktorí reprezentujú našu krajinu vo svete. Predovšetkým však hovoril o filmároch z domácej scény prepojených na celú Európu. Pretože práve im patril štvrtkový večer plný oslavy. Herec Maroš Kramár na odovzdávaní ocenení Slnko v sieti 2026. Foto: SFTA/Zdenko Hanout Slovo, ktorému sa nedalo vyhnúť Maroš Kramár vyzdvihol najväčšie úspechy našej filmárskej obce v blízkom aj ďalekom svete, veď ich stále pribúda. A keďže ide o umeleckú produkciu zákonite reflektujúcu svet, v ktorom žijeme, nevidel najmenší dôvod nebyť angažovaným. Pomaly a iste tak smeroval k slovu, ktorému sa už nedalo vyhnúť: hanba. Adresoval ho presne a priamo: premiérovi Slovenskej republiky, vládnej garnitúre, ministerstvu kultúry a jeho reprezentácii a napokon verejnoprávnej televízii. Tá sa totiž práve unúvala nepodať divákom na Slovensku správu o tom, akí ľudia dnes pôsobia vo filmovej brandži, ako...
recenzia Posledný Hebrej z Hlohovca Záber z filmu Posledný Hebrej z Hlohovca. Foto: Filmtopia

recenzia Posledný Hebrej z Hlohovca

Hlohovec. Mesto s bohatou históriou, podľa archeológov osídlené už v paleolite. Prvá písomná zmienka zo začiatku 12. storočia. Traduje sa, že bolo pomenované podľa hlohu, kríka s ostročervenými plodmi a vetvičkami ozbrojenými pichľavými ostňami. A traduje sa, že Kristova tŕňová koruna bola uvitá práve z neho. Mesto, ktoré sa stalo hlavným dejiskom nového filmu dokumentaristu Arnolda Kojnoka Posledný Hebrej z Hlohovca (2026). Pred druhou svetovou vojnou tvorili Židia v Hlohovci približne desatinu obyvateľstva, vyše osemsto duší. Po vojne sa ich vrátilo necelých 40 a dnes tam ich prítomnosť vôbec necítiť. Demografický oblúk, žiaľ, vôbec nie ojedinelý pre „slovákštátne“ mestské osídlenia, no i tak nástojčivo hodný zaznamenania, popísania, zopakovania, poučenia, zaujatia stanoviska. Autorského, ale najmä diváckeho. Vo filme totiž okrem mnohého iného napríklad prebehne takýto rozhovor preživšej pani a režiséra: „Čo chceli, to robili. Došli a si zobrali. Otvorili skriňu, zvesili obraz...“ „A vy ste poznali tých ľudí?“ „Samozrejme.“ „A im to nebolo trápne?“ „Nie.“ A iný pán z tvárí Hlohovčanov po svojom návrate domov vyčítal: „A vy ste sa vrátili? To sklamanie, že sme to prežili...“ Zvykneme takéto správy vyvažovať vyzdvihovaním tých, ktorí Židom počas holokaustu pomáhali. Aj v Kojnokovej snímke sa takí nájdu. Nesporne si zaslúžia našu hlbokú úctu a obdiv, hoci nie morálne, no reálne boli v ringu ľahkou mušou váhou proti superťažkej. Na oficiálnej internetovej stránke...
Zobraziť všetky články