82. MFF Benátky ceny Záber z filmu Jima Jarmuscha Father Mother Sister Brother, ktorý získal Zlatého leva.

Zlatého leva získal v Benátkach film Father Mother Sister Brother Jima Jarmuscha

Písmo: A- | A+

Zlatého leva si z 82. ročníka MFF Benátky film odniesol film Father Mother Sister Brother amerického režiséra Jima Jarmuscha. „Ďakujem, že oceňujete náš tichý film,“ poďakoval sa Jarmusch pri preberaní ceny.

„Film Fother Mother Sister Brother je akýmsi anti-akčným filmom. Jeho jemný a tichý štýl je starostlivo vybudovaný tak, aby umožňoval hromadenie malých detailov,“ uviedol režisér vo festivalovom katalógu. Takéto skladanie filmu prirovnal k aranžovaniu kvetov. Snímka vznikla v americko-írsko-francúzskej koprodukcii a účinkujú v nej Tom Waits, Adam Driver, Mayim Bialik, Charlotte Rampling, Cate Blanchett či Vicky Krieps. Ide o tri príbehy dospelých detí a ich rodičov, ktoré sa odohrávajú v troch kútoch sveta – na severovýchode USA, v Dubline a Paríži.

Príbeh dievčatka z Gazy aj portrét zápasníka

Strieborného leva – Veľkú cenu poroty získala tuniská režisérka Kaouther ben Hania za snímku The Voice of Hind Rajab. Zobrazuje v nej príbeh päťročného palestínskeho dievčatka Hind Rajab, ktorého volanie o pomoc zachytili dobrovoľníci Červeného polmesiaca a snažili sa ho zachrániť. O život však prišla nielen ona, ale i záchranári. Podľa režisérky je príbeh Hind Rajab príbehom mnohých, ktorí čelia „genocíde kriminálneho izraelského režimu“. Počas večera zazneli viaceré vyjadrenia na podporu Palestíny, ale tiež Ukrajiny. Zvláštnu cenu poroty udelili dokumentárnemu filmu talianskeho režiséra Gianfranca Rosiho Sotto le nuvole (Below the clouds).

Strieborný lev za réžiu patrí americkému filmárovi Bennymu Safdiemu za film The Smashing Mashine. Zaznamenal v ňom príbeh legendárneho zápasníka a wrestlera Marka Kerra. „Predpokladáme, že fyzická postava alebo fyzické schopnosti človeka sa premietajú aj do jeho emocionálnej sily. Len preto, že niekto vyzerá ako najsilnejší muž na planéte, neznamená to, že je neporaziteľný,“ povedal Safdie o filme v katalógu MFF Benátky. Najlepší scenár mal podľa poroty francúzsky film À pied d’œuvre (At Work). Režisérka Valérie Donzelli ho napísala spoločne s Gillesom Marchandom. Rozpráva príbeh úspešného fotografa, ktorý sa vzdá všetkého, oddá sa písaniu a objaví chudobu.

Čínska herečka Zhilei Xin si odniesla Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Získala ju za film Ri Gua Zhong Tian (Sun Rises on Us All, r. Shangjun Cai). Rozpráva o žene a mužovi, ktorý sa za ňu obetuje a vezme na seba vinu za jej zločin. Po rokoch sa opäť stretnú. Rovnakú cenu v mužskej kategórii získal Toni Servillo za hlavnú úlohu v novom filme Paola Sorentina La Grazia. Stvárnil v ňom fiktívneho prezidenta, ktorý pred odchodom z funkcie čelí morálnej dileme. Cenu Marcella Mastoianniho pre najlepšieho mladého herca alebo herečku udelili Lune Welder za jednu z úloh v novinke maďarskej režisérky Ildikó Enyedi Silent Friend.

V sekcii Horizonty súťažil aj Nvotovej Otec

Ceny sa rozdávali aj v druhej súťažnej sekcii MFF Benátky nazvanej Horizonty. Zvíťazil v nej mexický film En el camino režiséra Davida Pablosa. „Môj film zobrazuje romantický vzťah medzi dvomi mužmi v nepriateľskom, násilnom prostredí – vo svete vodičov kamiónov a diaľnic – ovládanom pravidlami heteronormativity a hypermaskulinity,“ povedal David Pablos. Cenu poroty získal Akio Fudžimoto so snímkou Harà watan (Stratená krajina). Prostredníctvom putovania dvoch detí z utečeneckého tábora otvára tému Rohringov a drsnú realitu mieša s prvkami fantasy. Najlepším krátkym filmom sekcie Horizonty je Utan Kelly (Without Kelly) švédskej režisérky Lovisy Sirén.

V sekcii súťažil aj film Otec Terezy Nvotovej. Slovenskú premiéru má najskôr 10. 9. na festivale Cinematik a o deň neskôr príde aj do bežnej distribúcie.

Predsedom hlavnej poroty bol na 82. ročníku MFF Benátky americký filmár Alexander Payne. Predsedníčkou poroty v sekcii Horizonty bola francúzska režisérka a scenáristka Julia Ducournau. Festival sa konal od 27. augusta do 6. septembra 2025 na benátskom Lide.

Kompletný zoznam ocenených filmov nájdete na oficiálnej stránke festivalu.

Autor:

Záber z filmu Jima Jarmuscha Father Mother Sister Brother, ktorý získal Zlatého leva. Foto: MFF Benátky

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Generál Golian režiséra Juraja Štepku. Foto: Cinemart

Generál Golian sa pýta, ako by sme sa na jeho mieste zachovali

Do slovenských kín prichádza vojnová dráma o mužovi, ktorý vrátil Slovensku tvár. Pred šiestimi rokmi sa režisér Juraj Štepka zahĺbil do štúdia archívov, historických materiálov a kníh s tematikou druhej svetovej vojny. Zaujímal sa o Jána Goliana, dôstojníka československej armády a brigádneho generála, ktorého chcel objaviť pre slovenský film. Silný príbeh tohto hrdinu stojí za to – Ján Golian spolupracoval počas vojny s ilegálnymi odbojovými skupinami a v roku 1944 viedol Slovenské národné povstanie. Režisér spolu so scenáristom Petrom Rajčákom presedeli v diskusiách s historikmi mnohé hodiny, aby sa o ňom dozvedeli čo najviac. Chceli o ňom nakrútiť historicky čo najpresnejší film, a to sa im podarilo. Po festivalovej premiére na piešťanskom Cinematiku a premiére v Banskej Bystrici a v Bratislave prichádza Generál Golian od 8. októbra do slovenských kín. Hrdinstvo alebo rodina „Jána Goliana v skutočnosti veľmi nepoznáme. Nepostavili sme mu dôstojnú sochu, nenakrútili o ňom hraný film, a pritom ide o jednu z najvýznamnejších osobností našich moderných dejín,“ povedal pre médiá režisér. Práve to bola preňho a pre scenáristu príležitosť napísať jeho príbeh a ukázať ľuďom, že aj malý národ môže mať veľkých synov. Vnímajú ho ako silného človeka, ktorý sa vedel rozhodnúť v okamihu, keď to bolo najťažšie, napriek tomu, že tušil, aké následky bude jeho rozhodnutie znamenať preňho aj pre jeho rodinu. „To...
Polnočná omša Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Polnočná omša  s diskusiou v Kine Lumière

Film Polnočná omša (1962) režiséra Jiřího Krejčíka vydal tento rok Slovenský filmový ústav (SFÚ) na blu-ray nosiči. Pri tejto príležitosti sa v Kine Lumière uskutoční projekcia filmu a diskusia v programovom cykle Kino-Ikon Choice. Počas nej sa zúčastnení hostia budú venovať rôznym aspektom tohto diela. Stretnutie v réžii rovnomenného filmologického časopisu Kino-Ikon sa uskutoční vo štvrtok 8. októbra o 17.00 hod. Vstup na diskusiu je voľný. Filmová adaptácia známej rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša Polnočná omša je dramatickým príbehom malomeštiackej rodiny Kubišových na strednom Slovensku. Jej členovia buď priamo kolaborujú s Nemcami, alebo len túžia prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja. Pred časom sa pridal k partizánom a na Štedrý večer roku 1944 sa vracia domov. Je to jeden z menej známych povstaleckých filmov. V širokouhlom zábere ho nakrútil v tom čase v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe hosťujúci český režisér Jiří Krejčík. Na scenári sa okrem Krejčíka a Karvaša podieľal aj Albert Marenčin, vtedajší vedúci I. tvorivej skupiny Štúdia hraných filmov. Za kamerou stál Rudolf Stahl, autorom hudby bol Zdeněk Liška. Diskusia po filme bude „o histórii jeho vzniku, o peripetiách filmovej adaptácie rovnomennej predlohy Petra Karvaša v kontexte aj jej dovtedajších či neskorších divadelných adaptácií – témou budú otázky dramaturgie, či hereckého...
Fotografia z filmu 33 krokov

Neskrotní démoni tráum

Názov filmu 33 krokov vychádza zo vzdialenosti od bydliska Milana Daniela k miestu, kde ho pred rokmi napadli. Iba preto, že je Róm. Brutálny útok prežil. Okrem nepeknej jazvy cez hlavu mu však zostala aj trauma, ktorá dnes ovplyvňuje aj jeho deti. Príbehom Milana Daniela, ktorý vo filme stvárňuje hlavnú postavu, sa inšpirovala režisérska dvojica Anna a Šimon Domčekovci. Film 33 krokov mal premiéru na MFF v Karlových Varoch v súťažnej sekcii Proxima. Odniesol si Zvláštne uznanie poroty a od 8. októbra je film 33 krokov aj v slovenských kinách. Hoci sa inšpiroval skutočnými udalosťami a muž, ktorý ich prežil stvárňuje hlavného hrdinu, ide o hraný projekt – hoci na hrane dokumentu. Ide o ich spoločný celovečerný debut. „Inšpirovali sme sa reálnymi udalosťami, ale chceli sme urobiť hraný film. Nepracovali sme s napísanými dialógmi. Spôsob natáčania tiež prispel k výsledku – nemali sme dvadsať 12-hodínových dní za sebou. Rodinu sme navštevovali v malom štábe, redukovanom na minimum, na pár hodín denne. Dlhšie nebolo, skrz zdravotný stav hlavného protagonistu, často ani možné natáčať,“ vysvetľujú Anna a Šimon Domčekovci v rozhovore na stránke SFÚ. „Niekedy sa podaril záber, niekedy obraz. Počiatočné obmedzenia však prispeli k tvaru, ktorý by nebol v inom produkčnom systéme možný. Dobrou pomôckou bola aj herecká metóda Johna Cassavetesa,“...
Zobraziť všetky články