Strihač Jay Rabinowitz. Foto: VFF

Príde strihač filmov Jarmuscha a Aronofského aj strihačka Jacquesa Audiarda

Písmo: A- | A+

Odkrývajú zložitý a tvorivý svet za filmami a ponúkajú ponor do profesií, vďaka ktorým môžeme v kinách prežívať príbehy. Medzinárodné networkingové podujatie Visegrad Film Forum už viac ako desaťročie prináša na študentskú pôdu oceňovaných profesionálov z filmového priemyslu a počas niekoľkých dní ich intenzívne spája so študentmi i verejnosťou. 12. ročník sa bude konať tradične na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave od 19. do 22. marca a prinesie strihačskú špičku, jednu z najúspešnejších európskych producentiek či vhľad do súčasnej maďarskej kinematografie.

Filmy, ktoré strihal, patria medzi kultové kúsky a pozná ich hádam každý študent filmu. Rekviem za sen (r. Darren Aronofsky, 2000) a Strom života (r. Terrence Malick, 2011) sa dostali na prestížny zoznam najlepšie zostrihaných filmov všetkých čias, ktoré zostavuje strihačská asociácia Motion Picture Editors Guild. Ako dvorný strihač Jima Jarmuscha sa podpísal pod snímky Noc na zemi (1991), Mŕtvy muž (1995), Káva a cigarety (1999), Ghost Dog – Cesta samuraja (1999) a ďalšie. Pracoval však aj na mnohých ďalších známych filmoch, ako napríklad 8. míľa (r. Curtis Hanson, 2002) či Fontána (r. Darren Aronofsky, 2006). Americký strihač Jay Rabinowitz tak už desaťročia posúva hranice filmového rozprávania.

Iný, no rovnako zaujímavý pohľad na profesiu strihača prinesie Francúzka Juliette Welfling, ktorá má tiež za sebou dlhú a úspešnú kariéru. Jej posledným a stále čerstvým úspechom je film Emilia Pérez (r. Jacques Audiard), za ktorý získala Európsku filmovú cenu za strih aj nomináciu na Oscara. V jej filmografii nájdu diváci mnoho známych diel ako Náuka o snoch (r. Michel Gondry, 2006), Skafander a motýľ (r. Julian Schnabel, 2007) a preslávila sa aj dlhodobou spoluprácou s režisérom Jacquom Audiardom – Prorok (2009), Z hrdze a kostí (2012) či Dheepan (2015). Takisto prispela k rozprávačskej intenzite Hier o život (r. Gary Ross, 2012).

Strihačka Juliette Welfling. Foto: Visegrad Film Forum
Strihačka Juliette Welfling. Foto: Visegrad Film Forum

Kreatívny prístup v strihu

Naším hlavným zámerom je vždy pozvať silné osobnosti z rôznych profesií a priniesť práve ich pohľad na to, ako tá profesia funguje a ako spolupracuje s ostatnými pri vytváraní celého audiovizuálneho diela. To, že sa nám niekedy podarí ukázať viac ako jeden pohľad na danú profesiu, je v zásade náhoda. Určite sa nechceme limitovať na zástupcov jednej profesie, a tak, keď nám obaja hostia potvrdili, že budú mať príležitosť prísť, tak sme to brali ako príležitosť, keď sa účastníci v rámci jedného týždňa môžu osobne presvedčiť o tom, či a aké sú rozdiely v kreatívnom prístupe k strihu na opačných koncoch Atlantiku,“ približuje pre Film.sk riaditeľ podujatia Visegrad Film Forum Jakub Viktorín.

Návštevníci tak dostanú možnosť zažiť dva špičkové masterclassy o filmovom strihu. „V piatok Juliette Welfling poodhalí tajomstvá strihu viacerých svojich filmov, večer sa ponorí do detailov Skafandra a motýľa, za ktorý získala nomináciu na Oscara, a v rámci prípadovej štúdie ukáže, ako sa strihom dá zachytiť vnútorný svet postavy. V sobotu prevezme štafetu legendárny americký strihač Jay Rabinowitz. Jeho masterclass sľubuje vhľad do toho, ako sa film skladá na strihačskom stole do finálnej podoby. Festival vyvrcholí premietaním kultovej Noci na zemi, po ktorom Rabinowitz v rámci prípadovej štúdie priblíži svoj prístup k strihu tohto ikonického filmu Jima Jarmuscha,“ hovorí Viktorín.

Od vývoja cez výrobu až po premiéru – pohľad na film v rôznych fázach

Okrem týchto hostí, ktorí ukážu, ako práca v strižni formuje finálnu podobu filmu, príde do Bratislavy aj oscarový skladateľ a hudobný strihač Chris Benstead (Gravitácia, r. Alfonso Cuarón, 2013; Kráska a zviera, r. Bill Condon, 2017), ktorý predstaví inú sféru výroby filmu. Režisér Szabolcs Hajdu priblíži, ako spája film s divadlom, a producent Ádám Felszeghy (Pelikan Blue, r. László Csáki, 2023) ukáže, ako sa animácia môže prelínať s dokumentom.

Producentka Ada Solomon (Smolný pich aneb Pitomý porno, r. Radu Jude, 2021) zase ponúkne praktické rady, ako presadiť európsky film na medzinárodnej scéne. Na škole sa síce budúci filmári naučia základy, ale tu môžu vidieť, ako sa z talentu, skúseností a kreativity rodia skutočne výnimočné filmy. Navyše, networking s hosťami a ostatnými účastníkmi môže byť kľúčový pre ich budúcu kariéru,“myslí si Viktorín.

Festival otvorí film Nový rok, ktorý nikdy neprišiel (r. Bogdan Muresanu), ktorý zachytáva kľúčové momenty rumunskej revolúcie v roku 1989. Po projekcii bude diskusia práve s koproducentkou filmu Adou Solomon o rôznych aspektoch vývoja a výroby filmu. Szabolcs Hajdu predstaví svoj film Jednopercentný indián, kde sa po pohrebe medzi skupinou priateľov pod vplyvom smútku a alkoholu odkrývajú roky konfliktov, rivality a bolesti.

Ukážka z európskej študentskej tvorby

Aj tento rok sa na pôde VŠMU predstavia študenti iných, partnerských škôl. Okrem filmov z dielne FTF VŠMU si diváci pozrú tvorbu z Česka (FAMO v Písku), Maďarska (Katolícka univerzita Károlya Eszterházyho), Poľska (Filmová škola Krzysztofa Kieślowského v Katoviciach), Estónska (Baltská filmová, mediálna a umelecká škola) a Rakúska (Filmová akadémia Viedeň).

Filmy na projekcie partnerských škôl vyberajú školy samy, ide o ukážku toho najlepšieho z ich tvorby za posledné obdobie a určite ponúkajú silný autorský pohľad na aktuálne témy okolo nás, či už ide o vojnu, sebaprijatie, toleranciu, alebo aj o tie, ktoré sú v spoločnosti neustále aktuálne, ako láska a rodina. Rôzne prístupy, ktoré filmári k jednotlivým látkam volia, musia diváci zažiť práve v kine aj s unikátnymi diskusiami so študentmi, ktorí filmy vytvorili, a zástupcami pedagógov jednotlivých škôl,“vysvetľuje Viktorín.

Po rokoch, keď sme čelili obmedzeniam a opatreniam počas pandémie, je neuveriteľne osviežujúce vidieť, ako záujem slovenských študentov o Visegrad Film Forum každým rokom rastie. Tento trend nás veľmi teší, pretože vidíme, že čoraz viac oceňujú príležitosť stretnúť sa s filmovými profesionálmi a osobnosťami, ktoré formujú súčasný filmový priemysel. Masterclassy a prípadové štúdie sú pre nich skvelou príležitosťou učiť sa priamo od odborníkov, no nezanedbávajú ani projekcie filmov zo škôl z partnerských krajín. Tie im z druhej strany ponúkajú jedinečný pohľad na to, čo nakrúcajú ich rovesníci v rôznych kútoch Európy, a obohacujú ich o nové perspektívy. Takáto výmena skúseností je neoceniteľnou súčasťou ich vzdelávania a rozvoja ako filmárov,“ dodáva riaditeľ VFF.

Strihač Jay Rabinowitz. Foto: Visegrad Film Forum

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Alenka a zázrak z cudzej krajiny. Foto: ASFK

recenzia Alenka a zázrak z cudzej krajiny

Dokumentárny film režiséra Daniela Dluhého Alenka a zázrak z cudzej krajiny je viacnásobným road movie – vonkajším aj vnútorným, smerujúcim do cieľa, ale potom zas rýchlo naspäť do oveľa bezpečnejšieho bodu štartu. Mladá žena Alena Horváthová pochádza zo Spiša. Po mnohých osudových peripetiách dnes žije v Nemecku, pracuje, má vlastné bývanie, milujúcich ľudí po boku. A vydáva sa na výlet na Slovensko, ozajstný poznávací zájazd – do detského domova, kde vyrastala; do azylového domu, kde našla útočisko; do chudobnej rómskej osady, kde žije jej biologická rodina. Okrem filmového štábu ju na ceste sprevádza aj tútor Michael Jagdmann, ktorý spolu s manželkou Marion zohral v Alenkinom živote zásadnú úlohu, taký deus et machina. Scenáristi Daniel Dluhý a Lukáš Marhefka vkročili svojím filmom do hneď niekoľkých trinástych komnát – dôvody a spôsoby štátom riadeného odoberania detí z pôvodných rodín, verejné vzdelávanie vo vylúčených komunitách, inštitucionálna starostlivosť o opustené deti, záchytná pomoc pre problematickú mládež, sanácia rodinného prostredia či vlastne jej donebavolajúca absencia, etnická inakosť, problém chudoby, žiaľ, už generačnej, no a napokon napríklad otázky vzťahovej väzby ne/nadobudnutej v útlom detstve, ktoré, možno viac než si vieme predstaviť, hýbu naším svetom. Na šesťdesiatminútovú snímku je to veľké sústo, preto nečudo, že sa autori pri viacerých vstupoch do tých trinástych komnát dopustili aj omylov, či skôr...
Záber z filmu Za oponou veľhôr. Foto: Dayhey

recenzia Za oponou veľhôr

„To znie ako báseň: Za oponou veľhôr,“ ozve sa ktosi z prítmia kinosály. Už samotný názov napovedá, že film sa nebude držať iba horských kontúr či efektných horolezeckých kulís. Nahliadne hlbšie – až za horizont známeho. Hlavnou hrdinkou je československá horolezkyňa so slovenskými koreňmi Dina Štěrbová. Metafyzickým priečelím dokumentu sú kompozičné princípy, ktoré vyrastajú z prieniku hudby a matematiky – harmónia tónov a čísel ako kľúč k pochopeniu vyšších súvislostí: „Dotyk absolútna alebo je to zjavenie krásy – pre mňa to bola hudba a matematika. Celý život som sa živila matematikou, ale len málokoho sa mi podarilo presvedčiť, že je nielen užitočná, ale aj krásna, že má podobnú stavbu ako gotická katedrála; pri troche fantázie si môžeme predstaviť, že tunajšie stĺpy predstavujú základné kamene, alebo axiómy, klenba je celková matematická teória, ktorá z toho plynie, a spolu to tvorí úžasný, vznosný celok. A keď človek naozaj vnútorne pochopí akýkoľvek výsledok v matematike, je to akoby sa dotkol absolútna – je to podobné, ako keď vylezie na vysokú horu,“ opisuje Dina Štěrbová. Celý dokument je majstrovsky pretkaný percepciami a úvahami o živote a bytí. Nestráca pritom zo zreteľa ľudský rozmer. Tieto špecifické rozprávačské prostriedky, ktoré možno interpretovať prostredníctvom komplementárnych funkcií rozprávača, ako ich definuje Gérard Genette, prekračujú konkrétny...
Atmosféra na festivale Jeden svet 2024. Foto: Jeden Svet/Šimon Lupták

Festivaly bez podpory fondu. Ako to ovplyvní ich podobu?

V apríli 2025 zásahom Rady Audiovizuálneho fondu nezískalo šesť slovenských filmových festivalov finančnú podporu na ďalšie obdobie, hoci odborná komisia ich jednoznačne odporučila podporiť. Ako to ovplyvní festivaly Jeden svet, Filmový festival inakosti, Cinedu, Be2Can, Scandi a June Film Fest? Do festivalového diania sa podobnými krokmi vnáša nestabilita a neistota, ktorá môže na fungovanie organizačných tímov pôsobiť negatívne. Narážajú na finančné a časové limity, ktoré spôsobujú sklzy v reťazci celkovej organizácie. Zároveň takto vzniká zlá vizitka smerom k domácim, ale najmä zahraničným partnerom. Oslovili sme festivalové tímy, aby nám priblížili, ako sa so situáciou vyrovnávajú a čo čaká ich podujatia v ďalšom období. Jeden svet Festival Jeden svet zameraný na ľudské práva má domácu i medzinárodnú prestíž, radí sa medzi podujatia so silnou tradíciou a navyše napĺňa európsky akt o prístupnosti filmových diel prípravou audiokomentárov pre nevidiacich či špeciálnych titulkov pre nepočujúcich. Po 25 rokoch fungovania je činnosť najstaršieho festivalu dokumentárneho filmu na Slovensku reálne ohrozená. Organizátori spustili zbierkovú kampaň na platforme Donio, kde ho môžu ľudia priamo podporiť. (Zachráňme festival Jeden svet | Donio) Každý príspevok je hlasom za kultúru bez cenzúry, apelujú v statuse na sociálnych sieťach. „Bez ohľadu na to, akú sumu sa nám podarí vyzbierať, ľudia nás zahrnuli veľkou podporou, nielen finančnou, ale...
Zobraziť všetky články