Strihač Jay Rabinowitz. Foto: VFF

Príde strihač filmov Jarmuscha a Aronofského aj strihačka Jacquesa Audiarda

Písmo: A- | A+

Odkrývajú zložitý a tvorivý svet za filmami a ponúkajú ponor do profesií, vďaka ktorým môžeme v kinách prežívať príbehy. Medzinárodné networkingové podujatie Visegrad Film Forum už viac ako desaťročie prináša na študentskú pôdu oceňovaných profesionálov z filmového priemyslu a počas niekoľkých dní ich intenzívne spája so študentmi i verejnosťou. 12. ročník sa bude konať tradične na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave od 19. do 22. marca a prinesie strihačskú špičku, jednu z najúspešnejších európskych producentiek či vhľad do súčasnej maďarskej kinematografie.

Filmy, ktoré strihal, patria medzi kultové kúsky a pozná ich hádam každý študent filmu. Rekviem za sen (r. Darren Aronofsky, 2000) a Strom života (r. Terrence Malick, 2011) sa dostali na prestížny zoznam najlepšie zostrihaných filmov všetkých čias, ktoré zostavuje strihačská asociácia Motion Picture Editors Guild. Ako dvorný strihač Jima Jarmuscha sa podpísal pod snímky Noc na zemi (1991), Mŕtvy muž (1995), Káva a cigarety (1999), Ghost Dog – Cesta samuraja (1999) a ďalšie. Pracoval však aj na mnohých ďalších známych filmoch, ako napríklad 8. míľa (r. Curtis Hanson, 2002) či Fontána (r. Darren Aronofsky, 2006). Americký strihač Jay Rabinowitz tak už desaťročia posúva hranice filmového rozprávania.

Iný, no rovnako zaujímavý pohľad na profesiu strihača prinesie Francúzka Juliette Welfling, ktorá má tiež za sebou dlhú a úspešnú kariéru. Jej posledným a stále čerstvým úspechom je film Emilia Pérez (r. Jacques Audiard), za ktorý získala Európsku filmovú cenu za strih aj nomináciu na Oscara. V jej filmografii nájdu diváci mnoho známych diel ako Náuka o snoch (r. Michel Gondry, 2006), Skafander a motýľ (r. Julian Schnabel, 2007) a preslávila sa aj dlhodobou spoluprácou s režisérom Jacquom Audiardom – Prorok (2009), Z hrdze a kostí (2012) či Dheepan (2015). Takisto prispela k rozprávačskej intenzite Hier o život (r. Gary Ross, 2012).

Strihačka Juliette Welfling. Foto: Visegrad Film Forum
Strihačka Juliette Welfling. Foto: Visegrad Film Forum

Kreatívny prístup v strihu

Naším hlavným zámerom je vždy pozvať silné osobnosti z rôznych profesií a priniesť práve ich pohľad na to, ako tá profesia funguje a ako spolupracuje s ostatnými pri vytváraní celého audiovizuálneho diela. To, že sa nám niekedy podarí ukázať viac ako jeden pohľad na danú profesiu, je v zásade náhoda. Určite sa nechceme limitovať na zástupcov jednej profesie, a tak, keď nám obaja hostia potvrdili, že budú mať príležitosť prísť, tak sme to brali ako príležitosť, keď sa účastníci v rámci jedného týždňa môžu osobne presvedčiť o tom, či a aké sú rozdiely v kreatívnom prístupe k strihu na opačných koncoch Atlantiku,“ približuje pre Film.sk riaditeľ podujatia Visegrad Film Forum Jakub Viktorín.

Návštevníci tak dostanú možnosť zažiť dva špičkové masterclassy o filmovom strihu. „V piatok Juliette Welfling poodhalí tajomstvá strihu viacerých svojich filmov, večer sa ponorí do detailov Skafandra a motýľa, za ktorý získala nomináciu na Oscara, a v rámci prípadovej štúdie ukáže, ako sa strihom dá zachytiť vnútorný svet postavy. V sobotu prevezme štafetu legendárny americký strihač Jay Rabinowitz. Jeho masterclass sľubuje vhľad do toho, ako sa film skladá na strihačskom stole do finálnej podoby. Festival vyvrcholí premietaním kultovej Noci na zemi, po ktorom Rabinowitz v rámci prípadovej štúdie priblíži svoj prístup k strihu tohto ikonického filmu Jima Jarmuscha,“ hovorí Viktorín.

Od vývoja cez výrobu až po premiéru – pohľad na film v rôznych fázach

Okrem týchto hostí, ktorí ukážu, ako práca v strižni formuje finálnu podobu filmu, príde do Bratislavy aj oscarový skladateľ a hudobný strihač Chris Benstead (Gravitácia, r. Alfonso Cuarón, 2013; Kráska a zviera, r. Bill Condon, 2017), ktorý predstaví inú sféru výroby filmu. Režisér Szabolcs Hajdu priblíži, ako spája film s divadlom, a producent Ádám Felszeghy (Pelikan Blue, r. László Csáki, 2023) ukáže, ako sa animácia môže prelínať s dokumentom.

Producentka Ada Solomon (Smolný pich aneb Pitomý porno, r. Radu Jude, 2021) zase ponúkne praktické rady, ako presadiť európsky film na medzinárodnej scéne. Na škole sa síce budúci filmári naučia základy, ale tu môžu vidieť, ako sa z talentu, skúseností a kreativity rodia skutočne výnimočné filmy. Navyše, networking s hosťami a ostatnými účastníkmi môže byť kľúčový pre ich budúcu kariéru,“myslí si Viktorín.

Festival otvorí film Nový rok, ktorý nikdy neprišiel (r. Bogdan Muresanu), ktorý zachytáva kľúčové momenty rumunskej revolúcie v roku 1989. Po projekcii bude diskusia práve s koproducentkou filmu Adou Solomon o rôznych aspektoch vývoja a výroby filmu. Szabolcs Hajdu predstaví svoj film Jednopercentný indián, kde sa po pohrebe medzi skupinou priateľov pod vplyvom smútku a alkoholu odkrývajú roky konfliktov, rivality a bolesti.

Ukážka z európskej študentskej tvorby

Aj tento rok sa na pôde VŠMU predstavia študenti iných, partnerských škôl. Okrem filmov z dielne FTF VŠMU si diváci pozrú tvorbu z Česka (FAMO v Písku), Maďarska (Katolícka univerzita Károlya Eszterházyho), Poľska (Filmová škola Krzysztofa Kieślowského v Katoviciach), Estónska (Baltská filmová, mediálna a umelecká škola) a Rakúska (Filmová akadémia Viedeň).

Filmy na projekcie partnerských škôl vyberajú školy samy, ide o ukážku toho najlepšieho z ich tvorby za posledné obdobie a určite ponúkajú silný autorský pohľad na aktuálne témy okolo nás, či už ide o vojnu, sebaprijatie, toleranciu, alebo aj o tie, ktoré sú v spoločnosti neustále aktuálne, ako láska a rodina. Rôzne prístupy, ktoré filmári k jednotlivým látkam volia, musia diváci zažiť práve v kine aj s unikátnymi diskusiami so študentmi, ktorí filmy vytvorili, a zástupcami pedagógov jednotlivých škôl,“vysvetľuje Viktorín.

Po rokoch, keď sme čelili obmedzeniam a opatreniam počas pandémie, je neuveriteľne osviežujúce vidieť, ako záujem slovenských študentov o Visegrad Film Forum každým rokom rastie. Tento trend nás veľmi teší, pretože vidíme, že čoraz viac oceňujú príležitosť stretnúť sa s filmovými profesionálmi a osobnosťami, ktoré formujú súčasný filmový priemysel. Masterclassy a prípadové štúdie sú pre nich skvelou príležitosťou učiť sa priamo od odborníkov, no nezanedbávajú ani projekcie filmov zo škôl z partnerských krajín. Tie im z druhej strany ponúkajú jedinečný pohľad na to, čo nakrúcajú ich rovesníci v rôznych kútoch Európy, a obohacujú ich o nové perspektívy. Takáto výmena skúseností je neoceniteľnou súčasťou ich vzdelávania a rozvoja ako filmárov,“ dodáva riaditeľ VFF.

Strihač Jay Rabinowitz. Foto: Visegrad Film Forum

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Slnko v sieti 2024 - Jiří Mádl a jeho víťazný film Vlny. Foto: SFTA/Zdenko Hanous

Slnko v sieti apeluje na hodnoty, i keď Mikiho nominovalo

Bolo to jedno veľké „vlnybitie“, skonštatoval moderátor Bruno Ciberej, a mal pravdu. Národné filmové ceny Slnko v sieti za rok 2024 ovládli česko-slovenské Vlny. Film režiséra Jiřího Mádla v silnej obojstrannej koprodukcii si zaslúžene odniesol vzácne sošky v deviatich kategóriách vrátane najlepšieho filmu, réžie a scenára. Jedna z cien sa spojila s osobným vyznaním pre herca Mariána Bielika, legendárneho Fajola z určujúcej kultovky Slnko v sieti, ktorý vlani zomrel. Svoju sošku mu venovala jeho dcéra Katarína Štrbová Bieliková, keď stála na pódiu ako čerstvá držiteľka ocenenia za najlepšie kostýmy. V súvislosti s príbehom strhujúcej drámy Vlny o boji za slobodu v auguste 1968 vyjadrila vo svojich nástojčivých otázkach pálčivé problémy, ktoré v súčasnosti trápia našu krajinu. Práve filmy, ktoré na Slovensku vznikajú a sú nositeľom hodnotového posolstva o slobode, považuje  za inšpiráciu, ktorá nám v ťažkých časoch môže pomôcť. „Vlny sú o statočnosti ľudí, ktorí sa vzopreli voči mnohonásobne silnejšiemu nepriateľovi, a ktorí ostali konzistentní v postojoch, pretože sloboda bola pre nich najcennejšou hodnotou,“ povedala o odvahe ľudí z redakcie Československého rozhlasu počas vpádu vojsk Varšavskej zmluvy. Katarína Štrbová Bieliková, cena za najlepšie kostýmy vo filme Vlny. Foto: SFTA/Zdenko Hanout V hrobovom tichu Paradoxne, 16. apríla 2025 sa ceremoniál odovzdávania cien Slnko v sieti dial v sále Slovenského rozhlasu pod strechou verejnoprávnej STVR, ktorá sa od tohto podujatia alibisticky dištancovala. Napriek...
Herecká suita z filmu Jiřího Mádla Vlny. Foto: Wandal production

Slnko v sieti: 9 cien pre Vlny, 5 pre Emu a smrtihlava

Najlepším celovečerným hraným filmom roka 2024 sa na udeľovaní národných filmových cien Slnko v sieti stala česko-slovenská koprodukčná snímka Vlny (producenti Monika Kristl, Vlasta Kristl a Wanda Adamík Hrycová). Jej režisér Jiří Mádl si odniesol aj Slnko v sieti v kategórii réžia. Vlny celkovo získali 9 cien. Spolu mali 14 nominácií. O dve nominácie menej mala slovensko-česko-maďarská koprodukčná dráma Ivety Grófovej Ema a smrtihlav. Nakoniec získala 5 cien. Dve ceny si odniesol česko-slovensko-francúzsky animovaný film Keď život chutí (réžia Kristina Dufková, producenti Matej Chlupáček, Agata Novinski, Marc Faye), ktorý zvíťazil v kategórii animovaných filmov a získal tiež Slnko v sieti za hudbu (Michal Novinski). Najlepším dokumentom uplynulého roka bola podľa hlasovania členov Slovenskej filmovej a televíznej akadémie snímka Prezidentka (réžia Marek Šulík, producentka Barbara Janišová Feglová). Chýbajúca maskérka Okrem trojice hereckých ocenení pre Alexandru Borbély, Évu Bandor a Milana Ondríka si Ema a smrtihlav odniesla Slnko v sieti za scénografiu (Tomáš Svoboda, Miriam Struhárová) a najlepšie umelecké masky (Andrea Štrbová, Ivo Strangmüller, Tomáš Richter, Viktor Nagy). Po vyhlásení kategórie sa producentka Zuzana Mistríková ospravedlnila umeleckej maskérke Alici Dvorskej, že ju pri nahlásení nominovaných maskérov zaviedla uviesť do formulára, ktorý vypĺňala. Poprosila akadémiu, aby jej cenu udelili dodatočne, keďže sa na ocenenej kategórii podieľala rovnako ako ostatní štyria ocenení. Vlny bodovali aj v kategóriách scenár...
Miloslav Luther. Foto: Miro Nôta

rozhovor Miloslav Luther

„Televízia bola perfídnym nástrojom kultúrnej politiky totalitného štátu. Dnešná, zatiaľ ešte formálne verejnoprávna, ako sa zdá, k tomu zase smeruje,“ hovorí v rozhovore čerstvý držiteľ Slnka v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Z troch bratov bol v detstve asi ten najvzdorovitejší, ale duševnej potravy v kinách a knižniciach našiel vždy dosť. Koncom uvoľnených šesťdesiatych rokov sa mu začal plniť sen stať sa režisérom, medzitým ho však naplno dobehla realita normalizácie. A čo je horšie, táto pachuť sa mu dnes vracia. Režisér Miloslav Luther si vysoko cení jednotlivcov, ktorí sa napriek všetkému vytrvalo usilujú pripomínať morálne princípy spoločnosti a udržiavať európske humanistické tradície. Čo hovoríte na to, že odovzdávanie ocenení Slnko v sieti sa tento rok napokon v STVR vôbec nevysiela?  Dá sa povedať, že televízia si strieľa do vlastnej nohy. Nielenže oberie svojho kultivovaného diváka o autentický zážitok, ale – hoci je tradične koproducentom väčšiny slovenských filmov – ani nevyužije natoľko sledovaný vysielací čas na propagáciu domácej tvorby. Nechcem si domýšľať, čo sa tým hlavne sleduje, ale podľa mňa toto rozhodnutie neprospeje nikomu a ničomu. S akými pocitmi prijímate ocenenie? Rekapitulujete minulosť? Je to pre mňa motivujúce. Hoci som pri uvedení svojho posledného filmu Spiaci účet vyhlásil, že je naozaj posledným a končím ním svoju profesijnú dráhu, teraz som v dileme. Keď som doteraz...
Zobraziť všetky články