Uma Thurman ako Mia Wallace v kultovom filme Quentina Tarantina Pulp Fiction. Foto: SFÚ

Pulp Fiction by mal patriť do učebných osnov. Spolu s Tretím šarkanom

Písmo: A- | A+

Kino Lumiére oslavuje narodeniny vybranými kultovkami.

Štrnáste narodeniny si kino Lumière pripomenie 5. septembra projekciou legendárneho filmu Quentina Tarantina Pulp Fiction: Historky z podsvetia v cykle Reštaurovaná klasika. Zo zbierok Slovenského filmového ústavu sa pri tejto príležitosti premietne aj digitálne reštaurovaný sci-fi film Tretí šarkan režiséra Petra Hledíka

Žánrová antológia

Film Pulp Fiction: Historky z podsvetia (1994) s prívlastkom najkultovejší z kultových sa pohráva so schémami žánrového filmu a pop-kultúry a vnímame ho ako „prototyp“ postmoderného filmu. Je antológiou žánrových citácií, strieda žánre od gangstersky po tanečný film, od filmu z boxerského prostredia až k filmom o Vietname.

Skladá sa z troch na prvý pohľad nesúvisiacich historiek z krvavého podsvetia tvoriacich jeden príbeh, plný štylizovaného násilia, drog, absurdných situácií, nečakaných dejových zvratov a dnes už legendárnych scén a „zľudovených“ dialógov. Dokonale funguje ako napínavý film s inovatívnou príbehovou štruktúrou, v ktorom sa hlavné postavy jedného príbehu stávajú vedľajšími v inom príbehu. Vo filme účinkujú hollywoodske hviezdy ako John Travolta, Samuel L. Jackson, Bruce Willis, Maria de Medeiros, Uma Thurman, Harvey Keitel, Tim Roth či Amanda Plummer.

Pulp Fiction preslávil Tarantina po celom svete, dodnes z neho čerpajú režisérovi nasledovníci. Svetovú premiéru mal na MFF v Cannes, kde získal Zlatú palmu. Zo siedmich nominácií na Oscara premenil na sošku nomináciu v kategórii najlepší pôvodný scenár, za ten dostal aj Zlatý glóbus, cenu BAFTA a ďalšie ocenenia. „Dnes sa už nedá rozprávať o kinematografii a vyhnúť sa Tarantinovi,“ hovorí František Gyárfáš v publikácii Naše filmové storočie (SFÚ, 2019), ktorá je výberom textov o obľúbených filmových dielach Gyárfáša s Jurajom Malíčkom.

Hoci si v knihe vybrali Tarantinov film Nehanební bastardi (2009), Gyárfáš si myslí, že Pulp Fiction je bezpochyby najväčší Tarantinov film. Kto ho nevidel, nevie, kam kráčala kinematografia konca tisícročia. Ale to je zbytočná podmienka, videl ho každý. Pulp Fiction priniesol toľko nových formálnych aj obsahových postupov, že by sa mal učiť na školách.“ V Kine Lumière ho premietneme v cykle Reštaurovaná klasika, ktorá predstavuje historicky významné kinematografické diela po digitalizácii a reštaurovaní.

John Travolta a Samuel L. Jackson v kultovom filme Quentina Tarantina Pulp Fiction: Historky z podsvetia. Foto: SFÚ
John Travolta a Samuel L. Jackson v kultovom filme Quentina Tarantina Pulp Fiction: Historky z podsvetia. Foto: SFÚ

Školáci v rakete

Pri príležitosti narodenín Kina Lumière sa bude 6. septembra premietať aj film Petra Hledíka Tretí šarkan (1985) zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Tento digitálne zreštaurovaný film je ukážkou práce digitalizačného pracoviska SFÚ, ktoré s úspechom uvádza digitálne reštaurované filmy na prestížnych festivaloch klasického filmu v Lyone či v Bologni.

Tretí šarkan je zatiaľ posledným digitálne reštaurovaným dielom SFÚ, zároveň je to prvý slovenský sci-fi film určený predovšetkým deťom a mládeži. Ide o filmovú adaptáciu na motívy próz populárneho autora dobrodružných vedecko-fantastických príbehov Jozefa Žarnaya Tajomstvo Dračej steny, Prekliata planéta a Tri roky prázdnin. Hovorí o školákoch, ktorí sa pomocou vesmírnej rakety dostanú na neznámu planétu.

Hlavnými hrdinami filmu sú traja kamaráti zo základnej školy v dedine Atómová Lehota. Jedného dňa náhodou v jaskyni objavia vesmírnu loď, vďaka ktorej sa ocitnú na vzdialenej planéte Lurida s úplne zdevastovaným ekosystémom. Tu sa stretnú s pozostatkami dávnej civilizácie a s nepriateľsky naladenými poslednými žijúcimi obyvateľmi. Pôda je pustá, zničená jedovatými dažďami. Malí pozemšťania si tu uvedomia, že zničenie môže hroziť aj ich vlastnej planéte.

Foto: SFÚ

Sci-fi nohami na zemi

Film vznikol nielen ako napínavé rozprávanie o snovom dobrodružstve troch kamarátov, ale poukazuje aj na nebezpečenstvo pretechnizovanej civilizácie a na zneužitie techniky, ktoré môže viesť k zániku života alebo k návratu na najnižšie vývojové stupne, ako o ňom písala dobová tlač. Upozorňuje, že práve mladá generácia si musí toto hroziace nebezpečenstvo zničenej prírody uvedomiť, aby ho mohla zvrátiť. Hoci film vznikol pred štyridsiatimi rokmi, jeho ekologické varovanie je dnes oveľa naliehavejšie ako v čase jeho vzniku.

„Verím, že dnešný človek si najsilnejšie uvedomí závažné otázky rozvoja civilizácie cez vzťah k hrdinovi filmu a cez strach o jeho život. Pritom je dobré, ak je ten film, hoci v jadre sci-fi, nohami čo najviac na zemi,“ povedal o filme režisér Peter Hledík v čase jeho uvedenia do kín. „Dokument je svedectvo, ale divák by mal vedieť trochu viac. Mal by sa poučiť a premýšľať o dôsledkoch súčasných negatívnych javov. Hraný film a televízna tvorba to môžu dosiahnuť rovnako účinne ako klasická literatúra.“

Filmová historička Petra Hanáková z oddelenia vedy a výskumu SFÚ si o filme myslí, že „v slovenskej kinematografii, mimo televíznej produkcie, veľmi nenájdeme sci-fi filmy. Tretí šarkan je zvláštnou výnimkou. Trochu rozprávka, trochu eko-horor zo súčasnosti, v ktorom traja školopovinní chlapci objavia v Dračej skale za mestom bránu do vesmírneho tunela času a ocitnú sa na ´toxickej´ planéte Lurida, ktorá čelí ekologickej katastrofe, je akousi scifi-verziou Zemanovej Cesty do praveku. Pripomína tiež Spielbergove Blízke stretnutia tretieho druhu alebo patafyzickú poetiku E. von Dänikena. Tretí šarkan síce, pochopiteľne, filmársky zostarol, na druhej strane jeho ekologické posolstvo –  predstava sveta, ktorý sa rúti do klimatickej katastrofy, je dnes ešte nástojčivejšie.“

Záber z filmu Tretí šarkan režiséra Petra Hledíka. Foto: SFÚ
Záber z filmu Tretí šarkan režiséra Petra Hledíka. Foto: SFÚ

Dobrý rok

Tento rok Kino Lumière oslavuje už svoje 14. narodeniny, po druhýkrát v zrekonštruovaných priestoroch. Najzásadnejší vplyv v tomto období mali na jeho činnosť pandémia koronavírusu a požiar na digitalizačnom pracovisku SFÚ, no diváci sa aj po zatvorení kina do kinosál vrátili.

„Okrem distribučných titulov sa snažíme diváctvu ponúkať aj špeciálne filmové predstavenia, či už prostredníctvom obľúbených cyklov Reštaurovaná klasika, Príbehy umenia, Music & Film, Kino naslepo alebo vďaka spoluprácam s rozmanitými filmovými festivalmi a kultúrnymi inštitútmi. Špeciálny priestor má v našom programe vzdelávací cyklus Filmový kabinet, ktorý sa venuje dejinám svetovej a domácej kinematografie a základom filmovej teórie. Vyzerá to tak, že aj tento rok má slovenská kinematografia výnimočný rok, teší nás, že mnohé slovenské filmy majú u nás predpremiéru, prípadne sú ich predstavenia spojené s diskusiami s tvorcami. A ak hovoríme o rozmanitosti, tak máme na mysli i rozmanité skupiny návštevníctva a ich potreby či preferencie – od detí, cez rodičov, seniorov, ľudí s pohybovým, zrakovým či sluchovým znevýhodnením až po ľudí, ktorí uprednostňujú projekcie s anglickými titulkami,“ hovorí manažérka kina Zita Hosszúová.

Z filmových zásob

V minulom roku pri príležitosti narodenín Kino Lumière spustilo inkluzívne filmové predstavenia pod názvom Kino bez bariér pre ľudí so zrakovým či sluchovým znevýhodnením. Na jeseň otvára tretí semester vzdelávacieho cyklu Filmový kabinet s témou Od autorského filmu po globálnu kinematografiu, pre najmenších divákov realizuje Filmový kabinet deťom. Pravidelnou súčasťou programu je aj samostatná programová zložka Filmotéka – študijné kino SFÚ. Aktuálne pripomína výročia domácich i zahraničných filmových osobností a podoby slovenského kinodabingu.

V čase „narodeninových“ projekcií digitálne reštaurovaných filmov Pulp FictionTretí šarkan budú 5. a 6. septembra v Kine Lumière pre záujemcov pripravené aj publikácie a DVD nosiče zo SFÚ do vyčerpania zásob. Medzi nimi napríklad kniha Mira Ulmana Sprievodca klubovým filmom, kolektívna publikácia Jánošík a sto rokov slovenskej filmovej kultúry či DVD nosiče s filmami Ružové sny (1976) Dušana Hanáka, Boxer a smrť (1962) Petra Solana, Tisícročná včela (1983) Juraja Jakubiska alebo DVD s výberom filmových týždenníkov a mnohé ďalšie.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Dream Team

recenzia Dream Team  

Veta „za toto pôjdeme do pekla“ sa v najnovšej čiernej komédii režiséra Jonáša Karáska skloňuje niekoľkokrát. Aj keď námet filmu Dream Team pôsobí neuveriteľne, vznikol na motívy skutočného prípadu zdravého basketbalového tímu na paralympiáde v roku 2000. Ako si s kontroverznou témou poradil režisér, ktorý predtým pritiahol do kín publikum komédiou  Invalid? Basketbalový tréner Marek má výbušnú povahu. Pokračuje v línii svojho otca, jeho otca a otca jeho otca, a koleduje si o infarkt priamo počas zápasu. Marek má dvoch synov, s ktorými zdieľa sny o športovej kariére. Teda, aspoň s jedným z nich. Mladší Šimon je fyzicky a mentálne znevýhodnený a túži sa zúčastniť paralympiády v Riu. Marek sa snaží dať dokopy tím, aby sa mohli kvalifikovať, no nedarí sa mu. Svojmu synovi Šimonovi sa chystá oznámiť smutnú správu, lenže Šimon si už nadšene balí kufor na cestu. Vtom dostane Marekov sused, jeho údajný najbližší priateľ, divadelný režisér Daniel, skvelý nápad. A Mareka stiahne vlna lží, z ktorej nedokáže jednoducho vyplávať. S Danielom už nehľadajú do tímu iba znevýhodnených; hľadajú kohokoľvek, kto by bol ochotný znevýhodnenie zahrať. Daniel ich predsa úžasne zrežíruje! Inšpirované skutočnými udalosťami, ktoré sa stali úplne inak   Film otvára úvodný titulok: „Inšpirované skutočnými udalosti, ktoré sa stali úplne inak.“ Na čo presne naráža? Na paralympiáde v Sydney v roku 2000 sa objavil...
Štúr Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka vo filme Štúr. Foto: The Factory /Tina Botková

Štúr – história a romantická fantázia

Príbeh Ľudovíta Štúra, Adely Ostrolúckej a jej slúžky Katiky prináša na plátna kín nový historický celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej Štúr. Vznikol podľa režisérkinho románu Milenec Adely Ostrolúckej a do bežnej distribúcie vstupuje 15. januára. „Myslím, že Štúr je v prvom rade osobou, ku ktorej môžeme vzhliadať. Vodu kázal a vodu pil a to je to, čo na ňom obdivujeme. Zasvätil život niečomu, z čoho nepozerala žiadna materiálna výhoda, z úsilia kodifikovať jazyk nemohol mať žiadny finančný prospech. Veril v slovenčinu rovnako, ako niektorí ľudia veria v Boha,“ povedala režisérka. Pri tejto postave z učebníc dejepisu sa podľa nej ponúka rôzna optika. „Len príbeh kodifikácie jazyka by stačil na seriál. Rovnako revolúcia, rovnako jeho vzťah k rodine, jeho vzťah k priateľom, ktorých dnes definujeme ako štúrovcov, jeho filozofické dielo, jeho vzťah k viere a tak ďalej. Jeho život, osobný aj profesijný je veľmi košatý a my máme vo filme k dispozícii necelé dve hodiny, aby sme vyrozprávali ucelený príbeh, ktorý diváka chytí, ktorý ho bude baviť,“ uviedla filmárka. Jej zatiaľ posledným kinofilmom bola historická dráma Slúžka (2023). Romantická legenda Solčanská, ktorá je známa svojou záľubou v histórii a záujmom o ňu zdôrazňuje, že korektná historická reflexia minulosti predstavuje pre filmárov jednu z  najnáročnejších výziev...
Rudolf Urc

Vo veku 88 rokov zomrel Rudolf Urc

Slovenský filmový režisér, dramaturg, filmový publicista, pedagóg, dlhoročný spolupracovník Slovenského filmového ústavu a zakladateľská osobnosť slovenského animovaného filmu, Rudolf Urc, zomrel vo veku 88 rokov 13. januára. V Rudolfovi Urcovi stráca slovenská kinematografia mimoriadne tvorivú, erudovanú, činorodú a mnohostrannú osobnosť, ktorá domáci film pomáhala ako formovať, tak reflektovať. Podieľal sa na stovkách dokumentárnych, spravodajských a animovaných filmov, nesmierne bohatá je i jeho publicistická a teoretická činnosť. „Prečo som začal písať? Nuž preto, lebo ma to zaujímalo. Preštudoval som veľa vecí okolo filmu a iných druhov umenia a zdalo sa mi, že povedať to iným by bolo užitočné. Pre druhých aj pre mňa. Lebo nech píšem o čomkoľvek, vždy hovorím o sebe. Sám seba otváram, všeličo v sebe korigujem, sám si kladiem otázky a možno na ne odpovedám tak, že by to mohlo zaujímať aj iných, čitateľov,“ povedal Rudolf Urc v roku 2022 v rozhovore pre Film.sk. Na svojom konte má množstvo publikácií. Medzi nimi knihy venované histórii slovenského animovaného a dokumentárneho filmu aj ich tvorcom. Písal o Viktorovi Kubalovi, s ktorým roky spolupracoval, o Vladovi Kubenkovi, Ladislavovi Kudelkovi či Martinovi Slivkovi. Rudolf Urc vyštudoval v roku 1959 dramaturgiu na pražskej FAMU. Jeho profesionálne filmárske začiatky sú spojené so spravodajským a dokumentárnym filmom. Pôsobil tu ako režisér...
Zobraziť všetky články