Uma Thurman ako Mia Wallace v kultovom filme Quentina Tarantina Pulp Fiction. Foto: SFÚ

Pulp Fiction by mal patriť do učebných osnov. Spolu s Tretím šarkanom

Písmo: A- | A+

Kino Lumiére oslavuje narodeniny vybranými kultovkami.

Štrnáste narodeniny si kino Lumière pripomenie 5. septembra projekciou legendárneho filmu Quentina Tarantina Pulp Fiction: Historky z podsvetia v cykle Reštaurovaná klasika. Zo zbierok Slovenského filmového ústavu sa pri tejto príležitosti premietne aj digitálne reštaurovaný sci-fi film Tretí šarkan režiséra Petra Hledíka

Žánrová antológia

Film Pulp Fiction: Historky z podsvetia (1994) s prívlastkom najkultovejší z kultových sa pohráva so schémami žánrového filmu a pop-kultúry a vnímame ho ako „prototyp“ postmoderného filmu. Je antológiou žánrových citácií, strieda žánre od gangstersky po tanečný film, od filmu z boxerského prostredia až k filmom o Vietname.

Skladá sa z troch na prvý pohľad nesúvisiacich historiek z krvavého podsvetia tvoriacich jeden príbeh, plný štylizovaného násilia, drog, absurdných situácií, nečakaných dejových zvratov a dnes už legendárnych scén a „zľudovených“ dialógov. Dokonale funguje ako napínavý film s inovatívnou príbehovou štruktúrou, v ktorom sa hlavné postavy jedného príbehu stávajú vedľajšími v inom príbehu. Vo filme účinkujú hollywoodske hviezdy ako John Travolta, Samuel L. Jackson, Bruce Willis, Maria de Medeiros, Uma Thurman, Harvey Keitel, Tim Roth či Amanda Plummer.

Pulp Fiction preslávil Tarantina po celom svete, dodnes z neho čerpajú režisérovi nasledovníci. Svetovú premiéru mal na MFF v Cannes, kde získal Zlatú palmu. Zo siedmich nominácií na Oscara premenil na sošku nomináciu v kategórii najlepší pôvodný scenár, za ten dostal aj Zlatý glóbus, cenu BAFTA a ďalšie ocenenia. „Dnes sa už nedá rozprávať o kinematografii a vyhnúť sa Tarantinovi,“ hovorí František Gyárfáš v publikácii Naše filmové storočie (SFÚ, 2019), ktorá je výberom textov o obľúbených filmových dielach Gyárfáša s Jurajom Malíčkom.

Hoci si v knihe vybrali Tarantinov film Nehanební bastardi (2009), Gyárfáš si myslí, že Pulp Fiction je bezpochyby najväčší Tarantinov film. Kto ho nevidel, nevie, kam kráčala kinematografia konca tisícročia. Ale to je zbytočná podmienka, videl ho každý. Pulp Fiction priniesol toľko nových formálnych aj obsahových postupov, že by sa mal učiť na školách.“ V Kine Lumière ho premietneme v cykle Reštaurovaná klasika, ktorá predstavuje historicky významné kinematografické diela po digitalizácii a reštaurovaní.

John Travolta a Samuel L. Jackson v kultovom filme Quentina Tarantina Pulp Fiction: Historky z podsvetia. Foto: SFÚ
John Travolta a Samuel L. Jackson v kultovom filme Quentina Tarantina Pulp Fiction: Historky z podsvetia. Foto: SFÚ

Školáci v rakete

Pri príležitosti narodenín Kina Lumière sa bude 6. septembra premietať aj film Petra Hledíka Tretí šarkan (1985) zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Tento digitálne zreštaurovaný film je ukážkou práce digitalizačného pracoviska SFÚ, ktoré s úspechom uvádza digitálne reštaurované filmy na prestížnych festivaloch klasického filmu v Lyone či v Bologni.

Tretí šarkan je zatiaľ posledným digitálne reštaurovaným dielom SFÚ, zároveň je to prvý slovenský sci-fi film určený predovšetkým deťom a mládeži. Ide o filmovú adaptáciu na motívy próz populárneho autora dobrodružných vedecko-fantastických príbehov Jozefa Žarnaya Tajomstvo Dračej steny, Prekliata planéta a Tri roky prázdnin. Hovorí o školákoch, ktorí sa pomocou vesmírnej rakety dostanú na neznámu planétu.

Hlavnými hrdinami filmu sú traja kamaráti zo základnej školy v dedine Atómová Lehota. Jedného dňa náhodou v jaskyni objavia vesmírnu loď, vďaka ktorej sa ocitnú na vzdialenej planéte Lurida s úplne zdevastovaným ekosystémom. Tu sa stretnú s pozostatkami dávnej civilizácie a s nepriateľsky naladenými poslednými žijúcimi obyvateľmi. Pôda je pustá, zničená jedovatými dažďami. Malí pozemšťania si tu uvedomia, že zničenie môže hroziť aj ich vlastnej planéte.

Foto: SFÚ

Sci-fi nohami na zemi

Film vznikol nielen ako napínavé rozprávanie o snovom dobrodružstve troch kamarátov, ale poukazuje aj na nebezpečenstvo pretechnizovanej civilizácie a na zneužitie techniky, ktoré môže viesť k zániku života alebo k návratu na najnižšie vývojové stupne, ako o ňom písala dobová tlač. Upozorňuje, že práve mladá generácia si musí toto hroziace nebezpečenstvo zničenej prírody uvedomiť, aby ho mohla zvrátiť. Hoci film vznikol pred štyridsiatimi rokmi, jeho ekologické varovanie je dnes oveľa naliehavejšie ako v čase jeho vzniku.

„Verím, že dnešný človek si najsilnejšie uvedomí závažné otázky rozvoja civilizácie cez vzťah k hrdinovi filmu a cez strach o jeho život. Pritom je dobré, ak je ten film, hoci v jadre sci-fi, nohami čo najviac na zemi,“ povedal o filme režisér Peter Hledík v čase jeho uvedenia do kín. „Dokument je svedectvo, ale divák by mal vedieť trochu viac. Mal by sa poučiť a premýšľať o dôsledkoch súčasných negatívnych javov. Hraný film a televízna tvorba to môžu dosiahnuť rovnako účinne ako klasická literatúra.“

Filmová historička Petra Hanáková z oddelenia vedy a výskumu SFÚ si o filme myslí, že „v slovenskej kinematografii, mimo televíznej produkcie, veľmi nenájdeme sci-fi filmy. Tretí šarkan je zvláštnou výnimkou. Trochu rozprávka, trochu eko-horor zo súčasnosti, v ktorom traja školopovinní chlapci objavia v Dračej skale za mestom bránu do vesmírneho tunela času a ocitnú sa na ´toxickej´ planéte Lurida, ktorá čelí ekologickej katastrofe, je akousi scifi-verziou Zemanovej Cesty do praveku. Pripomína tiež Spielbergove Blízke stretnutia tretieho druhu alebo patafyzickú poetiku E. von Dänikena. Tretí šarkan síce, pochopiteľne, filmársky zostarol, na druhej strane jeho ekologické posolstvo –  predstava sveta, ktorý sa rúti do klimatickej katastrofy, je dnes ešte nástojčivejšie.“

Záber z filmu Tretí šarkan režiséra Petra Hledíka. Foto: SFÚ
Záber z filmu Tretí šarkan režiséra Petra Hledíka. Foto: SFÚ

Dobrý rok

Tento rok Kino Lumière oslavuje už svoje 14. narodeniny, po druhýkrát v zrekonštruovaných priestoroch. Najzásadnejší vplyv v tomto období mali na jeho činnosť pandémia koronavírusu a požiar na digitalizačnom pracovisku SFÚ, no diváci sa aj po zatvorení kina do kinosál vrátili.

„Okrem distribučných titulov sa snažíme diváctvu ponúkať aj špeciálne filmové predstavenia, či už prostredníctvom obľúbených cyklov Reštaurovaná klasika, Príbehy umenia, Music & Film, Kino naslepo alebo vďaka spoluprácam s rozmanitými filmovými festivalmi a kultúrnymi inštitútmi. Špeciálny priestor má v našom programe vzdelávací cyklus Filmový kabinet, ktorý sa venuje dejinám svetovej a domácej kinematografie a základom filmovej teórie. Vyzerá to tak, že aj tento rok má slovenská kinematografia výnimočný rok, teší nás, že mnohé slovenské filmy majú u nás predpremiéru, prípadne sú ich predstavenia spojené s diskusiami s tvorcami. A ak hovoríme o rozmanitosti, tak máme na mysli i rozmanité skupiny návštevníctva a ich potreby či preferencie – od detí, cez rodičov, seniorov, ľudí s pohybovým, zrakovým či sluchovým znevýhodnením až po ľudí, ktorí uprednostňujú projekcie s anglickými titulkami,“ hovorí manažérka kina Zita Hosszúová.

Z filmových zásob

V minulom roku pri príležitosti narodenín Kino Lumière spustilo inkluzívne filmové predstavenia pod názvom Kino bez bariér pre ľudí so zrakovým či sluchovým znevýhodnením. Na jeseň otvára tretí semester vzdelávacieho cyklu Filmový kabinet s témou Od autorského filmu po globálnu kinematografiu, pre najmenších divákov realizuje Filmový kabinet deťom. Pravidelnou súčasťou programu je aj samostatná programová zložka Filmotéka – študijné kino SFÚ. Aktuálne pripomína výročia domácich i zahraničných filmových osobností a podoby slovenského kinodabingu.

V čase „narodeninových“ projekcií digitálne reštaurovaných filmov Pulp FictionTretí šarkan budú 5. a 6. septembra v Kine Lumière pre záujemcov pripravené aj publikácie a DVD nosiče zo SFÚ do vyčerpania zásob. Medzi nimi napríklad kniha Mira Ulmana Sprievodca klubovým filmom, kolektívna publikácia Jánošík a sto rokov slovenskej filmovej kultúry či DVD nosiče s filmami Ružové sny (1976) Dušana Hanáka, Boxer a smrť (1962) Petra Solana, Tisícročná včela (1983) Juraja Jakubiska alebo DVD s výberom filmových týždenníkov a mnohé ďalšie.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Na Cinematiku uvedie Slovenský filmový ústav Kristove roky a svoje dva nové koprodukčné dokumenty

Na 21. medzinárodnom filmovom festivale Cinematik uvedie Slovenský filmový ústav (SFÚ) dva nové dokumentárne filmy, na ktorých sa podieľal ako koprodukčný partner. Oba predstavia dvoch významných slovenských tvorcov. Režiséra a scenáristu Dušana Hanáka a už zosnulého kameramana Igora Luthera. Pri príležitosti dokumentu o Lutherovi festival premietne aj dva klasické filmy. Debut Juraja Jakubiska Kristove roky (1967) a krátky animovaný film Pingvin (1964) Vladimíra Popoviča a Veroniky Margótsyovej. Pri oboch stál Luther za kamerou. MFF Cinematik 2026 sa koná v termíne od 8. do 13. septembra v Piešťanoch. V súťažnej sekcii dokumentárnych filmov Cinematik.doc sa do výberu šiestich titulov dostali aj dva dokumenty, na ktorých participoval Slovenský filmový ústav ako koprodukčný partner. Život alebo film Dokumentárny film Život alebo film (2026) režisérskej dvojice Juraj Johanides a Marek Šulík je meditatívna reflexia o živote a tvorbe Dušana Hanáka, jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej kinematografie. Snímka v mozaike skladá obraz tvorcu, pre ktorého film nikdy nebol iba remeslom, ale spôsobom hľadania pravdy, slobody a ľudskosti. Vracia sa k dielam, ktoré formovali podobu našej kinematografie. K ľuďom a témam na okraji záujmu aj k okamihu, keď sa Hanák rozhodol zachrániť svoj život pred ďalším filmom. Zároveň skúma Hanákovu metódu zbierania fragmentov zo života a pýta sa, čo z jeho sveta zostáva naliehavé aj...
Hlavička Záber z filmu Hlavička. Foto: objectif

Hlavička prináša farebné detektívne detské dobrodružstvo

Ukázať na konkrétnom príbehu, aké zázraky dokáže robiť bezpodmienečné prijatie a ako nás naša jedinečnosť všetkých vzájomne obohacuje, je ambícia tvorkýň nového dobrodružného rodinného filmu Hlavička. Vznikol v chorvátsko-slovensko-slovinsko-lotyšsko-srbskej koprodukcii. Do kín prichádza 10. septembra. Užijú si ho deti od siedmich rokov aj ich rodičia.   Podľa explikácie režisérky a producentky Vandy Raýmanovej pre Audiovizuálny fond, ktorý snímku podporil, Hlavička „prostredníctvom dobrodružstva a humoru odkrýva, ako veľa v živote všetkých detí znamená porozumenie a prijatie ostatných. Hlavnou hrdinkou príbehu je Alica, ktorá reprezentuje všetkých tých, často neviditeľných, súrodencov mentálne ,alebo fyzicky postihnutých detí , ktorí sa s mnohými životnými okolnosťami musia vyrovnávať oveľa náročnejšie,“ napísala Raýmanová. „Chceme deťom prostredníctvom dobrodružného príbehu a zábavného vizuálu priblížiť prežívanie ostatných deti, aby sme v nich podporili porozumenie, súcit, sebadôveru a radosť žiť,“ dodala režisérka, ktorú diváci poznajú vďaka animovanému večerníčkovému seriálu Drobci. Hlavička je pre Raýmanovú celovečerným debutom, nakrútila ho spolu s Marinou Andree Škop. Obe film tiež produkovali. „Obe sa dlhodobo venujeme detskej tvorbe, Marina hranej, ja animovanej, obe sme zároveň producentky, vzájomne sa dopĺňame a spojil nás záujem točiť tento film,“ hovorí pre Filmsk.sk Raýmanová. „Pre mňa ako animátorku bolo mimoriadne dôležité preniesť do výroby filmu  procesy, ktoré sú dôležité pre celkový design filmu a...
Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: A zjazdujeme ďalej…

Ani šesť režisérov, ktorí sa podieľali na ôsmich týždenníkoch septembrovej kolekcie nezabránilo trendu monotónneho prispôsobenia sa straníckej predzjazdovej atmosfére. Zadanie bolo jednoducho také, v tom duchu sa niesla propaganda a obísť ju nebolo možné. Veď sa písal rok 1976. Masmédiá – aby som použil dobový termín – museli (nielen) v normalizačnom období držať líniu. A tak v týždenníku č. 13 nájdeme bilanciu úspechov od posledného zjazdu, v č. 14 reportáž zo zjazdu KSS s referátom Jozefa Lenárta, v č. 16 kontrolu plnenia volebných programov a v číslach 17 a 18 sledujeme už reportáže z XV. zjazdu KSČ v Prahe. Májová atmosféra (sviatok práce, štátny sviatok) bola príležitosťou na oceňovanie a vyznamenávanie občanov rôznych profesií: najprv to boli pedagógovia (č. 15), o týždeň neskôr folklórny súbor Mostár z Brezna (Cena Antonína Zápotockého), potom (č. 19) 9. mája udeľovali na Pražskom hrade štátne vyznamenania – medzi laureátmi nájdeme aj slovenských umelcov Vlada Bahnu a Štefana Kvietika. Medzi pracovné ocenenia patrili aj tituly Brigád socialistickej práce XV. zjazdu. Dnes sa asi iba pousmejeme nad tým, že jedným z nositeľov titulu sa stalo röntgenové oddelenie nemocnice v Skalici (č. 17). Tradične sa oslavoval manifestačným sprievodom 1. máj a oslobodenie Bratislavy (č. 20). V ôsmich týždenníkoch divák nájde jediný šot zo zahraničia (samozrejme spriateleného): Pohľadnicu z Drážďan (č. 16). Nuž a tak potešia „drobné zaujímavosti“: medzinárodný...
Zobraziť všetky články