Záber z animovaného filmu My year of dicks. FOTO: myyearofdicks.com

Sex a láska: Azyl Shorts hovorí o témach, ktoré sa opäť zakazujú

Písmo: A- | A+

Po štvrtý raz sa v Banskej Bystrici koná naživo Medzinárodný festival krátkeho filmu Azyl Shorts. Jeho ústrednou témou je tabu. 

Morálna hranica daná zvonka. Cenzúra. Zastavenie rastu. Proces vnútorného boja, ktorý túto hranicu prekonáva. To všetko vytvára v spoločnosti tabu. Rovnako ho pomenúvajú aj organizátori štvrtého ročníka festivalu Azyl Shorts. Oslava krátkeho filmu, ktorá prekračuje fyzické aj pomyselné hranice, sa začne v Banskej Bystrici už 18. októbra. 

Chceme diskutovať

Téma festivalu vzišla okrem všeobecnej reflexie spoločenskej atmosféry aj z dlhodobých príprav dvoch dôležitých sprievodných podujatí. Prvým je päťdňový filmársky workshop určený študentom stredných škôl, druhým medzinárodné networkingové stretnutie Azyl Friendship pre vysokoškolských študentov. 

Oba tieto projekty sú pomerne intenzívne. So študentmi trávime mnoho času a pri oboch projektoch vzniknú originálne filmy priamo počas podujatia. Chceme s nimi diskutovať o témach, ktoré vnímame ako spoločensky dôležité,“ hovorí riaditeľ festivalu Viliam Štrelinger. 

Keď sa v tíme minulý rok na téme tabu zhodli, pomery v slovenskom kultúrnom sektore neboli také vypuklé. Vo svetle dnešných dní ju riaditeľ festivalu považuje za ešte zmysluplnejšiu.

Témy, ktoré sú opäť tabu

V sekcii vybraných filmov Best Shorts naberá tabu aj konkrétnejšie rysy. Organizátori do nej vybrali krátke filmy, ktoré sa ocitli v súťažiach najväčších svetových festivalov (Cannes, Berlinale, Oscar, San Sebastian, Locarno či Benátky) a autorsky spracúvajú problémy interrupcie a otázky LGBTI+. 

Týmito dvoma výberovými pohľadmi som chcel ústrednú tému ešte viac podporiť, pretože sex a láska sú v istom zmysle pre Slovensko tabu,“ hovorí kurátor sekcie a programový riaditeľ festivalu Maroš Hečko. 

Pripomína, že otváranie otázok sexuálnej výchovy sa na školách opäť zakazuje a necháva na rodičov, čo považuje za veľmi bizarné riešenie. V dvoch blokoch zahraničných filmov pôjde o pohľad deviatich režisérov, ktorí tému originálne spracovali na ploche krátkeho filmu. 

Shorty aj s velikánmi

Sekciu Best Shorts, teda showcase toho najlepšieho z krátkych filmov z ostatného obdobia vo svete, označuje Hečko za divácky najatraktívnejšiu. „Myslím, že práve v tomto je náš festival výnimočný.“ Okrem toho ako fanúšik workshopov odporúča premietanie a diskusiu s účastníkmi. „Je pre mňa veľkým zážitkom pozorovať uvažovanie mladých ľudí v danom kontexte,“ dodáva.

Na pozadí podujatia bude naďalej prebiehať projekt Azyl Friendship z minulého roka, ktorý rozvíja spoluprácu vysokých umeleckých škôl a vzdeláva študentov z krajín V4 a Ukrajiny.

Festival otvára tento rok aj novú sekciu s názvom Shorty velikánov. Zostavoval ju kurátor a porotca Peter Balko a zaradil do nej krátke filmy renomovaných svetových režisérov ako Dennis Villeneuve, Wes Anderson či priekopník filmu Georges Méliès.

Podujatia sa konajú v priestoroch banskobystrického Múzea SNP, v kaviarni Výklad a na Akadémii umení.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Alenka a zázrak z cudzej krajiny. Foto: ASFK

recenzia Alenka a zázrak z cudzej krajiny

Dokumentárny film režiséra Daniela Dluhého Alenka a zázrak z cudzej krajiny je viacnásobným road movie – vonkajším aj vnútorným, smerujúcim do cieľa, ale potom zas rýchlo naspäť do oveľa bezpečnejšieho bodu štartu. Mladá žena Alena Horváthová pochádza zo Spiša. Po mnohých osudových peripetiách dnes žije v Nemecku, pracuje, má vlastné bývanie, milujúcich ľudí po boku. A vydáva sa na výlet na Slovensko, ozajstný poznávací zájazd – do detského domova, kde vyrastala; do azylového domu, kde našla útočisko; do chudobnej rómskej osady, kde žije jej biologická rodina. Okrem filmového štábu ju na ceste sprevádza aj tútor Michael Jagdmann, ktorý spolu s manželkou Marion zohral v Alenkinom živote zásadnú úlohu, taký deus et machina. Scenáristi Daniel Dluhý a Lukáš Marhefka vkročili svojím filmom do hneď niekoľkých trinástych komnát – dôvody a spôsoby štátom riadeného odoberania detí z pôvodných rodín, verejné vzdelávanie vo vylúčených komunitách, inštitucionálna starostlivosť o opustené deti, záchytná pomoc pre problematickú mládež, sanácia rodinného prostredia či vlastne jej donebavolajúca absencia, etnická inakosť, problém chudoby, žiaľ, už generačnej, no a napokon napríklad otázky vzťahovej väzby ne/nadobudnutej v útlom detstve, ktoré, možno viac než si vieme predstaviť, hýbu naším svetom. Na šesťdesiatminútovú snímku je to veľké sústo, preto nečudo, že sa autori pri viacerých vstupoch do tých trinástych komnát dopustili aj omylov, či skôr...
Záber z filmu Za oponou veľhôr. Foto: Dayhey

recenzia Za oponou veľhôr

„To znie ako báseň: Za oponou veľhôr,“ ozve sa ktosi z prítmia kinosály. Už samotný názov napovedá, že film sa nebude držať iba horských kontúr či efektných horolezeckých kulís. Nahliadne hlbšie – až za horizont známeho. Hlavnou hrdinkou je československá horolezkyňa so slovenskými koreňmi Dina Štěrbová. Metafyzickým priečelím dokumentu sú kompozičné princípy, ktoré vyrastajú z prieniku hudby a matematiky – harmónia tónov a čísel ako kľúč k pochopeniu vyšších súvislostí: „Dotyk absolútna alebo je to zjavenie krásy – pre mňa to bola hudba a matematika. Celý život som sa živila matematikou, ale len málokoho sa mi podarilo presvedčiť, že je nielen užitočná, ale aj krásna, že má podobnú stavbu ako gotická katedrála; pri troche fantázie si môžeme predstaviť, že tunajšie stĺpy predstavujú základné kamene, alebo axiómy, klenba je celková matematická teória, ktorá z toho plynie, a spolu to tvorí úžasný, vznosný celok. A keď človek naozaj vnútorne pochopí akýkoľvek výsledok v matematike, je to akoby sa dotkol absolútna – je to podobné, ako keď vylezie na vysokú horu,“ opisuje Dina Štěrbová. Celý dokument je majstrovsky pretkaný percepciami a úvahami o živote a bytí. Nestráca pritom zo zreteľa ľudský rozmer. Tieto špecifické rozprávačské prostriedky, ktoré možno interpretovať prostredníctvom komplementárnych funkcií rozprávača, ako ich definuje Gérard Genette, prekračujú konkrétny...
Atmosféra na festivale Jeden svet 2024. Foto: Jeden Svet/Šimon Lupták

Festivaly bez podpory fondu. Ako to ovplyvní ich podobu?

V apríli 2025 zásahom Rady Audiovizuálneho fondu nezískalo šesť slovenských filmových festivalov finančnú podporu na ďalšie obdobie, hoci odborná komisia ich jednoznačne odporučila podporiť. Ako to ovplyvní festivaly Jeden svet, Filmový festival inakosti, Cinedu, Be2Can, Scandi a June Film Fest? Do festivalového diania sa podobnými krokmi vnáša nestabilita a neistota, ktorá môže na fungovanie organizačných tímov pôsobiť negatívne. Narážajú na finančné a časové limity, ktoré spôsobujú sklzy v reťazci celkovej organizácie. Zároveň takto vzniká zlá vizitka smerom k domácim, ale najmä zahraničným partnerom. Oslovili sme festivalové tímy, aby nám priblížili, ako sa so situáciou vyrovnávajú a čo čaká ich podujatia v ďalšom období. Jeden svet Festival Jeden svet zameraný na ľudské práva má domácu i medzinárodnú prestíž, radí sa medzi podujatia so silnou tradíciou a navyše napĺňa európsky akt o prístupnosti filmových diel prípravou audiokomentárov pre nevidiacich či špeciálnych titulkov pre nepočujúcich. Po 25 rokoch fungovania je činnosť najstaršieho festivalu dokumentárneho filmu na Slovensku reálne ohrozená. Organizátori spustili zbierkovú kampaň na platforme Donio, kde ho môžu ľudia priamo podporiť. (Zachráňme festival Jeden svet | Donio) Každý príspevok je hlasom za kultúru bez cenzúry, apelujú v statuse na sociálnych sieťach. „Bez ohľadu na to, akú sumu sa nám podarí vyzbierať, ľudia nás zahrnuli veľkou podporou, nielen finančnou, ale...
Zobraziť všetky články