Sladký život v kolážach Karla Vacu

Písmo: A- | A+

Výstava Československý filmový plagát v Kine Lumière pokračuje tvorbou maliara a grafika Karla Vacu.

V Kine Lumière pokračuje celoročná výstava Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989. V poradí tretím autorom, ktorého plagátovú tvorbu predstaví, je maliar, ilustrátor, grafik, scénograf a kostýmový výtvarník Karel Vaca, jeden z najvýraznejších československých tvorcov plagátov. Vernisáž výstavy je otvorená pre širokú verejnosť a uskutoční sa v utorok 23. septembra o 17.30 spolu s prednáškou kurátora Pavla Rajčana.

Celoročný výstavný cyklus nazvaný Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 v Kine Lumière sa začal tento rok v marci a zatiaľ predstavil plagátovú tvorbu dve významné osobnosti plagátovej tvorby, a to maliara a grafika Milana Grygara a grafického dizajnéra, architekta a typografa Zdeňka Zieglera. V septembri cyklus pokračuje tvorbou ďalšieho zo štyroch autorov a steny foyeru Kina Lumière tak bude nasledujúce tri mesiace zdobiť výber tridsiatich filmových plagátov maliara, ilustrátora, grafika, scénografa a kostýmového výtvarníka Karla Vacu.

„Karel Vaca bol iniciačnou postavou plagátovej scény a spolu so Zdeňkom Zieglerom najvýraznejšou osobnosťou československej plagátovej školy. V tvorbe plagátov presadzoval moderný prístup, ako jeden z prvých začal v raných 60. rokoch využívať koláž a nahrádzal ňou popisnú maľbu a kresbu, ktorá v tom čase dominovala vo výtvarnom jazyku plagátov,“ približuje Vacovu plagátovú tvorbu Pavel Rajčan, kurátor výstavy v Kine Lumière.

Podľa nebo sa Vaca ako „dlhoročný člen výberových komisií Ústrednej požičovne filmov a ako nekompromisný zástanca autorského, umeleckého plagátu podstatne zasadil o vznik československej plagátovej školy. K tvorbe filmových plagátov pritiahol mnoho popredných československých výtvarníkov a na tomto poli užitého umenia dal príležitosť uplatniť sa aj celému radu mladých, talentovaných umelcov.“

Karel Vaca sa narodil 21. júla 1919 v Prostějove a zomrel 31. marca 1989 v Prahe. Študoval užitú a reklamnú grafiku v pražskom Ateliéri Rotter. Studio Rotter bolo jednou z najvýznamnejších československých reklamných agentúr s vlastnou súkromnou umeleckou školou, kde študovalo mnoho známych umelcov. Neskôr navštevoval Ateliér monumentálnej maľby u profesora Emila Fillu na pražskej Vysokej škole umeleckopriemyslovej, jeho spolužiakom v ročníku bol Milan Grygar, ktorého plagátová tvorba otvárala výstavu československého filmového plagátu v Kine Lumière. S Ústrednou požičovňou filmov Praha spolupracoval Karel Vaca v rokoch 1958 – 1988, počas tohto obdobia vytvoril viac ako 337 plagátov. Podľa slov Pavla Rajčana spolu s Milanom Grygarom, Zdeňkom Zieglerom, Karlom Teissigom a Josefom Vyleťalom tvorili absolútnu špičku československých výtvarníkov, ktorí sa venovali navrhovaniu plagátov.

Výstava v Kine Lumière predstaví kolekciu tridsiatich Vacových plagátov. Zlatý fond svetovej kinematografie budú zastupovať napríklad plagáty k filmom Úsmevy letnej noci (1955) Ingmara Bergmana, Nebo a peklo (1963) Akiru Kurosawu, Hádaj, kto príde na večeru (1967) Stanleyho Kramera, Vražda v Orient exprese (1974) Sidneyho Lumeta a podľa slov Pavla Rajčana „nebude chýbať ani ´najslávnejší´ československý plagát k Felliniho filmu Sladký život z roku 1962.“ Z československej kinematografie sú na výstave zastúpené napríklad Vacove plagáty k populárnym filmom Adéla ještě nevečeřela Oldřicha Lipského z roku 1978 alebo Na samotě u lesa Jiřího Menzla z roku 1976. Pavel Rajčan tiež pripomína, že Vaca „za svoju plagátovú tvorbu získal počas svojho života mnoho domácich aj zahraničných ocenení.“

Vernisáž výstavy v Kine Lumière, ktorá sa koná 23. septembra o 17.30 hod. bude spojená s prednáškou kurátora výstavy Pavla Rajčana o tvorbe Karla Vacu, výstava potrvá do 14. decembra. Rajčan je kurátor zbierky autorských výtvarných filmových plagátov Terryho ponožky, najväčšej súkromnej zbierky filmových plagátov v Českej republike, obsahujúcej 60 000 plagátov. Realizoval takmer sto výstav filmových plagátov v Českej republike i v zahraničí (USA, Japonsko, Taliansko, Španielsko, Belgicko, Poľsko, Rakúsko, Bulharsko). Výstava Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 je celoročný cyklus, ktorý predstavuje štyroch tvorcov úspešnej domácej plagátovej éry, pričom tvorbe každého autora sú venované tri mesiace. Po tvorbe Milana Grygara, Zdeňka Zieglera a aktuálne vystavovaného Karla Vacu túto celoročnú výstavu uzavrie plagátová tvorba Josefa Vyleťala.

Viac informácií o prednáške a výstave v Kine Lumière nájdete TU.

Zbierku plagátov Terryho ponožky nájdete online TU.

Autor:

Foto: Terryho ponožky

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Na Cinematiku uvedie Slovenský filmový ústav Kristove roky a svoje dva nové koprodukčné dokumenty

Na 21. medzinárodnom filmovom festivale Cinematik uvedie Slovenský filmový ústav (SFÚ) dva nové dokumentárne filmy, na ktorých sa podieľal ako koprodukčný partner. Oba predstavia dvoch významných slovenských tvorcov. Režiséra a scenáristu Dušana Hanáka a už zosnulého kameramana Igora Luthera. Pri príležitosti dokumentu o Lutherovi festival premietne aj dva klasické filmy. Debut Juraja Jakubiska Kristove roky (1967) a krátky animovaný film Pingvin (1964) Vladimíra Popoviča a Veroniky Margótsyovej. Pri oboch stál Luther za kamerou. MFF Cinematik 2026 sa koná v termíne od 8. do 13. septembra v Piešťanoch. V súťažnej sekcii dokumentárnych filmov Cinematik.doc sa do výberu šiestich titulov dostali aj dva dokumenty, na ktorých participoval Slovenský filmový ústav ako koprodukčný partner. Život alebo film Dokumentárny film Život alebo film (2026) režisérskej dvojice Juraj Johanides a Marek Šulík je meditatívna reflexia o živote a tvorbe Dušana Hanáka, jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej kinematografie. Snímka v mozaike skladá obraz tvorcu, pre ktorého film nikdy nebol iba remeslom, ale spôsobom hľadania pravdy, slobody a ľudskosti. Vracia sa k dielam, ktoré formovali podobu našej kinematografie. K ľuďom a témam na okraji záujmu aj k okamihu, keď sa Hanák rozhodol zachrániť svoj život pred ďalším filmom. Zároveň skúma Hanákovu metódu zbierania fragmentov zo života a pýta sa, čo z jeho sveta zostáva naliehavé aj...
Hlavička Záber z filmu Hlavička. Foto: objectif

Hlavička prináša farebné detektívne detské dobrodružstvo

Ukázať na konkrétnom príbehu, aké zázraky dokáže robiť bezpodmienečné prijatie a ako nás naša jedinečnosť všetkých vzájomne obohacuje, je ambícia tvorkýň nového dobrodružného rodinného filmu Hlavička. Vznikol v chorvátsko-slovensko-slovinsko-lotyšsko-srbskej koprodukcii. Do kín prichádza 10. septembra. Užijú si ho deti od siedmich rokov aj ich rodičia.   Podľa explikácie režisérky a producentky Vandy Raýmanovej pre Audiovizuálny fond, ktorý snímku podporil, Hlavička „prostredníctvom dobrodružstva a humoru odkrýva, ako veľa v živote všetkých detí znamená porozumenie a prijatie ostatných. Hlavnou hrdinkou príbehu je Alica, ktorá reprezentuje všetkých tých, často neviditeľných, súrodencov mentálne ,alebo fyzicky postihnutých detí , ktorí sa s mnohými životnými okolnosťami musia vyrovnávať oveľa náročnejšie,“ napísala Raýmanová. „Chceme deťom prostredníctvom dobrodružného príbehu a zábavného vizuálu priblížiť prežívanie ostatných deti, aby sme v nich podporili porozumenie, súcit, sebadôveru a radosť žiť,“ dodala režisérka, ktorú diváci poznajú vďaka animovanému večerníčkovému seriálu Drobci. Hlavička je pre Raýmanovú celovečerným debutom, nakrútila ho spolu s Marinou Andree Škop. Obe film tiež produkovali. „Obe sa dlhodobo venujeme detskej tvorbe, Marina hranej, ja animovanej, obe sme zároveň producentky, vzájomne sa dopĺňame a spojil nás záujem točiť tento film,“ hovorí pre Filmsk.sk Raýmanová. „Pre mňa ako animátorku bolo mimoriadne dôležité preniesť do výroby filmu  procesy, ktoré sú dôležité pre celkový design filmu a...
Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: A zjazdujeme ďalej…

Ani šesť režisérov, ktorí sa podieľali na ôsmich týždenníkoch septembrovej kolekcie nezabránilo trendu monotónneho prispôsobenia sa straníckej predzjazdovej atmosfére. Zadanie bolo jednoducho také, v tom duchu sa niesla propaganda a obísť ju nebolo možné. Veď sa písal rok 1976. Masmédiá – aby som použil dobový termín – museli (nielen) v normalizačnom období držať líniu. A tak v týždenníku č. 13 nájdeme bilanciu úspechov od posledného zjazdu, v č. 14 reportáž zo zjazdu KSS s referátom Jozefa Lenárta, v č. 16 kontrolu plnenia volebných programov a v číslach 17 a 18 sledujeme už reportáže z XV. zjazdu KSČ v Prahe. Májová atmosféra (sviatok práce, štátny sviatok) bola príležitosťou na oceňovanie a vyznamenávanie občanov rôznych profesií: najprv to boli pedagógovia (č. 15), o týždeň neskôr folklórny súbor Mostár z Brezna (Cena Antonína Zápotockého), potom (č. 19) 9. mája udeľovali na Pražskom hrade štátne vyznamenania – medzi laureátmi nájdeme aj slovenských umelcov Vlada Bahnu a Štefana Kvietika. Medzi pracovné ocenenia patrili aj tituly Brigád socialistickej práce XV. zjazdu. Dnes sa asi iba pousmejeme nad tým, že jedným z nositeľov titulu sa stalo röntgenové oddelenie nemocnice v Skalici (č. 17). Tradične sa oslavoval manifestačným sprievodom 1. máj a oslobodenie Bratislavy (č. 20). V ôsmich týždenníkoch divák nájde jediný šot zo zahraničia (samozrejme spriateleného): Pohľadnicu z Drážďan (č. 16). Nuž a tak potešia „drobné zaujímavosti“: medzinárodný...
Zobraziť všetky články