Sladký život v kolážach Karla Vacu

Písmo: A- | A+

Výstava Československý filmový plagát v Kine Lumière pokračuje tvorbou maliara a grafika Karla Vacu.

V Kine Lumière pokračuje celoročná výstava Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989. V poradí tretím autorom, ktorého plagátovú tvorbu predstaví, je maliar, ilustrátor, grafik, scénograf a kostýmový výtvarník Karel Vaca, jeden z najvýraznejších československých tvorcov plagátov. Vernisáž výstavy je otvorená pre širokú verejnosť a uskutoční sa v utorok 23. septembra o 17.30 spolu s prednáškou kurátora Pavla Rajčana.

Celoročný výstavný cyklus nazvaný Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 v Kine Lumière sa začal tento rok v marci a zatiaľ predstavil plagátovú tvorbu dve významné osobnosti plagátovej tvorby, a to maliara a grafika Milana Grygara a grafického dizajnéra, architekta a typografa Zdeňka Zieglera. V septembri cyklus pokračuje tvorbou ďalšieho zo štyroch autorov a steny foyeru Kina Lumière tak bude nasledujúce tri mesiace zdobiť výber tridsiatich filmových plagátov maliara, ilustrátora, grafika, scénografa a kostýmového výtvarníka Karla Vacu.

„Karel Vaca bol iniciačnou postavou plagátovej scény a spolu so Zdeňkom Zieglerom najvýraznejšou osobnosťou československej plagátovej školy. V tvorbe plagátov presadzoval moderný prístup, ako jeden z prvých začal v raných 60. rokoch využívať koláž a nahrádzal ňou popisnú maľbu a kresbu, ktorá v tom čase dominovala vo výtvarnom jazyku plagátov,“ približuje Vacovu plagátovú tvorbu Pavel Rajčan, kurátor výstavy v Kine Lumière.

Podľa nebo sa Vaca ako „dlhoročný člen výberových komisií Ústrednej požičovne filmov a ako nekompromisný zástanca autorského, umeleckého plagátu podstatne zasadil o vznik československej plagátovej školy. K tvorbe filmových plagátov pritiahol mnoho popredných československých výtvarníkov a na tomto poli užitého umenia dal príležitosť uplatniť sa aj celému radu mladých, talentovaných umelcov.“

Karel Vaca sa narodil 21. júla 1919 v Prostějove a zomrel 31. marca 1989 v Prahe. Študoval užitú a reklamnú grafiku v pražskom Ateliéri Rotter. Studio Rotter bolo jednou z najvýznamnejších československých reklamných agentúr s vlastnou súkromnou umeleckou školou, kde študovalo mnoho známych umelcov. Neskôr navštevoval Ateliér monumentálnej maľby u profesora Emila Fillu na pražskej Vysokej škole umeleckopriemyslovej, jeho spolužiakom v ročníku bol Milan Grygar, ktorého plagátová tvorba otvárala výstavu československého filmového plagátu v Kine Lumière. S Ústrednou požičovňou filmov Praha spolupracoval Karel Vaca v rokoch 1958 – 1988, počas tohto obdobia vytvoril viac ako 337 plagátov. Podľa slov Pavla Rajčana spolu s Milanom Grygarom, Zdeňkom Zieglerom, Karlom Teissigom a Josefom Vyleťalom tvorili absolútnu špičku československých výtvarníkov, ktorí sa venovali navrhovaniu plagátov.

Výstava v Kine Lumière predstaví kolekciu tridsiatich Vacových plagátov. Zlatý fond svetovej kinematografie budú zastupovať napríklad plagáty k filmom Úsmevy letnej noci (1955) Ingmara Bergmana, Nebo a peklo (1963) Akiru Kurosawu, Hádaj, kto príde na večeru (1967) Stanleyho Kramera, Vražda v Orient exprese (1974) Sidneyho Lumeta a podľa slov Pavla Rajčana „nebude chýbať ani ´najslávnejší´ československý plagát k Felliniho filmu Sladký život z roku 1962.“ Z československej kinematografie sú na výstave zastúpené napríklad Vacove plagáty k populárnym filmom Adéla ještě nevečeřela Oldřicha Lipského z roku 1978 alebo Na samotě u lesa Jiřího Menzla z roku 1976. Pavel Rajčan tiež pripomína, že Vaca „za svoju plagátovú tvorbu získal počas svojho života mnoho domácich aj zahraničných ocenení.“

Vernisáž výstavy v Kine Lumière, ktorá sa koná 23. septembra o 17.30 hod. bude spojená s prednáškou kurátora výstavy Pavla Rajčana o tvorbe Karla Vacu, výstava potrvá do 14. decembra. Rajčan je kurátor zbierky autorských výtvarných filmových plagátov Terryho ponožky, najväčšej súkromnej zbierky filmových plagátov v Českej republike, obsahujúcej 60 000 plagátov. Realizoval takmer sto výstav filmových plagátov v Českej republike i v zahraničí (USA, Japonsko, Taliansko, Španielsko, Belgicko, Poľsko, Rakúsko, Bulharsko). Výstava Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 je celoročný cyklus, ktorý predstavuje štyroch tvorcov úspešnej domácej plagátovej éry, pričom tvorbe každého autora sú venované tri mesiace. Po tvorbe Milana Grygara, Zdeňka Zieglera a aktuálne vystavovaného Karla Vacu túto celoročnú výstavu uzavrie plagátová tvorba Josefa Vyleťala.

Viac informácií o prednáške a výstave v Kine Lumière nájdete TU.

Zbierku plagátov Terryho ponožky nájdete online TU.

Autor:

Foto: Terryho ponožky

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

slovenský dokumentárny film 2025 Ondřej a František Klišíkovci v dokumente Raději zešílet v divočině Foto: Arsy Versy

téma Hodnotenie slovenského dokumentárneho filmu 2025

V roku 2025 uviedli distribučné spoločnosti v slovenských kinách 15 celovečerných dokumentárnych filmov nakrútených v domácej produkcii alebo v koprodukcii s inými krajinami. Spomedzi týchto snímok bolo sedem majoritne slovenských, jeden film vznikol v paritnej koprodukcii s Českou republikou. V ďalších siedmich prípadoch bola slovenská strana len menšinovým koproducentom. Hladinu domáceho audiovizuálneho prostredia rozvlnilo aj niekoľko krátkometrážnych filmov či dokumentárna séria pre televíziu. Tieto čísla naznačujú, že dokumentárny rok 2025 sa niesol v znamení doznievajúcich dobrých čias. Z odstupu aj zblízka Potešujúcou správou o dokumentárnych filmoch, ktoré vlani prišli do slovenských kín, je v prvom rade ich tematická i estetická rôznorodosť. Zameriavajú sa na skutočne rozmanité publikum. Od toho najširšieho, priam mainstreamového, ktoré konzumuje primárne obsah VOD platforiem (Netflix, Voyo, Max), cez zvedavé a skôr klubové publikum až po vyložene niche okruh festivalových divákov a diváčok. Príjemne ma prekvapilo aj to, že tvorcovia a tvorkyne vlaňajších filmov pri práci využívali celé spektrum režijných metód a prístupov k rozprávaniu. Ich filmy navyše ponúkajú celú škálu intenzít a tónov. Záber z filmu Letopis režiséra Martina Kollara. Na festivale Cinematik v Piešťanoch získal cenu pre najlepší slovenský dokumentárny film. Foto: Film Expanded Niektoré si volia dištančné, prevažne statické snímanie ústiace až do experimentálneho, takmer galerijného filmu, akým je Letopis (r. Martin Kollar), iné sa rozhodli pre štylizovaný,...
Martin Pechlát a Emanuel Bugala vo filme Šviháci. Foto: Bontonfilm

recenzia Šviháci

Šviháci nezahanbili tradíciu rodinnej komédie. V dnešných časoch priniesli chýbajúce osvieženie z domácej kuchyne a objavili veľký detský talent. Kultové rodinné komédie s deťmi v hlavných úlohách sa nerodia často. Preto milujeme najmä tie československé. Ich pointy za desiatky rokov preveril čas a väčšinou v nich majú prsty Marie Poledňáková alebo Zdeněk Svěrák. Predsa sa však nájdu nové osobnosti, ktoré cítia, že vetrať krehké rodinné putá s humorom v srdci nie je len taká komerčná banalita a samozrejmosť. Veria v silu scenára a ešte aj majú nos na detského hrdinu. Medzi nich patrí režisér Braňo Mišík, sám kedysi výrazný detský herecký zjav. Do slovenských a českých kín teraz prišiel s filmom Šviháci. Na prvý pohľad akoby šlo len o ďalšiu produkciu vypočítanú pre konzumenta, ale je v tom čosi viac. Obnažený háčik Príbeh je vcelku jednoduchý: traja hudobníci v zmiešanom česko-slovenskom pomere chodievajú počas sezóny pravidelne do piešťanských kúpeľov za prácou. Aj sympatický Dan (Martin Pechlát) si pri týchto príležitostiach vždy zbalí svoje „fidlátka“ a odoberie sa od manželky a čerstvo dospelej dcéry z pražského bytu, aby s ostrieľanou kapelou na osvedčenom mieste slušne zarobil. Má najmilujúcejšiu rodinu, akú si len vieme predstaviť. Sám pritom pôsobí ako ojedinelý maskulínny druh bytosti, o ktorú sa možno nielen oprieť, ale ju aj na chlieb natrieť, dokonca s ňou zábavne spolužiť. Zdalo...
Oscar 2026 nominácie Fotografia z filmu Hriešnici

Hriešnici „prebili“ Jednu bitku za druhou, majú 16 nominácií na Oscara

Najviac nominácií na Oscara 2026, spolu až 16, získal hororový film Hriešnici režiséra Ryana Cooglera v hlavnej dvojúlohe s Michaelom B. Jordanom. Hviezdne obsadený satirický triler Jedna bitka za druhou Paula Thomasa Andersona má 13 nominácií. Po 9 nominácií získali snímky Frankenstein, Veľký Marty a Citová hodnota. Nominácie zverejnila americká filmová akadémia vo štvrtok 22. januára. V kategórii zahraničných filmov sa medzi nominované tituly prebojovali národní kandidáti z Brazílie, Francúzska, Nórska, Španielska a Tunisu. Viac-menej podľa očakávaní tak o Oscara súperia triler Tajný agent (r. Kleber Mendonça Filho), Drobná nehoda (r. Džafar Panahi), Citová hodnota (r. Joachim Trier), Sirat (r. Oliver Laxe) a Hlas Hind Radžab (r. Kaouther Ben Hania). Slovenským zástupcom v oscarovom súboji bol Otec Terezy Nvotovej, ktorý sa však nedostal do užšieho výberu. Naopak, do užšieho výberu v kategórii krátkych animovaných filmov sa dostali dve slovenské koprodukčné snímky. Ani Hurikán Jana Sasku, ani Zomrela som v Irpini Anastasie Falileievy však napokon nomináciu nezískali. O cenu pre najlepší celovečerný hraný film roka sa uchádza 9 filmov. Akadémia nominovala snímky Bugonia (r. Yorgos Lanthimos), F1 (Joseph Kosinski), Frankenstein (r. Guillermo del Toro), Hamnet (Chloé Zhao), Veľký Marty (r. Josh Safdie), Jedna bitka za druhou, Tajný agent, Citová hodnota, Hriešnici a Sny o vlakoch (r. Clint Bentley)....
Zobraziť všetky články