Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Slnko v sieti 2024: 14 nominácií pre Vlny, 12 pre Emu a smrtihlava

Písmo: A- | A+

Najviac nominácií na národné filmové ceny Slnko v sieti získali historické filmy VlnyEma a smrtihlav. Celkovo sa do výberu prihlásilo 49 filmových a televíznych diel. Víťazky a víťazov cien vyhlásia 16. apríla 2025 v priestoroch Slovenského rozhlasu.

Slovenská filmová a televízna akadémia zverejnila nominácie na Slnko v sieti za rok 2024. O nomináciách rozhodli v hlasovaní jej členky a členovia. Česko-slovenská historická dráma Vlny režiséra Jiřího Mádla získala 14 nominácií, o dve nominácie menej má dráma z druhej svetovej vojny režisérky Ivety Grófovej Ema a smrtihlav. Sedem nominácií získala vojnová dráma režiséra Miloslava Luthera Spiaci účet. Všetky tri snímky sú nominované aj na cenu za najlepší hraný film.

Na Slnko v sieti za réžiu sú nominovaní Iveta Grófová, Jiří Mádl a Peter Kerekes za dokument Wishing on a Star. Snímka má celkovo štyri nominácie. V kategórii dokumentárnych filmov jej konkurujú Architektúra ČSSR 58 – 89 (r. Jan Zajíček) a Prezidentka (r. Marek Šulík).

Slnko v sieti za najlepšiu animovanú snímku môže získať buď celovečerný koprodukčný film Keď život chutí (r. Kristina Dufková) alebo jedna z krátkych snímok Ahoj leto (r. Martin Smatana, Veronika Zacharová) a Free the Chickens (r. Matúš Vizár).

V kategórii najlepší filmový scenár je nominovaná štvorica filmov. O sošku sa uchádzajú Iveta Grófová a Peter Krištúfek (in memoriam)  s Emou a smrtihlavom, Jiří Mádl (Vlny), Peter Kerekes (Wishing on a Star) a Petr Jarchovský (Keď život chutí ). Keď život chutí má aj tretiu nomináciu za hudbu (Michal Novinski. Tri nominácie má tiež Smršť režiséra Petra Bebjaka, po dve nominácie získali v hereckých kategóriách MIKI (r. Jakub Kroner) a Vojna policajtov (r. Rudolf Biermann).

Cenu za najlepšiu kameru si 16. apríla odnesie buď Martin Kollar (Wishing on a Star), Martin Štrba (Ema a smrtihlav) alebo Martin Žiaran (Vlny).

V kategórii televíznej tvorby akadémia nominovala seriály Čas nádejí (r. Ján Sebechlebský), Pressburg (r. Csaba Molnár) a minisériu Vedľajší produkt (r. Peter Bebjak). Novinkou tohtoročného udeľovania je kategória Najlepší krátkometrážny hraný alebo dokumentárny film. O cenu sa uchádzajú filmy Oči plné piesku (r. Juraj Janiš), Spoveď (r. Rebeka Bizubová) a Tak zajtra (r. Hannah Dale). Akademici ich vyberali spomedzi 7 prihlásených diel. V kategórii Najlepší hraný film tvorcovia prihlásili 14 titulov, v kategórii dokumentov 15 a v kategórii animovaných filmov prihlásili 5 snímok. V kategórii Najlepší televízny film / miniséria / seriál vyberala akadémia z 8 audiovizuálnych diel.

Zoznam nominovaných na národnú filmovú cenu Slnko v sieti za rok 2024:

Najlepší hraný film

Ema a smrtihlav (r: Iveta Grófová, prod: Zuzana Mistríková, Ľubica Orechovská, Ondřej Trojan)

Spiaci účet (r: Miloslav Luther, prod: Marian Urban)

Vlny (r: Jiří Mádl, prod: Monika Kristl, Vlasta Kristl, Wanda Adamík Hrycová)

Najlepší dokumentárny film

Architektúra ČSSR 58-89 (r: Jan Zajíček, prod: Maroš Hečko, Peter Veverka, Karla Stojáková, Pavel Berčík)

Prezidentka (r: Marek Šulík, prod: Barbara Janišová Feglová)

Wishing on a Star (r: Peter Kerekes, prod: Erica Barbiani, Peter Kerekes, Anna Mach Rumanová, Ralph Wieser, Vít Schmarc, Vanja Jambrović)

Najlepší animovaný film

Ahoj leto (r: Martin Smatana, Veronika Zacharová, prod: Martin Smatana)

Free the Chickens (r: Matúš Vizár, prod: Jakub Viktorín, Tomáš Hrubý)

Keď život chutí (r: Kristina Dufková, prod: Matej Chlupáček, Agata Novinski, Marc Faye)

Najlepšia filmová réžia

Iveta Grófová (Ema a smrtihlav)

Jiří Mádl (Vlny)

Peter Kerekes (Wishing on a Star)

Najlepší filmový scenár

Iveta Grófová, Peter Krištúfek (in memoriam) (Ema a smrtihlav)

Jiří Mádl (Vlny)

Peter Kerekes (Wishing on a Star)

Petr Jarchovský (Keď život chutí )

Najlepší kameramanský výkon

Martin Kollar (Wishing on a Star)

Martin Štrba (Ema a smrtihlav)

Martin Žiaran (Vlny)

Najlepší filmový strih

Filip Malásek (Vlny)

Jana Vlčková, Marek Šulík (Prezidentka)

Marek Kráľovský (Smršť)

Marek Šulík (Wishing on a Star)

Najlepší filmový zvuk

Bohumil Martinák, Michal Džadoň (Spiaci účet)

Tobiáš Potočný, Matej Hlaváč (Ema a smrtihlav)

Viktor Ekrt (Vlny)

Najlepšia filmová hudba

Jozef Vlk (Spiaci účet)

Michal Novinski (Keď život chutí)

Simon Goff (Vlny)

Najlepšia scénografia

Juraj Kuchárek (Smršť)

Petr Kunc (Vlny)

Tomáš Svoboda, Miriam Struhárová (Ema a smrtihlav)

Najlepšie kostýmy

Katarína Štrbová Bieliková (Ema a smrtihlav)

Katarína Štrbová Bieliková (Vlny)

Simona Vachálková (Spiaci účet)

Najlepšie umelecké masky

Adéla Anděla Bursová, Jiřina Pahlerová (Vlny)

Andrea Štrbová, Ivo Strangmüller, Tomáš Richter, Viktor Nagy  (Ema a smrtihlav)

Anna Hroššová (Spiaci účet)

Najlepšie vizuálne efekty

Ivo Marák, Miroslav Gál (Vlny)

Martin Ďuriška, Denis Wolner, Karol Hudák (Smršť)

Tibor Meliš, Tomáš Srovnal (Ema a smrtihlav)

Najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe

Alexandra Borbély v role Mariky (Ema a smrtihlav)

Dominika Morávková v role Hely (Spiaci účet)

Táňa Pauhofová v role Věry (Vlny)

Najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe

Éva Bandor v role Agnes (Ema a smrtihlav)

Iva Janžurová v role Edity (Spiaci účet)

Rebeka Poláková v role Ivety (MIKI)

Najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe

Alexander Bárta v role Mikyho Miku (Vojna policajtov)

Milan Ondrík v role Mikiho (MIKI)

Vojtěch Vodochodský v role Tomáša Havlíka (Vlny)

Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe

Juraj Loj v role Igora Molnára (Vojna policajtov)

Milan Ondrík v role Dušana (Ema a smrtihlav)

Tomáš Maštalír v role Hoffmana (Vlny)

Najlepší televízny film / miniséria / seriál

seriál Čas nádejí (r: Ján Sebechlebský, prod: Zuzana Balkóová, Erik Panák)

seriál Pressburg (r: Csaba Molnár, prod: Csaba Molnár)

miniséria Vedľajší produkt (r: Peter Bebjak, prod: Rastislav Šesták, Peter Bebjak)

Najlepší krátkometrážny hraný alebo dokumentárny film

Oči plné piesku (r: Juraj Janiš, prod: Barbara Janišová Feglová, Julie Marková Žáčková)

Spoveď (r: Rebeka Bizubová)

Tak zajtra (r: Hannah Dale)

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Poberta Záber z filmu Poberta. Foto: Bontonfilm

Poberta píše ľúbostný list zlodejským komédiám

Čierny humor, satiru aj krimi sľubuje nová česko-slovenská zlodejská komédia Poberta. Nakrútil ju režisér Ondřej Hudeček a po premiére na Febiofeste, ktorý uzavrie, vstúpi od 19. marca do slovenských kín. „Zlodejské komédie typu Loganovci alebo Dannyho parťáci sa u nás prakticky nenakrúcajú. Bolo preto potrebné nájsť spôsob, ako tento rýdzo americký žáner preniesť do českého prostredia tak, aby pôsobil uveriteľne a zároveň nestratil nadsádzku. Hollywoodske zlodejské komédie mám veľmi rád. Pri Pobertovi som sa nimi síce inšpiroval, film som však zámerne zasadil do nám dôverne známych reálií, než aby som na ne za každú cenu vrúbľoval typicky americké žánrové prvky,“ povedal režisér Ondřej Hudeček. Poberta je český expresívny výraz pre zlodeja, darebáka či gaunera. Film sa odohráva v prostredí juhomoravského mesta Strážnice a postavy hovoria slováckym dialektom. Hrdinom Hudečkovho filmu je zlodejíček Lupyn. V priebehu pandémie, počas ktorej scenár vznikal, sa vracia z väzenia do rodného mesta. Situácia, ktorú priniesol covid, ho inšpiruje k naplánovaniu ďalšieho kšeftu. Z pandémie chce spolu s kumpánmi – úžerníkom Asasínom a skorumpovaným policajtom vyťažiť čo najviac, aby mohol začať nový život so svojou láskou Tamarou.   „Páči sa mi, ako hovorí režisér Ondřej Hudeček, že Poberta je ľúbostný list gangsterským zlodejským komédiám. Môžeme to označiť aj za veľmi dynamický slovácky western, ktorého nezanedbateľnou...
Oscar 2026 krátky film Záber z krátkeho hraného filmu Dvaja ľudia, ktorí si vymieňajú sliny. Foto: Misia Films

Oscar 2026 – aké sú najlepšie nominované krátke filmy?

Aj na 98. ročníku cien americkej filmovej akadémie Oscar 2026 udelia tri sošky tvorcom krátkych filmov. Víťazov spoznáme 16. marca, slávnostný ceremoniál sa začne o jednej v noci stredoeurópskeho času. O filmy nominované na Oscara v kategóriách krátkometrážnych filmov sa nezaujímam iba preto, že som strihal americký krátky hraný film Most (r. Bobby Garabedian, 2003), natočený v Prahe s českými hercami, ktorý bol pred rokmi nominovaný na Oscara. Môj záujem o krátkometrážne filmy sa totiž zrodil už počas štúdia dokumentárnej tvorby na VŠMU. Nielen z „prinútenia“ pretože to bol cieľ môjho štúdia, alebo ako z núdze cnosť, pretože krátky film urobíte ľahšie a lacnejšie ako film celovečerný. Vždy som obdivoval poviedku ako literárnu formu oproti rozsiahlemu románu a vo filme sa tento fenomén v mojich očiach prejavil práve ako krátky film. Je úctyhodné, že Americká filmová akadémia si stále považuje za dôležité udeľovať ceny aj v krátkej metráži, čo je v ich prípade do 40 minút. Navyše plejáda filmových festivalov, ktoré práve krátku formu preferujú, je obrovská a pokrýva nielen základné rody filmu ako je dokument, animovaný film, hraný film, ale aj art- a arsfilmy, teda umelecké filmy, filmy o umení (čo nie je to isté), o vede, experimentálne, avantgardné, tematicky zamerané na šport, prírodné krásy, horolezectvo, poľnohospodárstvo, ekológiu, cestopisné filmy, populárno-vedecké filmy, nevraviac o hudobných...
33. Febiofest Záber z filmu Ružové sny. Foto: archív SFÚ

33. MFF Febiofest pripomenie Hanáka, Wajdu, Kubricka aj Borušovičovú

Medzinárodný filmový festival Febiofest Bratislava ponúkne až do 17. marca v kinách Lumière a Mladosť súťažné sekcie, nové snímky z veľkých svetových festivalov, ale aj filmové klasiky. „Mne osobne je veľmi blízka sekcia Zrkadlo minulosti – filmy staršieho dátumu, ktoré sú stále mimoriadne atraktívne aj pre dnešného diváka,“ hovorí prezident festivalu Peter Dubecký. Jedným z týchto titulov bude klasika zo zbierky Slovenského filmového ústavu Ružové sny (1976), ktorá si tento rok pripomína 50 rokov od svojho vzniku. „Je to poetický príbeh krásnej Johanky v podaní Ivy Bittovej a Juraja Nvotu ako poštára Jakuba. Aj po päťdesiatich rokoch si ho opäť veľmi rád pozriem a verím, že si ho radi vychutnajú aj diváci,“ približuje prezident MFF Febiofest Bratislava. Na slávnostnom uvedení sa osobne zúčastní režisér Dušan Hanák spolu so scenáristom Dušanom Dušekom, kameramanom Dodom Šimončičom a hlavným predstaviteľom Jurajom Nvotom. Uvedením titulu Vadí – nevadí chce 33. Febiofest vzdať poctu režisérke, scenáristke, spisovateľke a pedagogičke Eve Borušovičovej. Zomrela vlani vo veku 55 rokov. „Je fajn, že si Evu pripomenieme rok po jej smutnom odchode filmom, ktorý sa dnes už nehrá ani v kinách, ani v televízii a ktorý vytvorila spolu so svojou sestrou,“ pokračuje Peter Dubecký. Vo filme účinkujú Alexander Bárta,...
Zobraziť všetky články