Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Slnko v sieti 2024: 14 nominácií pre Vlny, 12 pre Emu a smrtihlava

Písmo: A- | A+

Najviac nominácií na národné filmové ceny Slnko v sieti získali historické filmy Vlny a Ema a smrtihlav. Celkovo sa do výberu prihlásilo 49 filmových a televíznych diel. Víťazky a víťazov cien vyhlásia 16. apríla 2025 v priestoroch Slovenského rozhlasu.

Slovenská filmová a televízna akadémia zverejnila nominácie na Slnko v sieti za rok 2024. O nomináciách rozhodli v hlasovaní jej členky a členovia. Česko-slovenská historická dráma Vlny režiséra Jiřího Mádla získala 14 nominácií, o dve nominácie menej má dráma z druhej svetovej vojny režisérky Ivety Grófovej Ema a smrtihlav. Sedem nominácií získala vojnová dráma režiséra Miloslava Luthera Spiaci účet. Všetky tri snímky sú nominované aj na cenu za najlepší hraný film.

Na Slnko v sieti za réžiu sú nominovaní Iveta Grófová, Jiří Mádl a Peter Kerekes za dokument Wishing on a Star. Snímka má celkovo štyri nominácie. V kategórii dokumentárnych filmov jej konkurujú Architektúra ČSSR 58 – 89 (r. Jan Zajíček) a Prezidentka (r. Marek Šulík).

Slnko v sieti za najlepšiu animovanú snímku môže získať buď celovečerný koprodukčný film Keď život chutí (r. Kristina Dufková) alebo jedna z krátkych snímok Ahoj leto (r. Martin Smatana, Veronika Zacharová) a Free the Chickens (r. Matúš Vizár).

V kategórii najlepší filmový scenár je nominovaná štvorica filmov. O sošku sa uchádzajú Iveta Grófová a Peter Krištúfek (in memoriam)  s Emou a smrtihlavom, Jiří Mádl (Vlny), Peter Kerekes (Wishing on a Star) a Petr Jarchovský (Keď život chutí ). Keď život chutí má aj tretiu nomináciu – za hudbu (Michal Novinski. Tri nominácie má tiež Smršť režiséra Petra Bebjaka, po dve nominácie získali v hereckých kategóriách MIKI (r. Jakub Kroner) a Vojna policajtov (r. Rudolf Biermann).

Cenu za najlepšiu kameru si 16. apríla odnesie buď Martin Kollar (Wishing on a Star), Martin Štrba (Ema a smrtihlav) alebo Martin Žiaran (Vlny).

V kategórii televíznej tvorby akadémia nominovala seriály Čas nádejí (r. Ján Sebechlebský), Pressburg (r. Csaba Molnár) a minisériu Vedľajší produkt (r. Peter Bebjak). Novinkou tohtoročného udeľovania je kategória Najlepší krátkometrážny hraný alebo dokumentárny film. O cenu sa uchádzajú filmy Oči plné piesku (r. Juraj Janiš), Spoveď (r. Rebeka Bizubová) a Tak zajtra (r. Hannah Dale). Akademici ich vyberali spomedzi 7 prihlásených diel. V kategórii Najlepší hraný film tvorcovia prihlásili 14 titulov, v kategórii dokumentov 15 a v kategórii animovaných filmov prihlásili 5 snímok. V kategórii Najlepší televízny film / miniséria / seriál vyberala akadémia z 8 audiovizuálnych diel.

Zoznam nominovaných na národnú filmovú cenu Slnko v sieti za rok 2024:

Najlepší hraný film

Ema a smrtihlav (r: Iveta Grófová, prod: Zuzana Mistríková, Ľubica Orechovská, Ondřej Trojan)

Spiaci účet (r: Miloslav Luther, prod: Marian Urban)

Vlny (r: Jiří Mádl, prod: Monika Kristl, Vlasta Kristl, Wanda Adamík Hrycová)

Najlepší dokumentárny film

Architektúra ČSSR 58-89 (r: Jan Zajíček, prod: Maroš Hečko, Peter Veverka, Karla Stojáková, Pavel Berčík)

Prezidentka (r: Marek Šulík, prod: Barbara Janišová Feglová)

Wishing on a Star (r: Peter Kerekes, prod: Erica Barbiani, Peter Kerekes, Anna Mach Rumanová, Ralph Wieser, Vít Schmarc, Vanja Jambrović)

Najlepší animovaný film

Ahoj leto (r: Martin Smatana, Veronika Zacharová, prod: Martin Smatana)

Free the Chickens (r: Matúš Vizár, prod: Jakub Viktorín, Tomáš Hrubý)

Keď život chutí (r: Kristina Dufková, prod: Matej Chlupáček, Agata Novinski, Marc Faye)

Najlepšia filmová réžia

Iveta Grófová (Ema a smrtihlav)

Jiří Mádl (Vlny)

Peter Kerekes (Wishing on a Star)

Najlepší filmový scenár

Iveta Grófová, Peter Krištúfek (in memoriam) (Ema a smrtihlav)

Jiří Mádl (Vlny)

Peter Kerekes (Wishing on a Star)

Petr Jarchovský (Keď život chutí )

Najlepší kameramanský výkon

Martin Kollar (Wishing on a Star)

Martin Štrba (Ema a smrtihlav)

Martin Žiaran (Vlny)

Najlepší filmový strih

Filip Malásek (Vlny)

Jana Vlčková, Marek Šulík (Prezidentka)

Marek Kráľovský (Smršť)

Marek Šulík (Wishing on a Star)

Najlepší filmový zvuk

Bohumil Martinák, Michal Džadoň (Spiaci účet)

Tobiáš Potočný, Matej Hlaváč (Ema a smrtihlav)

Viktor Ekrt (Vlny)

Najlepšia filmová hudba

Jozef Vlk (Spiaci účet)

Michal Novinski (Keď život chutí)

Simon Goff (Vlny)

Najlepšia scénografia

Juraj Kuchárek (Smršť)

Petr Kunc (Vlny)

Tomáš Svoboda, Miriam Struhárová (Ema a smrtihlav)

Najlepšie kostýmy

Katarína Štrbová Bieliková (Ema a smrtihlav)

Katarína Štrbová Bieliková (Vlny)

Simona Vachálková (Spiaci účet)

Najlepšie umelecké masky

Adéla Anděla Bursová, Jiřina Pahlerová (Vlny)

Andrea Štrbová, Ivo Strangmüller, Tomáš Richter, Viktor Nagy  (Ema a smrtihlav)

Anna Hroššová (Spiaci účet)

Najlepšie vizuálne efekty

Ivo Marák, Miroslav Gál (Vlny)

Martin Ďuriška, Denis Wolner, Karol Hudák (Smršť)

Tibor Meliš, Tomáš Srovnal (Ema a smrtihlav)

Najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe

Alexandra Borbély v role Mariky (Ema a smrtihlav)

Dominika Morávková v role Hely (Spiaci účet)

Táňa Pauhofová v role Věry (Vlny)

Najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe

Éva Bandor v role Agnes (Ema a smrtihlav)

Iva Janžurová v role Edity (Spiaci účet)

Rebeka Poláková v role Ivety (MIKI)

Najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe

Alexander Bárta v role Mikyho Miku (Vojna policajtov)

Milan Ondrík v role Mikiho (MIKI)

Vojtěch Vodochodský v role Tomáša Havlíka (Vlny)

Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe

Juraj Loj v role Igora Molnára (Vojna policajtov)

Milan Ondrík v role Dušana (Ema a smrtihlav)

Tomáš Maštalír v role Hoffmana (Vlny)

Najlepší televízny film / miniséria / seriál

seriál Čas nádejí (r: Ján Sebechlebský, prod: Zuzana Balkóová, Erik Panák)

seriál Pressburg (r: Csaba Molnár, prod: Csaba Molnár)

miniséria Vedľajší produkt (r: Peter Bebjak, prod: Rastislav Šesták, Peter Bebjak)

Najlepší krátkometrážny hraný alebo dokumentárny film

Oči plné piesku (r: Juraj Janiš, prod: Barbara Janišová Feglová, Julie Marková Žáčková)

Spoveď (r: Rebeka Bizubová)

Tak zajtra (r: Hannah Dale)

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Vtáčkovia, siroty a blázni režiséra Juraja Jakubiska. Foto: SFÚ

Svetový deň audiovizuálneho dedičstva oslávi Kino Lumière projekciou filmu Vtáčkovia, siroty a blázni

Slovenský filmový ústav (SFÚ) ako inštitúcia filmového dedičstva si dňa 27. októbra každoročne pripomína Svetový deň audiovizuálneho dedičstva na Slovensku. V Kine Lumière pri tejto príležitosti uvedie zo svojich zbierok digitálne reštaurovaný film Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Juraja Jakubiska, ktorý mal tento mesiac svetovú premiéru na prestížnom festivale klasických filmov Lumière vo francúzskom Lyone. Projekcia sa uskutoční v utorok 27. októbra, film lektorsky uvedie Rastislav Steranka, riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ. V novej podobe Jakubiskov digitálne reštaurovaný film Vtáčkovia, siroty a blázni uvedie SFÚ v Kine Lumière v slovenskej premiére. „Pri digitálnom reštaurovaní v 4K sme vychádzali z filmových prvkov uchovávaných v SFÚ, konkrétne z dobového duplikačného pozitívu, pričom sme rešpektovali mierne modifikovanú verziu filmu z roku 1990, ktorá bola v jednej scéne skrátená,“ približuje prácu na digitalizovaní a reštaurovaní filmu Marián Hausner, riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ. „Pri zvukovej zložke sme vychádzali z negatívu zvuku tejto verzie. Na farebných korekciách kinematografického diela sme, žiaľ, už nemohli spolupracovať s jeho kameramanom Igorom Lutherom, preto sme oslovili kameramana Stanislava Doršica, ktorý sa spolupodieľal na viacerých Jakubiskových filmoch, a pri tomto filme pôsobil ako asistent kamery.“ V novej podobe mal film svetovú premiéru len pred pár dňami na festivale klasických filmov Lumière v Lyone. „Takýchto prestížnych festivalov je vo svete iba pár, preto nás potešilo, že opätovne...
Záber z filmu Divočina režisérky Evženie Brabcovej. Foto: CinemArt

Do kín prichádza tajomná dráma o odpustení. Je to Divočina

Časom človek v živote získava skúsenosť, že skutočnú divočinu nemusí zažiť v horách či pralesoch, nachádza sa v jeho blízkosti, a nepredstavuje ju ani žiadne zviera, ale napríklad situácia v rodinnom kruhu. Prišla na to aj Marta, manželka a matka dvoch detí, ktorá sa rozhodla riešiť toxický vzťah a hľadať svoju hodnotu. Psychologický film Divočina prináša do slovenských kín intímnu autorskú výpoveď českej režisérky Evženie Brabcovej. Dať priestor nádeji Marta sa rozhodne odísť z toxického vzťahu s manželom Milanom a so svojimi dvoma dcérami hľadá útočisko na odľahlom mieste u svojho starnúceho otca. Namiesto kľudu, ktorý očakávala, sa však ocitne vo svete jeho čudáctva a posadnutosti spojenej s blížiacou sa apokalypsou. Do príprav na prežitie konca sveta zapája otec aj Martu a svoje vnučky. Všadeprítomné divé svine, spomienky z detstva aj silnejúci pocit, že stráca kontrolu nad vlastným životom, sa pre Martu postupne menia na nočnú moru. S príchodom manžela naberá situácia dramatický vývoj. Rodinná dráma Divočina je celovečerným debutom režisérky Evženie Brabcovej. Otvára v ňom témy, o ktorých sa v českom filme príliš nehovorí – počnúc toxickými vzťahmi cez skryté domáce násilie až po fenomén prepperstva – životného štýlu založenom na prípravách na krízové situácie. Podľa slov produkcie sa pritom snaží vyhnúť depresívnemu sociálnemu tónu a dať priestor nádeji.  Nenápadná hrdinka Režisérka sa vo filmovom príbehu čiastočne inšpirovala vlastnou...
MFDF Ji.hlava 2026 Záber z filmu Zóny nikoho. Foto: filmsomnia

Zóny nikoho a ďalšie slovenské filmy na MFDF Ji.hlava 2026

Jubilejný 30. ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava sa začína v piatok 23. októbra 2026 a potrvá do 1. novembra 2026. Až 106 filmov uvedie vo svetovej premiére. Celkovo má v programe viac ako 350 filmov, medzi nimi aj viaceré slovenské a koprodukčne slovenské snímky. Festival má hneď niekoľko súťažných sekcií. Tou hlavnou je Opus Bonum. Organizátori do nej vyberajú „pozoruhodné dokumentárne filmy roku z rôznorodej kolekcie reprezentujúcej tendencie svetového dokumentu“. MFDF Ji.hlava 2026 uvedie v sekcii šestnásť snímok, Slovensko zastupujú dve. Realitu musia vytesňovať Medzinárodnú premiéru má v Jihlave dokumentárna snímka Viery Čákanyovej, Lucie Kašovej a Barbory Sliepkovej Zóny nikoho. V žánrovo pestrom autorskom prístupe ponúka film zložený z troch epizód pohľad na tri najzávažnejšie environmentálne záťaže na Slovensku. Zameral sa na bratislavskú Dynamitku a súvisiacu Vrakunskú skládku, gudrónové jamy v Predajnej a na oblasť tzv. Trojuholníka smrti pri Chemko Strážske. Programové vyhlásenie vlády kedysi sľúbilo, že záťaže, ktoré sú ešte dedičstvom socializmu, budú odstránené do roku 2024. „Problém sme zdedili zo socializmu, no za 37 rokov demokracie sme sa s ním nedokázali vysporiadať,“ povedala režisérka Lucia Kašová, ktorá je zároveň autorkou námetu. „Ľudia žijúci v blízkosti toxických skládok musia realitu vytesňovať, aby v nej vôbec dokázali psychicky prežiť. Tým sa však prehlbuje ich letargia a nedôvera v štátne inštitúcie,“ hovoria autorky filmu spoločne. Zóny nikoho...
Zobraziť všetky články