Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Slnko v sieti 2024: 14 nominácií pre Vlny, 12 pre Emu a smrtihlava

Písmo: A- | A+

Najviac nominácií na národné filmové ceny Slnko v sieti získali historické filmy Vlny a Ema a smrtihlav. Celkovo sa do výberu prihlásilo 49 filmových a televíznych diel. Víťazky a víťazov cien vyhlásia 16. apríla 2025 v priestoroch Slovenského rozhlasu.

Slovenská filmová a televízna akadémia zverejnila nominácie na Slnko v sieti za rok 2024. O nomináciách rozhodli v hlasovaní jej členky a členovia. Česko-slovenská historická dráma Vlny režiséra Jiřího Mádla získala 14 nominácií, o dve nominácie menej má dráma z druhej svetovej vojny režisérky Ivety Grófovej Ema a smrtihlav. Sedem nominácií získala vojnová dráma režiséra Miloslava Luthera Spiaci účet. Všetky tri snímky sú nominované aj na cenu za najlepší hraný film.

Na Slnko v sieti za réžiu sú nominovaní Iveta Grófová, Jiří Mádl a Peter Kerekes za dokument Wishing on a Star. Snímka má celkovo štyri nominácie. V kategórii dokumentárnych filmov jej konkurujú Architektúra ČSSR 58 – 89 (r. Jan Zajíček) a Prezidentka (r. Marek Šulík).

Slnko v sieti za najlepšiu animovanú snímku môže získať buď celovečerný koprodukčný film Keď život chutí (r. Kristina Dufková) alebo jedna z krátkych snímok Ahoj leto (r. Martin Smatana, Veronika Zacharová) a Free the Chickens (r. Matúš Vizár).

V kategórii najlepší filmový scenár je nominovaná štvorica filmov. O sošku sa uchádzajú Iveta Grófová a Peter Krištúfek (in memoriam)  s Emou a smrtihlavom, Jiří Mádl (Vlny), Peter Kerekes (Wishing on a Star) a Petr Jarchovský (Keď život chutí ). Keď život chutí má aj tretiu nomináciu – za hudbu (Michal Novinski. Tri nominácie má tiež Smršť režiséra Petra Bebjaka, po dve nominácie získali v hereckých kategóriách MIKI (r. Jakub Kroner) a Vojna policajtov (r. Rudolf Biermann).

Cenu za najlepšiu kameru si 16. apríla odnesie buď Martin Kollar (Wishing on a Star), Martin Štrba (Ema a smrtihlav) alebo Martin Žiaran (Vlny).

V kategórii televíznej tvorby akadémia nominovala seriály Čas nádejí (r. Ján Sebechlebský), Pressburg (r. Csaba Molnár) a minisériu Vedľajší produkt (r. Peter Bebjak). Novinkou tohtoročného udeľovania je kategória Najlepší krátkometrážny hraný alebo dokumentárny film. O cenu sa uchádzajú filmy Oči plné piesku (r. Juraj Janiš), Spoveď (r. Rebeka Bizubová) a Tak zajtra (r. Hannah Dale). Akademici ich vyberali spomedzi 7 prihlásených diel. V kategórii Najlepší hraný film tvorcovia prihlásili 14 titulov, v kategórii dokumentov 15 a v kategórii animovaných filmov prihlásili 5 snímok. V kategórii Najlepší televízny film / miniséria / seriál vyberala akadémia z 8 audiovizuálnych diel.

Zoznam nominovaných na národnú filmovú cenu Slnko v sieti za rok 2024:

Najlepší hraný film

Ema a smrtihlav (r: Iveta Grófová, prod: Zuzana Mistríková, Ľubica Orechovská, Ondřej Trojan)

Spiaci účet (r: Miloslav Luther, prod: Marian Urban)

Vlny (r: Jiří Mádl, prod: Monika Kristl, Vlasta Kristl, Wanda Adamík Hrycová)

Najlepší dokumentárny film

Architektúra ČSSR 58-89 (r: Jan Zajíček, prod: Maroš Hečko, Peter Veverka, Karla Stojáková, Pavel Berčík)

Prezidentka (r: Marek Šulík, prod: Barbara Janišová Feglová)

Wishing on a Star (r: Peter Kerekes, prod: Erica Barbiani, Peter Kerekes, Anna Mach Rumanová, Ralph Wieser, Vít Schmarc, Vanja Jambrović)

Najlepší animovaný film

Ahoj leto (r: Martin Smatana, Veronika Zacharová, prod: Martin Smatana)

Free the Chickens (r: Matúš Vizár, prod: Jakub Viktorín, Tomáš Hrubý)

Keď život chutí (r: Kristina Dufková, prod: Matej Chlupáček, Agata Novinski, Marc Faye)

Najlepšia filmová réžia

Iveta Grófová (Ema a smrtihlav)

Jiří Mádl (Vlny)

Peter Kerekes (Wishing on a Star)

Najlepší filmový scenár

Iveta Grófová, Peter Krištúfek (in memoriam) (Ema a smrtihlav)

Jiří Mádl (Vlny)

Peter Kerekes (Wishing on a Star)

Petr Jarchovský (Keď život chutí )

Najlepší kameramanský výkon

Martin Kollar (Wishing on a Star)

Martin Štrba (Ema a smrtihlav)

Martin Žiaran (Vlny)

Najlepší filmový strih

Filip Malásek (Vlny)

Jana Vlčková, Marek Šulík (Prezidentka)

Marek Kráľovský (Smršť)

Marek Šulík (Wishing on a Star)

Najlepší filmový zvuk

Bohumil Martinák, Michal Džadoň (Spiaci účet)

Tobiáš Potočný, Matej Hlaváč (Ema a smrtihlav)

Viktor Ekrt (Vlny)

Najlepšia filmová hudba

Jozef Vlk (Spiaci účet)

Michal Novinski (Keď život chutí)

Simon Goff (Vlny)

Najlepšia scénografia

Juraj Kuchárek (Smršť)

Petr Kunc (Vlny)

Tomáš Svoboda, Miriam Struhárová (Ema a smrtihlav)

Najlepšie kostýmy

Katarína Štrbová Bieliková (Ema a smrtihlav)

Katarína Štrbová Bieliková (Vlny)

Simona Vachálková (Spiaci účet)

Najlepšie umelecké masky

Adéla Anděla Bursová, Jiřina Pahlerová (Vlny)

Andrea Štrbová, Ivo Strangmüller, Tomáš Richter, Viktor Nagy  (Ema a smrtihlav)

Anna Hroššová (Spiaci účet)

Najlepšie vizuálne efekty

Ivo Marák, Miroslav Gál (Vlny)

Martin Ďuriška, Denis Wolner, Karol Hudák (Smršť)

Tibor Meliš, Tomáš Srovnal (Ema a smrtihlav)

Najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe

Alexandra Borbély v role Mariky (Ema a smrtihlav)

Dominika Morávková v role Hely (Spiaci účet)

Táňa Pauhofová v role Věry (Vlny)

Najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe

Éva Bandor v role Agnes (Ema a smrtihlav)

Iva Janžurová v role Edity (Spiaci účet)

Rebeka Poláková v role Ivety (MIKI)

Najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe

Alexander Bárta v role Mikyho Miku (Vojna policajtov)

Milan Ondrík v role Mikiho (MIKI)

Vojtěch Vodochodský v role Tomáša Havlíka (Vlny)

Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe

Juraj Loj v role Igora Molnára (Vojna policajtov)

Milan Ondrík v role Dušana (Ema a smrtihlav)

Tomáš Maštalír v role Hoffmana (Vlny)

Najlepší televízny film / miniséria / seriál

seriál Čas nádejí (r: Ján Sebechlebský, prod: Zuzana Balkóová, Erik Panák)

seriál Pressburg (r: Csaba Molnár, prod: Csaba Molnár)

miniséria Vedľajší produkt (r: Peter Bebjak, prod: Rastislav Šesták, Peter Bebjak)

Najlepší krátkometrážny hraný alebo dokumentárny film

Oči plné piesku (r: Juraj Janiš, prod: Barbara Janišová Feglová, Julie Marková Žáčková)

Spoveď (r: Rebeka Bizubová)

Tak zajtra (r: Hannah Dale)

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

František Kovár vo filme Andreja Lettricha Červené víno (1976). Foto: archív SFÚ/Margita Skoumalová

František Kovár

Patrí medzi najobľúbenejších slovenských hercov a tiež medzi legendy svojej generácie. Jeho hlas je nezameniteľný a jeho divadelná, televízna, filmová a takisto dabingová tvorba je obsiahla. František Kovár oslavuje 14. novembra 80. narodeniny.  Jeho jubileum pripomenie aj STVR. V deň jeho narodenín o 20.10 na Dvojke odvysiela v premiére dokument Pokušenia, hriechy a cnosti Františka Kovára (r. Bohumír Bobocký, Miki Gucman). František Kovár patrí k výrazným osobnostiam slovenského divadla, filmu a televízie. Počas desaťročí na javisku i pred kamerou vytvoril galériu postáv – od dramatických hrdinov cez historické osobnosti až po civilných, ľudsky presvedčivých mužov. K hereckej kariére sa František Kovár dostal, podobne ako viacero jeho kolegýň a kolegov, najskôr cez dramatický krúžok a neskôr štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1967. Po absolvovaní herectva nastúpil do Divadla Andreja Bagara v Nitre. V rokoch 1967 až 1971 tam získaval prvé profesionálne skúsenosti a učil sa remeslu v každodennom kontakte s rôznorodým repertoárom. Nová scéna, Korzo aj SND Následne sa presunul do Bratislavy, kde sa stal členom súboru Novej scény. Pôsobil v ňom od roku 1971 a postupne si vybudoval postavenie spoľahlivého a všestranného herca. Stvárňoval postavy v klasických i súčasných hrách a spolupracoval s viacerými významnými režisérmi. Účinkoval aj v Divadle Astorka Korzo...
Papierové hlavy Marian Urban Záber z filmu Papierové hlavy. Foto: archív SFÚ

17. november v Kine Lumière: Papierové hlavy aj spomienka na Mariana Urbana

Pri príležitosti osláv Nežnej revolúcie premietne Kino Lumière celovečerný dokument Dušana Hanáka Papierové hlavy (1995). Rozpráva o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v rokoch 1945 až 1989. Súčasťou večera bude aj kinopremiéra filmu z dokumentárneho cyklu GEN, venovaného producentovi, režisérovi, scenáristovi a dramaturgovi Marianovi Urbanovi. Film v réžii Juraja Nvotu bude uvedený pri príležitosti 75. nedožitých Urbanových narodenín. Večer sa uskutoční v utorok 17. novembra o 19.00 hod. a uvedie ho dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová. Film Papierové hlavy prináša osobitý a netradičný pohľad na slovenskú spoločnosť v druhej polovici 20. storočia. V pôsobivej kombinácii archívnych materiálov, autentických výpovedí svedkov a štylizovanej happeningovej roviny prináša mnohorozmerný obraz vzťahu občana a moci. Je výnimočný a príťažlivý svojou poetikou a šírkou záberu, štýlom zobrazenia historickej aj súdobej reality, rozsahom a náročnosťou realizácie. Vyjadruje osudy spoločnosti i jednotlivca cez základné a univerzálne otázky ľudskej existencie. Podľa režiséra Dušana Hanáka sa vo filme prelínajú tri roviny. Prvou sú karnevalové motívy papierových hláv z prvomájových osláv. Druhou sú archívne spravodajské zábery zlomových okamihov a udalostí, ako aj propagandistické filmy ministerstva vnútra z rokov 1945 až 1989, ktoré dovtedy neboli nikdy verejne uvedené. Tretiu rovinu tvoria výpovede a konfrontácie svedkov, ktoré Hanák nazýva „návrat...
Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
Zobraziť všetky články