Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Slnko v sieti 2024: 14 nominácií pre Vlny, 12 pre Emu a smrtihlava

Písmo: A- | A+

Najviac nominácií na národné filmové ceny Slnko v sieti získali historické filmy Vlny a Ema a smrtihlav. Celkovo sa do výberu prihlásilo 49 filmových a televíznych diel. Víťazky a víťazov cien vyhlásia 16. apríla 2025 v priestoroch Slovenského rozhlasu.

Slovenská filmová a televízna akadémia zverejnila nominácie na Slnko v sieti za rok 2024. O nomináciách rozhodli v hlasovaní jej členky a členovia. Česko-slovenská historická dráma Vlny režiséra Jiřího Mádla získala 14 nominácií, o dve nominácie menej má dráma z druhej svetovej vojny režisérky Ivety Grófovej Ema a smrtihlav. Sedem nominácií získala vojnová dráma režiséra Miloslava Luthera Spiaci účet. Všetky tri snímky sú nominované aj na cenu za najlepší hraný film.

Na Slnko v sieti za réžiu sú nominovaní Iveta Grófová, Jiří Mádl a Peter Kerekes za dokument Wishing on a Star. Snímka má celkovo štyri nominácie. V kategórii dokumentárnych filmov jej konkurujú Architektúra ČSSR 58 – 89 (r. Jan Zajíček) a Prezidentka (r. Marek Šulík).

Slnko v sieti za najlepšiu animovanú snímku môže získať buď celovečerný koprodukčný film Keď život chutí (r. Kristina Dufková) alebo jedna z krátkych snímok Ahoj leto (r. Martin Smatana, Veronika Zacharová) a Free the Chickens (r. Matúš Vizár).

V kategórii najlepší filmový scenár je nominovaná štvorica filmov. O sošku sa uchádzajú Iveta Grófová a Peter Krištúfek (in memoriam)  s Emou a smrtihlavom, Jiří Mádl (Vlny), Peter Kerekes (Wishing on a Star) a Petr Jarchovský (Keď život chutí ). Keď život chutí má aj tretiu nomináciu – za hudbu (Michal Novinski. Tri nominácie má tiež Smršť režiséra Petra Bebjaka, po dve nominácie získali v hereckých kategóriách MIKI (r. Jakub Kroner) a Vojna policajtov (r. Rudolf Biermann).

Cenu za najlepšiu kameru si 16. apríla odnesie buď Martin Kollar (Wishing on a Star), Martin Štrba (Ema a smrtihlav) alebo Martin Žiaran (Vlny).

V kategórii televíznej tvorby akadémia nominovala seriály Čas nádejí (r. Ján Sebechlebský), Pressburg (r. Csaba Molnár) a minisériu Vedľajší produkt (r. Peter Bebjak). Novinkou tohtoročného udeľovania je kategória Najlepší krátkometrážny hraný alebo dokumentárny film. O cenu sa uchádzajú filmy Oči plné piesku (r. Juraj Janiš), Spoveď (r. Rebeka Bizubová) a Tak zajtra (r. Hannah Dale). Akademici ich vyberali spomedzi 7 prihlásených diel. V kategórii Najlepší hraný film tvorcovia prihlásili 14 titulov, v kategórii dokumentov 15 a v kategórii animovaných filmov prihlásili 5 snímok. V kategórii Najlepší televízny film / miniséria / seriál vyberala akadémia z 8 audiovizuálnych diel.

Zoznam nominovaných na národnú filmovú cenu Slnko v sieti za rok 2024:

Najlepší hraný film

Ema a smrtihlav (r: Iveta Grófová, prod: Zuzana Mistríková, Ľubica Orechovská, Ondřej Trojan)

Spiaci účet (r: Miloslav Luther, prod: Marian Urban)

Vlny (r: Jiří Mádl, prod: Monika Kristl, Vlasta Kristl, Wanda Adamík Hrycová)

Najlepší dokumentárny film

Architektúra ČSSR 58-89 (r: Jan Zajíček, prod: Maroš Hečko, Peter Veverka, Karla Stojáková, Pavel Berčík)

Prezidentka (r: Marek Šulík, prod: Barbara Janišová Feglová)

Wishing on a Star (r: Peter Kerekes, prod: Erica Barbiani, Peter Kerekes, Anna Mach Rumanová, Ralph Wieser, Vít Schmarc, Vanja Jambrović)

Najlepší animovaný film

Ahoj leto (r: Martin Smatana, Veronika Zacharová, prod: Martin Smatana)

Free the Chickens (r: Matúš Vizár, prod: Jakub Viktorín, Tomáš Hrubý)

Keď život chutí (r: Kristina Dufková, prod: Matej Chlupáček, Agata Novinski, Marc Faye)

Najlepšia filmová réžia

Iveta Grófová (Ema a smrtihlav)

Jiří Mádl (Vlny)

Peter Kerekes (Wishing on a Star)

Najlepší filmový scenár

Iveta Grófová, Peter Krištúfek (in memoriam) (Ema a smrtihlav)

Jiří Mádl (Vlny)

Peter Kerekes (Wishing on a Star)

Petr Jarchovský (Keď život chutí )

Najlepší kameramanský výkon

Martin Kollar (Wishing on a Star)

Martin Štrba (Ema a smrtihlav)

Martin Žiaran (Vlny)

Najlepší filmový strih

Filip Malásek (Vlny)

Jana Vlčková, Marek Šulík (Prezidentka)

Marek Kráľovský (Smršť)

Marek Šulík (Wishing on a Star)

Najlepší filmový zvuk

Bohumil Martinák, Michal Džadoň (Spiaci účet)

Tobiáš Potočný, Matej Hlaváč (Ema a smrtihlav)

Viktor Ekrt (Vlny)

Najlepšia filmová hudba

Jozef Vlk (Spiaci účet)

Michal Novinski (Keď život chutí)

Simon Goff (Vlny)

Najlepšia scénografia

Juraj Kuchárek (Smršť)

Petr Kunc (Vlny)

Tomáš Svoboda, Miriam Struhárová (Ema a smrtihlav)

Najlepšie kostýmy

Katarína Štrbová Bieliková (Ema a smrtihlav)

Katarína Štrbová Bieliková (Vlny)

Simona Vachálková (Spiaci účet)

Najlepšie umelecké masky

Adéla Anděla Bursová, Jiřina Pahlerová (Vlny)

Andrea Štrbová, Ivo Strangmüller, Tomáš Richter, Viktor Nagy  (Ema a smrtihlav)

Anna Hroššová (Spiaci účet)

Najlepšie vizuálne efekty

Ivo Marák, Miroslav Gál (Vlny)

Martin Ďuriška, Denis Wolner, Karol Hudák (Smršť)

Tibor Meliš, Tomáš Srovnal (Ema a smrtihlav)

Najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe

Alexandra Borbély v role Mariky (Ema a smrtihlav)

Dominika Morávková v role Hely (Spiaci účet)

Táňa Pauhofová v role Věry (Vlny)

Najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe

Éva Bandor v role Agnes (Ema a smrtihlav)

Iva Janžurová v role Edity (Spiaci účet)

Rebeka Poláková v role Ivety (MIKI)

Najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe

Alexander Bárta v role Mikyho Miku (Vojna policajtov)

Milan Ondrík v role Mikiho (MIKI)

Vojtěch Vodochodský v role Tomáša Havlíka (Vlny)

Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe

Juraj Loj v role Igora Molnára (Vojna policajtov)

Milan Ondrík v role Dušana (Ema a smrtihlav)

Tomáš Maštalír v role Hoffmana (Vlny)

Najlepší televízny film / miniséria / seriál

seriál Čas nádejí (r: Ján Sebechlebský, prod: Zuzana Balkóová, Erik Panák)

seriál Pressburg (r: Csaba Molnár, prod: Csaba Molnár)

miniséria Vedľajší produkt (r: Peter Bebjak, prod: Rastislav Šesták, Peter Bebjak)

Najlepší krátkometrážny hraný alebo dokumentárny film

Oči plné piesku (r: Juraj Janiš, prod: Barbara Janišová Feglová, Julie Marková Žáčková)

Spoveď (r: Rebeka Bizubová)

Tak zajtra (r: Hannah Dale)

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Populárna speváčka, tri vynikajúce atlétky aj milión litrov

V najbližšej kolekcii sa s nimi divák stretne. Kým meno speváčky – Jana Kociánová (v č. 26 spieva víťaznú pieseň Bratislavskej lýry Pár slov autorskej dvojice Ľuboš Zeman – Pavol Zelenay) – je známe aj dnes nielen medzi fanúšikmi populárnej hudby, málokto si spomenie na tri športovkyne, ktoré by si to rovnako zaslúžili. Dnešná superhviezda slovenskej atletiky s iniciálami Emila Zátopka plní (právom) médiá. Kto si však spomenie na Evu Šuranovú, ktorá ako prvá Slovenska získala olympijskú medailu (bronz v skoku do diaľky na OH v Mníchove 1972)? Mária Mračnová v skoku do výšky bola na olympijských hrách štvrtá aj šiesta. Jozefína Čerchlanová, svojho času československá jednotka v neuveriteľnom rozsahu behov od 100 po 800 m. Jej fúzatý rekord na hladkých 400 m z roku 1974 (!) prekonala až tohto roku práve Emma Zapletalová! Všetky tri uvidí divák na populárnych atletických pretekoch P-T-S v TvF č. 25. Miloslav Roľko, znakár, jediný majster Európy v histórii československého plavectva sa ukáže v č. 27. Ak ostaneme ešte pri mimoriadnych športových výkonoch, na vysokom stupni rebríčka bude expedícia do Himalájí, ktorá dosiahla vrchol Makalu. Aj v nej boli mená, ktoré si zaslúžia náš obdiv: Gálffy, Fiala, Orolín... (č. 23 a 30). Prvý slovenský rogalista Peter Adamica z Trenčína si svoj závesný klzák sám skonštruoval (č. 23)....
recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Zobraziť všetky články