Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Slnko v sieti 2024: 14 nominácií pre Vlny, 12 pre Emu a smrtihlava

Písmo: A- | A+

Najviac nominácií na národné filmové ceny Slnko v sieti získali historické filmy VlnyEma a smrtihlav. Celkovo sa do výberu prihlásilo 49 filmových a televíznych diel. Víťazky a víťazov cien vyhlásia 16. apríla 2025 v priestoroch Slovenského rozhlasu.

Slovenská filmová a televízna akadémia zverejnila nominácie na Slnko v sieti za rok 2024. O nomináciách rozhodli v hlasovaní jej členky a členovia. Česko-slovenská historická dráma Vlny režiséra Jiřího Mádla získala 14 nominácií, o dve nominácie menej má dráma z druhej svetovej vojny režisérky Ivety Grófovej Ema a smrtihlav. Sedem nominácií získala vojnová dráma režiséra Miloslava Luthera Spiaci účet. Všetky tri snímky sú nominované aj na cenu za najlepší hraný film.

Na Slnko v sieti za réžiu sú nominovaní Iveta Grófová, Jiří Mádl a Peter Kerekes za dokument Wishing on a Star. Snímka má celkovo štyri nominácie. V kategórii dokumentárnych filmov jej konkurujú Architektúra ČSSR 58 – 89 (r. Jan Zajíček) a Prezidentka (r. Marek Šulík).

Slnko v sieti za najlepšiu animovanú snímku môže získať buď celovečerný koprodukčný film Keď život chutí (r. Kristina Dufková) alebo jedna z krátkych snímok Ahoj leto (r. Martin Smatana, Veronika Zacharová) a Free the Chickens (r. Matúš Vizár).

V kategórii najlepší filmový scenár je nominovaná štvorica filmov. O sošku sa uchádzajú Iveta Grófová a Peter Krištúfek (in memoriam)  s Emou a smrtihlavom, Jiří Mádl (Vlny), Peter Kerekes (Wishing on a Star) a Petr Jarchovský (Keď život chutí ). Keď život chutí má aj tretiu nomináciu za hudbu (Michal Novinski. Tri nominácie má tiež Smršť režiséra Petra Bebjaka, po dve nominácie získali v hereckých kategóriách MIKI (r. Jakub Kroner) a Vojna policajtov (r. Rudolf Biermann).

Cenu za najlepšiu kameru si 16. apríla odnesie buď Martin Kollar (Wishing on a Star), Martin Štrba (Ema a smrtihlav) alebo Martin Žiaran (Vlny).

V kategórii televíznej tvorby akadémia nominovala seriály Čas nádejí (r. Ján Sebechlebský), Pressburg (r. Csaba Molnár) a minisériu Vedľajší produkt (r. Peter Bebjak). Novinkou tohtoročného udeľovania je kategória Najlepší krátkometrážny hraný alebo dokumentárny film. O cenu sa uchádzajú filmy Oči plné piesku (r. Juraj Janiš), Spoveď (r. Rebeka Bizubová) a Tak zajtra (r. Hannah Dale). Akademici ich vyberali spomedzi 7 prihlásených diel. V kategórii Najlepší hraný film tvorcovia prihlásili 14 titulov, v kategórii dokumentov 15 a v kategórii animovaných filmov prihlásili 5 snímok. V kategórii Najlepší televízny film / miniséria / seriál vyberala akadémia z 8 audiovizuálnych diel.

Zoznam nominovaných na národnú filmovú cenu Slnko v sieti za rok 2024:

Najlepší hraný film

Ema a smrtihlav (r: Iveta Grófová, prod: Zuzana Mistríková, Ľubica Orechovská, Ondřej Trojan)

Spiaci účet (r: Miloslav Luther, prod: Marian Urban)

Vlny (r: Jiří Mádl, prod: Monika Kristl, Vlasta Kristl, Wanda Adamík Hrycová)

Najlepší dokumentárny film

Architektúra ČSSR 58-89 (r: Jan Zajíček, prod: Maroš Hečko, Peter Veverka, Karla Stojáková, Pavel Berčík)

Prezidentka (r: Marek Šulík, prod: Barbara Janišová Feglová)

Wishing on a Star (r: Peter Kerekes, prod: Erica Barbiani, Peter Kerekes, Anna Mach Rumanová, Ralph Wieser, Vít Schmarc, Vanja Jambrović)

Najlepší animovaný film

Ahoj leto (r: Martin Smatana, Veronika Zacharová, prod: Martin Smatana)

Free the Chickens (r: Matúš Vizár, prod: Jakub Viktorín, Tomáš Hrubý)

Keď život chutí (r: Kristina Dufková, prod: Matej Chlupáček, Agata Novinski, Marc Faye)

Najlepšia filmová réžia

Iveta Grófová (Ema a smrtihlav)

Jiří Mádl (Vlny)

Peter Kerekes (Wishing on a Star)

Najlepší filmový scenár

Iveta Grófová, Peter Krištúfek (in memoriam) (Ema a smrtihlav)

Jiří Mádl (Vlny)

Peter Kerekes (Wishing on a Star)

Petr Jarchovský (Keď život chutí )

Najlepší kameramanský výkon

Martin Kollar (Wishing on a Star)

Martin Štrba (Ema a smrtihlav)

Martin Žiaran (Vlny)

Najlepší filmový strih

Filip Malásek (Vlny)

Jana Vlčková, Marek Šulík (Prezidentka)

Marek Kráľovský (Smršť)

Marek Šulík (Wishing on a Star)

Najlepší filmový zvuk

Bohumil Martinák, Michal Džadoň (Spiaci účet)

Tobiáš Potočný, Matej Hlaváč (Ema a smrtihlav)

Viktor Ekrt (Vlny)

Najlepšia filmová hudba

Jozef Vlk (Spiaci účet)

Michal Novinski (Keď život chutí)

Simon Goff (Vlny)

Najlepšia scénografia

Juraj Kuchárek (Smršť)

Petr Kunc (Vlny)

Tomáš Svoboda, Miriam Struhárová (Ema a smrtihlav)

Najlepšie kostýmy

Katarína Štrbová Bieliková (Ema a smrtihlav)

Katarína Štrbová Bieliková (Vlny)

Simona Vachálková (Spiaci účet)

Najlepšie umelecké masky

Adéla Anděla Bursová, Jiřina Pahlerová (Vlny)

Andrea Štrbová, Ivo Strangmüller, Tomáš Richter, Viktor Nagy  (Ema a smrtihlav)

Anna Hroššová (Spiaci účet)

Najlepšie vizuálne efekty

Ivo Marák, Miroslav Gál (Vlny)

Martin Ďuriška, Denis Wolner, Karol Hudák (Smršť)

Tibor Meliš, Tomáš Srovnal (Ema a smrtihlav)

Najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe

Alexandra Borbély v role Mariky (Ema a smrtihlav)

Dominika Morávková v role Hely (Spiaci účet)

Táňa Pauhofová v role Věry (Vlny)

Najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe

Éva Bandor v role Agnes (Ema a smrtihlav)

Iva Janžurová v role Edity (Spiaci účet)

Rebeka Poláková v role Ivety (MIKI)

Najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe

Alexander Bárta v role Mikyho Miku (Vojna policajtov)

Milan Ondrík v role Mikiho (MIKI)

Vojtěch Vodochodský v role Tomáša Havlíka (Vlny)

Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe

Juraj Loj v role Igora Molnára (Vojna policajtov)

Milan Ondrík v role Dušana (Ema a smrtihlav)

Tomáš Maštalír v role Hoffmana (Vlny)

Najlepší televízny film / miniséria / seriál

seriál Čas nádejí (r: Ján Sebechlebský, prod: Zuzana Balkóová, Erik Panák)

seriál Pressburg (r: Csaba Molnár, prod: Csaba Molnár)

miniséria Vedľajší produkt (r: Peter Bebjak, prod: Rastislav Šesták, Peter Bebjak)

Najlepší krátkometrážny hraný alebo dokumentárny film

Oči plné piesku (r: Juraj Janiš, prod: Barbara Janišová Feglová, Julie Marková Žáčková)

Spoveď (r: Rebeka Bizubová)

Tak zajtra (r: Hannah Dale)

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Stratené v Prešove (r. Slavomír Capek, Tomáš Telepák). Foto My Street Films SK / DAFilms.sk

Natoč si svoj film! Spustili súťaž námetov My Street Films SK

Do My Street Films SK sa môžete prihlásiť s krátkym námetom a videovizitkou prostredníctvom online formulára do 3. marca 2025. Hlavným organizátorom projektu je Národné osvetové centrum. „Zmyslom projektu My Street Films SK je vzdelávanie v oblasti tvorby dokumentárneho filmu. Je určený záujemcom a záujemkyniam bez formálneho filmového vzdelania a pokojne aj bez predošlých skúseností s nakrúcaním – teda pre všetkých tých, ktorých lákajú možnosti filmového média na vyjadrenie vlastného pohľadu na svet a svoj bezprostredný životný priestor,“ uviedli organizátori projektu. Z prihlásených námetov vyberú autorky a autorov 9 najlepších. Ponúknu im možnosť zúčastniť sa série workshopov, kde svoj námet môžu rozvinúť a realizovať ho do podoby krátkeho dokumentárneho filmu. Workshopy lektorsky povedú dokumentaristi Barbora Sliepková, Adama Hanuljak a Dominik Jursa. Účastníkom poskytnú dramaturgické usmernenie aj technické rady. Každý z trojice workshopov sa zameria na inú fázu vzniku filmu – literárnu, režijnú  a strihovú prípravu. Téma námetov môže byť ľubovoľná. Podľa organizátorov je však plusom, ak má autorka či autor k téme bližší vzťah založený na osobnej skúsenosti. „Vždy ma zaujmú introspektívne námety. Myslím, že ľudí láka reflektovať svoj vnútorný svet za pomoci filmových vyjadrovacích prostriedkov. Rovnako oceňujem spoločensky kritické a angažované témy,” povedala dokumentaristka a lektorka Barbora Sliepková. „Dôležitá je aj schopnosť uvažovať o...
Záber z filmu Pachová stopa. Foto: Filmtopia

recenzia Pachová stopa

Nový film Zuzany Piussi Pachová stopa sa zaoberá jednou z dlhodobých praktík českého justičného systému, ktorá je však rozšírená aj na Slovensku: dokazovaním viny na základe pachovej stopy identifikovanej špeciálne vycvičenými psami. Hoci ide o metódu, ktorá sa vo väčšine krajín už nevyužíva, keďže nemá žiadne vedecké opodstatnenie a môže byť ľahko manipulovateľná, ukazuje sa, že v našich končinách ide o vítaný spôsob, ako zvýšiť tzv. objasnenosť – svätý grál policajných zborov a súdnictva v čase kapitalizmu, keď nie je dôležité poznať pravdu, ale vykazovať čo najlepšie čísla a, samozrejme, aj vytvárať si podmienky na individuálne odmeny. Pachová stopa je skrátka trvalá, ale na verejnosti skoro neviditeľná súčasť systému, funkčná paradoxne práve v časoch, keď sa napríklad domáce násilie vedome prehliada, kým nedôjde k tragédiám, a tiež keď sa na základe pár gramov marihuany ničia životy. Keďže Piussi na filme spolupracovala s aktivistami dlhodobo sa angažujúcimi za nápravu škôd priamo napáchaných titulnou metódou, nemusí tápať, ale má úderné príbehy aj presné informácie, ktoré vie dávkovať a z ktorých už od prvých minút filmu mrazí. Zimomriavky podporuje aj hudba jej sestry Lucie Piussi. Podprahovo zdôrazňuje dunivú temnotu, v ktorej celý systém vedome žije a doslova bez mihnutia oka sa jej odmieta vzdať. Napriek jasnej reči vedcov aj skúsených kynológov a odorológov sudkyne a sudcovia odmietajú nanovo otvoriť prípady,...
Záber z filmu Brutalista. Foto: CinemArt

recenzia Brutalista

Píše sa rok 1947 a uznávaný budapeštiansky staviteľ a architekt László Tóth sa spamätáva z tvrdých rán, ktoré mu uštedrila druhá svetová vojna. I keď sa mu podarilo dostať z koncentračného tábora v Buchenwalde, znova nadobudnúť ľudskú dôstojnosť ostalo výzvou na celý život. Režisér Brady Corbet ho žánrovo nazval brutalistom. Jeho film Brutalista má desať nominácií na nadchádzajúceho Oscara. Na hranici chudoby László úspešne emigruje do Ameriky, kde ho v prvotnom nadšení víta bratranec Attila. S manželkou si tam otvoril nábytkársku dielňu a obchod, vkusom a štýlom Lászlóovi síce na míle vzdialený, ale ponuka pracovať pre rodinu sa neodmieta. Lászlóovi sa dokonca darí presvedčiť Attilu o vlastnom výtvarnom pohľade. Proti tmavým rustikálnym kulisám vtedajších amerických domácností navrhne pre obchod vzdušný funkcionalistický dizajn interiérového zariadenia v štýle art deco. Medzitým stále balansuje na hranici chudoby. Presvedčene sa stavia za svoje vízie, pričom údel cudzinca, ktorého má krajina prijať, sa učí brať ako prirodzenú zámorskú realitu. Nekladie si otázku, prečo je na tom horšie ako jeho bratranec. Nepozná procesy, ktorými život v Amerike (de)formuje charakter domácich obyvateľov či usadených prišelcov. Neposudzuje, čo v skutočnosti znamená Amerika ako krajina neobmedzených možností, nepýta sa, prečo by ho mala vítať s otvorenou náručou. Akoby si necenil, že jeho skutočnou oporou v cudzom svete sú černoch...
Zobraziť všetky články