Pět švestek Záber z filmu Pět švestek. Foto: Biograf Jan Svěrák

myslím si Pět švestek – film Jana Svěráka

Rýdzosť života v tej najprirodzenejšej podobe

Ivo Brachtl

Písmo: A- | A+

Pretože ako jachtár poznám prostredie, v ktorom sa film Pět švestek nakrúcal, bol som zvedavý, ako si Jan Svěrák poradí s časom a priestorom, ktoré sa na lodi správajú trochu inak. Tiež ma zaujímalo, ako sa vo filme, v komédii, odzrkadlí jeho ponáranie sa do stále väčších hĺbok vedomia.

Podarilo sa. Urobil to nenápadne a pritom účinne.

Príbeh pôsobí mimoriadne uveriteľne, pretože zachytáva život v jeho najľudskejšej podobe. Sleduje, ako sa jeho hrdinom čas postupne zhusťuje a ako má pre nich každý nasledujúci deň stále vyššiu cenu. Pravdivosť je prítomná v každej minúte filmu, vrátane vývoja jednotlivých postáv. Divák ani na chvíľu nezapochybuje, hoci je svedkom toho, ako niektorá postava zmení úplne svoj pohľad na svet – ako keby sa z čiernej stalo biele. Za normálnych okolností by nás takáto zmena zarazila, spochybnili by sme ju, prípadne ju s ľahkosťou alebo rozmrzenosťou odmietli. Tu však veríme, že takáto premena je možná, je organickou súčasťou majstrovsky vystavaného príbehu.

Smejete sa aj plačete

Je to film, pri ktorom sa smejete, aj plačete. Určite vás nenechá len tak sedieť a pasívne sledovať pohyblivé obrázky pred vami. Každý záber má svoj zmysel a hovorí vlastným jazykom, ktorý prirodzene splýva s celkovou stavbou filmu, s jeho hudobnou zložkou aj s hereckými výkonmi.

Skutočné majstrovstvo tvorcov spočíva v tom, že svojich protagonistov v uzavretom priestore lode neuväznili. Naopak, vytvorili im priestor na rozlet. A keď hovorím rozlet, jedným dychom treba doplniť aj zakorenenie: rozlet tu neznamená úlet a zakorenenie neznamená statickú ťažkopádnosť. Ide o pripojenie sa k jadru nášho bytia.

Foto: Biograf Jan Svěrák

Hlavnú úlohu presvedčivo stvárnila 78-ročná Lenka Termerová. Jej postava Věry je hybnou silou celej plavby: bez zaváhania vedie posádku lode, aj keď sama nie je kapitánom. Věra je stelesnením (ne)rozhodnosti a tichej autority, ktorá drží príbeh i skupinku pohromade.

Jindra, ktorého si zahral najmladší člen posádky, „len“ 71-ročný Oldřich Kaiser, je koncentrovaným obrazom viacerých neľahkých životných príbehov. Do jeho podstaty sa vydestilovali skúsenosti mnohých, ktorých záchranou sa nakoniec stala sila vlastného presvedčenia. Kaiser presvedčivo žije svojho Jindru a diváka nečakane prekvapí dôstojnou skromnosťou.

Najstarší člen posádky, Eman, v podaní 88-ročného Petra Kostku, je zosobnením slova „pohoda“. Keď na diváka v budúcnosti doľahnú ťažké chvíle, stačí si spomenúť, ako si Eman užíva svoje miesto na lodi.

O päť rokov mladší Jan Vlasák stvárnil postavu Rudu, toho, ktorý otvára zakázané dvere – obrazne i doslovne. Rudo pozýva posádku do paralelného sveta a testuje hranice bezpečia i zvedavosti.

Šarmantná, 80-ročná Dana Syslová nedá divákovi zapochybovať, že je skutočnou nositeľkou príbehov z minulosti, ktoré jej postave pripisujú.

Pět švestek Záber z filmu Pět švestek. Foto: Biograf Jan Svěrák
Protagonisti filmu Pět švestek. Foto: Biograf Jan Svěrák

Jemná rovnováha robí z filmu zážitok

Čo je na Svěrákovom filme – okrem iného – skvelé, je jeho cit pre mieru, vyváženosť a schopnosť neprekročiť hranice, ku ktorým komediálny žáner zvádza. Divák sa smeje, ale „nerehní sa“, uroní slzu, no neprepadá do depresie. Táto jemná rovnováha robí z filmu zážitok, ktorý hladí, nie tlačí, povzbudzuje, nie zahlcuje.

Diváci v plnej sále tlieskali po skončení filmu a bolo milé, keď niekto zakričal: „O-pa-ko-vať!“ Toto slovo sadne presne – akoby zaznelo po náročnom artistickom čísle umeleckého predstavenia. Svěrák filmom Pět švestek s gráciou prešiel po napnutom lane ponad priepasť našej súčasnej predapokalyptickej doby.

Som presvedčený, že každý, kto prijme pozvánku na palubu tejto lode, dostane silnú dávku vnútorného pokoja a radosti – a šťastne prepláva búrkami vlastného života. Už dávno zaznelo: „Navigare necesse est…“

Záber z filmu Pět švestek. Foto: Biograf Jan Svěrák

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

4 živly 2026 Festival uvedie v predpremiére aj film Hlavička. Foto: Objectif

4 živly zaostria na tému Generácie s Orlandom aj Hlavičkou

Letný filmový festival 4 živly prinesie do Banskej Štiavnice kolekciu filmov a sprievodných podujatí, ktoré budú venované téme Generácie. V rámci nej festival od 6. do 9. augusta 2026 ponúkne silné generačné výpovede, porovnávanie hodnôt aj medzigeneračný dialóg. V poradí už 28. ročník festivalu sa pozrie aj na vzďaľovanie sa generácií. Schopnosť komunikovať naprieč generáciami sa ukazuje byť vzácnejšou, než kedykoľvek predtým. „4 živly sa aj preto rozhodli venovať svoj 28. ročník práve téme Generácie a výberom filmov i sprievodných akcií chcú svojmu návštevníctvu umožniť porozumieť generáciám mimo tej svojej,“ uviedli organizátori. Wes Anderson aj brazílsky debut Ako tradične, základným princípom programovej skladby je rôznorodosť a zastúpená bude tvorba i výpovede viacerých filmárskych generácií. Adaptácia románu Virginie Woolfovej Orlando (1992) v podaní režisérky Sally Potter je hravou cestou naprieč dejinami. Počas nej skúma premeny identity, rodu i spoločenských očakávaní, s akými sa hlavný hrdina/hrdinka stretáva. Snímka Taká zvláštna rodinka (2001) režiséra Wesa Andersona, v ktorej sa excentrické postavy pokúšajú nájsť cestu jedna k druhej, sleduje spolužitie generácií skutočne svojráznej famílie. Dokumentárny film +–90 (2022) režiséra Mareka Kuboša je jedným zo slovenských zástupcov vo výbere. Venuje pozornosť zrejme najsilnejšej tvorivej skupine slovenských dokumentaristov, známej ako Generácia 90. V slovenskej premiére uvedú 4 živly brazílsku drámu Malu (2024), filmársky debut režiséra...
Generál Golian Cinematik Záber z filmu Generál Golian. Foto: Bright Sight Pictures/Igor Stančík

Cinematik uvedie Generála Goliana, Milovníka aj film o Hanákovi

21. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik v Piešťanoch otvorí očakávaná historická dráma Generál Golian. Nový film režiséra Juraja Štepku prinesie divákom portrét jednej z najvýznamnejších osobností moderných slovenských dejín. Zároveň pripomenie, že boj za slobodu a demokraciu nie je témou minulosti, ale aj súčasnosti. Historická snímka bude mať na festivale slávnostnú svetovú premiéru za účasti tvorcov a hereckého obsadenia. Film sa vracia do obdobia Slovenského národného povstania. Prostredníctvom postavy generála Jána Goliana približuje dramatické udalosti, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili dejiny Slovenska. Nesústredí sa však iba na vojenské rozhodnutia, ale aj na osobné dilemy človeka, ktorý nesie zodpovednosť za osudy tisícov ľudí. „Generála Goliana som videl ešte pred niekoľkými mesiacmi a vzápätí som bol presvedčený o tom, že ide o film, ktorý by malo vidieť čo najväčšie spektrum divákov. V čase, keď Európa opäť čelí nárastu extrémizmu, relativizovaniu dejín a neonacistickým prejavom, považujem vznik takéhoto filmu za mimoriadne dôležitý. Oceňujem, že tvorcovia sa nesnažia diváka poučovať ani vytvárať zjednodušujúci historický výklad. Namiesto toho prinášajú silný filmový príbeh, ktorý ukazuje cenu odvahy, zodpovednosti a slobody. Práve takéto filmy dokážu pripomínať, že história nie je uzavretou kapitolou, ale neustále ovplyvňuje našu prítomnosť,“ hovorí člen programového tímu festivalu Peter Konečný. Historickú autentickosť filmu dopĺňa...
Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Pozerajte sa… a budú vás bolieť ruky

Charakteristike roku 1976 ako obdobia „upevňovania normalizačného režimu s dominanciou hegemónie komunistickej strany na čele s Gustávom Husákom“ vybrané týždenníky plne zodpovedajú. Je – v tom období – samozrejmé, že atmosféru pred blížiacim sa zjazdom vládnucej strany bolo treba podporiť monotematickými žurnálmi (č. 7 o dejinách hnutia z archívov, č. 9 a 11 o záväzkoch) či reportážami z krajských konferencií KSS (č. 12). Ale absolútna prevaha šotov z priemyselných závodov, ktorú prezentovala šestica (aj) renomovaných režisérov, je predsa nečakaná: nová cementáreň na Záhorí, nová pórobetónka v Zemianskych Kostolanoch (Tvf č. 3), nábytkáreň Mier v Topoľčanoch (č. 4), mostáreň Brezno a CHZJD v Bratislave (č. 5), vagónka Poprad a nový závod vo Svite (č. 6), Trikota Vrbové, Odevné závody Trenčín (č. 10), Elektrosvit Nové Zámky (č. 11). Žiadne novinky zo zahraničia, len kde-tu „pozdrav“ z krajiny Sovietov. Aj ten výsostne politického charakteru, súvisel s XXV. zjazdom komunistov (č. 8). Výnimkou sú v tom istom čísle karikatúry známeho a populárneho herca a operného speváka Františka Zvaríka: Maľované na scenári a reportáž z festivalu politickej piesne v Martine, na ktorom boli (prekvapivo?) úspešní Karol Duchoň a Marcela Lajferová. Ceny za rozhlasovú dramatickú tvorbu udelil Literárny fond režisérovi Jozefovi Dánayovi a hercom Ctiborovi Filčíkovi a Štefanovi Kvietikovi. Na Filmovej jari na dedine potom uviedli film Zora Záhona Tetované časom. A aby ani hudobníci v hanbe nezostali, zostavu...
Zobraziť všetky články