Pretože ako jachtár poznám prostredie, v ktorom sa film Pět švestek nakrúcal, bol som zvedavý, ako si Jan Svěrák poradí s časom a priestorom, ktoré sa na lodi správajú trochu inak. Tiež ma zaujímalo, ako sa vo filme, v komédii, odzrkadlí jeho ponáranie sa do stále väčších hĺbok vedomia.
Podarilo sa. Urobil to nenápadne a pritom účinne.
Príbeh pôsobí mimoriadne uveriteľne, pretože zachytáva život v jeho najľudskejšej podobe. Sleduje, ako sa jeho hrdinom čas postupne zhusťuje a ako má pre nich každý nasledujúci deň stále vyššiu cenu. Pravdivosť je prítomná v každej minúte filmu, vrátane vývoja jednotlivých postáv. Divák ani na chvíľu nezapochybuje, hoci je svedkom toho, ako niektorá postava zmení úplne svoj pohľad na svet – ako keby sa z čiernej stalo biele. Za normálnych okolností by nás takáto zmena zarazila, spochybnili by sme ju, prípadne ju s ľahkosťou alebo rozmrzenosťou odmietli. Tu však veríme, že takáto premena je možná, je organickou súčasťou majstrovsky vystavaného príbehu.
Smejete sa aj plačete
Je to film, pri ktorom sa smejete, aj plačete. Určite vás nenechá len tak sedieť a pasívne sledovať pohyblivé obrázky pred vami. Každý záber má svoj zmysel a hovorí vlastným jazykom, ktorý prirodzene splýva s celkovou stavbou filmu, s jeho hudobnou zložkou aj s hereckými výkonmi.
Skutočné majstrovstvo tvorcov spočíva v tom, že svojich protagonistov v uzavretom priestore lode neuväznili. Naopak, vytvorili im priestor na rozlet. A keď hovorím rozlet, jedným dychom treba doplniť aj zakorenenie: rozlet tu neznamená úlet a zakorenenie neznamená statickú ťažkopádnosť. Ide o pripojenie sa k jadru nášho bytia.
Prečítajte si aj: Nebojí sa poínt, ktorým vládne joint
Foto: Biograf Jan Svěrák
Hlavnú úlohu presvedčivo stvárnila 78-ročná Lenka Termerová. Jej postava Věry je hybnou silou celej plavby: bez zaváhania vedie posádku lode, aj keď sama nie je kapitánom. Věra je stelesnením (ne)rozhodnosti a tichej autority, ktorá drží príbeh i skupinku pohromade.
Jindra, ktorého si zahral najmladší člen posádky, „len“ 71-ročný Oldřich Kaiser, je koncentrovaným obrazom viacerých neľahkých životných príbehov. Do jeho podstaty sa vydestilovali skúsenosti mnohých, ktorých záchranou sa nakoniec stala sila vlastného presvedčenia. Kaiser presvedčivo žije svojho Jindru a diváka nečakane prekvapí dôstojnou skromnosťou.
Najstarší člen posádky, Eman, v podaní 88-ročného Petra Kostku, je zosobnením slova „pohoda“. Keď na diváka v budúcnosti doľahnú ťažké chvíle, stačí si spomenúť, ako si Eman užíva svoje miesto na lodi.
O päť rokov mladší Jan Vlasák stvárnil postavu Rudu, toho, ktorý otvára zakázané dvere – obrazne i doslovne. Rudo pozýva posádku do paralelného sveta a testuje hranice bezpečia i zvedavosti.
Šarmantná, 80-ročná Dana Syslová nedá divákovi zapochybovať, že je skutočnou nositeľkou príbehov z minulosti, ktoré jej postave pripisujú.
Jemná rovnováha robí z filmu zážitok
Čo je na Svěrákovom filme – okrem iného – skvelé, je jeho cit pre mieru, vyváženosť a schopnosť neprekročiť hranice, ku ktorým komediálny žáner zvádza. Divák sa smeje, ale „nerehní sa“, uroní slzu, no neprepadá do depresie. Táto jemná rovnováha robí z filmu zážitok, ktorý hladí, nie tlačí, povzbudzuje, nie zahlcuje.
Diváci v plnej sále tlieskali po skončení filmu a bolo milé, keď niekto zakričal: „O-pa-ko-vať!“ Toto slovo sadne presne – akoby zaznelo po náročnom artistickom čísle umeleckého predstavenia. Svěrák filmom Pět švestek s gráciou prešiel po napnutom lane ponad priepasť našej súčasnej predapokalyptickej doby.
Som presvedčený, že každý, kto prijme pozvánku na palubu tejto lode, dostane silnú dávku vnútorného pokoja a radosti – a šťastne prepláva búrkami vlastného života. Už dávno zaznelo: „Navigare necesse est…“
