Igric 2025 Režisér Miloslav Luther pri nakrúcaní filmu Spiaci účet. Foto: ALEF FILM & MEDIA
Písmo: A- | A+

Priamy prenos z tohtoročného odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti odvysiela Slovenská filmová a televízna akadémia online na stránke www.slnkovsieti.sk. Cenu za Výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre udelí akadémia režisérovi Miloslavovi Lutherovi.

Veľmi sa tešíme stúpajúcemu záujmu o udeľovanie ocenení Slnko v sieti. Celkovo bolo prihlásených rekordných 49 filmových a televíznych diel a môžeme potvrdiť, že vzhľadom na výsledky návštevnosti v našich kinách nie je naša domáca tvorba iba záujmom umelcov, ale intenzívne sa o ňu zaujímajú aj mnohí diváci. Tento úspech je výsledkom nielen rastúceho talentu a schopností samotnej filmovej obce, ale aj systematickej podpory nezávislej tvorby – či už filmovej, alebo televíznej. Iba zachovaním a posilňovaním podpory slobodnej tvorby bude možné naďalej rozvíjať žánrovú pestrosť a rastúcu obľúbenosť audiovizuálnych diel, a tým prispieť k celkovému rozvoju kultúry na Slovensku,“ povedala prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová.

Priamy prenos z udeľovania národných filmových cien zvykla v priamom vysielať verejnoprávna televízia. Tento rok to tak nebude a udeľovanie cien sa bude prvýkrát vysielať online. Sledovať ho možno 16. apríla od 19. h na www.slnkovsieti.sk.

Výnimočný prínos Miloslava Luthera

Najviac, až štnásť nominácií na Slnko v sieti má tento rok historická dráma Vlny režiséra Jiřího Mádla. O dve nominácie menej má dráma z druhej svetovej vojny režisérky Ivety Grófovej Ema a smrtihlav. Sedem nominácií získala vojnová dráma režiséra Miloslava Luthera Spiaci účet. Miloslav Luther si okrem toho počas večera prevezme Cenu za Výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre.

Slavo je pre mňa naozaj výnimočný rozprávač filmových a televíznych príbehov. Je to filmárska osobnosť nielen, pokiaľ ide o réžiu či scenáristiku, je to človek, ktorý sa rozhodol sám si produkovať film. To tiež nie je vo filmografii slovenských tvorcov bežný jav. Má za sebou 12 celovečerných filmov rôznych žánrov – od rozprávok cez komédiu, cez zásadné spoločenské témy. A potom je tu, samozrejme, jeho skvelá televízna kariéra,“ povedal na predstavovaní držiteľa ceny za výnimočný prínos člen prezídia SFTA a generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký. Pripomenul, že okrem bohatej filmovej a televíznej kariéry stál Luther po roku 1989 pri zrode verejnoprávnej televízie ako člen rady, „formoval a dával na nohy Audiovizuálny fond, v ktorom bol 7 rokov a bol tiež členom rady Slovenského filmového ústavu.

Neohnúť chrbát

Pre Miloslava Luthera je podľa jeho vlastných slov ocenenie veľkou poctou, satisfakciou aj morálnym záväzkom. Zažartoval, že je pre neho zároveň istým spôsobom danajským darom. „Po Spiacom účte som vyhlásil, že je to moje posledné dielo. A keď zrazu milí kolegovia, prezídium a akadémia hovoria, že som taký prínosný, výnimočne prínosný, tak si hovorím, či by som nemal výnimočne prinášať ešte aj ďalej,“ povedal Luther. Dodal však, že celý život sa snaží dodržať slovo, a tak ho dodrží aj tentoraz. „Takže už nebudem nič výnimočne prinášať, okrem toho, čo budem prinášať mojej rodine či mojim priateľom.

Dobu, akú žijeme dnes, zažil Luther podľa svojich slov už viackrát, hoci v inej podobe. „Myslím si, že najdôležitejšie je byť trpezlivý, vytrvalý a neohnúť chrbát. Lebo keď človek ohne chrbát, tak, ako hovorí klasik, ľahko sa nakope do zadku.

Posledný cocktail na Týždni slovenského filmu

Tvorbu Miloslava Luthera pripomenie aj Týždeň slovenského filmu, ktorý nadviaže na udeľovanie Slnka v sieti a v Kine Lumière sa bude konať od 22. do 27. apríla. Okrem toho, že uvedie Lutherov digitalizovaný film Chodník cez Dunaj (1989), premietne aj jeho menej známu televíznu adaptáciu hry Sławomira Mrożeka Veľvyslanec s názvom Posledný cocktail (1993) v hlavnej úlohe s Milanom Lasicom. Film do programu Týždňa vybral samotný Luther, aj preto, že je „neobyčajne aktuálny, veľmi sedí na dnešnú dobu a nielen našu domácu, ale vôbec geopolitickú“. Režisér do programu prehliadky vybral aj filmovú verziu Úteku do Budína (2002).

Na Týždeň slovenského filmu, ktorý uvedie všetky slovenské filmy nominované na Slnko v sieti, nadviaže v máji Mesiac slovenského filmu. Počas neho Kino Lumière premietne všetky ostatné slovenské a koprodukčné filmy, ktoré boli v kinodistribúcii v roku 2024.

Trinástku filmov nominovaných na Slnko v sieti si môžete pozrieť aj na streamovacom portáli DAFilms.sk.

DAFilms.sk Slnko v sieti 2025
Autor:

Režisér Miloslav Luther pri nakrúcaní filmu Spiaci účet. Foto: ALEF FILM & MEDIA

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Miroslav Ulman, publicista, odborník z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Foto: Miro Nôta

rozhovor Miroslav Ulman

Filmový publicista Miroslav Ulman dodnes opatruje notes plný filmov, ktoré túžil za totality vidieť. Kedysi dokonca musel skladať skúšky, aby sa mohol stať členom filmového klubu. Dnes ho teší, že objavuje, čo všetko robia obce pre to, aby si ľudia aj v najzabudnutejšej dedine mohli pozrieť film. Ako výskumník v bielom plášti začínal v Závodoch ťažkého strojárstva za čias, keď jeden počítač zaberal celú miestnosť. Osud však chcel, aby sa začal venovať filmu a zhromažďovaniu podkladov, ktoré s ním súvisia. Preto platí, že keď vám niekde taký údaj chýba, pokojne sa naňho obráťte. Dnes sa jeho obrovský archív informácií síce zmestí do mobilu, no o to väčší priestor potrebuje pre svoju zbierku kníh, časopisov, bulletinov, platní a všelijakých iných trofejí, bez ktorých si život nevie predstaviť. Miroslav Ulman je skrátka zberateľ a funguje aj ako živá encyklopédia. Zamyslí sa, spomenie si, zavŕta sa do archívov, vyhľadá, zistí, sprostredkuje. Niekoľko desiatok rokov spracúva štatistiky o všetkom, čo sa v domácej aj zahraničnej audiovízii na Slovensku šuchne. Človek by neveril, že k tomu všetkému ho priviedli šport a kybernetika. Ako filmový publicista a redaktor viacerých filmových časopisov stihol popri tom prebrázdiť mnohé európske filmové festivaly a viesť rozhovory so svetovými hviezdami filmového plátna, na ktoré sa nezabúda. Kedy ste sa stali takým...
Metamorfóza vlákna Záber z filmu Metamorfóza vlákna. Foto: archív SFÚ

digitálne kino Údery aj pohladenia

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Martina Slivku Metamorfóza vlákna (1968) poetikou nadväzuje na autorov predošlý film Voda a práca (1963), no odkazuje aj na ďalšie populárno-vedecké filmy. Od mučenia k nehe Metamorfóza vlákna je sprvu dramatický proces. Suché, buničité rastliny podstupujú mučenie – bitie, lámanie, mlátenie, česanie železnými ostňami, trhanie či šľahanie povrazom. Hudba Ilju Zeljenku akoby chcela bolestivosť týchto úkonov ešte zdôrazniť, priam až ritualizovať. Rytmizuje ich bubon a sláčikové pizzicatá. Xylofón napokon každý pohyb premení na divo rozbehnutý stroj. No výsledkom je hebkosť: na žrdi na priedomí visí rad plavých copov, jemne zvlnených a pripravených na ďalšie spracovanie. Husle už iba jemne kvília. Ľudské ruky jednotlivé vlasy slabým trhnutím oddeľujú a ukladajú ich na drevený klát. Po bolesti prichádza okamih nehy. Z kúdele jemných kučeravých chĺpkov na praslici prsty vykrútia nitku. Zaslúži si bozk. Naozaj: ženské pery nitku nepatrne zvlhčia. Hudba je teraz ešte ilustratívnejšia ako pri predošlom mučení: ozve sa harfa. Nie každé vlákno má však toľko šťastia ako tenká niť. Hrubšie povrazy sa uťahujú pevne, tie najhrubšie spletá dohromady povraznícky...
Sára Chripáková a Jozef Pantlikáš vo filme Potopa režiséra Martina Gondu. Foto: SilverArt

Potopa je slovenským kandidátom na Oscara

V prostredí slovenskej kinematografie bude 99. ročník Oscarov – prestížnej ceny Akadémie filmových umení a vied – príležitosťou pre film Potopa. Drámu Potopa režiséra Martina Gondu posiela ako kandidáta v súťažnej kategórii Najlepší medzinárodný film členstvo Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Rovnako ako v roku 2025, aj toho roku členstvo SFTA vyberalo spomedzi 5 hraných filmov. Na snímke, ktorá tohto roku získala aj najviac ocenení Slnko v sieti (6) za rok 2025, sa zhodla nadpolovičná väčšina filmárskej obce. „Film Potopa je naozaj výnimočné dielo slovenskej audiovizuálnej tvorby. Nielen svojím umeleckým spracovaním, ale aj témou. Tá je síce lokálne ukotvená, no zároveň má výrazný hodnotový presah, ktorý jej dáva univerzálny rozmer. Veď s núteným vysťahovaním jednotlivcov či spoločenstiev sa ľudstvo stretáva naprieč dejinami aj teritóriami. Film tak má výrazné šance osloviť medzinárodné publikum, čo je dôležitý aspekt nášho výberu. Veríme, že aj americká Akadémia filmových umení a vied pozitívne ocení kreatívnu kvalitu tohto diela a jeho tému, ktorá je vo svete stále aktuálna,‟ povedal Martin Šmatlák, viceprezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Prečítajte si aj rozhovor s Martinom Gondom, režisérom filmu Potopa:Starinská nádrž napája celý východ, len nie susednú dedinu Foto: Miro Nôta Slovensko súčasťou už tridsaťkrát Udeľovanie Oscarov prebehne 14. marca 2027. Bude to...
Zobraziť všetky články