Igric 2025 Režisér Miloslav Luther pri nakrúcaní filmu Spiaci účet. Foto: ALEF FILM & MEDIA
Písmo: A- | A+

Priamy prenos z tohtoročného odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti odvysiela Slovenská filmová a televízna akadémia online na stránke www.slnkovsieti.sk. Cenu za Výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre udelí akadémia režisérovi Miloslavovi Lutherovi.

„Veľmi sa tešíme stúpajúcemu záujmu o udeľovanie ocenení Slnko v sieti. Celkovo bolo prihlásených rekordných 49 filmových a televíznych diel a môžeme potvrdiť, že vzhľadom na výsledky návštevnosti v našich kinách nie je naša domáca tvorba iba záujmom umelcov, ale intenzívne sa o ňu zaujímajú aj mnohí diváci. Tento úspech je výsledkom nielen rastúceho talentu a schopností samotnej filmovej obce, ale aj systematickej podpory nezávislej tvorby – či už filmovej, alebo televíznej. Iba zachovaním a posilňovaním podpory slobodnej tvorby bude možné naďalej rozvíjať žánrovú pestrosť a rastúcu obľúbenosť audiovizuálnych diel, a tým prispieť k celkovému rozvoju kultúry na Slovensku,“ povedala prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová.

Priamy prenos z udeľovania národných filmových cien zvykla v priamom vysielať verejnoprávna televízia. Tento rok to tak nebude a udeľovanie cien sa bude prvýkrát vysielať online. Sledovať ho možno 16. apríla od 19. h na www.slnkovsieti.sk.

Výnimočný prínos Miloslava Luthera

Najviac, až štnásť nominácií na Slnko v sieti má tento rok historická dráma Vlny režiséra Jiřího Mádla. O dve nominácie menej má dráma z druhej svetovej vojny režisérky Ivety Grófovej Ema a smrtihlav. Sedem nominácií získala vojnová dráma režiséra Miloslava Luthera Spiaci účet. Miloslav Luther si okrem toho počas večera prevezme Cenu za Výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre.

„Slavo je pre mňa naozaj výnimočný rozprávač filmových a televíznych príbehov. Je to filmárska osobnosť nielen, pokiaľ ide o réžiu či scenáristiku, je to človek, ktorý sa rozhodol sám si produkovať film. To tiež nie je vo filmografii slovenských tvorcov bežný jav. Má za sebou 12 celovečerných filmov rôznych žánrov – od rozprávok cez komédiu, cez zásadné spoločenské témy. A potom je tu, samozrejme, jeho skvelá televízna kariéra,“ povedal na predstavovaní držiteľa ceny za výnimočný prínos člen prezídia SFTA a generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký. Pripomenul, že okrem bohatej filmovej a televíznej kariéry stál Luther po roku 1989 pri zrode verejnoprávnej televízie ako člen rady, „formoval a dával na nohy Audiovizuálny fond, v ktorom bol 7 rokov a bol tiež členom rady Slovenského filmového ústavu.“

Neohnúť chrbát

Pre Miloslava Luthera je podľa jeho vlastných slov ocenenie veľkou poctou, satisfakciou aj morálnym záväzkom. Zažartoval, že je pre neho zároveň istým spôsobom danajským darom. „Po Spiacom účte som vyhlásil, že je to moje posledné dielo. A keď zrazu milí kolegovia, prezídium a akadémia hovoria, že som taký prínosný, výnimočne prínosný, tak si hovorím, či by som nemal výnimočne prinášať ešte aj ďalej,“ povedal Luther. Dodal však, že celý život sa snaží dodržať slovo, a tak ho dodrží aj tentoraz. „Takže už nebudem nič výnimočne prinášať, okrem toho, čo budem prinášať mojej rodine či mojim priateľom.“

Dobu, akú žijeme dnes, zažil Luther podľa svojich slov už viackrát, hoci v inej podobe. „Myslím si, že najdôležitejšie je byť trpezlivý, vytrvalý a neohnúť chrbát. Lebo keď človek ohne chrbát, tak, ako hovorí klasik, ľahko sa nakope do zadku.“

Posledný cocktail na Týždni slovenského filmu

Tvorbu Miloslava Luthera pripomenie aj Týždeň slovenského filmu, ktorý nadviaže na udeľovanie Slnka v sieti a v Kine Lumière sa bude konať od 22. do 27. apríla. Okrem toho, že uvedie Lutherov digitalizovaný film Chodník cez Dunaj (1989), premietne aj jeho menej známu televíznu adaptáciu hry Sławomira Mrożeka Veľvyslanec s názvom Posledný cocktail (1993) v hlavnej úlohe s Milanom Lasicom. Film do programu Týždňa vybral samotný Luther, aj preto, že je „neobyčajne aktuálny, veľmi sedí na dnešnú dobu a nielen našu domácu, ale vôbec geopolitickú“. Režisér do programu prehliadky vybral aj filmovú verziu Úteku do Budína (2002).

Na Týždeň slovenského filmu, ktorý uvedie všetky slovenské filmy nominované na Slnko v sieti, nadviaže v máji Mesiac slovenského filmu. Počas neho Kino Lumière premietne všetky ostatné slovenské a koprodukčné filmy, ktoré boli v kinodistribúcii v roku 2024.

Trinástku filmov nominovaných na Slnko v sieti si môžete pozrieť aj na streamovacom portáli DAFilms.sk.

DAFilms.sk Slnko v sieti 2025
Autor:

Režisér Miloslav Luther pri nakrúcaní filmu Spiaci účet. Foto: ALEF FILM & MEDIA

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

STVR slovenský film Záber z filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Foto: Admiral Films

téma STVR, nové slovenské filmy a vlastná tvorba

Čo majú spoločné snímky ako Štúr (r. Mariana Čengel Solčanská), Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú (r. Andrej Kolenčík, Juraj Šlauka), Prameň (r. Ivan Ostrochovský), Láska (r. Marko Škop), Hlavička (r. Marina Andree Škop, Vanda Raýmanová), Milovník, nie bojovník (r. Martina Buchelová), Generál Golian (r. Juraj Štepka) či Život alebo film (r. Marek Šulík, Juraj Johanides)? Okrem toho, že prišli tento rok do kín a vznikli s podporou Audiovizuálneho fondu ich spája tiež to, že ich koprodukovala STVR. Hoci spolupráce dohodli ešte predošlé vedenia inštitúcie, keďže vznik filmu trvá spravidla niekoľko rokov.   Slovenská televízia je dlhodobo najväčším koproducentom slovenských filmov. Pod značkou STVR funguje už vyše dvoch rokov a vyše roka má nové vedenie. Premenu RTVS na STVR sleduje nový dokumentárny film režisérky Sáry Prokopovej Preladenie. V čase, keď sa nová vládna garnitúra rozhodla ovládnuť telerozhlas zrušením RTVS a založením „novej“ inštitúcie, nakrúcala Prokopová na chodbách televízie. Jej film uvedú festivaly dokumentárnych filmov Jeden svet aj Ji.hlava. Priskoro na bilancovanie S otázkou, či STVR dnes ako najväčší koproducent slovenských filmov podporuje dostatočne domácu filmovú tvorbu a či sa zmenili ich vzťahy s inštitúciou po transformácii RTVS na STVR sme oslovili slovenských producentov a filmárov. Viacerí neodpovedali, ďalší odpovedať nechceli. Okrem producentov sme sa rozprávali aj s vedením televízie. „Zákon o transformácii...
Zľava Jakub Štáfek, Tomáš Maštalír a Gusztáv Dietz vo filme Šípkari režiséra Jakuba Machalu. Foto: Continental Film

Šípkari majú radi malé krčmy a veľké sny

Do kín mieri komédia s kriminálnou zápletkou. Vybláznil sa v nej aj Tomáš Maštalír. Šípky sú zábava, to vedeli už stredovekí vojaci a lukostrelci, keď pri oddychu po boji hádzali len tak zo zábavy úlomky kopijí do sudov od vína, alebo sa pokúšali trafiť stred priečneho rezu zo zoťatého kmeňa stromu. Šípky ako obľúbená zábavka sa dostali neskôr až na kráľovské dvory. Dnes majú svoj športový imidž aj svoje majstrovstvá sveta, pričom ich výhodou je, že sa dajú hrať v každej krčme. A teraz dostali kriminálny potenciál. Českí a slovenskí filmoví tvorcovia zhodnotili, že určite stoja za komédiu s dramatickou zápletkou a nakrútili film Šípkari. Každý má svoj plán Príbeh sa točí okolo trojice kamarátov. Pepé je charizmatický štyridsiatnik s problematickou minulosťou a po prepustení z väzenia dostáva poslednú šancu dať si život do poriadku. Keď sa po roku opäť stretáva so šialeným šípkarskym géniom Milánkom, spustí sa séria nepredvídateľných udalostí. Ich zdanlivo jednoduchý plán spojí svet malých krčiem, veľkých snov, tlaku podsvetia a nevyspytateľných ľudí. Každé ďalšie rozhodnutie vyvolá lavínu nových komplikácií. Trable do tretice pomáha vyrábať Jánoš. Spoločne sa vydávajú na cestu, na ktorej tvorcovia sľubujú humor, napätie aj absurdné situácie. Česko-slovenská komédia sľubuje absurdný aj čierny humor v akcii s kriminálnou zápletkou. Tvorcovia realizovali svoju...
Martin Ťapák Režisér Martin Ťapák. Foto: archív SFÚ/Miro Nôta

Martin Ťapák

Od narodenia významnej osobnosti slovenskej kinematografie Martina Ťapáka uplynulo 13. októbra 2026 sto rokov. Hoci režisér, ktorého meno si spájame s početnými klasikami nášho filmového dedičstva, už nie je medzi nami (zomrel 1. februára 2015 vo veku 88 rokov), mnohé diela s jeho rukopisom sú dodnes súčasťou televízneho programu nielen počas sviatočných dní. Spolu s umeleckým odkazom jeho obľúbeného herca, tiež už zosnulého Jozefa Kronera, sa nám dodnes ich tvorba inšpirovaná ľudovými zvykmi a slovesnosťou pripomína v takých filmoch ako je Pacho, hybský zbojník (1975), Sváko Ragan (1976) či Popolvár najväčší na svete (1982). Martin Ťapák sa narodil 13. októbra 1926 v oravskej obci Liesek, z ktorej pochádza napríklad aj úspešný herec Milan Ondrík. Herecké vlohy dostal do vienka aj samotný Ťapák, ktorý sa k filmovej tvorbe dostal práve cez herecké začiatky. V rázovitej dedine na severe Slovenska sa tým, čo dnes vnímame ako folklórne tradície, žilo v rámci každodenného života. Ľudia si tu, podobne ako v iných regiónoch špecifických folklórnymi tradíciami, si dni ozvláštňovali rôznymi veselicami, sprievodmi či tanečnými zábavami spojenými s vystúpeniami divadelníkov – ochotníkov. Ťapáka toto prostredie výrazne ovplyvnilo. Všetky zážitky z detstva a dospievania pretavil vo svojej autorskej tvorbe do autentických umeleckých diel. Martin Ťapák a kameraman Karol Krška pri nakrúcaní filmu Rodná zem (1953) režiséra Josefa Macha. Foto: archív SFÚ...
Zobraziť všetky články