Igric 2025 Režisér Miloslav Luther pri nakrúcaní filmu Spiaci účet. Foto: ALEF FILM & MEDIA
Písmo: A- | A+
[tts_reader]

Priamy prenos z tohtoročného odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti odvysiela Slovenská filmová a televízna akadémia online na stránke www.slnkovsieti.sk. Cenu za Výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre udelí akadémia režisérovi Miloslavovi Lutherovi.

Veľmi sa tešíme stúpajúcemu záujmu o udeľovanie ocenení Slnko v sieti. Celkovo bolo prihlásených rekordných 49 filmových a televíznych diel a môžeme potvrdiť, že vzhľadom na výsledky návštevnosti v našich kinách nie je naša domáca tvorba iba záujmom umelcov, ale intenzívne sa o ňu zaujímajú aj mnohí diváci. Tento úspech je výsledkom nielen rastúceho talentu a schopností samotnej filmovej obce, ale aj systematickej podpory nezávislej tvorby – či už filmovej, alebo televíznej. Iba zachovaním a posilňovaním podpory slobodnej tvorby bude možné naďalej rozvíjať žánrovú pestrosť a rastúcu obľúbenosť audiovizuálnych diel, a tým prispieť k celkovému rozvoju kultúry na Slovensku,“ povedala prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová.

Priamy prenos z udeľovania národných filmových cien zvykla v priamom vysielať verejnoprávna televízia. Tento rok to tak nebude a udeľovanie cien sa bude prvýkrát vysielať online. Sledovať ho možno 16. apríla od 19. h na www.slnkovsieti.sk.

Výnimočný prínos Miloslava Luthera

Najviac, až štnásť nominácií na Slnko v sieti má tento rok historická dráma Vlny režiséra Jiřího Mádla. O dve nominácie menej má dráma z druhej svetovej vojny režisérky Ivety Grófovej Ema a smrtihlav. Sedem nominácií získala vojnová dráma režiséra Miloslava Luthera Spiaci účet. Miloslav Luther si okrem toho počas večera prevezme Cenu za Výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre.

Slavo je pre mňa naozaj výnimočný rozprávač filmových a televíznych príbehov. Je to filmárska osobnosť nielen, pokiaľ ide o réžiu či scenáristiku, je to človek, ktorý sa rozhodol sám si produkovať film. To tiež nie je vo filmografii slovenských tvorcov bežný jav. Má za sebou 12 celovečerných filmov rôznych žánrov – od rozprávok cez komédiu, cez zásadné spoločenské témy. A potom je tu, samozrejme, jeho skvelá televízna kariéra,“ povedal na predstavovaní držiteľa ceny za výnimočný prínos člen prezídia SFTA a generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký. Pripomenul, že okrem bohatej filmovej a televíznej kariéry stál Luther po roku 1989 pri zrode verejnoprávnej televízie ako člen rady, „formoval a dával na nohy Audiovizuálny fond, v ktorom bol 7 rokov a bol tiež členom rady Slovenského filmového ústavu.

Neohnúť chrbát

Pre Miloslava Luthera je podľa jeho vlastných slov ocenenie veľkou poctou, satisfakciou aj morálnym záväzkom. Zažartoval, že je pre neho zároveň istým spôsobom danajským darom. „Po Spiacom účte som vyhlásil, že je to moje posledné dielo. A keď zrazu milí kolegovia, prezídium a akadémia hovoria, že som taký prínosný, výnimočne prínosný, tak si hovorím, či by som nemal výnimočne prinášať ešte aj ďalej,“ povedal Luther. Dodal však, že celý život sa snaží dodržať slovo, a tak ho dodrží aj tentoraz. „Takže už nebudem nič výnimočne prinášať, okrem toho, čo budem prinášať mojej rodine či mojim priateľom.

Dobu, akú žijeme dnes, zažil Luther podľa svojich slov už viackrát, hoci v inej podobe. „Myslím si, že najdôležitejšie je byť trpezlivý, vytrvalý a neohnúť chrbát. Lebo keď človek ohne chrbát, tak, ako hovorí klasik, ľahko sa nakope do zadku.

Posledný cocktail na Týždni slovenského filmu

Tvorbu Miloslava Luthera pripomenie aj Týždeň slovenského filmu, ktorý nadviaže na udeľovanie Slnka v sieti a v Kine Lumière sa bude konať od 22. do 27. apríla. Okrem toho, že uvedie Lutherov digitalizovaný film Chodník cez Dunaj (1989), premietne aj jeho menej známu televíznu adaptáciu hry Sławomira Mrożeka Veľvyslanec s názvom Posledný cocktail (1993) v hlavnej úlohe s Milanom Lasicom. Film do programu Týždňa vybral samotný Luther, aj preto, že je „neobyčajne aktuálny, veľmi sedí na dnešnú dobu a nielen našu domácu, ale vôbec geopolitickú“. Režisér do programu prehliadky vybral aj filmovú verziu Úteku do Budína (2002).

Na Týždeň slovenského filmu, ktorý uvedie všetky slovenské filmy nominované na Slnko v sieti, nadviaže v máji Mesiac slovenského filmu. Počas neho Kino Lumière premietne všetky ostatné slovenské a koprodukčné filmy, ktoré boli v kinodistribúcii v roku 2024.

Trinástku filmov nominovaných na Slnko v sieti si môžete pozrieť aj na streamovacom portáli DAFilms.sk.

DAFilms.sk Slnko v sieti 2025
Autor:

Režisér Miloslav Luther pri nakrúcaní filmu Spiaci účet. Foto: ALEF FILM & MEDIA

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Foto: Záber z filmu Alternatíva. Foto: archív SFÚ

Digitálne kino Apokalyptická Alternatíva je opäť aktuálna

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Alternatíva režiséra Milana Mila, pôvodným povolaním kameramana, nie je len jednou z mála hraných filmových anekdot či skôr jedným z mála sugestívnych vizuálnych podobenstiev v dejinách slovenskej kinematografie – je to aj film, ktorý zostarol do čírej aktuálnosti. Dystopická filmová miniatúra Námet k filmu Alternatíva, ešte s pracovným názvom Bonbonièra, napísal Milan Milo na jeseň 1983, teda v čase, keď studená vojna nabrala ďalší dych a USA a ZSSR sa opäť predbiehali v zbrojení. Sovietsky zväz zvyšoval počet jadrových hlavíc, Reaganova administratíva zase oznámila vznik strategickej obrannej iniciatívy, ktorá mala sovietske rakety ničiť skôr, než by dopadli na západný svet. Nepochybne aj v nadväznosti na tieto skutočnosti nám Milan Milo na ploche necelých šiestich minút ponúkol (post)apokalyptickú grotesku založenú na myšlienke, že o vojne a mieri sa rozhoduje od stola, z ústrania protiatómového krytu, a navyše tieto rozhodnutia robia ľudia, ktorí podistým dávno prišli o rozum, zošaleli, stratili kontakt s realitou, alebo sú možno už úplne senilní, a tak s budúcnosťou ľudského sveta nakladajú, akoby išlo o hru, kde namiesto rakiet dopadajú na zem šípky a kde namiesto bômb vybuchujú balóniky...  Milov...
Foto: Režisér Martin Trabalík a producent Jan Bodnár s cenou za víťazný film sekcie Slovensko a Česko za ľudské práva Čo s Peťom? Foto: MFDF Jeden svet

ohlasy 26. MFDF Jeden svet

Koniec októbra už pravidelne patrí Medzinárodnému festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet. Do kinosál bratislavského Kina Lumière tento rok opätovne naservíroval silné tituly. V poradí už 26. ročník sa tu konal od 21. do 26. októbra a do 2. novembra pokračoval s vybranými filmami online. Takto sprístupnil aj dva z víťazných titulov – filmy Čo s Peťom? a Deväťmesačná zmluva.  Gruzínsko-bulharsko-nemecký dokument Deväťmesačná zmluva (r. Ketevan Vašagašvili) zvíťazil v novej súťažnej sekcii Európsky glitch pomenovanej podľa anglického slova glitch (chyba v systéme). Dokument rozpráva príbeh matky, ktorá, aby zabezpečila dcéru, podstúpi náhradné materstvo. Český film Čo s Peťom? režiséra Martina Trabalíka zvíťazil v sekcii Slovensko a Česko za ľudské práva. Zachytáva príbeh neúplnej rodiny starajúcej sa o chlapca s poruchou autistického spektra. Prináša hlboko osobný, komplexný pohľad na každodennú starostlivosť o človeka s autizmom a nevyhýba sa ani náročným a nepríjemným momentom. V súlade s celkovým duchom festivalu sa aj tento dokument obracia k téme inakosti a vyzýva divákov, aby sa na svet pozerali s väčšou empatiou a porozumením. Okrem týchto dvoch súťažných sekcií a viacerých ďalších ponúkol 26. MFDF Jeden svet aj dve pásma, v ktorých svoju tvorbu predstavil Ateliér réžie dokumentárneho filmu FTF VŠMU. Publikum tak malo šancu vidieť aj oscarovú Spoveď Rebeky Bizubovej či krátky film Evy Sajanovej Ako počúvať fontány ocenený v San Sebastiane. ...
Záber z animovanej rozprávky Príbehy z čarovnej záhrady. Foto: bearwithmefilm.com

Nové v starom klobúku: Príbehy z čarovnej záhrady

Český spisovateľ, herec a legendárny člen brnianskej bohémy Arnošt Goldflam si dodnes pamätá otcovu škatuľu s haraburdami, vďaka ktorej začal písať aj knihu poviedok O nepotrebných veciach a ľuďoch. Inšpiroval ňou nielen predstavivosť detských čitateľov, ale aj prácu filmového tímu, ktorý sa rozhodol dostať jeho malý literárny skvost na plátno. Tak začala vznikať animovaná podoba jeho poviedok, ktoré napokon na plátne dostali názov Príbehy z čarovnej záhrady. Animovaný film režisérskej štvorice David Súkup, Patrik Pašš, Leon Vidmar a Jean Claude Rozec. Teraz prichádza aj do slovenských kín. Dedko Goldflam Arnošt Goldflam v živote veľmi často skúmal moment, aké to je, keď niekomu odíde niekto blízky. Počas vojny sa jeho rodina musela skrývať a otec s mamou sa len zázrakom vyhli koncentračnému táboru. Aj preto v jeho dielach nachádzame odraz silných rodinných vzťahov a časté návraty do detstva. Šarm a vtip autora využili tvorcovia Príbehov z čarovnej záhrady v scenári. Postavili ho na úlohe deduška troch vnúčat, ktorý hľadá v živote novú nádej. Arnošt Goldflam mu prepožičal aj svoju podobu a sám si ju v českej animovanej verzii nazvanej Pohádky po babičce aj nadaboval. https://youtu.be/0HmkJCGwe5g V košatom príbehu spoznávame troch malých súrodencov. Majú deduška, ktorý im postavil bunker na strome, babička zase počas prázdnin na želanie rozprávala vždy nové príbehy. Jedného dňa však babička navždy odišla a deti...
Zobraziť všetky články