Igric 2025 Režisér Miloslav Luther pri nakrúcaní filmu Spiaci účet. Foto: ALEF FILM & MEDIA
Písmo: A- | A+

Priamy prenos z tohtoročného odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti odvysiela Slovenská filmová a televízna akadémia online na stránke www.slnkovsieti.sk. Cenu za Výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre udelí akadémia režisérovi Miloslavovi Lutherovi.

Veľmi sa tešíme stúpajúcemu záujmu o udeľovanie ocenení Slnko v sieti. Celkovo bolo prihlásených rekordných 49 filmových a televíznych diel a môžeme potvrdiť, že vzhľadom na výsledky návštevnosti v našich kinách nie je naša domáca tvorba iba záujmom umelcov, ale intenzívne sa o ňu zaujímajú aj mnohí diváci. Tento úspech je výsledkom nielen rastúceho talentu a schopností samotnej filmovej obce, ale aj systematickej podpory nezávislej tvorby – či už filmovej, alebo televíznej. Iba zachovaním a posilňovaním podpory slobodnej tvorby bude možné naďalej rozvíjať žánrovú pestrosť a rastúcu obľúbenosť audiovizuálnych diel, a tým prispieť k celkovému rozvoju kultúry na Slovensku,“ povedala prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová.

Priamy prenos z udeľovania národných filmových cien zvykla v priamom vysielať verejnoprávna televízia. Tento rok to tak nebude a udeľovanie cien sa bude prvýkrát vysielať online. Sledovať ho možno 16. apríla od 19. h na www.slnkovsieti.sk.

Výnimočný prínos Miloslava Luthera

Najviac, až štnásť nominácií na Slnko v sieti má tento rok historická dráma Vlny režiséra Jiřího Mádla. O dve nominácie menej má dráma z druhej svetovej vojny režisérky Ivety Grófovej Ema a smrtihlav. Sedem nominácií získala vojnová dráma režiséra Miloslava Luthera Spiaci účet. Miloslav Luther si okrem toho počas večera prevezme Cenu za Výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre.

Slavo je pre mňa naozaj výnimočný rozprávač filmových a televíznych príbehov. Je to filmárska osobnosť nielen, pokiaľ ide o réžiu či scenáristiku, je to človek, ktorý sa rozhodol sám si produkovať film. To tiež nie je vo filmografii slovenských tvorcov bežný jav. Má za sebou 12 celovečerných filmov rôznych žánrov – od rozprávok cez komédiu, cez zásadné spoločenské témy. A potom je tu, samozrejme, jeho skvelá televízna kariéra,“ povedal na predstavovaní držiteľa ceny za výnimočný prínos člen prezídia SFTA a generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký. Pripomenul, že okrem bohatej filmovej a televíznej kariéry stál Luther po roku 1989 pri zrode verejnoprávnej televízie ako člen rady, „formoval a dával na nohy Audiovizuálny fond, v ktorom bol 7 rokov a bol tiež členom rady Slovenského filmového ústavu.

Neohnúť chrbát

Pre Miloslava Luthera je podľa jeho vlastných slov ocenenie veľkou poctou, satisfakciou aj morálnym záväzkom. Zažartoval, že je pre neho zároveň istým spôsobom danajským darom. „Po Spiacom účte som vyhlásil, že je to moje posledné dielo. A keď zrazu milí kolegovia, prezídium a akadémia hovoria, že som taký prínosný, výnimočne prínosný, tak si hovorím, či by som nemal výnimočne prinášať ešte aj ďalej,“ povedal Luther. Dodal však, že celý život sa snaží dodržať slovo, a tak ho dodrží aj tentoraz. „Takže už nebudem nič výnimočne prinášať, okrem toho, čo budem prinášať mojej rodine či mojim priateľom.

Dobu, akú žijeme dnes, zažil Luther podľa svojich slov už viackrát, hoci v inej podobe. „Myslím si, že najdôležitejšie je byť trpezlivý, vytrvalý a neohnúť chrbát. Lebo keď človek ohne chrbát, tak, ako hovorí klasik, ľahko sa nakope do zadku.

Posledný cocktail na Týždni slovenského filmu

Tvorbu Miloslava Luthera pripomenie aj Týždeň slovenského filmu, ktorý nadviaže na udeľovanie Slnka v sieti a v Kine Lumière sa bude konať od 22. do 27. apríla. Okrem toho, že uvedie Lutherov digitalizovaný film Chodník cez Dunaj (1989), premietne aj jeho menej známu televíznu adaptáciu hry Sławomira Mrożeka Veľvyslanec s názvom Posledný cocktail (1993) v hlavnej úlohe s Milanom Lasicom. Film do programu Týždňa vybral samotný Luther, aj preto, že je „neobyčajne aktuálny, veľmi sedí na dnešnú dobu a nielen našu domácu, ale vôbec geopolitickú“. Režisér do programu prehliadky vybral aj filmovú verziu Úteku do Budína (2002).

Na Týždeň slovenského filmu, ktorý uvedie všetky slovenské filmy nominované na Slnko v sieti, nadviaže v máji Mesiac slovenského filmu. Počas neho Kino Lumière premietne všetky ostatné slovenské a koprodukčné filmy, ktoré boli v kinodistribúcii v roku 2024.

Trinástku filmov nominovaných na Slnko v sieti si môžete pozrieť aj na streamovacom portáli DAFilms.sk.

DAFilms.sk Slnko v sieti 2025
Autor:

Režisér Miloslav Luther pri nakrúcaní filmu Spiaci účet. Foto: ALEF FILM & MEDIA

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články