Zuzana Gindl-Tatárová

Slnko v sieti za celoživotný prínos získa Zuzana Gindl-Tatárová

Písmo: A- | A+

Predstavitelia Slovenskej filmovej a televíznej akadémie oznámili laureátku národnej filmovej ceny Slnko v sieti za celoživotný prínos slovenskej kinematografii. Stane sa ňou filmová dramaturgička a scenáristka, pedagogička, filmová diplomatka a publicistka Zuzana Gindl-Tatárová. Cenu si prevezme 9. apríla na slávnostnom vyhlasovaní cien 15. ročníka Slnka v sieti. Priamy prenos možno sledovať online, ale aj na televíznom programe Kanal 1.

Moja profesia je profesiou, za ktorú sa kredity nedávajú. A už vôbec sa za ňu nedávajú Slnká v sieti, napriek tomu, že dramaturg je veľmi dôležitá profesia na to, aby tie filmy fungovali, aby diváci neboli vyrušení nejakými hrúbkami, chybami vo vnútornom priestore filmu a jeho pravdivosti,“ povedala dojatá Zuzana Gindl-Tatárová na stretnutí s novinármi v bratislavskom Kine Lumière. „Profesia, ktorú  zastáva, je v danej chvíli v kinematografii na ústupe. Ak slovenskému filmu niečo chýba, tak sú to kvalitní dramaturgovia. A tou Zuzka bezpochyby je,“ uviedol Gindl-Tatárovú generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu a člen prezídia SFTA Peter Dubecký.

Stála pri zrode Slnka v sieti

Zuzana Gindl-Tatárová stála pred vyše dvadsiatimi rokmi pri založení národnej filmovej ceny, ktorú od roku 2006 udeľuje Slovenská filmová a televízna akadémia. Jej prezidentkou bola v rokoch 2002 – 2007. „Snažila som sa spojiť všetky  filmárske sily na premenu už existujúcej tradície na riadne pripravenú a medializovanú národnú  filmovú cenu, ktorá by mohla podobným spôsobom prilákať divákov a vrátiť ich pozornosť k slovenskému filmu. Lebo to, čo sa vtedy neukázalo na televíznych obrazovkách, akoby ani neexistovalo,“ povedala Zuzana Gindl-Tatárová pred niekoľkými rokmi v rozhovore pre Film.sk. „Napriek všetkým polenám hádzaným pod nohy, anonymným udaniam, nepochopeniu a nedostatku filmov napokon slávne Uhrovo a Bednárovo Slnko v sietidalo meno novej národnej filmovej cene. (…) Najprv s dvojročnou periodicitou, neskôr sa ceny začali odovzdávať každý rok. Aj to hovorí o postupnom vzostupe našej malej kinematografie. Stali sme sa tak rovnocennými členmi zoskupenia európskych akadémií, ktoré udeľujú národné ceny,“ dodala.

Spolupráca s Uhrom, Jakubiskom aj Šulíkom

Zuzana Gindl-Tatárová vyštudovala filmovú a televíznu scenáristiku a dramaturgiu na pražskej FAMU. Ako scenáristka a dramaturgička hraných filmov pracovala v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe.

Jej scenáristickým debutom bola snímka Šiesta veta (r. Štefan Uher, 1986). Pod mnohé filmy sa podpísala ako dramaturgička. Takto sa podieľala na snímkach ako Kára plná bolesti (r. Stanislav Párnický,1985), Správca skanzenu (r. Štefan Uher, 1988), Postoj (r. Vlado Balco, 1988), Sedím na konári a je mi dobre (r. Juraj Jakubisko, 1989), Keď hviezdy boli červené (r. Dušan Trančík, 1990) či Neha (r. Martin Šulík, 1991). Ako dramaturgička sa podpísala aj pod snímky mladšej generácie filmárov ako Kandidát (r. Jonáš Karásek, 2013), Čiara (r. Peter Bebjak, 2017) či Slúžka (r. Mariana Čengel Solčanská, 2022).

Pedagogické pôsobenie a učiteľský Oscar

Tri desaťročia (1990 – 2019) prednášala Zuzana Gindl-Tatárová na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení. Pôsobila tu ako pedagogička scenáristiky, dramaturgie a filmovej analýzy. „Vychovala neuveriteľné množstvo poslucháčov, jej semináre boli známe tým, že boli otvorené pre všetkých – nebolo to len pre dramaturgov a scenáristov, ale pre všetky katedry,“ pripomenul jej pedagogické pôsobenie Peter Dubecký a upozornil tiež na jej pôsobenie na medzinárodnej scéne, vrátane  medzinárodnej asociácie filmových a televíznych škôl CILECT. V rokoch 2004 – 2012 bola členkou medzinárodnej európskej exekutívy filmových škôl CILECT – GEECT a v roku 2014 získala prestížne medzinárodné ocenenie CILECT Teaching Award za vynikajúcu pedagogickú činnosť v oblasti filmu, televízie a médií, akéhosi „učiteľského Oscara“.

V rokoch 1995 – 2010 pôsobila aj ako prodekanka FTF VŠMU pre zahraničie, pričom sama pravidelne prednášala aj na iných vysokých školách na Slovensku, v Česku, ale tiež v Amerike, Austrálii a inde v zahraničí.

Napísala tiež publikácie Hollywoodoo – filmové recepty podľa zaručených receptov a Praktická dramaturgia. Takisto sa venuje filmovej kritike a poviedkovej tvorbe.

V druhej polovici osemdesiatych rokov sa Zuzana Gindl-Tatárová podieľala na príprave Fóra mladého filmu. Pôsobí aj v tíme Kabinetu audiovizuálnych divadelných umení.

Filmová diplomacia

Od roku 2005 je Zuzana Gindl-Tatárová zástupkyňou Slovenska v rade Eurimages. Eurimages je kinematografický fond Rady Európy zameraný na koprodukciu, distribúciu a prezentáciu diel európskej kinematografie. Podporuje koprodukcie minimálne dvoch členských krajín fondu. „Nie je jednoduché  obhajovať projekty, prinášať do medzinárodného prostredia nových autorov, nové témy, nových producentov… Tých producentov s ktorými spolupracovala, je neuveriteľné množstvo. Veľmi sa skláňam pred Zuzkou a veľmi jej pekne ďakujem za všetko, čo robí pre slovenskú audiovíziu a slovenskú kinematografiu,“ uzavrel Peter Dubecký, ktorý pripomenul tiež dlhoročné pôsobenie Zuzany Gindl-Tatárovej v Rade Audiovizuálneho fondu.

Prehľad nominácií 15. ročníka Slnka v sieti nájdete tu.

Zuzana Gindl-Tatárová. Foto: Miro Nôta

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Prameň Záber z filmu Prameň. Foto: Filmtopia

Prameň – ako sa stane, že aj dobrý človek napomáha zlu?

Po svetovej premiére na MFF Karlovy Vary prichádza najnovší film režiséra a producenta Ivana Ostrochovského Prameň od 23. júla aj do slovenských kín. Ešte predtým ho uvedú v sérii predpremiér od 14. júla v bratislavských kinách Lumiére, Edison Filmhub a Nostalgia a takisto v kinách v Rimavskej Sobote a Nitre. Snímka sa vracia do Československa 80. rokov a rozpráva o nútených sterilizáciách Rómok. V Karlových Varoch sa film premietal v Hlavnej súťaži a získal Cenu FIPRESCI pre najlepší film Hlavnej súťaže. „Presvedčila ma najmä téma filmu, ktorá nielenže nebola nikdy v našom prostredí autorsky spracovaná, ale je veľmi málo adresovanou časťou našej histórie. Napriek tomu, že sú nútené sterilizácie rómskych žien niečo, čo spájame hlavne s minulým režimom, faktom je, že pokračovali aj v 90. rokoch, a existuje presvedčenie, že sa do nejakej miery dejú dodnes,“ povedala producentka Prameňa Katarína Tomková zo spoločnosti Punkchart films. Film produkovala spolu s Ivanom Ostrochovským a Albertom Malinovským. Chcel urobiť film o nádeji „Nechcel som nakrútiť film o monštrách a obetiach, ale o tom, ako sa pragmatické úmysly môžu zmeniť na nespravodlivosť, keď prestaneme vidieť jednotlivca a začneme veriť abstraktným predstavám o tom, čo je správne a prospešné pre spoločnosť. O tom, ako ľahko dokážeme racionalizovať svoje presvedčenia,“ hovorí Ivan Ostrochovský. Pod film sa spolu s Marekom Leščákom podpísal aj...
Karlove Vary 2026 ceny Tvorcovia filmu Milovník nie bojovník s Veľkou cenou Súťaže Proxima. Foto: Filmservis MFF Karlove Vary

Ceny vo Varoch získali Milovník, nie bojovník, 33 krokov aj Prameň

Veľkú cenu Súťaže Proxima získal na 60. MFF Karlove Vary debut režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Zvláštne uznanie Súťaže Proxima si odniesol slovensko-český film 33 krokov Anny a Šimona Domčekovcov. Filmu Prameň režiséra Ivana Ostrochovského, ktorý festival uvádzal v Hlavnej súťaži, udelili cenu FIPRESCI. „Náš film je o nádeji, blízkosti, ale aj humore,“ povedala pri preberaní Veľkej ceny režisérka Martina Buchelová. Zaujala už svojimi krátkymi filmami. Jej snímka Magic Moments (2016) sa premietala na MFF Toronto. „Debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej je výkrikom filmárskej slobody, plným humoru a formálnych aj scenáristických nápadov. Poďme si užiť leto tak, ako by sme opäť boli násťroční,“ napísal o filme, ktorý ide do distribúcie so žánrovým zaradením romantická komédia, katalóg karlovarského festivalu. Milovník, nie bojovník rozpráva o zamilovanom a trochu stratenom mladíkovi a jeho blízkych. Hlavnú úlohu stvárnil vo filme Adam Kubala. Záber z filmu Milovník, nie bojovník. Foto: NINJA FILM S láskou a ľudskosťou zdoláme prekážky Film vznikol v slovensko-českej koprodukcii, jeho slovenskými producentkami sú Michaela Kaliská a Erika Paulinská zo spoločnosti NINJA FILM. Podľa Kaliskej tvorcov okrem ceny veľmi potešili aj prvé reakcie divákov na ich film. Erika Paulinská upozornila na to, že pri rozvoji mladých talentov je dôležité, aby mali podporu, ktorá je nezávislá a férová. Apelovala na ľudí, aby...
Zobraziť všetky články