Zuzana Gindl-Tatárová

Slnko v sieti za celoživotný prínos získa Zuzana Gindl-Tatárová

Písmo: A- | A+

Predstavitelia Slovenskej filmovej a televíznej akadémie oznámili laureátku národnej filmovej ceny Slnko v sieti za celoživotný prínos slovenskej kinematografii. Stane sa ňou filmová dramaturgička a scenáristka, pedagogička, filmová diplomatka a publicistka Zuzana Gindl-Tatárová. Cenu si prevezme 9. apríla na slávnostnom vyhlasovaní cien 15. ročníka Slnka v sieti. Priamy prenos možno sledovať online, ale aj na televíznom programe Kanal 1.

Moja profesia je profesiou, za ktorú sa kredity nedávajú. A už vôbec sa za ňu nedávajú Slnká v sieti, napriek tomu, že dramaturg je veľmi dôležitá profesia na to, aby tie filmy fungovali, aby diváci neboli vyrušení nejakými hrúbkami, chybami vo vnútornom priestore filmu a jeho pravdivosti,“ povedala dojatá Zuzana Gindl-Tatárová na stretnutí s novinármi v bratislavskom Kine Lumière. „Profesia, ktorú  zastáva, je v danej chvíli v kinematografii na ústupe. Ak slovenskému filmu niečo chýba, tak sú to kvalitní dramaturgovia. A tou Zuzka bezpochyby je,“ uviedol Gindl-Tatárovú generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu a člen prezídia SFTA Peter Dubecký.

Stála pri zrode Slnka v sieti

Zuzana Gindl-Tatárová stála pred vyše dvadsiatimi rokmi pri založení národnej filmovej ceny, ktorú od roku 2006 udeľuje Slovenská filmová a televízna akadémia. Jej prezidentkou bola v rokoch 2002 – 2007. „Snažila som sa spojiť všetky  filmárske sily na premenu už existujúcej tradície na riadne pripravenú a medializovanú národnú  filmovú cenu, ktorá by mohla podobným spôsobom prilákať divákov a vrátiť ich pozornosť k slovenskému filmu. Lebo to, čo sa vtedy neukázalo na televíznych obrazovkách, akoby ani neexistovalo,“ povedala Zuzana Gindl-Tatárová pred niekoľkými rokmi v rozhovore pre Film.sk. „Napriek všetkým polenám hádzaným pod nohy, anonymným udaniam, nepochopeniu a nedostatku filmov napokon slávne Uhrovo a Bednárovo Slnko v sietidalo meno novej národnej filmovej cene. (…) Najprv s dvojročnou periodicitou, neskôr sa ceny začali odovzdávať každý rok. Aj to hovorí o postupnom vzostupe našej malej kinematografie. Stali sme sa tak rovnocennými členmi zoskupenia európskych akadémií, ktoré udeľujú národné ceny,“ dodala.

Spolupráca s Uhrom, Jakubiskom aj Šulíkom

Zuzana Gindl-Tatárová vyštudovala filmovú a televíznu scenáristiku a dramaturgiu na pražskej FAMU. Ako scenáristka a dramaturgička hraných filmov pracovala v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe.

Jej scenáristickým debutom bola snímka Šiesta veta (r. Štefan Uher, 1986). Pod mnohé filmy sa podpísala ako dramaturgička. Takto sa podieľala na snímkach ako Kára plná bolesti (r. Stanislav Párnický,1985), Správca skanzenu (r. Štefan Uher, 1988), Postoj (r. Vlado Balco, 1988), Sedím na konári a je mi dobre (r. Juraj Jakubisko, 1989), Keď hviezdy boli červené (r. Dušan Trančík, 1990) či Neha (r. Martin Šulík, 1991). Ako dramaturgička sa podpísala aj pod snímky mladšej generácie filmárov ako Kandidát (r. Jonáš Karásek, 2013), Čiara (r. Peter Bebjak, 2017) či Slúžka (r. Mariana Čengel Solčanská, 2022).

Pedagogické pôsobenie a učiteľský Oscar

Tri desaťročia (1990 – 2019) prednášala Zuzana Gindl-Tatárová na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení. Pôsobila tu ako pedagogička scenáristiky, dramaturgie a filmovej analýzy. „Vychovala neuveriteľné množstvo poslucháčov, jej semináre boli známe tým, že boli otvorené pre všetkých – nebolo to len pre dramaturgov a scenáristov, ale pre všetky katedry,“ pripomenul jej pedagogické pôsobenie Peter Dubecký a upozornil tiež na jej pôsobenie na medzinárodnej scéne, vrátane  medzinárodnej asociácie filmových a televíznych škôl CILECT. V rokoch 2004 – 2012 bola členkou medzinárodnej európskej exekutívy filmových škôl CILECT – GEECT a v roku 2014 získala prestížne medzinárodné ocenenie CILECT Teaching Award za vynikajúcu pedagogickú činnosť v oblasti filmu, televízie a médií, akéhosi „učiteľského Oscara“.

V rokoch 1995 – 2010 pôsobila aj ako prodekanka FTF VŠMU pre zahraničie, pričom sama pravidelne prednášala aj na iných vysokých školách na Slovensku, v Česku, ale tiež v Amerike, Austrálii a inde v zahraničí.

Napísala tiež publikácie Hollywoodoo – filmové recepty podľa zaručených receptov a Praktická dramaturgia. Takisto sa venuje filmovej kritike a poviedkovej tvorbe.

V druhej polovici osemdesiatych rokov sa Zuzana Gindl-Tatárová podieľala na príprave Fóra mladého filmu. Pôsobí aj v tíme Kabinetu audiovizuálnych divadelných umení.

Filmová diplomacia

Od roku 2005 je Zuzana Gindl-Tatárová zástupkyňou Slovenska v rade Eurimages. Eurimages je kinematografický fond Rady Európy zameraný na koprodukciu, distribúciu a prezentáciu diel európskej kinematografie. Podporuje koprodukcie minimálne dvoch členských krajín fondu. „Nie je jednoduché  obhajovať projekty, prinášať do medzinárodného prostredia nových autorov, nové témy, nových producentov… Tých producentov s ktorými spolupracovala, je neuveriteľné množstvo. Veľmi sa skláňam pred Zuzkou a veľmi jej pekne ďakujem za všetko, čo robí pre slovenskú audiovíziu a slovenskú kinematografiu,“ uzavrel Peter Dubecký, ktorý pripomenul tiež dlhoročné pôsobenie Zuzany Gindl-Tatárovej v Rade Audiovizuálneho fondu.

Prehľad nominácií 15. ročníka Slnka v sieti nájdete tu.

Zuzana Gindl-Tatárová. Foto: Miro Nôta

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová Foto: SFTA

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová

Zuzana Gindl-Tatárová v polovici 80. rokov vstúpila do sveta filmu tvorivou spoluprácou so Štefanom Uhrom ako spoluscenáristka jeho filmu o Božene Slančíkovej Timrave Šiesta veta (1986). Dramaturgicky spolupracovala na filmoch ako Správca skanzenu, Sedím na konári a je mi dobre,  Let asfaltového holuba alebo Neha, neskôr Kandidát, Čiara či Slúžka. Desiatkam ďalších filmov pomohla na svet ako národná zástupkyňa v európskom fonde na podporu kinematografie Eurimages. Pedagogicky pôsobila na FTF VŠMU a jej tzv. „veľkým seminárom“ prešla drvivá väčšina aktívnych filmárov a filmárok strednej a mladšej generácie. Bola aj prodekankou FTF VŠMU pre zahraničie a dvakrát bola vymenovaná za členku Rady AVF (2011 a 2021.) V rokoch 2002 – 2007 viedla Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu, kde založila národné filmové ceny Slnko v sieti. Tento rok si sama prevzala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Viackrát si povedala, že k cinefilstvu si sa dostala už ako päťročná, keď teba a tvojho brata stará mama vodievala do bratislavského kina Čas. Aké boli tvoje najranejšie filmové zážitky a čo z nich v tebe zostalo dodnes? Mojimi hrdinami boli vtedy Zikmund a Hanzelka a ich úžasná Tatra, alebo Frigo na mašine... Boli to odvážni a nezávislí hrdinovia. No babička nás nevodila len do kina Čas. Pravidelne sme chodili aj na detské predstavenia do „blchárne“, ako sme volali kino Mladosť. Bolo...
Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla. Na správnej ceste „Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť. Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila. „Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí. Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM Spontánne a s výsledkom Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s...
Turisti Záber z filmu Turisti. Foto: ASFK

Turisti mimo komfortnej zóny

Po premiére na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand sa krátky animovaný film slovenskej režisérky Márie Kralovič Turisti dostal aj do slovenských kín. V distribúcii sa premieta ako predfilm americkej čiernej komédie Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem (r. Mary Bronstein). Protagonistami filmu Turisti sú manželia Hana a Kornel. Ich výprava do prírody sa zmení na boj o prežitie. „Film Turisti je krátky animovaný film o hľadaní vzájomného porozumenia v pokročilom manželskom zväzku. Hana a Kornel majú neľahkú úlohu. Vyšplhať sa na kopec svojho problému a za jeho vrcholom nájsť nové perspektívne horizonty. Stávajú sa teda turistami, kde musia vyhrať boj nad vlastnými vášňami, únavou a lenivosťou pri ťažkom výstupe na vrchol,“ píše v explikácii pre Audiovizuálny fond producentka Agata Novinski. „Film je zároveň o dôležitosti poznať samého seba a mať sa rád, aby sme boli v dostatočnej miere pripravení na akékoľvek partnerské spolužitie,“ dodáva. Režisérka Mária Kraľovič má za sebou už niekoľko krátkych animovaných filmov. Jej snímka Fifi Fatale (2018) získala nomináciu na Slnko v sieti. Ako animátorka sa Kralovič podieľala aj na ďalších snímkach. Venuje sa tiež ilustrovaniu. „Lákajú ma situácie, kde je človek nútený mimo svojej komfortnej zóny zakúsiť nebezpečie, či boj o svoj život. Krutosť prírody, ktorá vie byť...
Zobraziť všetky články