Zuzana Gindl-Tatárová

Slnko v sieti za celoživotný prínos získa Zuzana Gindl-Tatárová

Písmo: A- | A+

Predstavitelia Slovenskej filmovej a televíznej akadémie oznámili laureátku národnej filmovej ceny Slnko v sieti za celoživotný prínos slovenskej kinematografii. Stane sa ňou filmová dramaturgička a scenáristka, pedagogička, filmová diplomatka a publicistka Zuzana Gindl-Tatárová. Cenu si prevezme 9. apríla na slávnostnom vyhlasovaní cien 15. ročníka Slnka v sieti. Priamy prenos možno sledovať online, ale aj na televíznom programe Kanal 1.

Moja profesia je profesiou, za ktorú sa kredity nedávajú. A už vôbec sa za ňu nedávajú Slnká v sieti, napriek tomu, že dramaturg je veľmi dôležitá profesia na to, aby tie filmy fungovali, aby diváci neboli vyrušení nejakými hrúbkami, chybami vo vnútornom priestore filmu a jeho pravdivosti,“ povedala dojatá Zuzana Gindl-Tatárová na stretnutí s novinármi v bratislavskom Kine Lumière. „Profesia, ktorú  zastáva, je v danej chvíli v kinematografii na ústupe. Ak slovenskému filmu niečo chýba, tak sú to kvalitní dramaturgovia. A tou Zuzka bezpochyby je,“ uviedol Gindl-Tatárovú generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu a člen prezídia SFTA Peter Dubecký.

Stála pri zrode Slnka v sieti

Zuzana Gindl-Tatárová stála pred vyše dvadsiatimi rokmi pri založení národnej filmovej ceny, ktorú od roku 2006 udeľuje Slovenská filmová a televízna akadémia. Jej prezidentkou bola v rokoch 2002 – 2007. „Snažila som sa spojiť všetky  filmárske sily na premenu už existujúcej tradície na riadne pripravenú a medializovanú národnú  filmovú cenu, ktorá by mohla podobným spôsobom prilákať divákov a vrátiť ich pozornosť k slovenskému filmu. Lebo to, čo sa vtedy neukázalo na televíznych obrazovkách, akoby ani neexistovalo,“ povedala Zuzana Gindl-Tatárová pred niekoľkými rokmi v rozhovore pre Film.sk. „Napriek všetkým polenám hádzaným pod nohy, anonymným udaniam, nepochopeniu a nedostatku filmov napokon slávne Uhrovo a Bednárovo Slnko v sietidalo meno novej národnej filmovej cene. (…) Najprv s dvojročnou periodicitou, neskôr sa ceny začali odovzdávať každý rok. Aj to hovorí o postupnom vzostupe našej malej kinematografie. Stali sme sa tak rovnocennými členmi zoskupenia európskych akadémií, ktoré udeľujú národné ceny,“ dodala.

Spolupráca s Uhrom, Jakubiskom aj Šulíkom

Zuzana Gindl-Tatárová vyštudovala filmovú a televíznu scenáristiku a dramaturgiu na pražskej FAMU. Ako scenáristka a dramaturgička hraných filmov pracovala v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe.

Jej scenáristickým debutom bola snímka Šiesta veta (r. Štefan Uher, 1986). Pod mnohé filmy sa podpísala ako dramaturgička. Takto sa podieľala na snímkach ako Kára plná bolesti (r. Stanislav Párnický,1985), Správca skanzenu (r. Štefan Uher, 1988), Postoj (r. Vlado Balco, 1988), Sedím na konári a je mi dobre (r. Juraj Jakubisko, 1989), Keď hviezdy boli červené (r. Dušan Trančík, 1990) či Neha (r. Martin Šulík, 1991). Ako dramaturgička sa podpísala aj pod snímky mladšej generácie filmárov ako Kandidát (r. Jonáš Karásek, 2013), Čiara (r. Peter Bebjak, 2017) či Slúžka (r. Mariana Čengel Solčanská, 2022).

Pedagogické pôsobenie a učiteľský Oscar

Tri desaťročia (1990 – 2019) prednášala Zuzana Gindl-Tatárová na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení. Pôsobila tu ako pedagogička scenáristiky, dramaturgie a filmovej analýzy. „Vychovala neuveriteľné množstvo poslucháčov, jej semináre boli známe tým, že boli otvorené pre všetkých – nebolo to len pre dramaturgov a scenáristov, ale pre všetky katedry,“ pripomenul jej pedagogické pôsobenie Peter Dubecký a upozornil tiež na jej pôsobenie na medzinárodnej scéne, vrátane  medzinárodnej asociácie filmových a televíznych škôl CILECT. V rokoch 2004 – 2012 bola členkou medzinárodnej európskej exekutívy filmových škôl CILECT – GEECT a v roku 2014 získala prestížne medzinárodné ocenenie CILECT Teaching Award za vynikajúcu pedagogickú činnosť v oblasti filmu, televízie a médií, akéhosi „učiteľského Oscara“.

V rokoch 1995 – 2010 pôsobila aj ako prodekanka FTF VŠMU pre zahraničie, pričom sama pravidelne prednášala aj na iných vysokých školách na Slovensku, v Česku, ale tiež v Amerike, Austrálii a inde v zahraničí.

Napísala tiež publikácie Hollywoodoo – filmové recepty podľa zaručených receptov a Praktická dramaturgia. Takisto sa venuje filmovej kritike a poviedkovej tvorbe.

V druhej polovici osemdesiatych rokov sa Zuzana Gindl-Tatárová podieľala na príprave Fóra mladého filmu. Pôsobí aj v tíme Kabinetu audiovizuálnych divadelných umení.

Filmová diplomacia

Od roku 2005 je Zuzana Gindl-Tatárová zástupkyňou Slovenska v rade Eurimages. Eurimages je kinematografický fond Rady Európy zameraný na koprodukciu, distribúciu a prezentáciu diel európskej kinematografie. Podporuje koprodukcie minimálne dvoch členských krajín fondu. „Nie je jednoduché  obhajovať projekty, prinášať do medzinárodného prostredia nových autorov, nové témy, nových producentov… Tých producentov s ktorými spolupracovala, je neuveriteľné množstvo. Veľmi sa skláňam pred Zuzkou a veľmi jej pekne ďakujem za všetko, čo robí pre slovenskú audiovíziu a slovenskú kinematografiu,“ uzavrel Peter Dubecký, ktorý pripomenul tiež dlhoročné pôsobenie Zuzany Gindl-Tatárovej v Rade Audiovizuálneho fondu.

Prehľad nominácií 15. ročníka Slnka v sieti nájdete tu.

Zuzana Gindl-Tatárová. Foto: Miro Nôta

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Tvoje meno. Foto. ASFK

návraty Tvoje meno.

Japonského režiséra Makota Šinkaia už pred rokmi média označili ako „nového Hajaoa Mijazakiho“. Mohlo by sa zdať, že toto označenie musí byť pre tvorcu animovaných filmov komplimentom. Hajao Mijazaki je predsa s prehľadom najväčšou osobnosťou japonského anime od čias Osamua Tezuku. Muža ktorý doslova anime ako také stvoril. A predsa Šinkai proti tomuto označeniu viackrát protestoval. Jeho dôvod je však pochopiteľný – tvrdí, že Mijazaki už existuje, a preto sa možno stať len „druhým Mijazakim“. Zatiaľ čo on chce byť prvým Šinkaiom. Ciele si veru kladie vysoké, avšak bez nich by to určite nedotiahol tak ďaleko. Porovnávania s Mijazakim pritom možno u Šinkaia pochopiť. Jeho tvorba je charakteristická jasným rukopisom nielen po vizuálnej, ale najmä príbehovej stránke. Navyše je prvým režisérom, ktorému sa podarilo zosadiť z trónu najzárobkovejšieho japonského filmu všetkých čias práve Mijazakiho magnum opus – Cestu do fantázie (2001). Podarilo sa mu to v roku 2016 s jeho azda najznámejším filmom Kimi no Na Wa. Po desiatich rokoch od pôvodnej premiéry prichádza pod názvom Tvoje meno. aj do našich kín.  Najpopulárnejší film katastrofickej trilógie Tento film tvorí spolu s dvomi neskoršími Šinkaiovými dielami, Tenki no Ki (v preklade Dieťa počasia, anglicky distribuované pod názvom Weathering With You) a Suzume no Todžimari (distribuované u nás pod názvom Suzume) tzv. katastrofickú...
Záber z filmu Kavej 2 režiséra Lukáša Zednikoviča a scenáristky Michaely Zakuťanskej. Foto: Continental Film

Kavej 2 – babská jazda s jasným cieľom. Príbeh východniarskej lásky pokračuje

Druhý filmový diel komédie Kavej 2 sa už uvádza v predpremiérach. Letnú kampaň spojenú so živou šou na amfiteátroch rozbehli tvorcovia na Zemplínskej Šírave. Pokračovať budú v amfiteátroch v Košiciach (17. júla), Prešove (18. júla), Banskej Bystrici (19. júla), Martine (21. júla), Nitre (22. júla) a v Senci (23. júla). Do kín príde nová slovenská komédia režiséra Lukáša Zednikoviča 23. júla. Veronika zažije sklamanie v láske a Klára sa rozhodne vziať ju na Šíravu. V spoločnosti ďalších kamošiek a mladých matiek rozbiehajú babskú jazdu s jasným cieľom – nájsť Veronike nového chlapa. Kým jej hľadajú princa na bielom koni, chlapi s deťmi sa vydávajú za dobrodružstvom. Vitajte v príbehu Kavej 2, filmového pokračovania značky Kavej. Humor a stereotypy Projekt svojho času začínal ako internetový seriál s názvom Kavej: Z východu na západ, uvádzali ho v rokoch 2019 až 2021. Režisér Lukáš Zednikovič a scenáristka Michaela Zakuťanská v ňom formou krátkych desaťminútových skečov vtipne zachytávali život dvoch východniarok v Bratislave. Seriál si na platformách YouTube a Mall.TV vybudoval veľkú fanúšikovskú základňu, vďaka čomu sa v lete 2024 dočkal celovečernej filmovej adaptácie. Komédia Kavej dosiahla mimoriadny divácky úspech. Publikum oceňovalo najmä autentický regionálny humor, hoci kritici narážali na stereotypy, v dôsledku ktorých príbeh nie je celkom funkčný. V každom prípade, keďže prvý diel...
Anča Award 2026 Záber z filmu Boh je plachý. Foto: Fest Anča

Fest Anča 2026 ocenil snímky Boh je plachý aj Turisti

Hlavnú cenu Anča Award 2026 získal na 19. ročníku Medzinárodného filmového festivalu animácie Fest Anča film Boh je plachý francúzskeho režiséra Jocelyna Charlesa. Za najlepší slovenský film vyhlásili Turistov Mária Kraľovič. Obe snímky sa vďaka svojmu víťazstvu kvalifikovali, aby sa mohli uchádzať o Oscara. Film Boh je plachý zobrazuje zobrazuje cestu vlakom dvoch priateľov. Čas si krátia kreslením najhlbších strachov. „Precízna ručne kreslená animácia a jasná farebná paleta ostro kontrastujú s hlboko znepokojujúcim príbehom. Na konci tejto cesty sa hranica medzi realitou a podvedomím úplne rozplynie,“ vyhlásila o filme medzinárodná porota v zložení Lise Fearnley, Luca Tóth a Philip Ullman. Čestné uznanie porota potom udelila portugalsko-francúzskej koprodukcii Opustený pes režisérky Marty Reis Andrade. Film zachytáva pocit samoty počas návratu na miesto, ktoré bolo kedysi našim domovom, a nostalgiu, ktorá sprevádza vyrovnávanie sa s odchodom blízkeho človeka. Rovnaká porota rozhodovala aj o cene v kategórii krátkych študentských filmov. Anča Award v nej získal britský film Skrat! režisérky Lizzie Watts. Rozpráva o o mužovi, ktorý uviazne niekde medzi snom a realitou, vďaka čomu prežije spirituálne osvietenie. Porota uviedla, že film oslavuje niečo úprimné a hlboko ľudské: komunitu, prítomnosť a tichú radosť zo zdieľaného momentu. Plná otázok, ktoré sa dotýkajú prechodu z chaosu detstva do dospelosti je japonská...
Zobraziť všetky články