nominácie Slnko v sieti 2025 Nepela slovenský hraný film 2025 recenzia Nepela Slovenský film: Novinky a festivaly – týždeň 36/2025 Josef Trojan vo filme Nepela.

Nepela má 13 nominácií na Slnko v sieti, Otec a Potopa po 9

Písmo: A- | A+

Najviac nominácií na národné filmové ceny Slnko v sieti za rok 2025 má film režiséra Gregora Valentoviča Nepela. Po 9 nominácií získali filmy Otec Terezy Nvotovej a debut Martina Gondu Potopa. Tieto tri filmy sú zároveň na Slnko v sieti nominované aj v kategóriách najlepší hraný film, réžia a scenár. Sedem nominácií získal Duchoň režiséra Petra Bebjaka. Slovenská filmová a televízna akadémia, ktorej členovia a členky o cenách rozhodujú, zverejnila nominácie vo štvrtok 5. februára.

„Mimoriadne ma teší, že rok 2025 jasne ukázal silu mladej generácie filmových tvorcov a tvorkýň. Možno sme svedkami novej prichádzajúcej vlny talentov, ktorá prináša dôležité témy. Aj v náročných podmienkach rastie ich aktivita, tvorivosť a odhodlanosť pokračovať v práci. Pre slovenskú kultúru je to dôležité a motivujúce posolstvo do budúcnosti,‟ povedala Katarína Krnáčová, prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie.

Prekvapením je, že silnému debutu Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja sa ušla iba jedna nominácia v kategórii ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe babky pre Janu Oľhovú. Cena s istotou zostane v rodine. Jana Oľhová je totiž nominovaná aj za úlohu matky v snímke Rasťa Boroša Kronika večných snílkov. Jedinou súperkou Jany Oľhovej v tejto kategórii je jej dcéra Juliana Brutovská Oľhová za úlohu nespútanej Zuzy v Karavane režisérky Zuzany Kirchnerovej. Gramatovej debut by si zaslúžil viac nominácií a minimálne nomináciu by si zaslúžil aj protagonista jej snímky Michal Záchenský. Zadosťučinením mu môže byť aspoň nominácia na Českého leva. Česká filmová a televízna akadémia film nominovala v siedmich kategóriách vrátane kategórií najlepší film, réžia, scenár a kamera.

Takisto škoda je, že v kategórii mužských hereckých výkonov sa v silnej konkurencii neušla nominácia ani Jozefovi Pantlikášovi za úlohu otca v Potope, ani Vladislavovi Plevčíkovi za stvárnenie Karola Duchoňa.

 Vyberali z takmer 40 diel

Celkovo tvorcovia za rok 2025 prihlásili na Slnko v sieti 38 audiovizuálnych diel. Z toho do kategórie Najlepší hraný film prihlásili 15 titulov, do kategórie Najlepší dokumentárny film 6 diel a do kategórie Najlepší animovaný film 4 snímky. V kategórii dokumentov akademici a akademičky nominovali snímky Akcia Monaco (r. Dušan Trančík), Letopis (r. Martin Kollar) a Raději zešílet v divočině (r. Miro Remo). O Slnko v sieti pre animovaný film sa uchádzajú Lesná päťka – Drahokamy (r. Andrej Gregorčok), Príbehy z čarovnej záhrady (r. David Súkup, Patrik Pašš ml., Leon Vidmar, Jean-Claude Rozec) a Zomrela som v Irpini (r. Anastasia Falileieva).

O nomináciu v kategórii Najlepší televízny film / miniséria / seriál bojovalo 7 televíznych diel. Získali ju minisérie Miki (r. Jakub Kroner), Moloch (r. Lukáš Hanulák) a Neuer (r. Michal Kollár). Novinkou minulého roka bola kategória Najlepší krátkometrážny hraný alebo dokumentárny film. Tento rok sa do nej prihlásilo 6 snímok, z toho až 5 pochádza z tvorby Vysokej školy múzických umení. Nomináciu získali filmy Evy Sajanovej Ako počúvať fontány, Hany Hančinovej Hot flush a Štefánie Lovasovej Venuša v retrográde.

Výber filmov nominovaných na ocenenie Slnko v sieti uvedie v novootvorené kino Edison Filmhub v Bratislave v rámci cyklu Na domácej vlne s Lenkou Bednárovou. Projekcie budú prebiehať každý druhý utorok od 17. februára do 31. marca, pričom po každom premietaní bude nasledovať diskusia s tvorcami filmov. Organizátorom národných filmových ocenení Slnko v sieti je Slovenská filmová a televízna akadémia, spoluorganizátorom je Slovenský filmový ústav, partnerom je dafilms.sk a Nadácia Tatra banky. Podujatie finančne podporili Audiovizuálny fond, LITA a SOZA.

Prečítajte si naše hodnotenie domácej filmovej tvorby za rok 2025: Hraný film 2025 / Dokumentárny film 2025 / Animovaný film 2025

Pozrite si bodovanie a rebríček najlepších slovenských filmov roka 2025 podľa Filmsk.sk.

Nominácie na národné filmové ceny Slnko v sieti 2025

Najlepší hraný film

Nepela (réžia: Gregor Valentovič, producenti: Ivan Ostrochovský, Albert Malinovský, Katarína Tomková, Marek Jeníček, Tomáš Janísek, Rudolf Biermann)

Otec (réžia: Tereza Nvotová, producenti: Veronika Paštéková, Anton Škreko)

Potopa (réžia: Martin Gonda, producenti: Katarína Krnáčová, Tomáš Gič, Viktor Schwarcz)

Najlepší dokumentárny film

Akcia Monaco (réžia: Dušan Trančík, producenti: Zuzana Mistríková, Viktor Schwarcz, Arkaitz Basterra Zalbide)

Letopis (réžia: Martin Kollar, producent: Ivan Ostrochovský)

Raději zešílet v divočině (réžia: Miro Remo, producent: Miro Remo)

Najlepší animovaný film

Lesná päťka – Drahokamy (réžia: Andrej Gregorčok, producentka: Katarína Kerekesová)

Príbehy z čarovnej záhrady (réžia: Patrik Pašš ml., producenti: Henrieta Cvangová, Juraj Krasnohorský, Martin Vandas, Alena Vandasová, Kolja Saksida, Jean-François Le Corre, Mathieu Courtois)

Zomrela som v Irpini (réžia: Anastasia Falileieva, producent: Juraj Krasnohorský)

Najlepšia filmová réžia

Martin Gonda (Potopa)

Tereza Nvotová (Otec)

Gregor Valentovič (Nepela)

Najlepší filmový scenár

Dušan Budzak, Tereza Nvotová (Otec)

Dominika Udvorková, Martin Gonda, Martin Šuster (Potopa)

Gregor Valentovič (Nepela)

Najlepší kameramanský výkon

Adam Suzin (Nepela)

Adam Suzin (Otec)

Martin Žiaran (Duchoň)

Najlepší filmový strih

Nikodem Chabior (Otec)

Roman Kelemen (Nepela)

Marek Kráľovský (Duchoň)

Najlepší filmový zvuk

Juraj Baláž, Martin Jílek, Peter Hilčanský (Duchoň)

Ivan Horák, Marek Hart (Otec)

Bohumil Martinák, Ivan Ďurkech, Quentin Colette, Renaud Guillamin (Potopa)

Najlepšia filmová hudba

Antoni Komasa-Łazarkiewicz, Mary Komasa (Nepela)

Jonatán (Pjoni) Pastirčák (Otec)

Jonatán (Pjoni) Pastirčák, Ondřej Mikula / Aid Kid (Zbormajster)

Najlepšia scénografia

Juraj Kuchárek (Duchoň)

Juraj Kuchárek (Potopa)

Brigita Teplanová, Dorota Volfová (Nepela)

Najlepšie kostýmy

Tatiana Figurová (Potopa)

Ján Kocman (Duchoň)

Helena Tavelová (Nepela)

Najlepšie umelecké masky

Lada Bímová (Nepela)

Martin Blizniak (Kronika večných snílkov)

Martin Jankovič, Michaela Kicková, Zuzana Zvonár (Duchoň)

Najlepšie vizuálne efekty

Ladislav Dedík, Marek Hazlinger, Ondrej Azor (Duchoň)

Tibor Meliš, Tomáš Srovnal (Potopa)

Andrea Shaffer, František Štěpánek, Michal Křeček (Nepela)

Najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe

Sára Chripáková, rola Mary (Potopa)

Zuzana Mauréry, rola Hildy Múdrej (Nepela)

Dominika Morávková, rola Zuzky (Otec)

Najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe

Juliana Brutovská Oľhová, rola Zuzy (Karavan)

Jana Oľhová, rola babky (Hore je nebo, v doline som ja)

Jana Oľhová, rola matky (Kronika večných snílkov)

Najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe

Juraj Loj, rola Vítězslava Máchu (Zbormajster)

Milan Ondrík, rola Michala (Otec)

Josef Trojan, rola Ondreja Nepelu (Nepela)

Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe

Dušan Cinkota, rola Miloša (Černák)

Vladimír Čema, rola popa (Potopa)

Daniel Fischer, rola Tománka (Tichá pošta)

Adrian Jastraban, rola Himla (Nepela)

Najlepší televízny film / miniséria / seriál

Miki (réžia: Jakub Kroner, producenti: Zuzana Mistríková, Radovan Gerek, David Blümel)

Moloch (réžia: Lukáš Hanulák, producenti: Lukáš Hanulák, Vratislav Šlajer, Barbora Mudrová, Lada Dobrkovská)

Neuer (réžia: Michal Kollár, producenti: Rolad Kubina, Jana Kluková, Michal Kollár, Sláva Adamíková)

Najlepší krátkometrážny hraný alebo dokumentárny film

Ako počúvať fontány (réžia: Eva Sajanová, producentka: Anna Mária Zimová)

Hot flush (réžia: Hana Hančinová, producent: Roman Pivovarnik)

Venuša v retrográde (réžia: Štefánia Lovasová, producent

Josef Trojan vo filme Nepela. Foto: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ján Zimmer so synom Richardom na Seneckých jazerách. Foto: archív R. Zimmera / Hudobný život

Ján Zimmer

V máji si pripomíname 100 rokov od narodenia hudobného skladateľa, klavírneho a organového virtuóza Jána Zimmera. Hoci sa primárne nevenoval filmovej hudbe, v 50. a 60. rokoch minulého storočia bol autorom hudby k viacerým dlhometrážnym aj krátkometrážnym dielam. Najvýznačnejšou sa stala jeho práca na filme Štefana Uhra Organ (1964). Ten prekročil hranice dobovej kinematografie a ukázal, že aj hudba môže byť rovnocenným výrazovým a významovým prostriedkom filmu. Ján Zimmer sa narodil 16. mája 1926 a zomrel 21. januára 1993. Ján Zimmer absolvoval štúdium hry na organe, na klavíri a štúdium kompozície na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Bol žiakom hudobného skladateľa Eugena Suchoňa, ktorý mu ako pedagóg poskytol mimoriadne pevné technické základy. „Skutočnosť, že Zimmer bol jeho jediným absolventom kompozície, svedčí o jeho osobitnom postavení v slovenskej hudbe. (...) Suchoň u Zimmera vycizeloval skladateľské remeslo, založené na zvládnutí kontrapunktu, širokom harmonickom myslení a schopnosti tvoriť výraznú melodiku,“ píše v prvom tohtoročnom čísle časopisu Hudobný život koncertný gitarista a hudobný publicista Ondrej Veselý. V rokoch 1948 a 1949 Zimmer študoval kompozíciu na Hudobnej akadémii v Budapešti a v Salzburgu. Pracoval aj ako hudobný redaktor Československého rozhlasu, pedagóg Štátneho konzervatória a od roku 1952 sa venoval výlučne komponovaniu, príležitostne aj klavírnej koncertnej činnosti. V jeho tvorbe prevládali inštrumentálne a orchestrálne diela, bol...
Deň slovenského filmu 2026 Návštevníci Dňa slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta

ohlasy Deň slovenského filmu 2026

V uplynulých rokoch sa už jedenásťkrát konal Týždeň slovenského filmu, ktorý počas jedného týždňa priniesol divákom to najlepšie z domácej filmovej produkcie predchádzajúceho roka (alebo takmer všetko) a v troch-štyroch popoludniach aj bilančné hodnotenia hranej, dokumentárnej a animovanej tvorby (niekedy aj filmovej kritiky) v rovnakom období. Tohto roku sa podujatie v dôsledku konsolidácie „scvrklo“ na Deň slovenského filmu 2026. Tak sa nazývalo, ale nebola to celkom pravda, lebo projekcie filmov pre verejnosť boli v bratislavskom Kine Lumière rozložené na päť dní. Diskusia o vlaňajšej tvorbe sa však naozaj zmestila do jedného nabitého dňa. Hraný film 2025 v znamení debutov Dramaturgička a koordinátorka podujatia Mária Ferenčuhová sa rozhodla upustiť od formy výročného bilancovania (referát, koreferát). V spolupráci s autormi príspevkov sa sústredila na užšie vymedzené témy, ktoré sa pri jednotlivých filmových rodoch aktuálne „núkali“. Utorkové predpoludnie (12. mája) patrilo úvahám o hranom filme. Otvorila ho Katarína Mišíková, ktorá sa venovala trom filmom vlaňajších debutantov, teda snímkam Hore je nebo, v doline som ja Kataríny Gramatovej, Potopa Martina Gondu a Nepela Gregora Valentoviča. Katarína Mišíková na Dni slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta Poukázala na to, že táto trojica filmov nie je iba náhodným zoskupením debutov vplyvom okolností (ako sa stávalo v minulosti) – aktuálnych debutantov spája veková blízkosť, rozpoznateľné generačné gesto, spoločné kognitívne pozadie, vzťah k tradícii....
Záber z filmu Postav dom, zasaď strom režiséra Juraja Jakubiska. Foto: Václav Polák

nový pohľad Postav dom, zasaď strom

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil režisér Juraj Jakubisko. Juraj Jakubisko sa – podobne ako Peter Solan – po takmer desaťročnej „prestávke“ strávenej v Krátkom filme mohol koncom sedemdesiatych rokov opäť vrátiť na Kolibu. Kým Solan priniesol súčasný príbeh o inakosti zdravotne znevýhodneného dievčatka podľa predlohy Márie Ďuríčkovej A pobežím až na kraj sveta (1979), Jakubisko siahol po svojom blízkom motíve východniarskej dediny vo filme Postav dom, zasaď strom (1979). Oba filmy sa však, prirodzene, líšia od ich tvorby zo šesťdesiatych rokov, najmä výberom tém a literárnych predlôh, ale aj vplyvom normalizačných zásahov. Zatiaľ čo Solan citlivo zachytáva svet detskými očami, Jakubisko predstavuje neprispôsobivého rebela bez príčiny, ktorý sa ocitá v odľahlej dedine akoby „pánu Bohu za chrbtom“. Prečítajte si aj článok Márie Ferenčuhovej Trojitý (ne)spadnutý Nepela Foto: Archív SFÚ Podobné ciele, odlišné cesty Tému inakosti v rámci sociálnej skupiny, zdá sa, reflektujú vo svojich „comeback“ filmoch obaja tvorcovia, pričom zároveň ponúkajú aj pestrú škálu dedinských typov príznačných pre dané obdobie. Solanov detský film si napriek posunu v poetike zachováva prvky...
Zobraziť všetky články