Kino Lumière jún 2026 Barbora Bobulová vo filme Pre moje dobro. Foto: Taliansky inštitút
Písmo: A- | A+

Kino Lumière každý mesiac ponúka široký a rôznorodý program, denne uvádza osem až dvanásť projekcií. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma, ale je ťažké stihnúť všetko. Preto je tu rubrika Tipy z Kina Lumière, ktorá upriami vašu pozornosť na zaujímavosti v mesačnom programe. Budeme radi, ak sa stane pre vás priateľským sprievodcom.

Dobrodružstvo pre celú rodinu

Na Medzinárodný deň detí kino premietne jeden z mála slovenských rodinných filmov z prelomu tisícročí Sokoliar Tomáš. V roku 2000 ho nakrútil podľa scenára Ondreja Šulaja ostrieľaný režisér rozprávok Václav Vorlíček. Filmovú adaptáciu rovnomenného románu Jozefa Cígera Hronského z roku 1932 však nespracoval ako klasickú rozprávku, ale ako historicko-romantický dobrodružný film z obdobia stredoveku. Jeho hlavným hrdinom je 14-ročný Tomáš (hrá ho veľmi autenticky mladý Braňo Holiček). Žije pod hradom mocného pána Baladora a má výnimočnú schopnosť rozumieť reči zvierat. Tá je vo filme zobrazená ako prirodzený dôsledok dokonalej harmónie človeka s prírodou napriek tomu, že mu dáva nadprirodzený rozmer. Film, ktorý získal viacero ocenení, vizuálne ťaží z krás slovenskej prírody. Nakrúcalo sa v regiónoch Orava, Súľov, Turiec, vo Vysokých Tatrách, na Oravskom hrade a na hrade Krásna Hôrka a je v ňom čo obdivovať. Film bude uvedený z klasickej 35 mm kópie.

Kino Lumière jún 2026 Záber z filmu Sokoliar Tomáš. Foto: archív SFÚ
Záber z filmu Sokoliar Tomáš. Foto: archív SFÚ

Krátke filmy nikdy nezostarnú

Každý prvý pondelok v mesiaci prináša Filmotéka výber krátkych filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu vo výnimočnej dramaturgii. Pod názvom Rezy krátkym filmom s dôrazom na jednu tému ich pripravuje filmová historička Petra Hanáková. Pásmo aj lektorsky uvádza. V júni sa zamerala na Žitný ostrov, ktorý je jej vlastnými slovami „ostrov na vode, obilnica Slovenska, priestor politickej, kultúrnej i prírodnej diverzity – po všetkých stránkach úrodný kus našej krajiny“.

Vo výbere šiestich filmov je najstarším dokumentárna výprava za vzácnym vtákom od Paľa Bielika Na ostrove kormoránov (1944/1946), pásmo uzavrie prírodopisný film Mikuláša Riccotiho st. Z prírody Podunajskej nížiny (1981) o výnimočnej druhovej biodiverzite povodia Dunaja (ešte pred spustením vodného diela Gabčíkovo). Filmotéka si výberom šiestich krátkych dokumentárnych filmov z 50. rokov minulého storočia tento mesiac pripomenie aj nedožitých 100 rokov filmára Ladislava Bródyho. Na piatich z nich spolupracoval ako kameraman. Kolekcia obsahuje aj jeho autorský film o rozmaroch prírody z roku 1962 Prvý jarný deň. Podieľal sa na ňom ako scenárista a režisér.

Kino Lumière jún 2026 Záber z filmu Na ostrove kormoránov. Foto: archív SFÚ
Záber z filmu Na ostrove kormoránov. Foto: archív SFÚ

Béla Tarr opäť v Kine Lumière

Mnohí návštevníci a návštevníčky si pamätajú ešte na exkluzívnu decembrovú projekciu takmer osemhodinového filmu maďarského režiséra Bélu Tarra Satanské tango (1994). Film vznikol podľa rovnomenného románu spisovateľa Lászlóa Krasznahorkaiho a v Kine Lumière sme ho premietli pri príležitosti udelenia mu Nobelovej ceny za literatúru. Spolupráca Krasznahorkaia a Tarra patrí k najvýraznejším a najoriginálnejším prepojeniam literatúry a filmu v európskej kinematografii. V júni kino uvedie Tarrov film Turínsky kôň (2011), ktorý rovnako vznikol podľa Krasznahorkaiovej predlohy. Film sleduje päť dní života starnúceho muža a jeho dcéry. Žijú asketickým rutinným stereotypom na nehostinnom odľahlom gazdovstve, inscenovaný je s dokonalou precíznosťou a úmyselným opakovaním každodenných úkonov. Toto metafyzické podobenstvo je podľa Tarra „o ťažobe ľudskej existencie“ a divákom prináša priam fyzický zážitok. Film sa premietne z 35 mm filmovej kópie a uvedie ho filozof a estetik Peter Michalovič.

Kino Lumière jún 2026 Záber z filmu Turínsky kôň. Foto: Luxbox
Záber z filmu Turínsky kôň. Foto: Luxbox

Divadlo v kine je nový typ zážitku

Od júna Kino Lumière spúšťa nový letný cyklus Divadlo v kine. Každý mesiac uvedie záznam výnimočného predstavenia z londýnskeho National Theatre so svetovými hereckými osobnosťami. Dramaturgovia kina sa ho rozhodli spustiť po úspešnej skúsenosti s uvedením inscenácií pražského Dejvického divadla a jeho zámerom je filmový program kina rozšíriť o kvalitné svetové divadlo. Prvou v cykle bude inscenácia klasického slávneho diela Tennesseeho Williamsa Električka zvaná túžba z roku 1947. Do súčasnej podoby ju zrežíroval Benedict Andrews v roku 2014. Inscenácia o rozpade ilúzií, o túžbe po úniku a o strete dvoch svetov, ktoré sa navzájom nedokážu zniesť, stavia na silných hereckých výkonoch. Hlavné postavy stvárňujú Gillian Anderson, Vanessa Kirby a Ben Foster. Záznam je zrealizovaný tak, aby vynikol každý detail od intímnych gest až po výbuchy emócií. Ide o poslednú možnosť vidieť toto predstavenie na veľkom plátne. Cyklus lektorsky uvádza teatrologička a dramaturgička Dáša Čiripová.

Čo zaujalo v premiérach

Z júnových distribučných noviniek stojí za pozornosť viacero titulov. Britská dráma Kirka Jonesa Prisahám, že za to nemôžem (2025) hovorí o tínedžerovi Johnovi. Navždy sa mu zmení život, keď mu náhly nástup Tourettovho syndrómu prinesie nekontrolovateľné hlasové a telesné tiky. Film vznikol podľa skutočného príbehu Johna Davidsona. Režisér sa v ňom sústredí na životné skúsenosti a morálne dilemy, ktoré sprevádzajú ľudí s Tourettovým syndrómom, a zdôrazňuje potrebu porozumenia a trpezlivosti. Film získal tri ocenenia BAFTA, z toho dve si prevzal predstaviteľ hlavnej úlohy, britský herec Robert Aramayo, a to za najlepší herecký výkon v hlavnej úlohe a cenu Rising Star Award pre vychádzajúcu hviezdu.

Medzi zaujímavými novinkami sú aj nemecký filmBabystar (2025) debutujúceho Joschu Bongarda o fenoméne rodinného influencerstva a novinka Stevena Spielberga Deň odhalenia (2026). V ňom sa vracia k svojmu obľúbenému žánru sci-fi a znova otvára otázku, či sme vo vesmíre sami. V slovenskej premiére do kín prichádza magická a vizuálne podmanivá animovaná filmová báseň Tvoje meno (2016) o dvoch ľuďoch, ktorých spája osud silnejší než realita. Ide o prvú časť anime trilógie katastrof japonského tvorcu Makota Šinkaia.

Kino Lumière jún 2026 Záber z filmu Prisahám, že za to nemôžem. Foto: CinemArt SK
Záber z filmu Prisahám, že za to nemôžem. Foto: CinemArt SK

Pamätáte sa na Barboru Bobulovú?

Tohtoročná prehliadka talianskej kinematografie Cinevitaj vzdáva hold renomovanej talianskej herečke slovenského pôvodu Barbore Bobulovej. Do Ríma sa natrvalo presťahovala v roku 1995. V talianskom filmovom svete sa presadila vďaka účinkovaniu vo filme Marca Bellocchia Princ Homburský (1997) a odvtedy jej kariéra napreduje.

Prehliadka uvedie päť titulov významných talianskych režisérov i mladých tvorcov. Takým je debutujúci Mimmo Verdesca, režisér drámy Pre moje dobro (2024), ktorá je otváracím filmom prehliadky. Herečka ho osobne uvedie v Kine Lumière. Snímka sleduje vnútornú premenu silnej a nezávislej ženy, ktorá vedie rodinnú firmu a sama vychováva dospievajúcu dcéru. V momente, keď jej do života vstúpi choroba, zrazu čelí naliehavej potrebe dopátrať sa svojich koreňov. Barbora Bobulová za svoj výkon získala okrem iných aj cenu zahraničných filmových novinárov v Taliansku Zlatý Glóbus 2025 v kategórii Najlepšia herečka.

Leto v Lumièri za 3 eurá

Kino Lumière v lete už tradične uvádza výnimočné filmy za zvýhodnenú cenu. Od 15. júna až do konca augusta denne ponúkne minimálne jedno predstavenie európskych alebo slovenských filmov len za 3 eurá. Ide o ocenené filmy na prestížnych festivaloch, ale kino sa vracia aj k dielam, ktoré diváci a diváčky mohli prehliadnuť, alebo ich v čase premiéry zmeškali.

V júnovom programe premietne sedem rozmanitých európskych filmov významných režisérskych osobností. Majú spoločného menovateľa, a to ocenenie z festivalu v Cannes. Cyklus otvorí komediálna dráma Najhorší človek na svete (2021) Joachima Triera o generácii tridsiatnikov, ktorí hľadajú samých seba v modernom svete. Za vynikajúce stvárnenie hlavnej postavy Julie získala nórska herečka Renate Reinsve na MFF Cannes Cenu pre najlepšiu herečku a strhla na seba pozornosť odbornej i laickej verejnosti. Možno aj vďaka tomu sme ju minulý rok mohli vidieť v ďalšom Trierovom oceňovanom filme Citová hodnota (2025), v ktorom svoj talent potvrdila. Oplatí sa pripomenúť si to.

Kino Lumière jún 2026 Záber z filmu Najhorší človek na svete. Foto: ASFK
Záber z filmu Najhorší človek na svete. Foto: ASFK

Barbora Bobulová vo filme Pre moje dobro. Foto: Taliansky inštitút

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články