Kino Lumière jún 2026 Barbora Bobulová vo filme Pre moje dobro. Foto: Taliansky inštitút
Písmo: A- | A+

Kino Lumière každý mesiac ponúka široký a rôznorodý program, denne uvádza osem až dvanásť projekcií. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma, ale je ťažké stihnúť všetko. Preto je tu rubrika Tipy z Kina Lumière, ktorá upriami vašu pozornosť na zaujímavosti v mesačnom programe. Budeme radi, ak sa stane pre vás priateľským sprievodcom.

Dobrodružstvo pre celú rodinu

Na Medzinárodný deň detí kino premietne jeden z mála slovenských rodinných filmov z prelomu tisícročí Sokoliar Tomáš. V roku 2000 ho nakrútil podľa scenára Ondreja Šulaja ostrieľaný režisér rozprávok Václav Vorlíček. Filmovú adaptáciu rovnomenného románu Jozefa Cígera Hronského z roku 1932 však nespracoval ako klasickú rozprávku, ale ako historicko-romantický dobrodružný film z obdobia stredoveku. Jeho hlavným hrdinom je 14-ročný Tomáš (hrá ho veľmi autenticky mladý Braňo Holiček). Žije pod hradom mocného pána Baladora a má výnimočnú schopnosť rozumieť reči zvierat. Tá je vo filme zobrazená ako prirodzený dôsledok dokonalej harmónie človeka s prírodou napriek tomu, že mu dáva nadprirodzený rozmer. Film, ktorý získal viacero ocenení, vizuálne ťaží z krás slovenskej prírody. Nakrúcalo sa v regiónoch Orava, Súľov, Turiec, vo Vysokých Tatrách, na Oravskom hrade a na hrade Krásna Hôrka a je v ňom čo obdivovať. Film bude uvedený z klasickej 35 mm kópie.

Kino Lumière jún 2026 Záber z filmu Sokoliar Tomáš. Foto: archív SFÚ
Záber z filmu Sokoliar Tomáš. Foto: archív SFÚ

Krátke filmy nikdy nezostarnú

Každý prvý pondelok v mesiaci prináša Filmotéka výber krátkych filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu vo výnimočnej dramaturgii. Pod názvom Rezy krátkym filmom s dôrazom na jednu tému ich pripravuje filmová historička Petra Hanáková. Pásmo aj lektorsky uvádza. V júni sa zamerala na Žitný ostrov, ktorý je jej vlastnými slovami „ostrov na vode, obilnica Slovenska, priestor politickej, kultúrnej i prírodnej diverzity – po všetkých stránkach úrodný kus našej krajiny“.

Vo výbere šiestich filmov je najstarším dokumentárna výprava za vzácnym vtákom od Paľa Bielika Na ostrove kormoránov (1944/1946), pásmo uzavrie prírodopisný film Mikuláša Riccotiho st. Z prírody Podunajskej nížiny (1981) o výnimočnej druhovej biodiverzite povodia Dunaja (ešte pred spustením vodného diela Gabčíkovo). Filmotéka si výberom šiestich krátkych dokumentárnych filmov z 50. rokov minulého storočia tento mesiac pripomenie aj nedožitých 100 rokov filmára Ladislava Bródyho. Na piatich z nich spolupracoval ako kameraman. Kolekcia obsahuje aj jeho autorský film o rozmaroch prírody z roku 1962 Prvý jarný deň. Podieľal sa na ňom ako scenárista a režisér.

Kino Lumière jún 2026 Záber z filmu Na ostrove kormoránov. Foto: archív SFÚ
Záber z filmu Na ostrove kormoránov. Foto: archív SFÚ

Béla Tarr opäť v Kine Lumière

Mnohí návštevníci a návštevníčky si pamätajú ešte na exkluzívnu decembrovú projekciu takmer osemhodinového filmu maďarského režiséra Bélu Tarra Satanské tango (1994). Film vznikol podľa rovnomenného románu spisovateľa Lászlóa Krasznahorkaiho a v Kine Lumière sme ho premietli pri príležitosti udelenia mu Nobelovej ceny za literatúru. Spolupráca Krasznahorkaia a Tarra patrí k najvýraznejším a najoriginálnejším prepojeniam literatúry a filmu v európskej kinematografii. V júni kino uvedie Tarrov film Turínsky kôň (2011), ktorý rovnako vznikol podľa Krasznahorkaiovej predlohy. Film sleduje päť dní života starnúceho muža a jeho dcéry. Žijú asketickým rutinným stereotypom na nehostinnom odľahlom gazdovstve, inscenovaný je s dokonalou precíznosťou a úmyselným opakovaním každodenných úkonov. Toto metafyzické podobenstvo je podľa Tarra „o ťažobe ľudskej existencie“ a divákom prináša priam fyzický zážitok. Film sa premietne z 35 mm filmovej kópie a uvedie ho filozof a estetik Peter Michalovič.

Kino Lumière jún 2026 Záber z filmu Turínsky kôň. Foto: Luxbox
Záber z filmu Turínsky kôň. Foto: Luxbox

Divadlo v kine je nový typ zážitku

Od júna Kino Lumière spúšťa nový letný cyklus Divadlo v kine. Každý mesiac uvedie záznam výnimočného predstavenia z londýnskeho National Theatre so svetovými hereckými osobnosťami. Dramaturgovia kina sa ho rozhodli spustiť po úspešnej skúsenosti s uvedením inscenácií pražského Dejvického divadla a jeho zámerom je filmový program kina rozšíriť o kvalitné svetové divadlo. Prvou v cykle bude inscenácia klasického slávneho diela Tennesseeho Williamsa Električka zvaná túžba z roku 1947. Do súčasnej podoby ju zrežíroval Benedict Andrews v roku 2014. Inscenácia o rozpade ilúzií, o túžbe po úniku a o strete dvoch svetov, ktoré sa navzájom nedokážu zniesť, stavia na silných hereckých výkonoch. Hlavné postavy stvárňujú Gillian Anderson, Vanessa Kirby a Ben Foster. Záznam je zrealizovaný tak, aby vynikol každý detail od intímnych gest až po výbuchy emócií. Ide o poslednú možnosť vidieť toto predstavenie na veľkom plátne. Cyklus lektorsky uvádza teatrologička a dramaturgička Dáša Čiripová.

Čo zaujalo v premiérach

Z júnových distribučných noviniek stojí za pozornosť viacero titulov. Britská dráma Kirka Jonesa Prisahám, že za to nemôžem (2025) hovorí o tínedžerovi Johnovi. Navždy sa mu zmení život, keď mu náhly nástup Tourettovho syndrómu prinesie nekontrolovateľné hlasové a telesné tiky. Film vznikol podľa skutočného príbehu Johna Davidsona. Režisér sa v ňom sústredí na životné skúsenosti a morálne dilemy, ktoré sprevádzajú ľudí s Tourettovým syndrómom, a zdôrazňuje potrebu porozumenia a trpezlivosti. Film získal tri ocenenia BAFTA, z toho dve si prevzal predstaviteľ hlavnej úlohy, britský herec Robert Aramayo, a to za najlepší herecký výkon v hlavnej úlohe a cenu Rising Star Award pre vychádzajúcu hviezdu.

Medzi zaujímavými novinkami sú aj nemecký filmBabystar (2025) debutujúceho Joschu Bongarda o fenoméne rodinného influencerstva a novinka Stevena Spielberga Deň odhalenia (2026). V ňom sa vracia k svojmu obľúbenému žánru sci-fi a znova otvára otázku, či sme vo vesmíre sami. V slovenskej premiére do kín prichádza magická a vizuálne podmanivá animovaná filmová báseň Tvoje meno (2016) o dvoch ľuďoch, ktorých spája osud silnejší než realita. Ide o prvú časť anime trilógie katastrof japonského tvorcu Makota Šinkaia.

Kino Lumière jún 2026 Záber z filmu Prisahám, že za to nemôžem. Foto: CinemArt SK
Záber z filmu Prisahám, že za to nemôžem. Foto: CinemArt SK

Pamätáte sa na Barboru Bobulovú?

Tohtoročná prehliadka talianskej kinematografie Cinevitaj vzdáva hold renomovanej talianskej herečke slovenského pôvodu Barbore Bobulovej. Do Ríma sa natrvalo presťahovala v roku 1995. V talianskom filmovom svete sa presadila vďaka účinkovaniu vo filme Marca Bellocchia Princ Homburský (1997) a odvtedy jej kariéra napreduje.

Prehliadka uvedie päť titulov významných talianskych režisérov i mladých tvorcov. Takým je debutujúci Mimmo Verdesca, režisér drámy Pre moje dobro (2024), ktorá je otváracím filmom prehliadky. Herečka ho osobne uvedie v Kine Lumière. Snímka sleduje vnútornú premenu silnej a nezávislej ženy, ktorá vedie rodinnú firmu a sama vychováva dospievajúcu dcéru. V momente, keď jej do života vstúpi choroba, zrazu čelí naliehavej potrebe dopátrať sa svojich koreňov. Barbora Bobulová za svoj výkon získala okrem iných aj cenu zahraničných filmových novinárov v Taliansku Zlatý Glóbus 2025 v kategórii Najlepšia herečka.

Leto v Lumièri za 3 eurá

Kino Lumière v lete už tradične uvádza výnimočné filmy za zvýhodnenú cenu. Od 15. júna až do konca augusta denne ponúkne minimálne jedno predstavenie európskych alebo slovenských filmov len za 3 eurá. Ide o ocenené filmy na prestížnych festivaloch, ale kino sa vracia aj k dielam, ktoré diváci a diváčky mohli prehliadnuť, alebo ich v čase premiéry zmeškali.

V júnovom programe premietne sedem rozmanitých európskych filmov významných režisérskych osobností. Majú spoločného menovateľa, a to ocenenie z festivalu v Cannes. Cyklus otvorí komediálna dráma Najhorší človek na svete (2021) Joachima Triera o generácii tridsiatnikov, ktorí hľadajú samých seba v modernom svete. Za vynikajúce stvárnenie hlavnej postavy Julie získala nórska herečka Renate Reinsve na MFF Cannes Cenu pre najlepšiu herečku a strhla na seba pozornosť odbornej i laickej verejnosti. Možno aj vďaka tomu sme ju minulý rok mohli vidieť v ďalšom Trierovom oceňovanom filme Citová hodnota (2025), v ktorom svoj talent potvrdila. Oplatí sa pripomenúť si to.

Kino Lumière jún 2026 Záber z filmu Najhorší človek na svete. Foto: ASFK
Záber z filmu Najhorší človek na svete. Foto: ASFK

Barbora Bobulová vo filme Pre moje dobro. Foto: Taliansky inštitút

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Filmová kritička a redaktorka Emília Kincelová. Foto: Miro Nôta

rozhovor Emília Kincelová

Desaťročia pestuje filmovú kritiku na Slovensku, stále čaká na film o Tisovi. Ulica je nervózna. Tak vníma Emília Kincelová momenty, keď to v spoločnosti politicky vrie. V mladosti uverila takejto predtuche, čo jej zachránilo život. Z prvej novinárskej skúsenosti začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia musela rýchlo vytriezvieť – opovážila sa totiž komentovať globálny obchod so zbraňami. Tvrdí, že je rada, keď sa niečo deje, i keď nie vždy jej je do smiechu. Možno aj táto črta ju predurčila venovať sa napokon celý život filmovej publicistike a kritike. Pamätá si rôzne obdobia slovenskej kinematografie. V marci oslávila deväťdesiate narodeniny a tvrdí, že slovenský film pozabudol na to, čo hýbe svetom. Pochádzate z Lučenca. Máte zmiešané korene?  Ak máte na mysli maďarské korene, tie nemám, hoci po maďarsky hovorím. Je to celé trochu zložitejšie. Nie ste prvé, čo sa ma na to pýtate. Zrejme ostala v mnohých falošná predstava, že celé južné Slovensko je maďarské. Omyl. Žilo tam veľa Slovákov, možno viac ako Maďarov, a aj iné národnosti – Nemci, Bulhari a iní. Mesto Lučenec však počas druhej svetovej vojny spadalo pod Maďarsko. Čo to znamenalo pre vašu rodinu? Otec bol právnik, starý otec sudca, ale už na penzii. Vo všeobecnosti Slováci, ktorí pracovali v advokácii a vo verejnej správe, nemohli v Maďarsku vykonávať prax. Dosť...
Peter Dubecký Zlatá kamera Peter Dubecký s cenou Zlatá kamera a Fero Fenič. Foto: IFF Art Film/Marek Rohaľ

Hercovu misiu si prevzala Anna Šišková, Zlatú kameru Peter Dubecký

Tridsiatydruhý ročník Medzinárodného filmového festivalu Art Film sa začal v piatok 19. júna 2026 v košickej Kunsthalle slávnostným odovzdávaním čestných cien. Organizátori si tentoraz pre návštevníkov festivalu prichystali prekvapenie. Hoci držiteľov čestných cien ohlasujú vopred, udelenie Zlatej kamery Petrovi Dubeckému držali až do otvorenia festivalu v tajnosti.   Cenu Zlatá kamera za výrazný prínos pre oblasť kinematografie prišiel počas večera vyhlásiť režisér, scenárista, producent a zakladateľ českého festivalu Febiofest Fero Fenič. Vyhlasovanie na úvod nechtiac zdramatizoval strašidelne vyzerajúcim pádom z pódia. Našťastie sa však pozbieral a mohol tak odovzdať Zlatú kameru generálnemu riaditeľovi Slovenského filmového ústavu Petrovi Dubeckému. „Film milujem od svojich troch-štyroch rokov, keď otec premietal a ja som mu pri tom pomáhal. Zostalo to v rodine. Toto ocenenie si absolútne vážim. Mandát v Slovenskom filmovom ústave mám ešte rok a pol, takže skúsim ešte veľa vecí urobiť pre kultúru, ktorá v súčasnosti naozaj nie je v dobrej kondícii,“ povedal pri preberaní ceny Dubecký. Okrem vedenia Slovenského filmového ústavu roky viedol aj Asociáciu slovenských filmových klubov. Do júna 2025 pôsobil ako predseda Rady ASFK. Takisto pôsobí ako prezident MFF Febiofest Bratislava. Ďalšiu Zlatú kameru si neskôr prevezme nemecký režisér Fatih Akin. Misia robiť svet lepším Za mimoriadny prínos hereckému umeniu ocenil festival tento...
recenzia Backrooms: Za stenou Renate Reinsve vo filme Backrooms: Za stenou. Foto: Forum Film

recenzia Backrooms: Za stenou

Nezávislá americká produkčná a distribučná spoločnosť A24 uviedla v posledných rokoch niekoľko úspešných autorských filmov – spomedzi nich napríklad sci-fi komédiu Všetko, všade, naraz (2022), ktorá vyhrala sedem Oscarov. A24 sa vo svojej tvorbe zameriava na netradičné snímky, často bizarné horory redefinujúce limity tohto žánru. Psychologický horor Backrooms: Za stenou (2026) sa stal od jeho májovej premiéry ich najzárobkovejším filmom. Režíroval ho len dvadsaťročný Kane Parsons. Úspech filmu Backrooms: Za stenou vychádza z popularity jeho predchodcu, internetového seriálu založeného na fiktívnych found footage záznamoch. Kane Parsons ho vytvoril v roku 2022 ako reakciu na virálnu fotografiu vyprázdneného kancelárskeho interiéru, vďaka ktorej sa „the backrooms” stali hororovou povesťou o desivých fiktívnych priestoroch. Parsons pracuje s vizuálom pôvodnej fotografie aj v seriáli, a neskôr aj vo svojom celovečernom filme. Oba zasadzuje do nekonečného bludiska, náhodne rozdeleného priečkami so žltou tapetou, pokrytého celoplošným kobercom a nepríjemným bzučiacim osvetlením. Desivé priestory Film pracuje s prvkami found footage, no nestavia na nich celý príbeh. Sledujeme dve línie hlavných postáv, terapeutku Mary Kline (Renate Reinsve) a jej klienta Clarka (Chiwetel Ejiofor), majiteľa krachujúceho obchodu s nábytkom. Clarke sa pre nezhody s manželkou a problémy s alkoholom dočasne presťahuje do svojho obchodu. No časom zisťuje, že sa...
Zobraziť všetky články