Adam Kubala a Jana Nagyová v pripravovanom filme režiséra Jakuba Červenku o Ondrejovi Nepelovi. Foto: Bednafilm

V česko-slovenskej koprodukcii vznikajú naraz dva filmy o Ondrejovi Nepelovi

Písmo: A- | A+

Legendárny krasokorčuliar si dva filmy zaslúži.

Pred piatimi rokmi ožila spomienka na Ondreja Nepelu tak silno, že si takmer naraz všimli jeho príbeh dva tvorivé filmárske tímy. Dnes je to jasné: o historicky najúspešnejšom slovenskom krasokorčuliarovi majú v priebehu tohto roka vzniknúť hneď dva celovečerné filmy. Oba vznikajú v slovensko-českej spolupráci.

Spoločnosti Punkchart films Ivana Ostrochovského a InFilm producenta Rudolfa Biermanna sa spojili pri snímke režiséra Gregora Valentoviča. Režisér Jakub Červenka nakrúca svoj film v produkcii vlastnej spoločnosti Bedna Films, ktorú založil spolu s Petrom Kratochvílom a spoločnosti B Production Tibora Búzu.

Múdra Mauréry

Producentský tím Ivana Ostrochovského vsadil na mladého talentovaného režiséra Gregora Valentoviča, pre ktorého bude film Nepela celovečerným debutom. V úlohe legendárneho krasokorčuliara sa predstaví Josef Trojan, syn českého herca Ivana Trojana. Jeho trénerku Hildu Múdru stvárni Zuzana Mauréry.

Nepela bol takým veľkým športovcom, že dva filmy si určite zaslúži,‟ vyjadril sa pre médiá producent Ivan Ostrochovský. Je presvedčený, že jeho tím spracuje Nepelov životný príbeh tak, aby diváci odchádzali z kina s pocitom hrdosti, že aj človek jednoduchých pomerov na Slovensku môže dosiahnuť výnimočný úspech.

Okrem Gregora Valentoviča na filme pracujú kameraman Adam Suzin, architekti Dorota Volfová a Brigita Teplánová či kostýmová výtvarníčka Helena Tavelová.

Film sa začal nakrúcať v januári 2025 a filmári budú točiť v Bratislave, v Prahe, v Trnave aj v Budapešti.

Múdra Nagyová

O mesiac skôr, v decmebri 2024, padla prvá klapka filmu Nepela režiséra Jakuba Červenku. Predstaviteľa Ondreja Nepelu hľadal medzi slovenskými hercami vyše roka a napokon si vybral Adama Kubalu. Záštitu nad Červenkovým filmom prebral Slovenský krasokorčuliarsky zväz. Kubala absolvuje náročnú fyzickú, ale aj baletnú prípravu, preto trávi veľa času na ľade s trénerom Ľubošom Remišom.

Je nám jasné, že nebude skákať trojité skoky, ale kvôli autenticite je pre herca podstatné fungovať v náročnej športovej drezúre,“ povedal režisér Červenka. „Absolútne primárne bolo pre mňa získať pre túto myšlienku príbuzných a vysporiadať osobnostné práva. Osemdesiat percent kastingu sú slovenskí herci – všetky tvorivé profesie okrem mňa a architekta filmu sú Slováci – a spolupracuje sa nám výborne. Zvyknem si robiť žarty, že tento tím je malá Levia ZOO ožiarená Slnkami v sieti – pretože členovia štábu majú dokopy toľko českých Levov a Sĺnk v sieti.

Hildu Múdru – kľúčovú postavu v Nepelovom živote, stvárni v tejto verzii príbehu legendárna Arabela, herečka Jana Nagyová-Pulm. Zo slovenských hercov sa vo filme predstavia aj Jozef Vajda, Roman Luknár, Peter Kočiš či Alexander Bárta. Za kamerou bude stáť Martin Štrba, na scenári spolupracovala Nina Morgenstein, o kostýmy sa postará Katarína Štrbová – Bieliková, masky bude mať na starosti Juraj Steiner.

Aktualizované a opravené 17. 2. 2025. V pôvodnom texte sme nesprávne uviedli, že Rudolf Biermann produkuje jeden film a Ivan Ostrochovský druhý film. Obaja však pracujú na spoločnom filme o Ondrejovi Nepelovi. Čitateľom aj tvorcom sa za chybu ospravedlňujeme.

Aktualizované 23. 2. 2025. Aktualizovali sme herecké obsadenie filmu Jakuba Červenku.

Autor:

Adam Kubala a Jana Nagyová v pripravovanom filme režiséra Jakuba Červenku o Ondrejovi Nepelovi. Foto: Bedna Films.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Film Potopa režiséra Martina Gondu získal päť sošiek ocenenia Slnko v sieti a šiestou je divácka cena. Foto: SFTA/Zdenko Hanout

Slnko v sieti: Buďme ostražití

Keď som už tu, tak skúsim, zažartoval a skromno-zvodne sa usmial pod fúz Maroš Kramár. Pri vyhlásení laureáta ocenenia Slnko v sieti za najlepší hraný film roku 2025 si vzal bez škrupulí ponúknutý priestor slobodne sa vyjadriť. Vyzretá osobnosť svojej generácie, herec neprávom potopený v komerčnej zábave, typ, ktorý by sa patrilo vidieť v slovenskom filme v krásnej, hlbokej úlohe, si zo samého žartu aj povzdychol, že vlani nič nenatočil. Stojac pred plnou sálou bratislavskej Starej tržnice však nechcel hovoriť o sebe. Rozprával o športovcoch, vedcoch, umelcoch, ktorí reprezentujú našu krajinu vo svete. Predovšetkým však hovoril o filmároch z domácej scény prepojených na celú Európu. Pretože práve im patril štvrtkový večer plný oslavy. Herec Maroš Kramár na odovzdávaní ocenení Slnko v sieti 2026. Foto: SFTA/Zdenko Hanout Slovo, ktorému sa nedalo vyhnúť Maroš Kramár vyzdvihol najväčšie úspechy našej filmárskej obce v blízkom aj ďalekom svete, veď ich stále pribúda. A keďže ide o umeleckú produkciu zákonite reflektujúcu svet, v ktorom žijeme, nevidel najmenší dôvod nebyť angažovaným. Pomaly a iste tak smeroval k slovu, ktorému sa už nedalo vyhnúť: hanba. Adresoval ho presne a priamo: premiérovi Slovenskej republiky, vládnej garnitúre, ministerstvu kultúry a jeho reprezentácii a napokon verejnoprávnej televízii. Tá sa totiž práve unúvala nepodať divákom na Slovensku správu o tom, akí ľudia dnes pôsobia vo filmovej brandži, ako...
recenzia Posledný Hebrej z Hlohovca Záber z filmu Posledný Hebrej z Hlohovca. Foto: Filmtopia

recenzia Posledný Hebrej z Hlohovca

Hlohovec. Mesto s bohatou históriou, podľa archeológov osídlené už v paleolite. Prvá písomná zmienka zo začiatku 12. storočia. Traduje sa, že bolo pomenované podľa hlohu, kríka s ostročervenými plodmi a vetvičkami ozbrojenými pichľavými ostňami. A traduje sa, že Kristova tŕňová koruna bola uvitá práve z neho. Mesto, ktoré sa stalo hlavným dejiskom nového filmu dokumentaristu Arnolda Kojnoka Posledný Hebrej z Hlohovca (2026). Pred druhou svetovou vojnou tvorili Židia v Hlohovci približne desatinu obyvateľstva, vyše osemsto duší. Po vojne sa ich vrátilo necelých 40 a dnes tam ich prítomnosť vôbec necítiť. Demografický oblúk, žiaľ, vôbec nie ojedinelý pre „slovákštátne“ mestské osídlenia, no i tak nástojčivo hodný zaznamenania, popísania, zopakovania, poučenia, zaujatia stanoviska. Autorského, ale najmä diváckeho. Vo filme totiž okrem mnohého iného napríklad prebehne takýto rozhovor preživšej pani a režiséra: „Čo chceli, to robili. Došli a si zobrali. Otvorili skriňu, zvesili obraz...“ „A vy ste poznali tých ľudí?“ „Samozrejme.“ „A im to nebolo trápne?“ „Nie.“ A iný pán z tvárí Hlohovčanov po svojom návrate domov vyčítal: „A vy ste sa vrátili? To sklamanie, že sme to prežili...“ Zvykneme takéto správy vyvažovať vyzdvihovaním tých, ktorí Židom počas holokaustu pomáhali. Aj v Kojnokovej snímke sa takí nájdu. Nesporne si zaslúžia našu hlbokú úctu a obdiv, hoci nie morálne, no reálne boli v ringu ľahkou mušou váhou proti superťažkej. Na oficiálnej internetovej stránke...
Zobraziť všetky články