Pokračujeme v téme debutov, ktorej prvú časť ste si mohli prečítať v apríli. V rokoch 2021 až 2025 vzniklo 204 slovenských a koprodukčných slovenských dlhometrážnych filmov pre kiná. Až 78 z nich, teda takmer 40 percent, boli debuty. Väčšinový alebo paritný podiel malo Slovensko na 42 snímkach a 36 filmov boli minority. Tento rok príde do kín takisto niekoľko debutov.
Rodinný film Hlavička nie je úplne klasickým samostatným debutom. Podieľali sa na ňom totiž dve režisérky. Marina Andree Škop už má na konte celovečerný film Môj dedo spadol z Marsu (2019), ktorý nakrútila spolu s režisérom Draženom Žarkovićom. Pre animátorku Vandu Raýmanovú, známu napríklad vďaka animovanému večerníčkovému seriálu Drobci (2016 – 2023), je Hlavička celovečerným režijným debutom.
„S Marinou pochádzame z dvoch odlišných filmových svetov, ja sa zameriavam na animované filmy, zatiaľ čo ona na detské filmy. Spája nás silná túžba skombinovať tieto dva prístupy, aby sme spoločne vytvorili tento jedinečný film. Chceme ním predovšetkým zasiať semienka empatie a porozumenia do myslí našich mladých divákov, bez toho, aby sme ich dusili moralizovaním, ale aby sme im poskytli nezabudnuteľný filmový zážitok, pri ktorom sa budú smiať aj báť a intuitívne pochopia, koľko sa môžu naučiť od tých, ktorí sú iní,“ uviedla Raýmanová.
Hrdinkou dobrodružnej rodinnej komédie Hlavička je desaťročná Alica. Jej rodičia jedného dňa záhadne zmiznú a ona požiada o pomoc skupinu mladých detektívnych nadšencov. Do tímu však musia pribrať aj jej brata Milana, ktorý svet vidí a prežíva inak, ako ostatné deti. Jeho jedinečný pohľad na svet sa však nakoniec pre pátranie ukáže ako nenahraditeľný. Film Hlavička mal svetovú premiéru na festivale BUFF Malmö. V týchto dňoch ho uvidia návštevníci zlínskeho festivalu (28. 5. – 3. 6.) a do slovenských kín príde 10. septembra 2026.
Debut vo vlastných rukách
O týždeň neskôr, 17. septembra, má naplánovanú premiéru celovečerný hraný debut režisérky Martiny Buchelovej a producentiek Michaely Kaliskej a Eriky Paulinskej zo spoločnosti NINJA film Milovník, nie bojovník. „S oboma slovenskými producentkami som spolupracovala na filmoch už počas štúdia na FTF VŠMU. S Erikou sme pracovali na mojom bakalárskom filme Magic moments a s Michaelou na mojom magisterskom filme Kto chce byť hrdina? Naším spoločným cieľom bolo pokračovať v spolupráci aj po škole. V roku 2020 sme s Michaelou spoločne založili producentskú spoločnosť NINJA film a Erika sa k nám o čosi neskôr pridala,“ povedala pre Filmsk.sk Martina Buchelová. Film Milovník, nie bojovník nakrútila podľa vlastného scenára.
Podľa Buchelovej si, samozrejme, nemusí každý debutant, ktorý chce nakrútiť film, založiť vlastnú producentskú spoločnosť. S podkladmi pre budúci projekt ako filmová poviedka, moodboard a rozpracovanou víziou môže osloviť aj existujúce produkčné spoločnosti a zvážiť, s kým nájde najlepšiu zhodu. „My sme však spolu pracovali veľmi radi už na škole, prežili sme rôzne náročné situácie, ktoré sa pri tvorbe filmov stávajú. Bola medzi nami dôvera, a preto sme sa rozhodli ísť do tohto náročného procesu. Ďalším dôvodom bolo, že sme chceli mať spôsob tvorby a aj výroby nášho debutového filmu čo najviac v rukách,“ zdôvodňuje Buchelová.
Keď zmeny vo svete predbiehajú scenár
V čom boli najväčšie úskalia projektu Milovník, nie bojovník? „Každá fáza filmu mala svoje úskalia a výzvy a je ťažké vybrať tie naj. Od prvotnej idey filmu, čo je asi ešte z roku 2020, sa toho vo svete veľmi veľa udialo. Myslím, že vo všeobecnosti je pri filme, ako pri päť až sedemročnom procese (často aj dlhšom), náročné reagovať flexibilne na zmeny, ktoré sa v spoločnosti dejú,“ vysvetľuje producentka Michaela Kaliská.
„Napríklad vojna na Ukrajine ovplyvnila pri písaní scenára jednu z dejových línií s obchodom s atómovými krytmi. (Malo to znieť ako čosi absurdné, no momentálne to vyznieva ako ten najmúdrejší a najbežnejší nápad.) Vysoká inflácia (najmä v rokoch 2021 – 2022) zasa veľmi ovplyvnila rozpočet a ceny spojené s nakrúcaním. Myslím, že to bolo z producentského hľadiska výrazné úskalie, alebo skôr výzva, ako udržať cashflow v tak dynamicky sa meniacom prostredí v posledných rokoch, ako je audiovizuálne prostredie. To sme ešte netušili, kam sa až kultúrny sektor na Slovensku dostane,“ dodáva Kaliská.
Snímku Milovník, nie bojovník charakterizovala Buchelová v explikácii pre Audiovizuálny fond ako panelákovú lovestory. Príbeh má viacero rovín. „Náš film je zúfalá, vtipná a milá melodráma o láske mladého alkoholika a dcéry konšpirátora. Mladý alkoholik však musí zároveň, samozrejme, dostať pod kontrolu svoju závislosť,“ napísala Buchelová. V hlavnej úlohe účinkuje Adam Kubala, ktorý sa nedávno predstavil ako Ondrej Nepela v snímke Šampión. Jeho filmovú partnerku stvárňuje Michaela Kostková.
Od práva a medicíny k štúdiu na FAMU
Ďalším z debutov, ktorý príde do slovenských kín, je Posledná sezóna. V celovečernom filme ním debutujú ako režisér a scenárista Pavol Hirjak, tak producent Vladimír Sabadoš. „Spoločne sme začali natáčať už ako 14-roční,“ vysvetľuje dlhú spoločnú históriu Sabadoš.
V začiatkoch sa to, ako nakrúcať film, učili sami z YouTubu. Sabadoš najskôr študoval právo, kým Hirjak medicínu. „Počas tohto štúdia sme stále tvorili, a preto sme následne spoločne išli na FAMU do Prahy. Obaja sme vedeli, že školu by sme chceli absolvovať celovečerným hraným filmom a práve takto začal počas nášho magisterského štúdia na FAMU vznikať film Posledná sezóna,“ opisuje pre Filmsk.sk Sabadoš.
Poslednú sezónu nakrútili v koprodukcii FAMU a vlastnej spoločnosti inframe pictures, ktorú založili Sabadoš s Hirjakom. „Obaja sme vedeli, že celovečerný film by sme chceli natočiť čo najskôr to bude možné, a preto bolo pre nás logické zasadiť film do prostredia, ktoré najlepšie poznáme, kde sme vyrástli a kde sme začali spoločne aj tvoriť. Obaja pochádzame z východného Slovenska, z Michaloviec, pri ktorých sa nachádza vodná nádrž Zemplínska Šírava, kde sa aj celý film odohráva,“ pokračuje Sabadoš. Zároveň dodáva, že hoci film chceli nakrútiť v špecifickom prostredí, mysleli aj na to, aby príbeh fungoval v medzinárodnom kontexte. „Obaja máme radi americkú indie tvorbu, ktorá nás pri tvorbe filmu poznačila,“ dodáva Sabadoš.
Protagonistom filmu je Alan, ktorý pochádza z českej kolotočiarskej rodiny. Leto trávi s kolotočmi na Zemplínskej šírave a chce vyhrať miestny boxerský turnaj. Na šírave stretne plavčíčku Viki, ktorú neprijali na vysokú školu a vznikne medzi nimi krehké puto… Tvorcovia vyberali nielen spomedzi hercov, ale tiež nehercov. Predstaviteľku hlavnej ženskej úlohy hľadali na kastingu medzi 150 prihlásenými dievčatami. Okrem Márie Mikloškovej vo filme účinkujú aj Tadeáš Moravec, Tomáš Havlínek, Marko Igonda či František Beleš.
Ísť do projektu na 100 percent
Čelí debutujúci producent/producentka istej nedôvere? Čím si vie získať dôveru tvorcov a partnerov prípadne inštitúcií, ktoré udeľujú filmom finančnú podporu? „Je prirodzené, že debutujúci tvorcovia vo všeobecnosti budú vždy čeliť nedôvere. O to viac producenti a producentky, ktorí bez nejakého track recordu žiadajú mnohé inštitúcie o desaťtisíce až státisíce eur,“ hovorí Vladimír Sabadoš. „Verím, že dôveru tvorcov a inštitúcii si vieme ako debutujúci producenti a producentky získať tým, že do projektov ideme na 100 %. Nezačíname veci, ktorým osobne neveríme. Venujeme sa práve projektom, ktoré sú nám blízke, kde naše motivácie dávajú zmysel nám. Následne je podľa mňa dôležité projekty dokončiť, prípadne vedieť kedy je nutné ich zastaviť, aj napriek čiastočným stratám,“ vysvetľuje Sabadoš.
Pre producenta filmu Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja Igora Englera bolo najväčšou výzvou to, že dovtedy ešte celovečerný film nerobil. „Mnohé veci som sa musel učiť priamo počas procesu. Celovečerný film je úplne iný organizmus než krátky film, rozsah produkcie, množstvo rozhodnutí aj zodpovednosť sú neporovnateľne väčšie. Praktickou výzvou bolo aj to, že sme museli všetko vtesnať do počtu natáčacích dní, ktoré sme si vedeli finančne dovoliť. Vždy existuje viac nápadov, scén alebo možností, než koľko času a zdrojov má produkcia k dispozícii,“ hovorí Engler, pre ktorého bola výroba filmu veľkou školou. „Počas práce na filme som sa naučil nesmierne veľa a uvedomil som si, aké dôležité je mať okolo seba správnych ľudí. Najviac mi pomohlo zanietenie celého štábu a ich podpora. Mnoho ľudí do filmu vložilo veľa energie a viery a práve vďaka tomu sa nám ho podarilo dokončiť.“
Nedostatok financií netreba romantizovať
Debuty, zrejme vo väčšej miere než filmy „overených“ tvorcov, so sebou prinášajú rozpočtové limity. Ako sa hľadá rovnováha medzi umeleckou slobodou či víziou a možnosťami rozpočtu? Vznikajú z potreby šetriť aj kreatívne riešenia a nápady, ktoré by inak nevznikli?
Podľa producentky Barbary Janišovej Feglovej sa to deje veľmi často. „Rozpočtový limit je, samozrejme, obmedzenie, ale pri debutoch môže byť aj tvorivým katalyzátorom. Núti autora aj producenta pomenovať si, čo je pre film skutočne podstatné a čo je len predstava o väčšom filme. Mnohé silné debuty vznikli práve preto, že boli nútené hľadať absolútne presný, koncentrovaný a originálny tvar, namiesto toho, aby sa spoliehali na nadbytok prostriedkov,“ vysvetľuje Janišová Feglová.
Upozorňuje však, že nie je dobré, ak sa nedostatok financií „romantizuje“. „Debutant potrebuje slobodu, ale aj podmienky, v ktorých môže svoju slobodu profesionálne realizovať. Úlohou producenta je preto hľadať krehkú rovnováhu – chrániť podstatu a srdce filmu, ale zároveň vytvoriť taký výrobný rámec, aby obmedzenia neviedli k oslabeniu diela, ale k jeho silnejšiemu výrazu,“ hovorí producentka.
Najviac stojí čas
S tým súhlasí aj režisérka Katarína Gramatová. Podľa nej dokáže každé obmedzenie človeka prinútiť, aby pod tlakom vymyslel niečo, čo by mu inak nenapadlo. Dialo sa to aj počas nakrúcania jej debutu Hore je nebo, v doline som ja.
Zároveň však zdôrazňuje: „Bohužiaľ, ten najciteľnejší rozdiel medzi tým, či máte na filme dostatok peňazí alebo nie,
