Sean Baker so svojimi štyrmi Oscarmi za film Anora. Foto: Etienne Laurent/©A.M.P.A.S.
Písmo: A- | A+

Najlepším filmom roka sa podľa Americkej akadémie filmových umení a vied stala nezávislá romantická sociálna dráma s prvkami gangsterky Anora režiséra Seana Bakera. Na sošku Oscara celkovo premenila päť zo šiestich nominácií a stala sa tak víťazom večera, ktorý sa konal 2. marca v Los Angeles.

Samotný režisér Sean Baker si odniesol štyri ceny, čo je rekord pre jedného tvorcu za jeden filmy. Štyri Oscary si v roku 1954 odniesol z udeľovania cien aj Walt Disney, sošky však získal za rôzne filmy. Baker získal Oscara za réžiu, scenár, strih a tiež ako jeden z producentov Anory. Film rozpráva príbeh sexuálnej pracovníčky z Brooklynu, ktorá si po krátkej známosti vezme syna ruského oligarchu, čo sa nepáči jeho rodičom. Piateho Oscara pre Anoru vybojovala Mikey Madison v kategórii herečiek v hlavnej úlohe.

Baker v minulosti na seba upozornil filmami ako Transdarinka (2015) či The Florida Project (2017). Prvýkrát bol na Oscara nominovaný až teraz s Anorou, ktorá mala vlani v máji premiéru na festivale v Cannes, odkiaľ si odniesla Zlatú palmu pre najlepší film.

Prečítajte si recenziu na film Anora

Najviac nominácií v rámci 97. ročníka Oscarov mal francúzsko-belgický gangsterský muzikál Emilia Pérez režiséra Jacquesa Audiarda. Z trinástich nominácií získal nakoniec iba dve ceny – za najlepšiu pôvodnú filmovú pieseň El Mal (hudba: Clément Ducol, Camille / text: Clément Ducol, Camille, Jacques Audiard) a v kategórii herečiek vo vedľajšej úlohe (Zoe Saldaña). Oscara za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe získal podľa očakávaní Kieran Culkin za úlohu v road movie Skutočná bolesť (r. Jesse Eisenberg).

Prečítajte si recenziu na film Emilia Pérez

Adrien Brody sa tešil z Oscara za mužský herecký výkon v hlavnej úlohe ako židovský architekta, ktorý prežil pobyt v koncentračnom tábore a emigroval do Ameriky v snímke Bradyho Corbeta Brutalista. Z desiatich nominácií získala ešte dve ceny – Oscara za kameru (Lol Crawley) a za najlepšiu pôvodnú hudbu (Daniel Blumberg).

Prečítajte si recenziu na film Brutalista

Desať nominácií mal aj muzikál Čarodejnica (r. Jon M. Chu), ktorému sa nakoniec ušli dve sošky – za výpravu (Nathan Crowley, Lee Sandales) a kostýmy (Paul Tazewell). Dve sošky Oscara sa ušli aj filmu Duna: Časť druhá (r. Dennis Villeneuve). V hlasovaní amerických akademikov uspel v kategóriách zvuk (Gareth John, Richard King, Ron Bartlett, Doug Hemphill) a vizuálne efekty (Paul Lambert, Stephen James, Rhys Salcombe, and Gerd Nefzer).

Cenu za najlepší adaptovaný scenár si odniesol Peter Straughan, ktorý pre filmové plátno a režiséra Edwarda Bergera adaptoval román Roberta Harrisa Konkláve. Body hororu Substancia (r. Coralie Fargeat) sa z piatich nominácií podarilo na Oscara premeniť iba jednu v kategórii masky (Pierre-Olivier Persin, Stéphanie Guillon, Marilyne Scarselli).

Za najlepší animovaný film roka vyhlásili na Oscaroch koprodukčnú lotyšskú snímku Mačacia odysea (r. Gints Zilbalodis) a v kategórii medzinárodných filmov uspela brazílska politická dráma Stále som tu (r. Walter Salles). Slovenským zástupcom v kategórii bola tento rok historická vojnová dráma Ivety Grófovej Ema a smrtihlav. Českým zástupcom bola politická dráma zo 60. rokov Vlny Jiřího Mádla, ktorá vznikla v česko-slovenskej koprodukcii. Podarilo sa jej prebojovať do užšieho výberu kandidátov na Oscara, medzi päticu nominovaných však nepostúpila.

Kompletný zoznam držiteľov Oscarov nájdete tu.

Autor:

Sean Baker so svojimi štyrmi Oscarmi za film Anora. Foto: Etienne Laurent/©A.M.P.A.S.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFF Benátky 2026 ceny Záber z filmu Neznáma žena. Foto: MFF Benátky

Zlatého leva získala v Benátkach Neznáma žena, ocenili aj dokument NAZA

Film Neznáma žena (Woman Unknown) dánsko-egyptskej režisérky May el-Toukhy získal na 83. ročníku MFF v Benátkach v sobotu 12. septembra Zlatého leva pre najlepšiu snímku festivalu. Film sa odohráva v Dánsku po nacistickej okupácii a druhej svetovej vojne. Jeho hrdinka sa má vydávať za bohatého vdovca, má však tajomstvo. Počas vojny mala románik s nemeckým vojakom. „Neznáma žena skúma tému ženského tela ako bojového poľa, a to optikou takzvaných horizontálnych kolaborantiek – mnohých žien v Celej Európe, ktoré počas druhej svetovej vojny udržiavali intímne vzťahy s vojakmi okupačnej armády a po vojne za to znášali tvrdé následky,“ uviedla režisérka. Protagonistku jej filmu stvárnila dánska herečka Mathilde Arcel. Za svoj výkon získala Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol John Malkovich za úlohu agenta v britsko-americko-čilskom komediálnom trileri Martina McDonagha Wild Horse Nine. Strieborného leva – Veľkú cenu poroty udelili snímke Possible Love kórejského filmára Chang-dong Leeho o dvoch manželských dvojiciach. Strieborného leva za réžiu získal pôvodom ruský filmár Ilja Chržanovskij za snímku Dau. Venuje sa v nej fyzikom, ktorí vyvinuli sovietsku atómovú bombu. Snímka vznikala dve desaťročia. Podľa neho nie všetci verili, že film, na ktorom spolupracovalo okolo 2000 ľudí, dokončí. Cenu venoval Charkovu a Ukrajincom, ktorí bojujú v strašnej vojne. A takisto svojej mame, ktorá sa na Ukrajine narodila. Rekordný...
Cinematik 2026 ceny SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films

Víťazmi Cinematiku 2026 sú Fatherland, Igor a potom a Musíme prežiť

Najlepším slovenským dokumentom na MFF Cinematik 2026 sa stal portrét zosnulého kameramana Igora Luthera Igor a potom v réžii Ivana Ostrochovského. Ceny festival vyhlásil v sobotu 12. septembra. Pokračuje však až do nedele, keď uvedie tiež ocenené snímky. Neskôr ešte vyhlási víťaza ceny publika. „Igor Luther bol fascinujúci a komplikovaný človek, ktorý žil v komplikovanejšej dobe ako žijeme my a napriek tomu sa tej komplikovanosti nebál a v podstate sa z nej tešil a bral to ako výzvu meniť veci k lepšiemu a pre mňa to je veľmi inšpirujúce,“ povedal režisér a producent snímky Ostrochovský pri preberaní ceny Cinematik.doc. O cene rozhodovala trojčlenná medzinárodná porota – distribútorka Michaela Čajková, kameraman Norbert Hudec a filmový kurátor Christopher Small. Snímka Igor a potom vznikla v slovensko-českej koprodukcii. Jej koproducentom je Slovenský filmový ústav. Svetoznámy slovenský kameraman Igor Luther stál za kamerou v snímkach ako Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, Plechový bubienok Volkera Schlöndorffa či Danton Andrzeja Wajdu. Snímka Igor a potom vznikala pôvodne pod názvom Autoportrét a mal ju o sebe nakrútiť sám Luther. Nakoniec túto úlohu na seba prevzal Ostrochovský. „Igor bol už posledné dva roky svojho života vážne chorý a pochopili sme, že ten film musíme natočiť my. Bolo pre nás nepredstaviteľné, aby dokument o v podstate najúspešnejšom slovenskom filmárovi nevznikol,“ povedal Ostrochovský pre Filmsk.sk po uvedení...
Zobraziť všetky články