Sean Baker so svojimi štyrmi Oscarmi za film Anora. Foto: Etienne Laurent/©A.M.P.A.S.
Písmo: A- | A+

Najlepším filmom roka sa podľa Americkej akadémie filmových umení a vied stala nezávislá romantická sociálna dráma s prvkami gangsterky Anora režiséra Seana Bakera. Na sošku Oscara celkovo premenila päť zo šiestich nominácií a stala sa tak víťazom večera, ktorý sa konal 2. marca v Los Angeles.

Samotný režisér Sean Baker si odniesol štyri ceny, čo je rekord pre jedného tvorcu za jeden filmy. Štyri Oscary si v roku 1954 odniesol z udeľovania cien aj Walt Disney, sošky však získal za rôzne filmy. Baker získal Oscara za réžiu, scenár, strih a tiež ako jeden z producentov Anory. Film rozpráva príbeh sexuálnej pracovníčky z Brooklynu, ktorá si po krátkej známosti vezme syna ruského oligarchu, čo sa nepáči jeho rodičom. Piateho Oscara pre Anoru vybojovala Mikey Madison v kategórii herečiek v hlavnej úlohe.

Baker v minulosti na seba upozornil filmami ako Transdarinka (2015) či The Florida Project (2017). Prvýkrát bol na Oscara nominovaný až teraz s Anorou, ktorá mala vlani v máji premiéru na festivale v Cannes, odkiaľ si odniesla Zlatú palmu pre najlepší film.

Prečítajte si recenziu na film Anora

Najviac nominácií v rámci 97. ročníka Oscarov mal francúzsko-belgický gangsterský muzikál Emilia Pérez režiséra Jacquesa Audiarda. Z trinástich nominácií získal nakoniec iba dve ceny – za najlepšiu pôvodnú filmovú pieseň El Mal (hudba: Clément Ducol, Camille / text: Clément Ducol, Camille, Jacques Audiard) a v kategórii herečiek vo vedľajšej úlohe (Zoe Saldaña). Oscara za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe získal podľa očakávaní Kieran Culkin za úlohu v road movie Skutočná bolesť (r. Jesse Eisenberg).

Prečítajte si recenziu na film Emilia Pérez

Adrien Brody sa tešil z Oscara za mužský herecký výkon v hlavnej úlohe ako židovský architekta, ktorý prežil pobyt v koncentračnom tábore a emigroval do Ameriky v snímke Bradyho Corbeta Brutalista. Z desiatich nominácií získala ešte dve ceny – Oscara za kameru (Lol Crawley) a za najlepšiu pôvodnú hudbu (Daniel Blumberg).

Prečítajte si recenziu na film Brutalista

Desať nominácií mal aj muzikál Čarodejnica (r. Jon M. Chu), ktorému sa nakoniec ušli dve sošky – za výpravu (Nathan Crowley, Lee Sandales) a kostýmy (Paul Tazewell). Dve sošky Oscara sa ušli aj filmu Duna: Časť druhá (r. Dennis Villeneuve). V hlasovaní amerických akademikov uspel v kategóriách zvuk (Gareth John, Richard King, Ron Bartlett, Doug Hemphill) a vizuálne efekty (Paul Lambert, Stephen James, Rhys Salcombe, and Gerd Nefzer).

Cenu za najlepší adaptovaný scenár si odniesol Peter Straughan, ktorý pre filmové plátno a režiséra Edwarda Bergera adaptoval román Roberta Harrisa Konkláve. Body hororu Substancia (r. Coralie Fargeat) sa z piatich nominácií podarilo na Oscara premeniť iba jednu v kategórii masky (Pierre-Olivier Persin, Stéphanie Guillon, Marilyne Scarselli).

Za najlepší animovaný film roka vyhlásili na Oscaroch koprodukčnú lotyšskú snímku Mačacia odysea (r. Gints Zilbalodis) a v kategórii medzinárodných filmov uspela brazílska politická dráma Stále som tu (r. Walter Salles). Slovenským zástupcom v kategórii bola tento rok historická vojnová dráma Ivety Grófovej Ema a smrtihlav. Českým zástupcom bola politická dráma zo 60. rokov Vlny Jiřího Mádla, ktorá vznikla v česko-slovenskej koprodukcii. Podarilo sa jej prebojovať do užšieho výberu kandidátov na Oscara, medzi päticu nominovaných však nepostúpila.

Kompletný zoznam držiteľov Oscarov nájdete tu.

Autor:

Sean Baker so svojimi štyrmi Oscarmi za film Anora. Foto: Etienne Laurent/©A.M.P.A.S.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

slovenský hraný film 2025 Zuzana Mauréry a Josef Trojan vo filme Nepela. Foto: CinemArt SK

téma Hodnotenie slovenského hraného filmu 2025

Ak by som si mala minuloročnú slovenskú filmovú produkciu predstaviť ako filmovú scénu, vybavil by sa mi obraz rodiny von Essenbeckovcov z Viscontiho Súmraku bohov. Viaceré generácie a názorové prúdy spojené nielen rodinným putom, ale najmä prosperujúcim rodinným podnikom, ponorené do vlastného sveta počas počúvania hudby. Tento kultúrny rituál je však vyprázdnený. Rodina sa javí byť na vrchole síl, ale nevyhnutne speje k úpadku v dôsledku vnútorných rozporov a kolaborácie s totalitnou mocou, ktorú chce ovládnuť, tá ju však už vnútorne pretvára. Podobne aj slovenská filmárska obec zbiera plody relatívne stabilizovaného audiovizuálneho prostredia posledných 15 rokov, pod vplyvom zmien kultúrnej politiky presadených v mene proklamovaného národného záujmu jej však hrozí štiepenie a oslabenie. Divácka úspešnosť aj viditeľnosť na festivaloch Táto pochmúrna paralela by možno nebola namieste, keby sme porovnávali len hraný film roku 2025 s rokom predchádzajúcim. Keď som vlani hodnotila hranú produkciu roku 2024, videlo sa mi, že prešľapuje v bezpečných vodách stredného prúdu a chýba jej formálna diverzita. Napriek prelomovým výsledkom návštevnosti domácich titulov som preto len ťažko mohla hovoriť o silnom roku. Pohľad na rok 2025 je o poznanie iný – v celku filmovej produkcie i v oblasti hranej tvorby. Počet majoritných alebo paritných titulov sa za posledných päť rokov stabilizoval okolo dvoch desiatok. Rok 2025 priniesol vyvážené zastúpenie filmových rodov: deväť hraných,...
Najlepšie roky majstra Ľuptáka Záber z filmu Najlepšie roky majstra Ľuptáka.

digitálne kino Chlap na svojom mieste

Filmársky talent Ľubomíra Štecka – pristúpiť k protagonistom s kamerou tak blízko, ako sa len dá a získať si ich dôveru – sa vo filme Najlepšie roky života majstra Ľuptáka snúbi s bezprostrednosťou a otvorenou náturou hlavného hrdinu, štyridsiatnika Jána Ľuptáka. Štecko tentoraz nemusel prácne režírovať súkromný život svojho protagonistu ako v prípade introvertného technológa jadrovej elektrárne (SASO, 1985), ani nahrávať osobnú výpoveď vyhorenej mladučkej zdravotnej sestry oddelene od obrazu (Sestrička, 1989) či trpezlivo čakať, kým sa odsúdený socialistický podnikateľ z Oravy vo svojej cele rozrozpráva o kontexte a ďalších zúčastnených svojho trestného činu (Stanislav Babinský – Život je nekompromisný bumerang, 1990). Stavebný majster Ľupták totiž rozpráva hneď, sám od seba a veľa, dokonca o prekot, celkom bez zábran, a práve v tom spočíva autentické čaro tohto Šteckovho profesijného portrétu. Škôlka za 9 mesiacov Ján Ľupták a jeho stavebná „družina“ majú na banskobystrickom sídlisku Radvaň postaviť veľkú škôlku pre 200 detí. Za deväť mesiacov. „Zmontovať“ podobné stavby z prefabrikovaných panelových dielov bežne trvalo rok a pol, no Ján Ľupták a jeho partia to dokážu zvládnuť za menej. Hyperaktívny majster, ktorému úprimne leží na srdci to, aby na jeseň deti mohli nastúpiť do škôlok a 200 matiek sa mohlo vrátiť do pracovného procesu, však neustále naráža na dysfunkčné dodávateľsko-odberateľské vzťahy socialistického stavebníctva. Raz nie sú typizované panely,...
Milan Ondrík FIPRESCI Otec recenzia Otec Milan Ondrík vo filme Otec. Foto: DANAE Production

Milan Ondrík získal Cenu FIPRESCI v oscarovej konkurencii

Herec Milan Ondrík zvíťazil v silnej konkurencii oscarových kandidátov na 37. ročníku MFF v Palm Springs. Porota Medzinárodnej federácie filmových kritikov (FIPRESCI) tu posudzovala 44 oscarových kandidátov z kategórie zahraničných filmov. Ondríka ocenila Cenou FIPRESCI za mužský herecký výkon vo filme Otec Terezy Nvotovej. „Jeho výkon v úlohe oddaného otca upútal našu pozornosť hneď od prvého záberu. Obyčajný deň začne tým, že privedie svoju dcéru do škôlky. Keď však príde k zdrvujúcemu zisteniu, svojím výkonom dá život hmatateľnému pocitu smútku. Ondrík dojímavo zachytáva dôsledky súčasnej workoholickej kultúry a otázky vyhorenia a duševného zdravia, pričom citlivo upriamuje pozornosť na realitu syndrómu zabudnutého dieťaťa a mnohých rodín rozorvaných tragickou stratou, ktorú Otec presvedčivo sprostredkúva,“ napísala v zdôvodnení porota. Hereckú cenu FIPRESCI v ženskej kategórii získala trojica protagonistiek taiwanského filmu Ľaváčka (r. Shih-Ching Tsou) Janel Tsai, Nina Ye a Shi-yuan Ma. V snímke stvárnili matku a dcéry, ktoré odídu do Thaj-peja za novým životom. Cenu FIPRESCI pre najlepší film si z Palm Springs odniesol španielsky oscarový kandidát Sirat (r. Oliver Laxe), za scenár ocenili nórsku oscarovú nádej Citová hodnota režiséra Joachima Triera. Scenár napísal s dvorným spolupracovníkom Eskilom Vogtom. Snímka Otec bola slovenským národným kandidátom na Oscara, do užšej nominácie sa však nedostala. Festival v Palm Springs sa konal od 2. do 12. januára. Porotu FIPRESCI tvorili...
Zobraziť všetky články