Sean Baker so svojimi štyrmi Oscarmi za film Anora. Foto: Etienne Laurent/©A.M.P.A.S.
Písmo: A- | A+

Najlepším filmom roka sa podľa Americkej akadémie filmových umení a vied stala nezávislá romantická sociálna dráma s prvkami gangsterky Anora režiséra Seana Bakera. Na sošku Oscara celkovo premenila päť zo šiestich nominácií a stala sa tak víťazom večera, ktorý sa konal 2. marca v Los Angeles.

Samotný režisér Sean Baker si odniesol štyri ceny, čo je rekord pre jedného tvorcu za jeden filmy. Štyri Oscary si v roku 1954 odniesol z udeľovania cien aj Walt Disney, sošky však získal za rôzne filmy. Baker získal Oscara za réžiu, scenár, strih a tiež ako jeden z producentov Anory. Film rozpráva príbeh sexuálnej pracovníčky z Brooklynu, ktorá si po krátkej známosti vezme syna ruského oligarchu, čo sa nepáči jeho rodičom. Piateho Oscara pre Anoru vybojovala Mikey Madison v kategórii herečiek v hlavnej úlohe.

Baker v minulosti na seba upozornil filmami ako Transdarinka (2015) či The Florida Project (2017). Prvýkrát bol na Oscara nominovaný až teraz s Anorou, ktorá mala vlani v máji premiéru na festivale v Cannes, odkiaľ si odniesla Zlatú palmu pre najlepší film.

Prečítajte si recenziu na film Anora

Najviac nominácií v rámci 97. ročníka Oscarov mal francúzsko-belgický gangsterský muzikál Emilia Pérez režiséra Jacquesa Audiarda. Z trinástich nominácií získal nakoniec iba dve ceny – za najlepšiu pôvodnú filmovú pieseň El Mal (hudba: Clément Ducol, Camille / text: Clément Ducol, Camille, Jacques Audiard) a v kategórii herečiek vo vedľajšej úlohe (Zoe Saldaña). Oscara za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe získal podľa očakávaní Kieran Culkin za úlohu v road movie Skutočná bolesť (r. Jesse Eisenberg).

Prečítajte si recenziu na film Emilia Pérez

Adrien Brody sa tešil z Oscara za mužský herecký výkon v hlavnej úlohe ako židovský architekta, ktorý prežil pobyt v koncentračnom tábore a emigroval do Ameriky v snímke Bradyho Corbeta Brutalista. Z desiatich nominácií získala ešte dve ceny – Oscara za kameru (Lol Crawley) a za najlepšiu pôvodnú hudbu (Daniel Blumberg).

Prečítajte si recenziu na film Brutalista

Desať nominácií mal aj muzikál Čarodejnica (r. Jon M. Chu), ktorému sa nakoniec ušli dve sošky – za výpravu (Nathan Crowley, Lee Sandales) a kostýmy (Paul Tazewell). Dve sošky Oscara sa ušli aj filmu Duna: Časť druhá (r. Dennis Villeneuve). V hlasovaní amerických akademikov uspel v kategóriách zvuk (Gareth John, Richard King, Ron Bartlett, Doug Hemphill) a vizuálne efekty (Paul Lambert, Stephen James, Rhys Salcombe, and Gerd Nefzer).

Cenu za najlepší adaptovaný scenár si odniesol Peter Straughan, ktorý pre filmové plátno a režiséra Edwarda Bergera adaptoval román Roberta Harrisa Konkláve. Body hororu Substancia (r. Coralie Fargeat) sa z piatich nominácií podarilo na Oscara premeniť iba jednu v kategórii masky (Pierre-Olivier Persin, Stéphanie Guillon, Marilyne Scarselli).

Za najlepší animovaný film roka vyhlásili na Oscaroch koprodukčnú lotyšskú snímku Mačacia odysea (r. Gints Zilbalodis) a v kategórii medzinárodných filmov uspela brazílska politická dráma Stále som tu (r. Walter Salles). Slovenským zástupcom v kategórii bola tento rok historická vojnová dráma Ivety Grófovej Ema a smrtihlav. Českým zástupcom bola politická dráma zo 60. rokov Vlny Jiřího Mádla, ktorá vznikla v česko-slovenskej koprodukcii. Podarilo sa jej prebojovať do užšieho výberu kandidátov na Oscara, medzi päticu nominovaných však nepostúpila.

Kompletný zoznam držiteľov Oscarov nájdete tu.

Autor:

Sean Baker so svojimi štyrmi Oscarmi za film Anora. Foto: Etienne Laurent/©A.M.P.A.S.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Štefan Kvietik a Emília Vášáryová vo filme Medená veža. Foto: Archív SFÚ / Václav Polák

nový pohľad Medená veža

Dá sa o filme populárnom už viac ako päťdesiat rokov povedať ešte niečo nové? Podstatné je, že stále rezonuje a nezapadol do zabudnutia ako mnohé iné diela jeho éry. Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme Medenou vežou (réžia: Martin Hollý, 1970). Monument odolný zubu času Horský film Martina Hollého ml. Medená veža (1970) je priam notoricky známym čriepkom slovenskej kinematografie sedemdesiatych rokov minulého storočia. Hollý, debutujúci snímkou z „veľkej trojky roku 1962“ Havrania cesta, už vtedy ukázal, že v jeho záujme nie je držať sa schém skupinového hrdinstva ani vytvárať nevýrazné, plocho napísané postavy. Zaujali ho autentické ľudské charaktery – komplexné bytosti vymykajúce sa tradičným budovateľským ideálom. Občas pijú alkohol, bijú sa, nelegálne prekračujú štátne hranice, kradnú... A napriek tomu ich v žiadnom prípade nemožno nazvať antagonistami. Hollého pohľad na príbehy postáv je empatický a ľudský. Prečítajte si archívny rozhovor so Štefanom Kvietikom Bez agitácie Vznik režisérových snímok zo začiatku sedemdesiatych rokov, teda „tatranské filmy“ Medená veža a Orlie pierko (1971), motivovala dobová potreba preorientovať slovenskú tvorbu z inovatívnych pokusov novej vlny späť k jednoduchšie uchopiteľnej narácii a zábave. Divák sa chce zabávať. Hollý tento dopyt naplnil – avšak svojsky....
Záber z filmu Tá druhá. Foto: Film Expanded

V tieni súrodenca

Máme ich na očiach, ale často ich nevidíme. Sklenené deti vyzerajú ako obyčajné deti, doma však žijú v tieni súrodenca, ktorý si vyžaduje väčšiu pozornosť rodiny. Observačný dokumentárny film Tá druhá režisérky Marie-Magdaleny Kochovej približuje prehliadanú tému zdravých súrodencov v rodinách s deťmi so špeciálnymi potrebami. Johana má osemnásť rokov a po maturite sa chystá odísť z rodného malomesta na vysokú školu. Posledný ročník na strednej škole je pre ňu náročnejší než pre jej spolužiakov – vo svojej rodine má totiž nezastupiteľnú úlohu. Denne pomáha so starostlivosťou o mladšiu sestru s postihnutím. Cez všetku lásku sa musí vymaniť z očakávaní blízkeho okolia, nájsť si vlastný priestor a opustiť sestrin tieň. „O deťoch žijúcich s postihnutím a ich rodičoch sme počuli mnoho príbehov. Rodičia však nie sú jediní, ktorí sú silne ovplyvnení špeciálnymi potrebami svojich detí. Často to sú ešte ich súrodenci, bratia a sestry, ktorí sú okolnosťami nútení predčasne dospieť, aby pomáhali s náročnou rodinnou situáciou. Preto som si ako svoju protagonistku vybrala Johanu a rozhodla sa natočiť film, ktorý sprostredkuje perspektívu týchto súrodencov, sklenených detí, tých druhých,“vysvetlila režisérka. „Jej príbeh je tiež mojím príbehom, rovnako ako príbehom milióna ďalších ľudí po celom svete žijúcich v podobnej situácii. Aj ja som sestrou dievčatka s postihnutím. Vyrastala som po jej...
Zobraziť všetky články