Sean Baker so svojimi štyrmi Oscarmi za film Anora. Foto: Etienne Laurent/©A.M.P.A.S.
Písmo: A- | A+

Najlepším filmom roka sa podľa Americkej akadémie filmových umení a vied stala nezávislá romantická sociálna dráma s prvkami gangsterky Anora režiséra Seana Bakera. Na sošku Oscara celkovo premenila päť zo šiestich nominácií a stala sa tak víťazom večera, ktorý sa konal 2. marca v Los Angeles.

Samotný režisér Sean Baker si odniesol štyri ceny, čo je rekord pre jedného tvorcu za jeden filmy. Štyri Oscary si v roku 1954 odniesol z udeľovania cien aj Walt Disney, sošky však získal za rôzne filmy. Baker získal Oscara za réžiu, scenár, strih a tiež ako jeden z producentov Anory. Film rozpráva príbeh sexuálnej pracovníčky z Brooklynu, ktorá si po krátkej známosti vezme syna ruského oligarchu, čo sa nepáči jeho rodičom. Piateho Oscara pre Anoru vybojovala Mikey Madison v kategórii herečiek v hlavnej úlohe.

Baker v minulosti na seba upozornil filmami ako Transdarinka (2015) či The Florida Project (2017). Prvýkrát bol na Oscara nominovaný až teraz s Anorou, ktorá mala vlani v máji premiéru na festivale v Cannes, odkiaľ si odniesla Zlatú palmu pre najlepší film.

Prečítajte si recenziu na film Anora

Najviac nominácií v rámci 97. ročníka Oscarov mal francúzsko-belgický gangsterský muzikál Emilia Pérez režiséra Jacquesa Audiarda. Z trinástich nominácií získal nakoniec iba dve ceny – za najlepšiu pôvodnú filmovú pieseň El Mal (hudba: Clément Ducol, Camille / text: Clément Ducol, Camille, Jacques Audiard) a v kategórii herečiek vo vedľajšej úlohe (Zoe Saldaña). Oscara za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe získal podľa očakávaní Kieran Culkin za úlohu v road movie Skutočná bolesť (r. Jesse Eisenberg).

Prečítajte si recenziu na film Emilia Pérez

Adrien Brody sa tešil z Oscara za mužský herecký výkon v hlavnej úlohe ako židovský architekta, ktorý prežil pobyt v koncentračnom tábore a emigroval do Ameriky v snímke Bradyho Corbeta Brutalista. Z desiatich nominácií získala ešte dve ceny – Oscara za kameru (Lol Crawley) a za najlepšiu pôvodnú hudbu (Daniel Blumberg).

Prečítajte si recenziu na film Brutalista

Desať nominácií mal aj muzikál Čarodejnica (r. Jon M. Chu), ktorému sa nakoniec ušli dve sošky – za výpravu (Nathan Crowley, Lee Sandales) a kostýmy (Paul Tazewell). Dve sošky Oscara sa ušli aj filmu Duna: Časť druhá (r. Dennis Villeneuve). V hlasovaní amerických akademikov uspel v kategóriách zvuk (Gareth John, Richard King, Ron Bartlett, Doug Hemphill) a vizuálne efekty (Paul Lambert, Stephen James, Rhys Salcombe, and Gerd Nefzer).

Cenu za najlepší adaptovaný scenár si odniesol Peter Straughan, ktorý pre filmové plátno a režiséra Edwarda Bergera adaptoval román Roberta Harrisa Konkláve. Body hororu Substancia (r. Coralie Fargeat) sa z piatich nominácií podarilo na Oscara premeniť iba jednu v kategórii masky (Pierre-Olivier Persin, Stéphanie Guillon, Marilyne Scarselli).

Za najlepší animovaný film roka vyhlásili na Oscaroch koprodukčnú lotyšskú snímku Mačacia odysea (r. Gints Zilbalodis) a v kategórii medzinárodných filmov uspela brazílska politická dráma Stále som tu (r. Walter Salles). Slovenským zástupcom v kategórii bola tento rok historická vojnová dráma Ivety Grófovej Ema a smrtihlav. Českým zástupcom bola politická dráma zo 60. rokov Vlny Jiřího Mádla, ktorá vznikla v česko-slovenskej koprodukcii. Podarilo sa jej prebojovať do užšieho výberu kandidátov na Oscara, medzi päticu nominovaných však nepostúpila.

Kompletný zoznam držiteľov Oscarov nájdete tu.

Autor:

Sean Baker so svojimi štyrmi Oscarmi za film Anora. Foto: Etienne Laurent/©A.M.P.A.S.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Populárna speváčka, tri vynikajúce atlétky aj milión litrov

V najbližšej kolekcii sa s nimi divák stretne. Kým meno speváčky – Jana Kociánová (v č. 26 spieva víťaznú pieseň Bratislavskej lýry Pár slov autorskej dvojice Ľuboš Zeman – Pavol Zelenay) – je známe aj dnes nielen medzi fanúšikmi populárnej hudby, málokto si spomenie na tri športovkyne, ktoré by si to rovnako zaslúžili. Dnešná superhviezda slovenskej atletiky s iniciálami Emila Zátopka plní (právom) médiá. Kto si však spomenie na Evu Šuranovú, ktorá ako prvá Slovenska získala olympijskú medailu (bronz v skoku do diaľky na OH v Mníchove 1972)? Mária Mračnová v skoku do výšky bola na olympijských hrách štvrtá aj šiesta. Jozefína Čerchlanová, svojho času československá jednotka v neuveriteľnom rozsahu behov od 100 po 800 m. Jej fúzatý rekord na hladkých 400 m z roku 1974 (!) prekonala až tohto roku práve Emma Zapletalová! Všetky tri uvidí divák na populárnych atletických pretekoch P-T-S v TvF č. 25. Miloslav Roľko, znakár, jediný majster Európy v histórii československého plavectva sa ukáže v č. 27. Ak ostaneme ešte pri mimoriadnych športových výkonoch, na vysokom stupni rebríčka bude expedícia do Himalájí, ktorá dosiahla vrchol Makalu. Aj v nej boli mená, ktoré si zaslúžia náš obdiv: Gálffy, Fiala, Orolín... (č. 23 a 30). Prvý slovenský rogalista Peter Adamica z Trenčína si svoj závesný klzák sám skonštruoval (č. 23)....
recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Zobraziť všetky články