Sean Baker so svojimi štyrmi Oscarmi za film Anora. Foto: Etienne Laurent/©A.M.P.A.S.
Písmo: A- | A+

Najlepším filmom roka sa podľa Americkej akadémie filmových umení a vied stala nezávislá romantická sociálna dráma s prvkami gangsterky Anora režiséra Seana Bakera. Na sošku Oscara celkovo premenila päť zo šiestich nominácií a stala sa tak víťazom večera, ktorý sa konal 2. marca v Los Angeles.

Samotný režisér Sean Baker si odniesol štyri ceny, čo je rekord pre jedného tvorcu za jeden filmy. Štyri Oscary si v roku 1954 odniesol z udeľovania cien aj Walt Disney, sošky však získal za rôzne filmy. Baker získal Oscara za réžiu, scenár, strih a tiež ako jeden z producentov Anory. Film rozpráva príbeh sexuálnej pracovníčky z Brooklynu, ktorá si po krátkej známosti vezme syna ruského oligarchu, čo sa nepáči jeho rodičom. Piateho Oscara pre Anoru vybojovala Mikey Madison v kategórii herečiek v hlavnej úlohe.

Baker v minulosti na seba upozornil filmami ako Transdarinka (2015) či The Florida Project (2017). Prvýkrát bol na Oscara nominovaný až teraz s Anorou, ktorá mala vlani v máji premiéru na festivale v Cannes, odkiaľ si odniesla Zlatú palmu pre najlepší film.

Prečítajte si recenziu na film Anora

Najviac nominácií v rámci 97. ročníka Oscarov mal francúzsko-belgický gangsterský muzikál Emilia Pérez režiséra Jacquesa Audiarda. Z trinástich nominácií získal nakoniec iba dve ceny – za najlepšiu pôvodnú filmovú pieseň El Mal (hudba: Clément Ducol, Camille / text: Clément Ducol, Camille, Jacques Audiard) a v kategórii herečiek vo vedľajšej úlohe (Zoe Saldaña). Oscara za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe získal podľa očakávaní Kieran Culkin za úlohu v road movie Skutočná bolesť (r. Jesse Eisenberg).

Prečítajte si recenziu na film Emilia Pérez

Adrien Brody sa tešil z Oscara za mužský herecký výkon v hlavnej úlohe ako židovský architekta, ktorý prežil pobyt v koncentračnom tábore a emigroval do Ameriky v snímke Bradyho Corbeta Brutalista. Z desiatich nominácií získala ešte dve ceny – Oscara za kameru (Lol Crawley) a za najlepšiu pôvodnú hudbu (Daniel Blumberg).

Prečítajte si recenziu na film Brutalista

Desať nominácií mal aj muzikál Čarodejnica (r. Jon M. Chu), ktorému sa nakoniec ušli dve sošky – za výpravu (Nathan Crowley, Lee Sandales) a kostýmy (Paul Tazewell). Dve sošky Oscara sa ušli aj filmu Duna: Časť druhá (r. Dennis Villeneuve). V hlasovaní amerických akademikov uspel v kategóriách zvuk (Gareth John, Richard King, Ron Bartlett, Doug Hemphill) a vizuálne efekty (Paul Lambert, Stephen James, Rhys Salcombe, and Gerd Nefzer).

Cenu za najlepší adaptovaný scenár si odniesol Peter Straughan, ktorý pre filmové plátno a režiséra Edwarda Bergera adaptoval román Roberta Harrisa Konkláve. Body hororu Substancia (r. Coralie Fargeat) sa z piatich nominácií podarilo na Oscara premeniť iba jednu v kategórii masky (Pierre-Olivier Persin, Stéphanie Guillon, Marilyne Scarselli).

Za najlepší animovaný film roka vyhlásili na Oscaroch koprodukčnú lotyšskú snímku Mačacia odysea (r. Gints Zilbalodis) a v kategórii medzinárodných filmov uspela brazílska politická dráma Stále som tu (r. Walter Salles). Slovenským zástupcom v kategórii bola tento rok historická vojnová dráma Ivety Grófovej Ema a smrtihlav. Českým zástupcom bola politická dráma zo 60. rokov Vlny Jiřího Mádla, ktorá vznikla v česko-slovenskej koprodukcii. Podarilo sa jej prebojovať do užšieho výberu kandidátov na Oscara, medzi päticu nominovaných však nepostúpila.

Kompletný zoznam držiteľov Oscarov nájdete tu.

Autor:

Sean Baker so svojimi štyrmi Oscarmi za film Anora. Foto: Etienne Laurent/©A.M.P.A.S.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

spravodlivé podmienky pre tvorcov Diskusný panel počas konferencie Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za spravodlivé podmienky pre európskych tvorcov a tvorkyne). Foto: Tomasz Kaczor, Creative Europe Desk Poland

ohlasy Aj kreativita je práca

Minulý mesiac som sa vo Varšave zúčastnil konferencie, ktorá tematizovala sociálnu situáciu a pracovné podmienky v kultúre. Práca v kultúre má totiž svoje špecifiká. Vo vysokej miere je projektového charakteru, s čím je spojená nestabilita príjmov. Núti k štatútu SZČO, aj keď má charakter závislej činnosti, alebo je slabo finančne ohodnotená nielen vzhľadom na vzdelanie, v mnohých prípadoch je, dokonca, neplatená. Pre ľudí pracujúcich v kultúre to okrem iného znamená finančnú neistotu, sťažený prístup k sociálnemu zabezpečeniu či nutnosť viacerých zamestnaní, neraz mimo odboru – prípadne rovno odchod z odboru. Navyše, možnosť kolektívne vyjednávať je legislatívne obmedzená. Situácia sa však pomaly mení – respektíve, minimálne sa o potrebe štruktúrnych zmien viac diskutuje. Zápas za lepšie pracovné podmienky v kultúre trvá už dlho. Zdá sa však, že nedávna pandémia naplno odhalila, v akých prekérnych podmienkach ľudia pracujúci v kultúre dlhodobo fungujú. Viaceré krajiny to viedlo k snahám o reformy. Napríklad poľská vláda nedávno schválila návrh zákona o sociálnom poistení umelkýň a umelcov a momentálne sa o ňom rokuje v parlamente. V tomto kontexte organizovala 11. júna poľská kancelária Creative Europe Desk v spolupráci s Európskym audiovizuálnym observatóriom spomínanú konferenciu s názvom Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za...
Prameň Záber z filmu Prameň. Foto: Filmtopia

Prameň – ako sa stane, že aj dobrý človek napomáha zlu?

Po svetovej premiére na MFF Karlovy Vary prichádza najnovší film režiséra a producenta Ivana Ostrochovského Prameň od 23. júla aj do slovenských kín. Ešte predtým ho uvedú v sérii predpremiér od 14. júla v bratislavských kinách Lumiére, Edison Filmhub a Nostalgia a takisto v kinách v Rimavskej Sobote a Nitre. Snímka sa vracia do Československa 80. rokov a rozpráva o nútených sterilizáciách Rómok. V Karlových Varoch sa film premietal v Hlavnej súťaži a získal Cenu FIPRESCI pre najlepší film Hlavnej súťaže. „Presvedčila ma najmä téma filmu, ktorá nielenže nebola nikdy v našom prostredí autorsky spracovaná, ale je veľmi málo adresovanou časťou našej histórie. Napriek tomu, že sú nútené sterilizácie rómskych žien niečo, čo spájame hlavne s minulým režimom, faktom je, že pokračovali aj v 90. rokoch, a existuje presvedčenie, že sa do nejakej miery dejú dodnes,“ povedala producentka Prameňa Katarína Tomková zo spoločnosti Punkchart films. Film produkovala spolu s Ivanom Ostrochovským a Albertom Malinovským. Chcel urobiť film o nádeji „Nechcel som nakrútiť film o monštrách a obetiach, ale o tom, ako sa pragmatické úmysly môžu zmeniť na nespravodlivosť, keď prestaneme vidieť jednotlivca a začneme veriť abstraktným predstavám o tom, čo je správne a prospešné pre spoločnosť. O tom, ako ľahko dokážeme racionalizovať svoje presvedčenia,“ hovorí Ivan Ostrochovský. Pod film sa spolu s Marekom Leščákom podpísal aj...
Zobraziť všetky články