Písmo: A- | A+

Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA), Asociácia producentov animovaného filmu (APAF), Asociácia nezávislých producentov (ANP), Asociácia slovenského dokumentárneho filmu (ASDF) a Slovenská asociácia producentov v audiovízii (SAPA) vydali spoločné vyhlásenie. Reagujú v ňom na to, že ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová s účinnosťou od 12. augusta 2024 vymenovala za člena rady Audiovizuálneho fondu (AVF) z oblasti nezávislých producentov v audiovízii Štefana Dlugolinského. Jeho funkčné obdobie je šesť rokov, trvá teda do 12. 8. 2030.

Štefan Dlugolinský je verejnosti známy najmä zo svojho pôsobenia vo funkcii námestníka ústredného riaditeľa STV Igora Kubiša. Ten televíziu riadil v rokoch 1996 – 1998, keď bola STV hlásnou trúbou Mečiarovho HZDS. „Vieme, že potrebné profesijné skúsenosti ani odborné znalosti z oblasti nezávislej produkcie v audiovízii tento nový člen rady AVF nemohol nadobudnúť ako prvý námestník ústredného riaditeľa STV Igora Kubiša počas doteraz najhrubšieho zneužívania verejnoprávnej televízie na politické účely v období mečiarizmu. Ani ako predseda predstavenstva či člen dozornej rady akciovej spoločnosti Štúdio Koliba v časoch netransparentnej privatizácie a postupnej likvidácie filmovej výroby a filmových laboratórií na Slovensku. A už vôbec nie ako predseda Slovenskej asociácie novinárov (SAN),“ píše sa vo vyhlásení.

Vzhľadom na to, že postup ministerky kultúry pri vymenovaní Štefana Dlugolinského za člena rady AVF z oblasti nezávislých producentov v audiovízii považujeme za netransparentný, neodborný a blízky praktikám straníckeho klientelizmu, vyzývame ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú, aby zverejnila informáciu o tom, ktorá osoba pôsobiaca v audiovízii predložila návrh na vymenovanie Štefana Dlugolinského za člena rady AVF. Zároveň žiadame, aby ministerka kultúry zrozumiteľne pomenovala dôvody, na základe ktorých neakceptovala návrh profesijných organizácií na vymenovanie Adriany Tomanovej za členku rady AVF a aby preukázateľnými výsledkami odôvodnila odbornú kvalifikáciu Štefana Dlugolinského na túto pozíciu a jeho doterajšiu spoluprácu s nezávislým producentským prostredím,“ napísali signatári. „Zároveň vyzývame Štefana Dlugolinského, aby verejne prezentoval odborné priority svojho pôsobenia v rade AVF na najbližších 6 rokov a aby navrhol spôsob otvorenej komunikácie s prostredím nezávislých producentov v audiovízii, ktoré má v rade AVF zastupovať,“ dodali.

Celé znenie Vyhlásenia profesijných organizácií v audiovízii k vymenovaniu nového člena rady Audiovizuálneho fondu:

Bratislava, 16. 8. 2024

VYHLÁSENIE profesijných organizácií v audiovízii k vymenovaniu nového člena rady Audiovizuálneho fondu

Ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová s účinnosťou od 12. augusta 2024 vymenovala za člena rady Audiovizuálneho fondu (AVF) z oblasti nezávislých producentov v audiovízii Štefana Dlugolinského na funkčné obdobie šiestich rokov.

Toto miesto v rade AVF nebolo obsadené od 10. januára 2024, no napriek tomu ministerstvo zverejnilo výzvu na predkladanie návrhov kandidátov až o pol roka neskôr – 9. júla 2024. K termínu určenému vo výzve predložili svoje návrhy všetky profesijné organizácie zastupujúce nezávislých producentov v audiovízii na Slovensku a zhodli sa na tom, že túto oblasť môže v rade AVF kvalifikovane zastupovať JUDr. Adriana Tomanová, ktorá má dlhoročné odborné aj právnické skúsenosti súvisiace s produkciou audiovizuálnych diel, ich verejným šírením a aktívne s producentmi spolupracuje.

Nevieme, kto navrhol ministerstvu kultúry za člena rady AVF Štefana Dlugolinského a ako reprezentuje nezávislých producentov, pre ktorých je toto miesto v rade zákonom určené. Vieme však, že potrebné profesijné skúsenosti ani odborné znalosti z oblasti nezávislej produkcie v audiovízii tento nový člen rady AVF nemohol nadobudnúť ako prvý námestník ústredného riaditeľa STV Igora Kubiša počas doteraz najhrubšieho zneužívania verejnoprávnej televízie na politické účely v období mečiarizmu. Ani ako predseda predstavenstva či člen dozornej rady akciovej spoločnosti Štúdio Koliba v časoch netransparentnej privatizácie a postupnej likvidácie filmovej výroby a filmových laboratórií na Slovensku. A už vôbec nie ako predseda Slovenskej asociácie novinárov (SAN) – neživej organizácie, ktorej podpredsedom a dvojnásobným laureátom výročnej ceny je podľa informácií na webovom sídle SAN aj Roman Michelko, poslanec za SNS a spoluautor pokútne predloženej a politicky účelovo pretlačenej novely zákona o Audiovizuálnom fonde spred niekoľkých týždňov.

Vzhľadom na to, že postup ministerky kultúry pri vymenovaní Štefana Dlugolinského za člena rady AVF z oblasti nezávislých producentov v audiovízii považujeme za netransparentný, neodborný a blízky praktikám straníckeho klientelizmu, vyzývame ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú, aby zverejnila informáciu o tom, ktorá osoba pôsobiaca v audiovízii predložila návrh na vymenovanie Štefana Dlugolinského za člena rady AVF. Zároveň žiadame, aby ministerka kultúry zrozumiteľne pomenovala dôvody, na základe ktorých neakceptovala návrh profesijných organizácií na vymenovanie Adriany Tomanovej za členku rady AVF a aby preukázateľnými výsledkami odôvodnila odbornú kvalifikáciu Štefana Dlugolinského na túto pozíciu a jeho doterajšiu spoluprácu s nezávislým producentským prostredím.

Zároveň vyzývame Štefana Dlugolinského, aby verejne prezentoval odborné priority svojho pôsobenia v rade AVF na najbližších 6 rokov a aby navrhol spôsob otvorenej komunikácie s prostredím nezávislých producentov v audiovízii, ktoré má v rade AVF zastupovať.

Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA)

Asociácia producentov animovaného filmu (APAF)

Asociácia nezávislých producentov (ANP)

Asociácia slovenského dokumentárneho filmu (ASDF)

Slovenská asociácia producentov v audiovízii (SAPA)

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Lapilli / Zdroj: Film Expanded

recenzia Lapilli

Lapilli otvárajú zábery morskej hladiny snímanej z idúcej lode a dunivý, takmer útrobný zvuk trieštiacich sa vĺn. Autorský hlas hovorí: „Prichádzam v momente, keď sa kyslík vydal na ústup.“ Znie to záhadne, priam nepreniknuteľne. Vzápätí obrazy mora vystrieda vyprahnutá krajina, popraskané dno jazera, z ktorého sa vplyvom devastujúcej ľudskej činnosti stala toxická pustatina. Filmové obrazy Lapilli, zábery vyschnutého Aralského jazera, ale aj iných lokalít s nerastnými kvetmi, podivuhodnými farbami skalných stien a kryštalických štruktúr však nie sú nepreniknuteľné. Skrýva sa za nimi autorkina naliehavá potreba hovoriť o smrti, strate a trúchlení. Nejde to hneď; nejde to priamo. Preto Ďurinová použije metaforu o vysychaní jazera a metonymiu kyslíka na ústupe. Je to akási rétorická a poetická fyzikálna chémia. A je to alchýmia. Paula Ďurinová chce hovoriť príbeh svojich starých rodičov, experimentálneho fyzika a učiteľky prekladateľky so záľubou v horách, meditácii a dychových cvičeniach, ktorí krátko po sebe podľahli kovidovému zápalu pľúc, no nemôže prestať myslieť na vysychanie jednej z najväčších vnútrozemských vodných plôch na svete. Navyše sa potrebuje ponoriť do seba. Preto zostupuje do jaskyne, preto nám hovorí, že smútok má svoje štádiá; je ich päť alebo sedem. Päť alebo sedem (z môjho pohľadu šesť) je aj implicitných častí filmu: štádium vyschnutého jazera (hľadania slov, filmovej formy), štádium vodopádu (výtrysku života,...
Záber z filmu Dozorkyňa / Zdroj: ASFK

recenzia Dozorkyňa

Dozorkyňa je čítankou psychologického trileru. Napriek tomu, že má svoje ošúchané stránky, odpísané z iných filmov z väzenského prostredia, stále je to poctivá psychologická dráma, ktorá mrazí nielen svojím severským prostredím. Dej sleduje prísnu, no sympatickú dozorkyňu Evu v stredných rokoch, ktorá pracuje v mužskej väznici. Pôsobí na oddelení pre mladých mužov odsúdených za ľahké zločiny, kde vďaka vzájomnému rešpektu medzi väzňami a dozorkyňou vládne príjemná, takmer táborová atmosféra. Tvorcovia filmu výrazne pracovali aj s dekoráciami a výpravou, aby si pomohli v minimalistickom rozprávaní. Postavami vo veľmi presnej, ale stručnej expozícii sú tak aj široké a presvetlené chodby v symetrickej kompozícii, ktorá evokuje pravidelnosť a poriadok nastolené Evou na oddelení. Eva každého z väzňov pozná po mene, venuje sa im nad rámec svojich povinností a vedie krúžok meditácie, vďaka čomu si ju hneď obľúbime. Takéto uvoľnené pomery však zároveň vyvolávajú napätie, pretože čakáme, kedy krehkosť vzťahov, nutne obmotaných mocenskou dynamikou, pukne. Obzvlášť, ak vzťah tvorí žena (príznačne pomenovaná Eva), ktorej je spoločensky pripisovaná menšia moc, ale v tomto prípade jej povolanie prináša dominanciu voči mužom, ktorých pozícia je vo väzení v porovnaní so stereotypmi mimo tejto inštitúcie podradená. Prostredie väzenia prináša aj napätie podporené strachom z minulosti odsúdených chlapcov a mužov, ktorú režisér naschvál nešpecifikuje, aby nám predstavivosť pracovala na plné obrátky, vždy...
Zobraziť všetky články