Písmo: A- | A+

Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA), Asociácia producentov animovaného filmu (APAF), Asociácia nezávislých producentov (ANP), Asociácia slovenského dokumentárneho filmu (ASDF) a Slovenská asociácia producentov v audiovízii (SAPA) vydali spoločné vyhlásenie. Reagujú v ňom na to, že ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová s účinnosťou od 12. augusta 2024 vymenovala za člena rady Audiovizuálneho fondu (AVF) z oblasti nezávislých producentov v audiovízii Štefana Dlugolinského. Jeho funkčné obdobie je šesť rokov, trvá teda do 12. 8. 2030.

Štefan Dlugolinský je verejnosti známy najmä zo svojho pôsobenia vo funkcii námestníka ústredného riaditeľa STV Igora Kubiša. Ten televíziu riadil v rokoch 1996 – 1998, keď bola STV hlásnou trúbou Mečiarovho HZDS. „Vieme, že potrebné profesijné skúsenosti ani odborné znalosti z oblasti nezávislej produkcie v audiovízii tento nový člen rady AVF nemohol nadobudnúť ako prvý námestník ústredného riaditeľa STV Igora Kubiša počas doteraz najhrubšieho zneužívania verejnoprávnej televízie na politické účely v období mečiarizmu. Ani ako predseda predstavenstva či člen dozornej rady akciovej spoločnosti Štúdio Koliba v časoch netransparentnej privatizácie a postupnej likvidácie filmovej výroby a filmových laboratórií na Slovensku. A už vôbec nie ako predseda Slovenskej asociácie novinárov (SAN),“ píše sa vo vyhlásení.

Vzhľadom na to, že postup ministerky kultúry pri vymenovaní Štefana Dlugolinského za člena rady AVF z oblasti nezávislých producentov v audiovízii považujeme za netransparentný, neodborný a blízky praktikám straníckeho klientelizmu, vyzývame ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú, aby zverejnila informáciu o tom, ktorá osoba pôsobiaca v audiovízii predložila návrh na vymenovanie Štefana Dlugolinského za člena rady AVF. Zároveň žiadame, aby ministerka kultúry zrozumiteľne pomenovala dôvody, na základe ktorých neakceptovala návrh profesijných organizácií na vymenovanie Adriany Tomanovej za členku rady AVF a aby preukázateľnými výsledkami odôvodnila odbornú kvalifikáciu Štefana Dlugolinského na túto pozíciu a jeho doterajšiu spoluprácu s nezávislým producentským prostredím,“ napísali signatári. „Zároveň vyzývame Štefana Dlugolinského, aby verejne prezentoval odborné priority svojho pôsobenia v rade AVF na najbližších 6 rokov a aby navrhol spôsob otvorenej komunikácie s prostredím nezávislých producentov v audiovízii, ktoré má v rade AVF zastupovať,“ dodali.

Celé znenie Vyhlásenia profesijných organizácií v audiovízii k vymenovaniu nového člena rady Audiovizuálneho fondu:

Bratislava, 16. 8. 2024

VYHLÁSENIE profesijných organizácií v audiovízii k vymenovaniu nového člena rady Audiovizuálneho fondu

Ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová s účinnosťou od 12. augusta 2024 vymenovala za člena rady Audiovizuálneho fondu (AVF) z oblasti nezávislých producentov v audiovízii Štefana Dlugolinského na funkčné obdobie šiestich rokov.

Toto miesto v rade AVF nebolo obsadené od 10. januára 2024, no napriek tomu ministerstvo zverejnilo výzvu na predkladanie návrhov kandidátov až o pol roka neskôr – 9. júla 2024. K termínu určenému vo výzve predložili svoje návrhy všetky profesijné organizácie zastupujúce nezávislých producentov v audiovízii na Slovensku a zhodli sa na tom, že túto oblasť môže v rade AVF kvalifikovane zastupovať JUDr. Adriana Tomanová, ktorá má dlhoročné odborné aj právnické skúsenosti súvisiace s produkciou audiovizuálnych diel, ich verejným šírením a aktívne s producentmi spolupracuje.

Nevieme, kto navrhol ministerstvu kultúry za člena rady AVF Štefana Dlugolinského a ako reprezentuje nezávislých producentov, pre ktorých je toto miesto v rade zákonom určené. Vieme však, že potrebné profesijné skúsenosti ani odborné znalosti z oblasti nezávislej produkcie v audiovízii tento nový člen rady AVF nemohol nadobudnúť ako prvý námestník ústredného riaditeľa STV Igora Kubiša počas doteraz najhrubšieho zneužívania verejnoprávnej televízie na politické účely v období mečiarizmu. Ani ako predseda predstavenstva či člen dozornej rady akciovej spoločnosti Štúdio Koliba v časoch netransparentnej privatizácie a postupnej likvidácie filmovej výroby a filmových laboratórií na Slovensku. A už vôbec nie ako predseda Slovenskej asociácie novinárov (SAN) – neživej organizácie, ktorej podpredsedom a dvojnásobným laureátom výročnej ceny je podľa informácií na webovom sídle SAN aj Roman Michelko, poslanec za SNS a spoluautor pokútne predloženej a politicky účelovo pretlačenej novely zákona o Audiovizuálnom fonde spred niekoľkých týždňov.

Vzhľadom na to, že postup ministerky kultúry pri vymenovaní Štefana Dlugolinského za člena rady AVF z oblasti nezávislých producentov v audiovízii považujeme za netransparentný, neodborný a blízky praktikám straníckeho klientelizmu, vyzývame ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú, aby zverejnila informáciu o tom, ktorá osoba pôsobiaca v audiovízii predložila návrh na vymenovanie Štefana Dlugolinského za člena rady AVF. Zároveň žiadame, aby ministerka kultúry zrozumiteľne pomenovala dôvody, na základe ktorých neakceptovala návrh profesijných organizácií na vymenovanie Adriany Tomanovej za členku rady AVF a aby preukázateľnými výsledkami odôvodnila odbornú kvalifikáciu Štefana Dlugolinského na túto pozíciu a jeho doterajšiu spoluprácu s nezávislým producentským prostredím.

Zároveň vyzývame Štefana Dlugolinského, aby verejne prezentoval odborné priority svojho pôsobenia v rade AVF na najbližších 6 rokov a aby navrhol spôsob otvorenej komunikácie s prostredím nezávislých producentov v audiovízii, ktoré má v rade AVF zastupovať.

Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA)

Asociácia producentov animovaného filmu (APAF)

Asociácia nezávislých producentov (ANP)

Asociácia slovenského dokumentárneho filmu (ASDF)

Slovenská asociácia producentov v audiovízii (SAPA)

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Štefan Kvietik a Emília Vášáryová vo filme Medená veža. Foto: Archív SFÚ / Václav Polák

nový pohľad Medená veža

Dá sa o filme populárnom už viac ako päťdesiat rokov povedať ešte niečo nové? Podstatné je, že stále rezonuje a nezapadol do zabudnutia ako mnohé iné diela jeho éry. Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme Medenou vežou (réžia: Martin Hollý, 1970). Monument odolný zubu času Horský film Martina Hollého ml. Medená veža (1970) je priam notoricky známym čriepkom slovenskej kinematografie sedemdesiatych rokov minulého storočia. Hollý, debutujúci snímkou z „veľkej trojky roku 1962“ Havrania cesta, už vtedy ukázal, že v jeho záujme nie je držať sa schém skupinového hrdinstva ani vytvárať nevýrazné, plocho napísané postavy. Zaujali ho autentické ľudské charaktery – komplexné bytosti vymykajúce sa tradičným budovateľským ideálom. Občas pijú alkohol, bijú sa, nelegálne prekračujú štátne hranice, kradnú... A napriek tomu ich v žiadnom prípade nemožno nazvať antagonistami. Hollého pohľad na príbehy postáv je empatický a ľudský. Prečítajte si archívny rozhovor so Štefanom Kvietikom Bez agitácie Vznik režisérových snímok zo začiatku sedemdesiatych rokov, teda „tatranské filmy“ Medená veža a Orlie pierko (1971), motivovala dobová potreba preorientovať slovenskú tvorbu z inovatívnych pokusov novej vlny späť k jednoduchšie uchopiteľnej narácii a zábave. Divák sa chce zabávať. Hollý tento dopyt naplnil – avšak svojsky....
Záber z filmu Tá druhá. Foto: Film Expanded

V tieni súrodenca

Máme ich na očiach, ale často ich nevidíme. Sklenené deti vyzerajú ako obyčajné deti, doma však žijú v tieni súrodenca, ktorý si vyžaduje väčšiu pozornosť rodiny. Observačný dokumentárny film Tá druhá režisérky Marie-Magdaleny Kochovej približuje prehliadanú tému zdravých súrodencov v rodinách s deťmi so špeciálnymi potrebami. Johana má osemnásť rokov a po maturite sa chystá odísť z rodného malomesta na vysokú školu. Posledný ročník na strednej škole je pre ňu náročnejší než pre jej spolužiakov – vo svojej rodine má totiž nezastupiteľnú úlohu. Denne pomáha so starostlivosťou o mladšiu sestru s postihnutím. Cez všetku lásku sa musí vymaniť z očakávaní blízkeho okolia, nájsť si vlastný priestor a opustiť sestrin tieň. „O deťoch žijúcich s postihnutím a ich rodičoch sme počuli mnoho príbehov. Rodičia však nie sú jediní, ktorí sú silne ovplyvnení špeciálnymi potrebami svojich detí. Často to sú ešte ich súrodenci, bratia a sestry, ktorí sú okolnosťami nútení predčasne dospieť, aby pomáhali s náročnou rodinnou situáciou. Preto som si ako svoju protagonistku vybrala Johanu a rozhodla sa natočiť film, ktorý sprostredkuje perspektívu týchto súrodencov, sklenených detí, tých druhých,“vysvetlila režisérka. „Jej príbeh je tiež mojím príbehom, rovnako ako príbehom milióna ďalších ľudí po celom svete žijúcich v podobnej situácii. Aj ja som sestrou dievčatka s postihnutím. Vyrastala som po jej...
Zobraziť všetky články