Vyšiel nový Kino-Ikon, vo svojom výbere uvedie Letopis

Písmo: A- | A+

Filmologický časopis Kino-Ikon tematizuje úzkosť z atómových hrozieb a uvádza cyklus Kino-Ikon Choice.

Aktuálne číslo časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon 1/2025 prináša opäť výber článkov zameraných na teórie, dejiny i estetiky filmu. Okruh tém je tentoraz mimoriadne široký. Časopis pomenúva úzkosť z atómových hrozieb, venuje sa téme „úspešného starnutia“ hollywoodskych hercov, indickému filmu dokumentaristu Vlada Kubenka či poetike dokumentárnych filmov režisérky Drahomíry Vihanovej. V stredu 5. novembra o 17.00 hod. sa v Kine Lumière v cykle Kino-Ikon Choice uskutoční projekcia filmu Letopis (2025) Martina Kollara spojená s diskusiou s režisérom a ďalšími hosťami.

Ako starnú legendy

Úvodná rubrika časopisu Kino-Ikon nazvaná Studium prináša štúdiu Martina Šrajera z Národného filmového archívu v Prahe, venovanú poetike dokumentárnej tvorby českej režisérky Drahomíry Vihanovej. Šrajer sa v nej pokúša analyzovať „hľadanie tvaru“ dokumentu na šestnástich filmoch, ktoré Vihanová narútila pod hlavičkou Krátkeho filmu Praha v rokoch 1977 až 1989. V rovnakej rubrike sa nachádza aj obsiahly text historičky umenia Petry Hanákovej z oddelenia vedy a výskumu Slovenského filmového ústavu (SFÚ), zaoberajúci sa „úspešným starnutím“ hollywoodskych legiend, konkrétne Clinta Eastwooda, Roberta Redforda, Roberta de Nira, Michaela Douglasa a Morgana Freemana, Hanáková ho skúma prostredníctvom ich hereckých kariér. V rubrike zameranej na dejiny slovenskej kinematografie sa rakúska historička Simone Wille venuje jednému z najznámejších indických filmov Vlada Kubenka Moderní indickí maliari (1967). Reflektuje ho v kontexte kultúrnych vzťahov počas Studenej vojny a československých kontaktov s indickým moderným umením.

Ako interpretovať nové

V roku 1964 nakrútil režisér Eduard Grečner svoj debut Každý týždeň sedem dní zo života vysokoškolákov, ktorý zachytáva pocity neistoty a strachu, zmocňujúce sa ľudí pred hroziacim nebezpečenstvom nukleárnej vojny. V nadväznosti na stále prebiehajúcu nespravodlivú vojnu na Ukrajine, ktorú vedie Ruská federácia hroziaca svetu atómovými zbraňami, sa táto Grečnerova dráma stala predmetom rozhovoru, ktorý v Kino-Ikone s režisérom vedie autor jeho monografie z roku 2018, filmový historik Milan Cyroň.

V rubrike zameranej na kinematografickú filozofiu sa filozof Marcel Šedo zamýšľa nad otázkou, ako interpretovať nové. V novej rubrike Zoom, orientovanej na rôzne fenomény súčasnej kinematografie, sa český filmový publicista a kritik Marek Slovák venuje pojmu flashsideway vo filmárskom diskurze a filmový teoretik a historik Rudolf Schimera publikuje niekoľko poznámok k téme prelínania členov redakcie Cahiers du cinéma s vymedzovaním autorstva francúzskej novej vlny.

Ženské vlny, India aj parasociálny dokument

Bohatá na zaujímavé texty je rubrika Filmové a literárne reflexie. Autori a autorky sa v nej venujú ženskej novej vlne v talianskom filme, súčasnému indickému filmu i parasociálnemu dokumentu. V čísle sa nachádza aj zamyslenie nad filmami Vlny (2024) a Ema a smrtihlav (2024) vo vzťahu k historickej realite, text o populárnych talianskych žánroch a kritike 50. až 80. rokov minulého storočia, o hraniciach a limitoch v umení, aj o Osvobozenom divadle Voskovca a Wericha v predvojnovej východoslovenskej tlači.

V obnovenej rubrike po rokoch Dejiny vedľajších postáv v umení sa jej kurátor a filmový publicista Jakub Lenčéš zameral na Franzisku Jägerstätterovú, manželku hlavného hrdinu z filmu Terrencea Malicka Skrytý život (2019), ktorý v čase druhej svetovej vojny ako Nemec odmietol prisahať vernosť Hitlerovi a bol preto považovaný za zradcu.

Časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon je recenzovaný časopis, profiluje sa ako pravidelná reprezentatívna antológia pôvodných autorských textov i prekladových štúdií o aktuálnom filmovom myslení. Jeho dlhodobým zámerom je pestovanie schopnosti kritického hodnotenia kinematografie, resp. najrôznejších prejavov audiovizuálnej kultúry všeobecne. Kino-Ikon vydáva Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK) a Slovenský filmový ústav (SFÚ). Aktuálne číslo 1/2025 vyšlo na 247 stranách a v predaji je za 3,32 eur vo vybraných slovenských kníhkupectvách, v predajni SFÚ Klapka.sk na Grösslingovej ul. 43 a v Kine Lumière v Bratislave.

Záber z filmu Letopis režiséra Martina Kollara. Foto: Film Expanded
Záber z filmu Letopis režiséra Martina Kollara. Foto: Film Expanded

Diskusia o Letopise

Kino-Ikon Choice je cyklus v Kine Lumière, ktorý v redakčnom výbere rovnomenného filmologického časopisu uvádza prevažne súčasné slovenské filmy spojené s diskusiou, ktoré by nemali zostať nepovšimnuté. V stredu 5. novembra sa uskutoční ďalšie zo stretnutí, na ktorom sa premietne nový film režiséra a fotografa Martina Kollara Letopis (2025). Po jeho projekcii sa uskutoční diskusia za účasti tvorcov filmu – režiséra Martina Kollara a producenta Ivana Ostrochovského a pozvaných hostí – kunsthistoričky Moniky Mitášovej, filmovej teoretičky Márie Ferenčuhovej a ďalších členov redakcie. Diskusiu bude moderovať filozof a estetik Peter Michalovič.

„Kollarov druhý dlhometrážny dokumentárny film, ktorý začali nakrúcať pred siedmimi rokmi spolu s Máriou Rumanovou, už svojím názvom odkazuje na žáner historického písania,“ hovorí filmový historik a teoretik Martin Kaňuch, šéfredaktor časopisu Kino-Ikon a redaktor edičného oddelenia SFÚ. „V prvom pláne ide o kroniku. Je to správa, opis každodennosti. Kollarov film však prekračuje limit čistej dokumentácie, zachytenie rokov a udalostí a smeruje k filozofujúcej filmovej eseji.“ Podľa Kaňucha Letopis predstavuje jednu z unikátnych súčasných podôb myslenia filmom. Diskusia zo série Kino-Ikon Choice je aktuálne aj súčasťou sprievodného programu Mesiaca fotografie. Projekcia filmu sa uskutoční o 17.00 hod. a diskusia o 18.10 hod., vstup na diskusiu je voľný.

Cyklus Kino-Ikon Choice v Kine Lumière vznikol v roku 2017, doteraz uviedol spolu s diskusiou filmy 5 October (2016) Martina Kollara, Hotel Úsvit (2016) Márie Rumanovej, Posledný autoportrét (2018) Mareka Kuboša, Punk je hned! (2019) Juraja Šlauku, Organ (1964) Štefana Uhra, Spiaci účet (2024) Miloslava Luthera a Všetko čo mám rád (1992) Martina Šulíka.

  • Časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon 1/2025 nájdete na Klapka.sk.
  • Viac informácií o časopise pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon nájdete TU.
  • Viac informácií o projekcii a diskusii k filmu Letopis (2025) v cykle Kino-Ikon Choice nájdete TU.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Beštia Bebjak Záber z filmu Beštia. Foto: DNA Production/Nataša Bošková

Bebjakova Beštia podľa Dominika Dána má prvú ukážku

Po vyhlásení amnestie v roku 1990 sa dostalo na slobodu aj mnoho nebezpečných zločincov. Začínajúcemu bratislavskému detektívovi Richardovi Krauzovi vtedy pridelili prípad sériového vraha žien. Tiahla sa za ním krvavá stopa polovicou Európy a nedokázali ho odhaliť žiadne bežne využívané metódy. Režisér Peter Bebjak pripravuje detektívny triler podľa jednej z najpredávanejších kníh Dominika Dána Beštia. Do kín príde už začiatkom budúceho roka. Tomáš Maštalír (Burger), Martin Klinčúch (Krauz), Michal Kubovčík (Hanzel) a Braňo Bystriansky (Váňa) spolu s Alexandrom Bártom (Mayor) a Jánom Jackuliakom (súdny lekár Lengyel) stvárňujú vo filme Beštia tím, ktorý sa snaží odhaliť páchateľa série vrážd. Prípad na začiatku vyzerá takmer beznádejne. Páchateľ totiž nezanecháva žiadne odtlačky prstov. Nič, na základe čoho, by bolo možné zistiť, o koho ide. Vyšetrovatelia vedia, čo spája jednotlivé miesta činu, ale dostupné kriminalistické metódy nestačia na to, aby vraha usvedčili. Vtedy prichádzajú na scénu vedci a analýza DNA. Metóda, ktorú slovenskí kriminalisti nikdy dovtedy nepoužili. https://youtu.be/ZzOrfU6evL0?si=Q6NlQR6hRMzUBcSl „Atmosféru začiatku deväťdesiatych rokov sa nám podarilo preniesť na obraz presne tak, ako si ju časť spoločnosti pamätá z mladosti a ako je stvárnená v knihách Dominika Dána,“ povedal producent DNA Production Rasťo Šesták. „A rovnako ako v knihách, ani film Beštia nie je príbehom vraha. Je o tom, ako ho veľký tím vyšetrovateľov s pomocou vedcov – a v tom čase...
Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
Zobraziť všetky články