Vyšiel nový Kino-Ikon, vo svojom výbere uvedie Letopis

Písmo: A- | A+

Filmologický časopis Kino-Ikon tematizuje úzkosť z atómových hrozieb a uvádza cyklus Kino-Ikon Choice.

Aktuálne číslo časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon 1/2025 prináša opäť výber článkov zameraných na teórie, dejiny i estetiky filmu. Okruh tém je tentoraz mimoriadne široký. Časopis pomenúva úzkosť z atómových hrozieb, venuje sa téme „úspešného starnutia“ hollywoodskych hercov, indickému filmu dokumentaristu Vlada Kubenka či poetike dokumentárnych filmov režisérky Drahomíry Vihanovej. V stredu 5. novembra o 17.00 hod. sa v Kine Lumière v cykle Kino-Ikon Choice uskutoční projekcia filmu Letopis (2025) Martina Kollara spojená s diskusiou s režisérom a ďalšími hosťami.

Ako starnú legendy

Úvodná rubrika časopisu Kino-Ikon nazvaná Studium prináša štúdiu Martina Šrajera z Národného filmového archívu v Prahe, venovanú poetike dokumentárnej tvorby českej režisérky Drahomíry Vihanovej. Šrajer sa v nej pokúša analyzovať „hľadanie tvaru“ dokumentu na šestnástich filmoch, ktoré Vihanová narútila pod hlavičkou Krátkeho filmu Praha v rokoch 1977 až 1989. V rovnakej rubrike sa nachádza aj obsiahly text historičky umenia Petry Hanákovej z oddelenia vedy a výskumu Slovenského filmového ústavu (SFÚ), zaoberajúci sa „úspešným starnutím“ hollywoodskych legiend, konkrétne Clinta Eastwooda, Roberta Redforda, Roberta de Nira, Michaela Douglasa a Morgana Freemana, Hanáková ho skúma prostredníctvom ich hereckých kariér. V rubrike zameranej na dejiny slovenskej kinematografie sa rakúska historička Simone Wille venuje jednému z najznámejších indických filmov Vlada Kubenka Moderní indickí maliari (1967). Reflektuje ho v kontexte kultúrnych vzťahov počas Studenej vojny a československých kontaktov s indickým moderným umením.

Ako interpretovať nové

V roku 1964 nakrútil režisér Eduard Grečner svoj debut Každý týždeň sedem dní zo života vysokoškolákov, ktorý zachytáva pocity neistoty a strachu, zmocňujúce sa ľudí pred hroziacim nebezpečenstvom nukleárnej vojny. V nadväznosti na stále prebiehajúcu nespravodlivú vojnu na Ukrajine, ktorú vedie Ruská federácia hroziaca svetu atómovými zbraňami, sa táto Grečnerova dráma stala predmetom rozhovoru, ktorý v Kino-Ikone s režisérom vedie autor jeho monografie z roku 2018, filmový historik Milan Cyroň.

V rubrike zameranej na kinematografickú filozofiu sa filozof Marcel Šedo zamýšľa nad otázkou, ako interpretovať nové. V novej rubrike Zoom, orientovanej na rôzne fenomény súčasnej kinematografie, sa český filmový publicista a kritik Marek Slovák venuje pojmu flashsideway vo filmárskom diskurze a filmový teoretik a historik Rudolf Schimera publikuje niekoľko poznámok k téme prelínania členov redakcie Cahiers du cinéma s vymedzovaním autorstva francúzskej novej vlny.

Ženské vlny, India aj parasociálny dokument

Bohatá na zaujímavé texty je rubrika Filmové a literárne reflexie. Autori a autorky sa v nej venujú ženskej novej vlne v talianskom filme, súčasnému indickému filmu i parasociálnemu dokumentu. V čísle sa nachádza aj zamyslenie nad filmami Vlny (2024) a Ema a smrtihlav (2024) vo vzťahu k historickej realite, text o populárnych talianskych žánroch a kritike 50. až 80. rokov minulého storočia, o hraniciach a limitoch v umení, aj o Osvobozenom divadle Voskovca a Wericha v predvojnovej východoslovenskej tlači.

V obnovenej rubrike po rokoch Dejiny vedľajších postáv v umení sa jej kurátor a filmový publicista Jakub Lenčéš zameral na Franzisku Jägerstätterovú, manželku hlavného hrdinu z filmu Terrencea Malicka Skrytý život (2019), ktorý v čase druhej svetovej vojny ako Nemec odmietol prisahať vernosť Hitlerovi a bol preto považovaný za zradcu.

Časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon je recenzovaný časopis, profiluje sa ako pravidelná reprezentatívna antológia pôvodných autorských textov i prekladových štúdií o aktuálnom filmovom myslení. Jeho dlhodobým zámerom je pestovanie schopnosti kritického hodnotenia kinematografie, resp. najrôznejších prejavov audiovizuálnej kultúry všeobecne. Kino-Ikon vydáva Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK) a Slovenský filmový ústav (SFÚ). Aktuálne číslo 1/2025 vyšlo na 247 stranách a v predaji je za 3,32 eur vo vybraných slovenských kníhkupectvách, v predajni SFÚ Klapka.sk na Grösslingovej ul. 43 a v Kine Lumière v Bratislave.

Záber z filmu Letopis režiséra Martina Kollara. Foto: Film Expanded
Záber z filmu Letopis režiséra Martina Kollara. Foto: Film Expanded

Diskusia o Letopise

Kino-Ikon Choice je cyklus v Kine Lumière, ktorý v redakčnom výbere rovnomenného filmologického časopisu uvádza prevažne súčasné slovenské filmy spojené s diskusiou, ktoré by nemali zostať nepovšimnuté. V stredu 5. novembra sa uskutoční ďalšie zo stretnutí, na ktorom sa premietne nový film režiséra a fotografa Martina Kollara Letopis (2025). Po jeho projekcii sa uskutoční diskusia za účasti tvorcov filmu – režiséra Martina Kollara a producenta Ivana Ostrochovského a pozvaných hostí – kunsthistoričky Moniky Mitášovej, filmovej teoretičky Márie Ferenčuhovej a ďalších členov redakcie. Diskusiu bude moderovať filozof a estetik Peter Michalovič.

„Kollarov druhý dlhometrážny dokumentárny film, ktorý začali nakrúcať pred siedmimi rokmi spolu s Máriou Rumanovou, už svojím názvom odkazuje na žáner historického písania,“ hovorí filmový historik a teoretik Martin Kaňuch, šéfredaktor časopisu Kino-Ikon a redaktor edičného oddelenia SFÚ. „V prvom pláne ide o kroniku. Je to správa, opis každodennosti. Kollarov film však prekračuje limit čistej dokumentácie, zachytenie rokov a udalostí a smeruje k filozofujúcej filmovej eseji.“ Podľa Kaňucha Letopis predstavuje jednu z unikátnych súčasných podôb myslenia filmom. Diskusia zo série Kino-Ikon Choice je aktuálne aj súčasťou sprievodného programu Mesiaca fotografie. Projekcia filmu sa uskutoční o 17.00 hod. a diskusia o 18.10 hod., vstup na diskusiu je voľný.

Cyklus Kino-Ikon Choice v Kine Lumière vznikol v roku 2017, doteraz uviedol spolu s diskusiou filmy 5 October (2016) Martina Kollara, Hotel Úsvit (2016) Márie Rumanovej, Posledný autoportrét (2018) Mareka Kuboša, Punk je hned! (2019) Juraja Šlauku, Organ (1964) Štefana Uhra, Spiaci účet (2024) Miloslava Luthera a Všetko čo mám rád (1992) Martina Šulíka.

  • Časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon 1/2025 nájdete na Klapka.sk.
  • Viac informácií o časopise pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon nájdete TU.
  • Viac informácií o projekcii a diskusii k filmu Letopis (2025) v cykle Kino-Ikon Choice nájdete TU.
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Leto v Lumièri za 3 eurá Záber z filmu Trojuholník smútku. Foto: ASFK

Výnimočné filmy za zvýhodnenú cenu

Počas letných mesiacov Kino Lumière tradične uvádza kvalitné filmy za dostupnú cenu. Cyklus pod názvom Leto v Lumièri za 3 eurá sa vráti k dielam z posledných rokov, ktoré získali ocenenia na prestížnych festivaloch alebo zaujali divácky. Od 15. júna do konca augusta sa denne premietne minimálne jeden film európskej alebo slovenskej proveniencie. Cyklus otvorí komediálna dráma Najhorší človek na svete (2021) Joachima Triera. Cyklus Leto v Lumièri za 3 eurá chce vrátiť do kín výnimočné oceňované filmy i obľúbené divácky navštevované diela. Ide o snímky vyrobené v posledných rokoch a ocenia ich nielen diváci, ktorí ich nestihli vidieť v kinách v čase ich distribučnej premiéry. „V priebehu leta uvedieme viac než tridsať európskych filmov za zvýhodnenú cenu. V programe nebudú chýbať filmy pre deti a mládež i filmy sprístupnené pre ľudí so sluchovým či zrakovým znevýhodnením,“ hovorí manažérka Kina Lumière Zita Hosszúová. „Program je zostavený prevažne z filmov populárneho projektu Asociácie slovenských filmových klubov €urópske filmy za 3 €čka, tento rok bude zároveň doplnený ďalšími atraktívnymi titulmi, ktoré dlhodobo patria v našom kine k veľmi populárnym, ako i oceňovanými slovenskými filmami.“ Dramaturgia filmov v projekte Leto v Lumièri za 3 eurá rešpektuje bohaté žánrové zastúpenie, výber titulov prináša rozmanité témy. Zároveň ide o filmy rôznych krajín s dôrazom na európsku i slovenskú kinematografiu. Spoločným...
klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Zobraziť všetky články