Vyšiel nový Kino-Ikon, vo svojom výbere uvedie Letopis

Písmo: A- | A+

Filmologický časopis Kino-Ikon tematizuje úzkosť z atómových hrozieb a uvádza cyklus Kino-Ikon Choice.

Aktuálne číslo časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon 1/2025 prináša opäť výber článkov zameraných na teórie, dejiny i estetiky filmu. Okruh tém je tentoraz mimoriadne široký. Časopis pomenúva úzkosť z atómových hrozieb, venuje sa téme „úspešného starnutia“ hollywoodskych hercov, indickému filmu dokumentaristu Vlada Kubenka či poetike dokumentárnych filmov režisérky Drahomíry Vihanovej. V stredu 5. novembra o 17.00 hod. sa v Kine Lumière v cykle Kino-Ikon Choice uskutoční projekcia filmu Letopis (2025) Martina Kollara spojená s diskusiou s režisérom a ďalšími hosťami.

Ako starnú legendy

Úvodná rubrika časopisu Kino-Ikon nazvaná Studium prináša štúdiu Martina Šrajera z Národného filmového archívu v Prahe, venovanú poetike dokumentárnej tvorby českej režisérky Drahomíry Vihanovej. Šrajer sa v nej pokúša analyzovať „hľadanie tvaru“ dokumentu na šestnástich filmoch, ktoré Vihanová narútila pod hlavičkou Krátkeho filmu Praha v rokoch 1977 až 1989. V rovnakej rubrike sa nachádza aj obsiahly text historičky umenia Petry Hanákovej z oddelenia vedy a výskumu Slovenského filmového ústavu (SFÚ), zaoberajúci sa „úspešným starnutím“ hollywoodskych legiend, konkrétne Clinta Eastwooda, Roberta Redforda, Roberta de Nira, Michaela Douglasa a Morgana Freemana, Hanáková ho skúma prostredníctvom ich hereckých kariér. V rubrike zameranej na dejiny slovenskej kinematografie sa rakúska historička Simone Wille venuje jednému z najznámejších indických filmov Vlada Kubenka Moderní indickí maliari (1967). Reflektuje ho v kontexte kultúrnych vzťahov počas Studenej vojny a československých kontaktov s indickým moderným umením.

Ako interpretovať nové

V roku 1964 nakrútil režisér Eduard Grečner svoj debut Každý týždeň sedem dní zo života vysokoškolákov, ktorý zachytáva pocity neistoty a strachu, zmocňujúce sa ľudí pred hroziacim nebezpečenstvom nukleárnej vojny. V nadväznosti na stále prebiehajúcu nespravodlivú vojnu na Ukrajine, ktorú vedie Ruská federácia hroziaca svetu atómovými zbraňami, sa táto Grečnerova dráma stala predmetom rozhovoru, ktorý v Kino-Ikone s režisérom vedie autor jeho monografie z roku 2018, filmový historik Milan Cyroň.

V rubrike zameranej na kinematografickú filozofiu sa filozof Marcel Šedo zamýšľa nad otázkou, ako interpretovať nové. V novej rubrike Zoom, orientovanej na rôzne fenomény súčasnej kinematografie, sa český filmový publicista a kritik Marek Slovák venuje pojmu flashsideway vo filmárskom diskurze a filmový teoretik a historik Rudolf Schimera publikuje niekoľko poznámok k téme prelínania členov redakcie Cahiers du cinéma s vymedzovaním autorstva francúzskej novej vlny.

Ženské vlny, India aj parasociálny dokument

Bohatá na zaujímavé texty je rubrika Filmové a literárne reflexie. Autori a autorky sa v nej venujú ženskej novej vlne v talianskom filme, súčasnému indickému filmu i parasociálnemu dokumentu. V čísle sa nachádza aj zamyslenie nad filmami Vlny (2024) a Ema a smrtihlav (2024) vo vzťahu k historickej realite, text o populárnych talianskych žánroch a kritike 50. až 80. rokov minulého storočia, o hraniciach a limitoch v umení, aj o Osvobozenom divadle Voskovca a Wericha v predvojnovej východoslovenskej tlači.

V obnovenej rubrike po rokoch Dejiny vedľajších postáv v umení sa jej kurátor a filmový publicista Jakub Lenčéš zameral na Franzisku Jägerstätterovú, manželku hlavného hrdinu z filmu Terrencea Malicka Skrytý život (2019), ktorý v čase druhej svetovej vojny ako Nemec odmietol prisahať vernosť Hitlerovi a bol preto považovaný za zradcu.

Časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon je recenzovaný časopis, profiluje sa ako pravidelná reprezentatívna antológia pôvodných autorských textov i prekladových štúdií o aktuálnom filmovom myslení. Jeho dlhodobým zámerom je pestovanie schopnosti kritického hodnotenia kinematografie, resp. najrôznejších prejavov audiovizuálnej kultúry všeobecne. Kino-Ikon vydáva Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK) a Slovenský filmový ústav (SFÚ). Aktuálne číslo 1/2025 vyšlo na 247 stranách a v predaji je za 3,32 eur vo vybraných slovenských kníhkupectvách, v predajni SFÚ Klapka.sk na Grösslingovej ul. 43 a v Kine Lumière v Bratislave.

Záber z filmu Letopis režiséra Martina Kollara. Foto: Film Expanded
Záber z filmu Letopis režiséra Martina Kollara. Foto: Film Expanded

Diskusia o Letopise

Kino-Ikon Choice je cyklus v Kine Lumière, ktorý v redakčnom výbere rovnomenného filmologického časopisu uvádza prevažne súčasné slovenské filmy spojené s diskusiou, ktoré by nemali zostať nepovšimnuté. V stredu 5. novembra sa uskutoční ďalšie zo stretnutí, na ktorom sa premietne nový film režiséra a fotografa Martina Kollara Letopis (2025). Po jeho projekcii sa uskutoční diskusia za účasti tvorcov filmu – režiséra Martina Kollara a producenta Ivana Ostrochovského a pozvaných hostí – kunsthistoričky Moniky Mitášovej, filmovej teoretičky Márie Ferenčuhovej a ďalších členov redakcie. Diskusiu bude moderovať filozof a estetik Peter Michalovič.

„Kollarov druhý dlhometrážny dokumentárny film, ktorý začali nakrúcať pred siedmimi rokmi spolu s Máriou Rumanovou, už svojím názvom odkazuje na žáner historického písania,“ hovorí filmový historik a teoretik Martin Kaňuch, šéfredaktor časopisu Kino-Ikon a redaktor edičného oddelenia SFÚ. „V prvom pláne ide o kroniku. Je to správa, opis každodennosti. Kollarov film však prekračuje limit čistej dokumentácie, zachytenie rokov a udalostí a smeruje k filozofujúcej filmovej eseji.“ Podľa Kaňucha Letopis predstavuje jednu z unikátnych súčasných podôb myslenia filmom. Diskusia zo série Kino-Ikon Choice je aktuálne aj súčasťou sprievodného programu Mesiaca fotografie. Projekcia filmu sa uskutoční o 17.00 hod. a diskusia o 18.10 hod., vstup na diskusiu je voľný.

Cyklus Kino-Ikon Choice v Kine Lumière vznikol v roku 2017, doteraz uviedol spolu s diskusiou filmy 5 October (2016) Martina Kollara, Hotel Úsvit (2016) Márie Rumanovej, Posledný autoportrét (2018) Mareka Kuboša, Punk je hned! (2019) Juraja Šlauku, Organ (1964) Štefana Uhra, Spiaci účet (2024) Miloslava Luthera a Všetko čo mám rád (1992) Martina Šulíka.

  • Časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon 1/2025 nájdete na Klapka.sk.
  • Viac informácií o časopise pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon nájdete TU.
  • Viac informácií o projekcii a diskusii k filmu Letopis (2025) v cykle Kino-Ikon Choice nájdete TU.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Sára Chripáková a Jozef Pantlikáš vo filme Potopa režiséra Martina Gondu. Foto: SilverArt

Potopa je slovenským kandidátom na Oscara

V prostredí slovenskej kinematografie bude 99. ročník Oscarov – prestížnej ceny Akadémie filmových umení a vied – príležitosťou pre film Potopa. Drámu Potopa režiséra Martina Gondu posiela ako kandidáta v súťažnej kategórii Najlepší medzinárodný film členstvo Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Rovnako ako v roku 2025, aj toho roku členstvo SFTA vyberalo spomedzi 5 hraných filmov. Na snímke, ktorá tohto roku získala aj najviac ocenení Slnko v sieti (6) za rok 2025, sa zhodla nadpolovičná väčšina filmárskej obce. „Film Potopa je naozaj výnimočné dielo slovenskej audiovizuálnej tvorby. Nielen svojím umeleckým spracovaním, ale aj témou. Tá je síce lokálne ukotvená, no zároveň má výrazný hodnotový presah, ktorý jej dáva univerzálny rozmer. Veď s núteným vysťahovaním jednotlivcov či spoločenstiev sa ľudstvo stretáva naprieč dejinami aj teritóriami. Film tak má výrazné šance osloviť medzinárodné publikum, čo je dôležitý aspekt nášho výberu. Veríme, že aj americká Akadémia filmových umení a vied pozitívne ocení kreatívnu kvalitu tohto diela a jeho tému, ktorá je vo svete stále aktuálna,‟ povedal Martin Šmatlák, viceprezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Prečítajte si aj rozhovor s Martinom Gondom, režisérom filmu Potopa:Starinská nádrž napája celý východ, len nie susednú dedinu Foto: Miro Nôta Slovensko súčasťou už tridsaťkrát Udeľovanie Oscarov prebehne 14. marca 2027. Bude to...
blu-ray Pikalík Krst blu-ray nosiča Vladimír Pikalík. Výber z tvorby. Foto: Fest Anča/ Šimon Lupták

Vyšiel blu-ray s Jožinkom a Gongom Vladimíra Pikalíka

Animátor, režisér, scenárista a výtvarník Vladimír Pikalík je významnou osobnosťou slovenskej bábkovej animácie. Na svojom konte má desiatky bábkových a kreslených filmov. Slovenský filmový ústav (SFÚ) nedávno vydal na blu-ray nosiči výber desiatich z nich, v ktorých opäť ožili aj jeho animovaní hrdinovia Jožinko a Gongo. Blu-ray nosič pod názvom Vladimír Pikalík. Výber z tvorby mal začiatkom júla svoju premiéru na 19. ročníku Medzinárodného festivalu animácie Fest Anča v Žiline. Vladimír Pikalík patrí k tvorcom, ktorí výrazne formovali podobu slovenskej animovanej tvorby.  Vyštudoval strojárstvo a pracoval v považskobystrických strojárňach. No už od mladosti sa venoval amatérskemu animovanému filmu, ktorý sa stal jeho celoživotným povolaním. Sám seba označoval za „profesionalizovaného amatéra“. Zdôrazňoval, že medzi amatérskym a profesionálnym filmom z hľadiska tvorivosti nemusí byť zásadný rozdiel. Aktívnym pôsobením v oblasti amatérskeho filmu si získal pozornosť profesionálnych animátorov. Umožnili mu pôsobiť v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe, kam nastúpil v roku 1979. Na svojom novom pracovisku stál pri zrode oddelenia bábkového filmu pri Štúdiu animovaných filmov. Spočiatku spolupracoval s výtvarníkom a animátorom Ivanom Popovičom. Spoločne vytvorili prvý slovenský bábkový film Strážca sen (1979). Neskôr sa profiloval ako samostatný autor a dodnes jeho diela zostávajú súčasťou klasiky slovenskej animácie. Záber z filmu Gongo a televízory. Foto: archív SFÚ Hravosť, humor a posolstvo bez didaktickosti Tvorba Vladimíra Pikalíka sa vyznačuje hravosťou, jemným...
Záber z filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú režisérov Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku. Foto: Filmtopia

Kuko, Drobček & Raťafák žijú veľkým televíznym restom

Detektívna komédia vytiahla bábky zo zabudnutia Nostalgiu za detskými televíznymi reláciami dnes v spoločnosti nijako zvlášť necítiť. Svet akoby bol úplne inde, programy, ktoré by didakticky a pritom moderne sprevádzali detské publikum, sa v televízii už takmer nevyrábajú. A tak bábky ako základný komunikačný prostriedok strácajú šancu držať sa v povedomí. Napriek tomu sa zišla partia filmárov a rozhodla sa oživiť kultové postavičky z obrazoviek. Chce tak zároveň vzdať hold bábkarskému umeniu a jeho neviditeľným, ale dôležitým osobnostiam. A preto Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Taký je názov filmu režisérov Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku. Vznikal päť rokov, svetovú premiéru mal na medzinárodnom festivale Art Film v Košiciach a do kín príde 6. augusta. Kto je kto Pre neskôr narodených malé intro: Drobček je bábka, ktorá sa zrodila v sedemdesiatych rokoch minulého storočia v nedeľnej dopoludňajšej relácii Matelko – Malý televízny kolotoč. Mala typický hlas bábkoherečky Emílie Tomanovej, ktorá sa vďaka tejto svojej úlohe stala legendou. V spoločnosti mladej slečny Darinky sprevádzal Drobček deti predškolského a mladšieho školského veku rozličnými populárno-náučnými témami, typickými pre dané obdobie. Kuko prišiel medzi deti na obrazovku verejnoprávnej televízie v osemdesiatych rokoch v relácii Od Kuka do Kuka. Podarilo sa mu prežiť politický prevrat v roku 1989 aj divoké mečiarovské roky. Po jeho boku celé roky stála Patrícia Jariabková. A napokon Raťafák...
Zobraziť všetky články