Vyšiel nový Kino-Ikon, vo svojom výbere uvedie Letopis

Písmo: A- | A+

Filmologický časopis Kino-Ikon tematizuje úzkosť z atómových hrozieb a uvádza cyklus Kino-Ikon Choice.

Aktuálne číslo časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon 1/2025 prináša opäť výber článkov zameraných na teórie, dejiny i estetiky filmu. Okruh tém je tentoraz mimoriadne široký. Časopis pomenúva úzkosť z atómových hrozieb, venuje sa téme „úspešného starnutia“ hollywoodskych hercov, indickému filmu dokumentaristu Vlada Kubenka či poetike dokumentárnych filmov režisérky Drahomíry Vihanovej. V stredu 5. novembra o 17.00 hod. sa v Kine Lumière v cykle Kino-Ikon Choice uskutoční projekcia filmu Letopis (2025) Martina Kollara spojená s diskusiou s režisérom a ďalšími hosťami.

Ako starnú legendy

Úvodná rubrika časopisu Kino-Ikon nazvaná Studium prináša štúdiu Martina Šrajera z Národného filmového archívu v Prahe, venovanú poetike dokumentárnej tvorby českej režisérky Drahomíry Vihanovej. Šrajer sa v nej pokúša analyzovať „hľadanie tvaru“ dokumentu na šestnástich filmoch, ktoré Vihanová narútila pod hlavičkou Krátkeho filmu Praha v rokoch 1977 až 1989. V rovnakej rubrike sa nachádza aj obsiahly text historičky umenia Petry Hanákovej z oddelenia vedy a výskumu Slovenského filmového ústavu (SFÚ), zaoberajúci sa „úspešným starnutím“ hollywoodskych legiend, konkrétne Clinta Eastwooda, Roberta Redforda, Roberta de Nira, Michaela Douglasa a Morgana Freemana, Hanáková ho skúma prostredníctvom ich hereckých kariér. V rubrike zameranej na dejiny slovenskej kinematografie sa rakúska historička Simone Wille venuje jednému z najznámejších indických filmov Vlada Kubenka Moderní indickí maliari (1967). Reflektuje ho v kontexte kultúrnych vzťahov počas Studenej vojny a československých kontaktov s indickým moderným umením.

Ako interpretovať nové

V roku 1964 nakrútil režisér Eduard Grečner svoj debut Každý týždeň sedem dní zo života vysokoškolákov, ktorý zachytáva pocity neistoty a strachu, zmocňujúce sa ľudí pred hroziacim nebezpečenstvom nukleárnej vojny. V nadväznosti na stále prebiehajúcu nespravodlivú vojnu na Ukrajine, ktorú vedie Ruská federácia hroziaca svetu atómovými zbraňami, sa táto Grečnerova dráma stala predmetom rozhovoru, ktorý v Kino-Ikone s režisérom vedie autor jeho monografie z roku 2018, filmový historik Milan Cyroň.

V rubrike zameranej na kinematografickú filozofiu sa filozof Marcel Šedo zamýšľa nad otázkou, ako interpretovať nové. V novej rubrike Zoom, orientovanej na rôzne fenomény súčasnej kinematografie, sa český filmový publicista a kritik Marek Slovák venuje pojmu flashsideway vo filmárskom diskurze a filmový teoretik a historik Rudolf Schimera publikuje niekoľko poznámok k téme prelínania členov redakcie Cahiers du cinéma s vymedzovaním autorstva francúzskej novej vlny.

Ženské vlny, India aj parasociálny dokument

Bohatá na zaujímavé texty je rubrika Filmové a literárne reflexie. Autori a autorky sa v nej venujú ženskej novej vlne v talianskom filme, súčasnému indickému filmu i parasociálnemu dokumentu. V čísle sa nachádza aj zamyslenie nad filmami Vlny (2024) a Ema a smrtihlav (2024) vo vzťahu k historickej realite, text o populárnych talianskych žánroch a kritike 50. až 80. rokov minulého storočia, o hraniciach a limitoch v umení, aj o Osvobozenom divadle Voskovca a Wericha v predvojnovej východoslovenskej tlači.

V obnovenej rubrike po rokoch Dejiny vedľajších postáv v umení sa jej kurátor a filmový publicista Jakub Lenčéš zameral na Franzisku Jägerstätterovú, manželku hlavného hrdinu z filmu Terrencea Malicka Skrytý život (2019), ktorý v čase druhej svetovej vojny ako Nemec odmietol prisahať vernosť Hitlerovi a bol preto považovaný za zradcu.

Časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon je recenzovaný časopis, profiluje sa ako pravidelná reprezentatívna antológia pôvodných autorských textov i prekladových štúdií o aktuálnom filmovom myslení. Jeho dlhodobým zámerom je pestovanie schopnosti kritického hodnotenia kinematografie, resp. najrôznejších prejavov audiovizuálnej kultúry všeobecne. Kino-Ikon vydáva Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK) a Slovenský filmový ústav (SFÚ). Aktuálne číslo 1/2025 vyšlo na 247 stranách a v predaji je za 3,32 eur vo vybraných slovenských kníhkupectvách, v predajni SFÚ Klapka.sk na Grösslingovej ul. 43 a v Kine Lumière v Bratislave.

Záber z filmu Letopis režiséra Martina Kollara. Foto: Film Expanded
Záber z filmu Letopis režiséra Martina Kollara. Foto: Film Expanded

Diskusia o Letopise

Kino-Ikon Choice je cyklus v Kine Lumière, ktorý v redakčnom výbere rovnomenného filmologického časopisu uvádza prevažne súčasné slovenské filmy spojené s diskusiou, ktoré by nemali zostať nepovšimnuté. V stredu 5. novembra sa uskutoční ďalšie zo stretnutí, na ktorom sa premietne nový film režiséra a fotografa Martina Kollara Letopis (2025). Po jeho projekcii sa uskutoční diskusia za účasti tvorcov filmu – režiséra Martina Kollara a producenta Ivana Ostrochovského a pozvaných hostí – kunsthistoričky Moniky Mitášovej, filmovej teoretičky Márie Ferenčuhovej a ďalších členov redakcie. Diskusiu bude moderovať filozof a estetik Peter Michalovič.

„Kollarov druhý dlhometrážny dokumentárny film, ktorý začali nakrúcať pred siedmimi rokmi spolu s Máriou Rumanovou, už svojím názvom odkazuje na žáner historického písania,“ hovorí filmový historik a teoretik Martin Kaňuch, šéfredaktor časopisu Kino-Ikon a redaktor edičného oddelenia SFÚ. „V prvom pláne ide o kroniku. Je to správa, opis každodennosti. Kollarov film však prekračuje limit čistej dokumentácie, zachytenie rokov a udalostí a smeruje k filozofujúcej filmovej eseji.“ Podľa Kaňucha Letopis predstavuje jednu z unikátnych súčasných podôb myslenia filmom. Diskusia zo série Kino-Ikon Choice je aktuálne aj súčasťou sprievodného programu Mesiaca fotografie. Projekcia filmu sa uskutoční o 17.00 hod. a diskusia o 18.10 hod., vstup na diskusiu je voľný.

Cyklus Kino-Ikon Choice v Kine Lumière vznikol v roku 2017, doteraz uviedol spolu s diskusiou filmy 5 October (2016) Martina Kollara, Hotel Úsvit (2016) Márie Rumanovej, Posledný autoportrét (2018) Mareka Kuboša, Punk je hned! (2019) Juraja Šlauku, Organ (1964) Štefana Uhra, Spiaci účet (2024) Miloslava Luthera a Všetko čo mám rád (1992) Martina Šulíka.

  • Časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon 1/2025 nájdete na Klapka.sk.
  • Viac informácií o časopise pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon nájdete TU.
  • Viac informácií o projekcii a diskusii k filmu Letopis (2025) v cykle Kino-Ikon Choice nájdete TU.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Tvoje meno. Foto. ASFK

návraty Tvoje meno.

Japonského režiséra Makota Šinkaia už pred rokmi média označili ako „nového Hajaoa Mijazakiho“. Mohlo by sa zdať, že toto označenie musí byť pre tvorcu animovaných filmov komplimentom. Hajao Mijazaki je predsa s prehľadom najväčšou osobnosťou japonského anime od čias Osamua Tezuku. Muža ktorý doslova anime ako také stvoril. A predsa Šinkai proti tomuto označeniu viackrát protestoval. Jeho dôvod je však pochopiteľný – tvrdí, že Mijazaki už existuje, a preto sa možno stať len „druhým Mijazakim“. Zatiaľ čo on chce byť prvým Šinkaiom. Ciele si veru kladie vysoké, avšak bez nich by to určite nedotiahol tak ďaleko. Porovnávania s Mijazakim pritom možno u Šinkaia pochopiť. Jeho tvorba je charakteristická jasným rukopisom nielen po vizuálnej, ale najmä príbehovej stránke. Navyše je prvým režisérom, ktorému sa podarilo zosadiť z trónu najzárobkovejšieho japonského filmu všetkých čias práve Mijazakiho magnum opus – Cestu do fantázie (2001). Podarilo sa mu to v roku 2016 s jeho azda najznámejším filmom Kimi no Na Wa. Po desiatich rokoch od pôvodnej premiéry prichádza pod názvom Tvoje meno. aj do našich kín.  Najpopulárnejší film katastrofickej trilógie Tento film tvorí spolu s dvomi neskoršími Šinkaiovými dielami, Tenki no Ki (v preklade Dieťa počasia, anglicky distribuované pod názvom Weathering With You) a Suzume no Todžimari (distribuované u nás pod názvom Suzume) tzv. katastrofickú...
Záber z filmu Kavej 2 režiséra Lukáša Zednikoviča a scenáristky Michaely Zakuťanskej. Foto: Continental Film

Kavej 2 – babská jazda s jasným cieľom. Príbeh východniarskej lásky pokračuje

Druhý filmový diel komédie Kavej 2 sa už uvádza v predpremiérach. Letnú kampaň spojenú so živou šou na amfiteátroch rozbehli tvorcovia na Zemplínskej Šírave. Pokračovať budú v amfiteátroch v Košiciach (17. júla), Prešove (18. júla), Banskej Bystrici (19. júla), Martine (21. júla), Nitre (22. júla) a v Senci (23. júla). Do kín príde nová slovenská komédia režiséra Lukáša Zednikoviča 23. júla. Veronika zažije sklamanie v láske a Klára sa rozhodne vziať ju na Šíravu. V spoločnosti ďalších kamošiek a mladých matiek rozbiehajú babskú jazdu s jasným cieľom – nájsť Veronike nového chlapa. Kým jej hľadajú princa na bielom koni, chlapi s deťmi sa vydávajú za dobrodružstvom. Vitajte v príbehu Kavej 2, filmového pokračovania značky Kavej. Humor a stereotypy Projekt svojho času začínal ako internetový seriál s názvom Kavej: Z východu na západ, uvádzali ho v rokoch 2019 až 2021. Režisér Lukáš Zednikovič a scenáristka Michaela Zakuťanská v ňom formou krátkych desaťminútových skečov vtipne zachytávali život dvoch východniarok v Bratislave. Seriál si na platformách YouTube a Mall.TV vybudoval veľkú fanúšikovskú základňu, vďaka čomu sa v lete 2024 dočkal celovečernej filmovej adaptácie. Komédia Kavej dosiahla mimoriadny divácky úspech. Publikum oceňovalo najmä autentický regionálny humor, hoci kritici narážali na stereotypy, v dôsledku ktorých príbeh nie je celkom funkčný. V každom prípade, keďže prvý diel...
Anča Award 2026 Záber z filmu Boh je plachý. Foto: Fest Anča

Fest Anča 2026 ocenil snímky Boh je plachý aj Turisti

Hlavnú cenu Anča Award 2026 získal na 19. ročníku Medzinárodného filmového festivalu animácie Fest Anča film Boh je plachý francúzskeho režiséra Jocelyna Charlesa. Za najlepší slovenský film vyhlásili Turistov Mária Kraľovič. Obe snímky sa vďaka svojmu víťazstvu kvalifikovali, aby sa mohli uchádzať o Oscara. Film Boh je plachý zobrazuje zobrazuje cestu vlakom dvoch priateľov. Čas si krátia kreslením najhlbších strachov. „Precízna ručne kreslená animácia a jasná farebná paleta ostro kontrastujú s hlboko znepokojujúcim príbehom. Na konci tejto cesty sa hranica medzi realitou a podvedomím úplne rozplynie,“ vyhlásila o filme medzinárodná porota v zložení Lise Fearnley, Luca Tóth a Philip Ullman. Čestné uznanie porota potom udelila portugalsko-francúzskej koprodukcii Opustený pes režisérky Marty Reis Andrade. Film zachytáva pocit samoty počas návratu na miesto, ktoré bolo kedysi našim domovom, a nostalgiu, ktorá sprevádza vyrovnávanie sa s odchodom blízkeho človeka. Rovnaká porota rozhodovala aj o cene v kategórii krátkych študentských filmov. Anča Award v nej získal britský film Skrat! režisérky Lizzie Watts. Rozpráva o o mužovi, ktorý uviazne niekde medzi snom a realitou, vďaka čomu prežije spirituálne osvietenie. Porota uviedla, že film oslavuje niečo úprimné a hlboko ľudské: komunitu, prítomnosť a tichú radosť zo zdieľaného momentu. Plná otázok, ktoré sa dotýkajú prechodu z chaosu detstva do dospelosti je japonská...
Zobraziť všetky články