Zakladajúci členovia FACE_

Vznikla Federácia filmových akadémií Európy – FACE

Písmo: A- | A+

Európske filmové akadémia spojili sily v novozaloženej federácii. Paneurópska filmová organizácia – Federácia filmových akadémií Európy (FACE) – vznikla na stretnutí Európskej filmovej akadémie s predstaviteľmi filmových akadémií z 20 krajín 11. 7. v Luxembursku. Tam novú organizáciu aj oficiálne zaregistrovali. So všetkými členmi európskych filmových akadémií spája FACE približne 20 000 ľudí.

Počas stretnutia v Luxembursku diskutovali zástupcovia európskych akadémií napríklad aj na témy prípadnej paneurópskej prehliadky a vytvorenia spoločnej značky Best EU Films Collection. Tá by označovala víťazné filmy ocenené národnými filmovými cenami v každej európskej krajine tak, aby sa zvýšila viditeľnosť týchto filmov a ich distribučný potenciál v iných európskych krajinách.

Jednotlivé národné akadémie spolupracovali od roku 2006 prostredníctvom neformálneho združenia Film Academy Network Europe. „Od vzniku Film Academy Network Europe spred 18 rokov sme prešli významným rastom. Najmä počas pandémie sme si uvedomili, ako veľa máme spoločného a koľko prínosu vieme zabezpečiť zdieľaním skúseností a spoluprácou,“ povedal Matthijs Wouter Knol, riaditeľ Európskej filmovej akadémie a člen predstavenstva novej federácie. „Založenie FACE predstavuje zaujímavú novú kapitolu. Obnovená spolupráca v Európe je kľúčová v čase, keď je otvorene kladená otázka dôležitosti kultúrnej politiky a podpory európskeho filmu.

Federácia vznikla z potreby formalizovať vzťahy medzi akadémiami. Spojili sa, aby zastupovali spoločné záujmy a synergizovali širokú škálu svojich aktivít v rámci rôznorodých odvetví filmového priemyslu. To zahŕňa rokovania s európskymi a národnými zákonodarcami, aby bola európska kinematografia aj naďalej vnímaná ako významné kultúrne dedičstvo a podstatný ekonomický faktor. Budúcnosť európskeho filmu musí byť podľa členov FACE spoločne chránená a podporovaná filmovými akadémiami na celom kontinente. Taktiež je dôležitá vzájomná podpora jednotlivých európskych kinematografií v prípade, kedy sú základné hodnoty v niektorej z krajín ohrozené, a tiež zdieľanie skúseností a inšpirácie z fungovanie rôznorodých modelov akadémií.

Členovia federácie chcú tiež podporovať filmové vzdelávanie, aktívnu účasť členov a projekty zamerané na filmové dedičstvo, pričom hlavnými piliermi sú udržateľnosť, rozmanitosť diverzita a inklúzia. Federácia si želá, aby práca filmových akadémií bola považovaná za neoddeliteľnú súčasť akéhokoľvek vývoja európskej filmovej politiky.

Nová štruktúra umožní akadémiám spoločné koordinované akcie na európskej a medzinárodnej scéne. „Federácia je kruh kultúrnej solidarity, ktorý sa rozprestiera cez celý kontinent, spájajúc naše rôznorodé a jedinečné hlasy v kinematografii, aby boli počuté a viditeľné tam, kde je to potrebné. Luxembursko je hrdé, že môže byť domovom tejto inšpirujúcej novej federácie,“ povedal Yann Tonnar, predseda predstavenstva FACE a prezident Luxemburskej filmovej akadémie.

ZAKLADAJÚCI ČLENOVIA FEDERÁCIE

  • Rakúsko: Akademie des Österreichischen Films
  • Bielorusko (v exile): Беларуская незалежная кiнаакадэмiя
  • Belgicko: Académie André Delvaux
  • Katalánsko: Acadèmia del Cinema Català
  • Česko: Česká filmová a televizní akademie
  • Dánsko: Danmarks Film Akademi
  • Európska filmová akadémia
  • Nemecko: Deutsche Filmakademie
  • Grécko: Ελληνική Ακαδημία Κινηματογράφου
  • Island: Íslenska kvikmynda- og sjónvarpsakademían
  • Izrael: האקדמיה הישראלית לקולנוע וטלוויזיה 
  • Taliansko: Accademia del Cinema Italiano
  • Luxembursko: d’Filmakademie
  • Holandsko: DAFF
  • Nórsko: Norsk Filmforbund
  • Poľsko: Polska Akademia Filmowa
  • Portugalsko: Academia Portuguesa de Cinema
  • Slovensko: Slovenská filmová a televízna akadémia
  • Španielsko: Academia de las Artes y las Ciencias Cinematográficas de España
  • Švajčiarsko: Schweizer Filmakademie / Académie du Cinéma Suisse / Accademia del Cinema Svizzero
  • Ukrajina: Українська Кіноакадемія
Autor:

Predstavitelia národných filmových akadémií z Európy na stretnutí v Luxembursku. FOTO: FACE/Marie de Decker

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Deň slovenského filmu 2026 Návštevníci Dňa slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta

ohlasy Deň slovenského filmu 2026

V uplynulých rokoch sa už jedenásťkrát konal Týždeň slovenského filmu, ktorý počas jedného týždňa priniesol divákom to najlepšie z domácej filmovej produkcie predchádzajúceho roka (alebo takmer všetko) a v troch-štyroch popoludniach aj bilančné hodnotenia hranej, dokumentárnej a animovanej tvorby (niekedy aj filmovej kritiky) v rovnakom období. Tohto roku sa podujatie v dôsledku konsolidácie „scvrklo“ na Deň slovenského filmu 2026. Tak sa nazývalo, ale nebola to celkom pravda, lebo projekcie filmov pre verejnosť boli v bratislavskom Kine Lumière rozložené na päť dní. Diskusia o vlaňajšej tvorbe sa však naozaj zmestila do jedného nabitého dňa. Hraný film 2025 v znamení debutov Dramaturgička a koordinátorka podujatia Mária Ferenčuhová sa rozhodla upustiť od formy výročného bilancovania (referát, koreferát). V spolupráci s autormi príspevkov sa sústredila na užšie vymedzené témy, ktoré sa pri jednotlivých filmových rodoch aktuálne „núkali“. Utorkové predpoludnie (12. mája) patrilo úvahám o hranom filme. Otvorila ho Katarína Mišíková, ktorá sa venovala trom filmom vlaňajších debutantov, teda snímkam Hore je nebo, v doline som ja Kataríny Gramatovej, Potopa Martina Gondu a Nepela Gregora Valentoviča. Katarína Mišíková na Dni slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta Poukázala na to, že táto trojica filmov nie je iba náhodným zoskupením debutov vplyvom okolností (ako sa stávalo v minulosti) – aktuálnych debutantov spája veková blízkosť, rozpoznateľné generačné gesto, spoločné kognitívne pozadie, vzťah k tradícii....
Záber z filmu Postav dom, zasaď strom režiséra Juraja Jakubiska. Foto: Václav Polák

nový pohľad Postav dom, zasaď strom

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil režisér Juraj Jakubisko. Juraj Jakubisko sa – podobne ako Peter Solan – po takmer desaťročnej „prestávke“ strávenej v Krátkom filme mohol koncom sedemdesiatych rokov opäť vrátiť na Kolibu. Kým Solan priniesol súčasný príbeh o inakosti zdravotne znevýhodneného dievčatka podľa predlohy Márie Ďuríčkovej A pobežím až na kraj sveta (1979), Jakubisko siahol po svojom blízkom motíve východniarskej dediny vo filme Postav dom, zasaď strom (1979). Oba filmy sa však, prirodzene, líšia od ich tvorby zo šesťdesiatych rokov, najmä výberom tém a literárnych predlôh, ale aj vplyvom normalizačných zásahov. Zatiaľ čo Solan citlivo zachytáva svet detskými očami, Jakubisko predstavuje neprispôsobivého rebela bez príčiny, ktorý sa ocitá v odľahlej dedine akoby „pánu Bohu za chrbtom“. Prečítajte si aj článok Márie Ferenčuhovej Trojitý (ne)spadnutý Nepela Foto: Archív SFÚ Podobné ciele, odlišné cesty Tému inakosti v rámci sociálnej skupiny, zdá sa, reflektujú vo svojich „comeback“ filmoch obaja tvorcovia, pričom zároveň ponúkajú aj pestrú škálu dedinských typov príznačných pre dané obdobie. Solanov detský film si napriek posunu v poetike zachováva prvky...
Zobraziť všetky články