Zakladajúci členovia FACE_

Vznikla Federácia filmových akadémií Európy – FACE

Písmo: A- | A+

Európske filmové akadémia spojili sily v novozaloženej federácii. Paneurópska filmová organizácia – Federácia filmových akadémií Európy (FACE) – vznikla na stretnutí Európskej filmovej akadémie s predstaviteľmi filmových akadémií z 20 krajín 11. 7. v Luxembursku. Tam novú organizáciu aj oficiálne zaregistrovali. So všetkými členmi európskych filmových akadémií spája FACE približne 20 000 ľudí.

Počas stretnutia v Luxembursku diskutovali zástupcovia európskych akadémií napríklad aj na témy prípadnej paneurópskej prehliadky a vytvorenia spoločnej značky Best EU Films Collection. Tá by označovala víťazné filmy ocenené národnými filmovými cenami v každej európskej krajine tak, aby sa zvýšila viditeľnosť týchto filmov a ich distribučný potenciál v iných európskych krajinách.

Jednotlivé národné akadémie spolupracovali od roku 2006 prostredníctvom neformálneho združenia Film Academy Network Europe. „Od vzniku Film Academy Network Europe spred 18 rokov sme prešli významným rastom. Najmä počas pandémie sme si uvedomili, ako veľa máme spoločného a koľko prínosu vieme zabezpečiť zdieľaním skúseností a spoluprácou,“ povedal Matthijs Wouter Knol, riaditeľ Európskej filmovej akadémie a člen predstavenstva novej federácie. „Založenie FACE predstavuje zaujímavú novú kapitolu. Obnovená spolupráca v Európe je kľúčová v čase, keď je otvorene kladená otázka dôležitosti kultúrnej politiky a podpory európskeho filmu.

Federácia vznikla z potreby formalizovať vzťahy medzi akadémiami. Spojili sa, aby zastupovali spoločné záujmy a synergizovali širokú škálu svojich aktivít v rámci rôznorodých odvetví filmového priemyslu. To zahŕňa rokovania s európskymi a národnými zákonodarcami, aby bola európska kinematografia aj naďalej vnímaná ako významné kultúrne dedičstvo a podstatný ekonomický faktor. Budúcnosť európskeho filmu musí byť podľa členov FACE spoločne chránená a podporovaná filmovými akadémiami na celom kontinente. Taktiež je dôležitá vzájomná podpora jednotlivých európskych kinematografií v prípade, kedy sú základné hodnoty v niektorej z krajín ohrozené, a tiež zdieľanie skúseností a inšpirácie z fungovanie rôznorodých modelov akadémií.

Členovia federácie chcú tiež podporovať filmové vzdelávanie, aktívnu účasť členov a projekty zamerané na filmové dedičstvo, pričom hlavnými piliermi sú udržateľnosť, rozmanitosť diverzita a inklúzia. Federácia si želá, aby práca filmových akadémií bola považovaná za neoddeliteľnú súčasť akéhokoľvek vývoja európskej filmovej politiky.

Nová štruktúra umožní akadémiám spoločné koordinované akcie na európskej a medzinárodnej scéne. „Federácia je kruh kultúrnej solidarity, ktorý sa rozprestiera cez celý kontinent, spájajúc naše rôznorodé a jedinečné hlasy v kinematografii, aby boli počuté a viditeľné tam, kde je to potrebné. Luxembursko je hrdé, že môže byť domovom tejto inšpirujúcej novej federácie,“ povedal Yann Tonnar, predseda predstavenstva FACE a prezident Luxemburskej filmovej akadémie.

ZAKLADAJÚCI ČLENOVIA FEDERÁCIE

  • Rakúsko: Akademie des Österreichischen Films
  • Bielorusko (v exile): Беларуская незалежная кiнаакадэмiя
  • Belgicko: Académie André Delvaux
  • Katalánsko: Acadèmia del Cinema Català
  • Česko: Česká filmová a televizní akademie
  • Dánsko: Danmarks Film Akademi
  • Európska filmová akadémia
  • Nemecko: Deutsche Filmakademie
  • Grécko: Ελληνική Ακαδημία Κινηματογράφου
  • Island: Íslenska kvikmynda- og sjónvarpsakademían
  • Izrael: האקדמיה הישראלית לקולנוע וטלוויזיה 
  • Taliansko: Accademia del Cinema Italiano
  • Luxembursko: d’Filmakademie
  • Holandsko: DAFF
  • Nórsko: Norsk Filmforbund
  • Poľsko: Polska Akademia Filmowa
  • Portugalsko: Academia Portuguesa de Cinema
  • Slovensko: Slovenská filmová a televízna akadémia
  • Španielsko: Academia de las Artes y las Ciencias Cinematográficas de España
  • Švajčiarsko: Schweizer Filmakademie / Académie du Cinéma Suisse / Accademia del Cinema Svizzero
  • Ukrajina: Українська Кіноакадемія
Autor:

Predstavitelia národných filmových akadémií z Európy na stretnutí v Luxembursku. FOTO: FACE/Marie de Decker

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Prípad Rigo Ponožkový vrah Záber z minisérie Prípad Rigo: Ponožkový vrah. Foto: Voyo/TV Markíza

recenzia Prípad Rigo: Ponožkový vrah

Streamovacie platformy (najmä Netflix) sú plné dokumentárnych sérií, ktoré možno zaradiť do žánru takzvaného true crime. V polovici júla k nim pribudla štvordielna séria Prípad Rigo: Ponožkový vrah režiséra Petra Bebjaka z produkcie Voyo. Rigovi sa Bebjak venoval už v roku 2006 v jednej z 25-minútových epizód seriálu Najväčšie kriminálne prípady Slovenska. Hoci meno vraha poznáme už od začiatku, o napätie a dramatický zážitok rozhodne neprídeme. Dej nás prenesie na začiatok 90. rokov, ešte pred rozdelením Československa. Policajnú hliadku privolajú do domova dôchodcov v Bratislave. Zdravotná sestra tu nájde jednu zo senioriek bez známok života. Obeťou ďalšej vraždy sa stáva opäť žena, ktorá žije na ubytovni so svojím štrnásťročným synom. Polícia spočiatku nepozná motív a nemá ani stopu, ktorá by jednotlivé prípady spájala. Spoločný je iba spôsob páchateľovho konania: vyberá si prízemné alebo pavlačové byty, ich obyvateľky okráda, zavraždí a následne sexuálne zneužije. Zlom vo vyšetrovaní prichádza až s útokom na ženu, ktorej sa podarí vrahovi ubrániť. V sérii s odstupom rokov opisuje najhoršiu noc svojho života. Práve jej svedectvo a opis útočníka výrazne pomohli pri jeho identifikácii a napokon aj pri objasnení prípadu. Záber z minisérie Prípad Rigo: Ponožkový vrah. Foto: Voyo/TV Markíza Mimoriadne užitočná analýza DNA Tvorivému tímu pod vedením režiséra Petra Bebjaka sa v štyroch 45-minútových epizódach podarilo vyrozprávať príbeh s primeraným napätím...
Zobraziť všetky články