Zakladajúci členovia FACE_

Vznikla Federácia filmových akadémií Európy – FACE

Písmo: A- | A+

Európske filmové akadémia spojili sily v novozaloženej federácii. Paneurópska filmová organizácia – Federácia filmových akadémií Európy (FACE) – vznikla na stretnutí Európskej filmovej akadémie s predstaviteľmi filmových akadémií z 20 krajín 11. 7. v Luxembursku. Tam novú organizáciu aj oficiálne zaregistrovali. So všetkými členmi európskych filmových akadémií spája FACE približne 20 000 ľudí.

Počas stretnutia v Luxembursku diskutovali zástupcovia európskych akadémií napríklad aj na témy prípadnej paneurópskej prehliadky a vytvorenia spoločnej značky Best EU Films Collection. Tá by označovala víťazné filmy ocenené národnými filmovými cenami v každej európskej krajine tak, aby sa zvýšila viditeľnosť týchto filmov a ich distribučný potenciál v iných európskych krajinách.

Jednotlivé národné akadémie spolupracovali od roku 2006 prostredníctvom neformálneho združenia Film Academy Network Europe. „Od vzniku Film Academy Network Europe spred 18 rokov sme prešli významným rastom. Najmä počas pandémie sme si uvedomili, ako veľa máme spoločného a koľko prínosu vieme zabezpečiť zdieľaním skúseností a spoluprácou,“ povedal Matthijs Wouter Knol, riaditeľ Európskej filmovej akadémie a člen predstavenstva novej federácie. „Založenie FACE predstavuje zaujímavú novú kapitolu. Obnovená spolupráca v Európe je kľúčová v čase, keď je otvorene kladená otázka dôležitosti kultúrnej politiky a podpory európskeho filmu.

Federácia vznikla z potreby formalizovať vzťahy medzi akadémiami. Spojili sa, aby zastupovali spoločné záujmy a synergizovali širokú škálu svojich aktivít v rámci rôznorodých odvetví filmového priemyslu. To zahŕňa rokovania s európskymi a národnými zákonodarcami, aby bola európska kinematografia aj naďalej vnímaná ako významné kultúrne dedičstvo a podstatný ekonomický faktor. Budúcnosť európskeho filmu musí byť podľa členov FACE spoločne chránená a podporovaná filmovými akadémiami na celom kontinente. Taktiež je dôležitá vzájomná podpora jednotlivých európskych kinematografií v prípade, kedy sú základné hodnoty v niektorej z krajín ohrozené, a tiež zdieľanie skúseností a inšpirácie z fungovanie rôznorodých modelov akadémií.

Členovia federácie chcú tiež podporovať filmové vzdelávanie, aktívnu účasť členov a projekty zamerané na filmové dedičstvo, pričom hlavnými piliermi sú udržateľnosť, rozmanitosť diverzita a inklúzia. Federácia si želá, aby práca filmových akadémií bola považovaná za neoddeliteľnú súčasť akéhokoľvek vývoja európskej filmovej politiky.

Nová štruktúra umožní akadémiám spoločné koordinované akcie na európskej a medzinárodnej scéne. „Federácia je kruh kultúrnej solidarity, ktorý sa rozprestiera cez celý kontinent, spájajúc naše rôznorodé a jedinečné hlasy v kinematografii, aby boli počuté a viditeľné tam, kde je to potrebné. Luxembursko je hrdé, že môže byť domovom tejto inšpirujúcej novej federácie,“ povedal Yann Tonnar, predseda predstavenstva FACE a prezident Luxemburskej filmovej akadémie.

ZAKLADAJÚCI ČLENOVIA FEDERÁCIE

  • Rakúsko: Akademie des Österreichischen Films
  • Bielorusko (v exile): Беларуская незалежная кiнаакадэмiя
  • Belgicko: Académie André Delvaux
  • Katalánsko: Acadèmia del Cinema Català
  • Česko: Česká filmová a televizní akademie
  • Dánsko: Danmarks Film Akademi
  • Európska filmová akadémia
  • Nemecko: Deutsche Filmakademie
  • Grécko: Ελληνική Ακαδημία Κινηματογράφου
  • Island: Íslenska kvikmynda- og sjónvarpsakademían
  • Izrael: האקדמיה הישראלית לקולנוע וטלוויזיה 
  • Taliansko: Accademia del Cinema Italiano
  • Luxembursko: d’Filmakademie
  • Holandsko: DAFF
  • Nórsko: Norsk Filmforbund
  • Poľsko: Polska Akademia Filmowa
  • Portugalsko: Academia Portuguesa de Cinema
  • Slovensko: Slovenská filmová a televízna akadémia
  • Španielsko: Academia de las Artes y las Ciencias Cinematográficas de España
  • Švajčiarsko: Schweizer Filmakademie / Académie du Cinéma Suisse / Accademia del Cinema Svizzero
  • Ukrajina: Українська Кіноакадемія
Autor:

Predstavitelia národných filmových akadémií z Európy na stretnutí v Luxembursku. FOTO: FACE/Marie de Decker

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Dream Team

recenzia Dream Team  

Veta „za toto pôjdeme do pekla“ sa v najnovšej čiernej komédii režiséra Jonáša Karáska skloňuje niekoľkokrát. Aj keď námet filmu Dream Team pôsobí neuveriteľne, vznikol na motívy skutočného prípadu zdravého basketbalového tímu na paralympiáde v roku 2000. Ako si s kontroverznou témou poradil režisér, ktorý predtým pritiahol do kín publikum komédiou  Invalid? Basketbalový tréner Marek má výbušnú povahu. Pokračuje v línii svojho otca, jeho otca a otca jeho otca, a koleduje si o infarkt priamo počas zápasu. Marek má dvoch synov, s ktorými zdieľa sny o športovej kariére. Teda, aspoň s jedným z nich. Mladší Šimon je fyzicky a mentálne znevýhodnený a túži sa zúčastniť paralympiády v Riu. Marek sa snaží dať dokopy tím, aby sa mohli kvalifikovať, no nedarí sa mu. Svojmu synovi Šimonovi sa chystá oznámiť smutnú správu, lenže Šimon si už nadšene balí kufor na cestu. Vtom dostane Marekov sused, jeho údajný najbližší priateľ, divadelný režisér Daniel, skvelý nápad. A Mareka stiahne vlna lží, z ktorej nedokáže jednoducho vyplávať. S Danielom už nehľadajú do tímu iba znevýhodnených; hľadajú kohokoľvek, kto by bol ochotný znevýhodnenie zahrať. Daniel ich predsa úžasne zrežíruje! Inšpirované skutočnými udalosťami, ktoré sa stali úplne inak   Film otvára úvodný titulok: „Inšpirované skutočnými udalosti, ktoré sa stali úplne inak.“ Na čo presne naráža? Na paralympiáde v Sydney v roku 2000 sa objavil...
Štúr Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka vo filme Štúr. Foto: The Factory /Tina Botková

Štúr – história a romantická fantázia

Príbeh Ľudovíta Štúra, Adely Ostrolúckej a jej slúžky Katiky prináša na plátna kín nový historický celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej Štúr. Vznikol podľa režisérkinho románu Milenec Adely Ostrolúckej a do bežnej distribúcie vstupuje 15. januára. „Myslím, že Štúr je v prvom rade osobou, ku ktorej môžeme vzhliadať. Vodu kázal a vodu pil a to je to, čo na ňom obdivujeme. Zasvätil život niečomu, z čoho nepozerala žiadna materiálna výhoda, z úsilia kodifikovať jazyk nemohol mať žiadny finančný prospech. Veril v slovenčinu rovnako, ako niektorí ľudia veria v Boha,“ povedala režisérka. Pri tejto postave z učebníc dejepisu sa podľa nej ponúka rôzna optika. „Len príbeh kodifikácie jazyka by stačil na seriál. Rovnako revolúcia, rovnako jeho vzťah k rodine, jeho vzťah k priateľom, ktorých dnes definujeme ako štúrovcov, jeho filozofické dielo, jeho vzťah k viere a tak ďalej. Jeho život, osobný aj profesijný je veľmi košatý a my máme vo filme k dispozícii necelé dve hodiny, aby sme vyrozprávali ucelený príbeh, ktorý diváka chytí, ktorý ho bude baviť,“ uviedla filmárka. Jej zatiaľ posledným kinofilmom bola historická dráma Slúžka (2023). Romantická legenda Solčanská, ktorá je známa svojou záľubou v histórii a záujmom o ňu zdôrazňuje, že korektná historická reflexia minulosti predstavuje pre filmárov jednu z  najnáročnejších výziev...
Rudolf Urc

Vo veku 88 rokov zomrel Rudolf Urc

Slovenský filmový režisér, dramaturg, filmový publicista, pedagóg, dlhoročný spolupracovník Slovenského filmového ústavu a zakladateľská osobnosť slovenského animovaného filmu, Rudolf Urc, zomrel vo veku 88 rokov 13. januára. V Rudolfovi Urcovi stráca slovenská kinematografia mimoriadne tvorivú, erudovanú, činorodú a mnohostrannú osobnosť, ktorá domáci film pomáhala ako formovať, tak reflektovať. Podieľal sa na stovkách dokumentárnych, spravodajských a animovaných filmov, nesmierne bohatá je i jeho publicistická a teoretická činnosť. „Prečo som začal písať? Nuž preto, lebo ma to zaujímalo. Preštudoval som veľa vecí okolo filmu a iných druhov umenia a zdalo sa mi, že povedať to iným by bolo užitočné. Pre druhých aj pre mňa. Lebo nech píšem o čomkoľvek, vždy hovorím o sebe. Sám seba otváram, všeličo v sebe korigujem, sám si kladiem otázky a možno na ne odpovedám tak, že by to mohlo zaujímať aj iných, čitateľov,“ povedal Rudolf Urc v roku 2022 v rozhovore pre Film.sk. Na svojom konte má množstvo publikácií. Medzi nimi knihy venované histórii slovenského animovaného a dokumentárneho filmu aj ich tvorcom. Písal o Viktorovi Kubalovi, s ktorým roky spolupracoval, o Vladovi Kubenkovi, Ladislavovi Kudelkovi či Martinovi Slivkovi. Rudolf Urc vyštudoval v roku 1959 dramaturgiu na pražskej FAMU. Jeho profesionálne filmárske začiatky sú spojené so spravodajským a dokumentárnym filmom. Pôsobil tu ako režisér...
Zobraziť všetky články