Zakladajúci členovia FACE_

Vznikla Federácia filmových akadémií Európy – FACE

Písmo: A- | A+

Európske filmové akadémia spojili sily v novozaloženej federácii. Paneurópska filmová organizácia – Federácia filmových akadémií Európy (FACE) – vznikla na stretnutí Európskej filmovej akadémie s predstaviteľmi filmových akadémií z 20 krajín 11. 7. v Luxembursku. Tam novú organizáciu aj oficiálne zaregistrovali. So všetkými členmi európskych filmových akadémií spája FACE približne 20 000 ľudí.

Počas stretnutia v Luxembursku diskutovali zástupcovia európskych akadémií napríklad aj na témy prípadnej paneurópskej prehliadky a vytvorenia spoločnej značky Best EU Films Collection. Tá by označovala víťazné filmy ocenené národnými filmovými cenami v každej európskej krajine tak, aby sa zvýšila viditeľnosť týchto filmov a ich distribučný potenciál v iných európskych krajinách.

Jednotlivé národné akadémie spolupracovali od roku 2006 prostredníctvom neformálneho združenia Film Academy Network Europe. „Od vzniku Film Academy Network Europe spred 18 rokov sme prešli významným rastom. Najmä počas pandémie sme si uvedomili, ako veľa máme spoločného a koľko prínosu vieme zabezpečiť zdieľaním skúseností a spoluprácou,“ povedal Matthijs Wouter Knol, riaditeľ Európskej filmovej akadémie a člen predstavenstva novej federácie. „Založenie FACE predstavuje zaujímavú novú kapitolu. Obnovená spolupráca v Európe je kľúčová v čase, keď je otvorene kladená otázka dôležitosti kultúrnej politiky a podpory európskeho filmu.

Federácia vznikla z potreby formalizovať vzťahy medzi akadémiami. Spojili sa, aby zastupovali spoločné záujmy a synergizovali širokú škálu svojich aktivít v rámci rôznorodých odvetví filmového priemyslu. To zahŕňa rokovania s európskymi a národnými zákonodarcami, aby bola európska kinematografia aj naďalej vnímaná ako významné kultúrne dedičstvo a podstatný ekonomický faktor. Budúcnosť európskeho filmu musí byť podľa členov FACE spoločne chránená a podporovaná filmovými akadémiami na celom kontinente. Taktiež je dôležitá vzájomná podpora jednotlivých európskych kinematografií v prípade, kedy sú základné hodnoty v niektorej z krajín ohrozené, a tiež zdieľanie skúseností a inšpirácie z fungovanie rôznorodých modelov akadémií.

Členovia federácie chcú tiež podporovať filmové vzdelávanie, aktívnu účasť členov a projekty zamerané na filmové dedičstvo, pričom hlavnými piliermi sú udržateľnosť, rozmanitosť diverzita a inklúzia. Federácia si želá, aby práca filmových akadémií bola považovaná za neoddeliteľnú súčasť akéhokoľvek vývoja európskej filmovej politiky.

Nová štruktúra umožní akadémiám spoločné koordinované akcie na európskej a medzinárodnej scéne. „Federácia je kruh kultúrnej solidarity, ktorý sa rozprestiera cez celý kontinent, spájajúc naše rôznorodé a jedinečné hlasy v kinematografii, aby boli počuté a viditeľné tam, kde je to potrebné. Luxembursko je hrdé, že môže byť domovom tejto inšpirujúcej novej federácie,“ povedal Yann Tonnar, predseda predstavenstva FACE a prezident Luxemburskej filmovej akadémie.

ZAKLADAJÚCI ČLENOVIA FEDERÁCIE

  • Rakúsko: Akademie des Österreichischen Films
  • Bielorusko (v exile): Беларуская незалежная кiнаакадэмiя
  • Belgicko: Académie André Delvaux
  • Katalánsko: Acadèmia del Cinema Català
  • Česko: Česká filmová a televizní akademie
  • Dánsko: Danmarks Film Akademi
  • Európska filmová akadémia
  • Nemecko: Deutsche Filmakademie
  • Grécko: Ελληνική Ακαδημία Κινηματογράφου
  • Island: Íslenska kvikmynda- og sjónvarpsakademían
  • Izrael: האקדמיה הישראלית לקולנוע וטלוויזיה 
  • Taliansko: Accademia del Cinema Italiano
  • Luxembursko: d’Filmakademie
  • Holandsko: DAFF
  • Nórsko: Norsk Filmforbund
  • Poľsko: Polska Akademia Filmowa
  • Portugalsko: Academia Portuguesa de Cinema
  • Slovensko: Slovenská filmová a televízna akadémia
  • Španielsko: Academia de las Artes y las Ciencias Cinematográficas de España
  • Švajčiarsko: Schweizer Filmakademie / Académie du Cinéma Suisse / Accademia del Cinema Svizzero
  • Ukrajina: Українська Кіноакадемія
Autor:

Predstavitelia národných filmových akadémií z Európy na stretnutí v Luxembursku. FOTO: FACE/Marie de Decker

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články