Cineama sa presúva do Kremnice.

Za voľnočasovou filmovou tvorbou. Cineama sa presúva do Kremnice

Písmo: A- | A+

Tridsiatydruhý ročník celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama sa uskutoční od 6. do 8. 9. v kultúrnom centre Akropola v Kremnici, kam sa presunie po štyroch rokoch v Bardejove.

Sťahovanie z dejiska, kde festivalu nič nechýbalo môže pôsobiť kontraintuitívne. V Bardejovských Kúpeľoch sme strávili nezabudnuteľné roky. S veľkorysým priestorom Kina Žriedlo a skvelým mladým tímom Hornošariššského osvetového strediska sa nám lúčilo ťažko. Ale putovnosť celoštátnych kôl väčšiny z postupových súťaží, ktoré vyhlasuje Národné osvetové centrum, je zámerná. Dáva príležitosť novým spoluorganizujúcim subjektom z celého Slovenska zapojiť sa do príprav našich najväčších podujatí a pre súťaž samotnú to môže priniesť zvýšenie záujmu v nových regiónoch a komunitách. Pre nás ako dramaturgický tím je nové dejisko príjemnou výzvou, nedovolí nám ustrnúť pri overených trikoch,“ hovorí dramaturg Cineamy Pavel Smejkal.

Akropola Kremnica, ktorá je centrum kultúrneho života v meste, poskytne festivalu svoje zázemie. Hneď za kinom sa nachádza Zechenterova záhrada, ktorá spolu s neďalekým Mestským kultúrnym strediskom vytvorí súčasť festivalovej mapy. „Cineama rastie aj v merateľných číslach. Z rekordného počtu 424 prihlásených filmov tento rok prešlo sitom regionálnych a krajských kôl 105 ocenených. Predvýberová komisia z nich zostavila súťažný festivalový program, v ktorom sa predstaví 71 najlepších krátkych filmov autoriek a autorov od detského až po seniorský vek. Všimli sme si výrazné zastúpenie sebavedomých experimentálnych filmov od mladých autoriek, niekoľko ambicióznych dlhších hraných projektov od komédie po psychologickú drámu i tradične skvelé animované filmy z umeleckých stredných škôl,“ píšu v úvode tohtoročného festivalového katalógu Debora Pastirčáková a Pavel Smejkal z Národného osvetového centra. To je hlavným partnerom a odborným garantom festivalu.  

V porote pre I. a II. vekovú kategóriu sa tento rok stretnú výtvarníčka a animátorka Kriss Saganová, učiteľ výtvarnej výchovy a metodik filmovo-vzdelávacieho projektu kina Aero s názvom AeroŠkola František Topinka a Barbara Vojtašáková, absolventka dokumentárnej réžie na FTF VŠMU, ktorá pracuje v Trnavskom osvetovom stredisku. V porote pre vyššiu vekovú kategóriu je tento rok zvukárka a zvuková dizajnérka Denisa Uherová, šéfdramaturg Dokumentárnej a vzdelávacej tvorby vo verejnoprávnej televízii a výkonný riaditeľ 4 živlov Ondrej Starinský, spolu s dokumentaristom a režisérom rozhlasových hier Adamom Hanuljakom. Okrem ôsmich súťažných blokov si publikum v Kremnici môže pozrieť aj výber z filmov vzdelávacieho projektu My Street Films 2023, pásmo animovaných filmov Fest Anča Kids, alebo film Kameraman (r. Edward Sedgwick), v ktorom Buster Keaton ako pouličný newyorský portrétny fotograf opúšťa svoju starú prácu a stáva sa reportážnym kameramanom.

Sprievodný a vzdelávací program festivalu je tento rok zameraný na zvukovú zložku audiovizuálnych diel a na vzťah medzi zvukom a obrazom. Súčasťou programu je napríklad posluchová prechádzka Kremnicou a prednáška o terénnom nahrávaní a akustickej ekológii s muzikológom Tomášom Šnekyříkom, Silent Disco v Zechenterovej záhrade, workshop pod vedením filmového zvukára Michala Džadoňa, ktorý sa ponorí do tvorby ruchov a zvukových efektov. Workshop vizuálnej umelkyne Michaely Močáryovej predstaví základy VJingu v programe Resolume Arena. Zvuková dizajnérka a porotkyňa tohtoročnej Cineamy Denisa Uherová bude prednášať o nahrávaní a zvukovej postprodukcii pre film. Cieľom dramaturgie je podnietiť premýšľanie o rôznych umeleckých a psychologických aspektoch spojených so sluchovým vnímaním. Tento rok sa však festival nebude obmedzovať len na filmový kontext, ale presiahne aj do iných médií, ako je experimentálna hudba, terénne nahrávky alebo VJing.

Aktuálne informácie ohľadom festivalu nájdete na facebookovom evente podujatia. Hlavným organizátorom je Pohronské osvetové stredisko s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja a spoluorganizátorom je Akropola Kremnica.

Autor:

Cineama sa presúva do Kremnice. FOTO: Jakub Brehuv

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z dokumentu Otázka budúcnosti. FOTO: ASFK

recenzia Otázka budúcnosti

Nádielku istoty, že hudobné symboly sa nemenia celé desaťročia, si v bráne do dospelosti môže dovoliť každá maturitná trieda. Navždy sa zachová, já slyším nonstop, som zlý k ženám a you are the dancing queen spravidla na večierku roka nikdy nechýbajú. V súlade s popovým dedičstvom minulosti však maturanti zakaždým tu a teraz čelia otázke, čo ďalej so životom v krajine, kde do osemnástich vyrastali. Pálčivo aktuálne o tom vypovedá dokument Otázka budúcnosti. Šuchorenie statusu Začal sa školský rok, vstupujeme do atmosféry maturitného ročníka bratislavského 1. súkromného gymnázia na Bajkalskej ulici. Práve prebiehajú prípravy na stužkovú slávnosť.  Študenti a študentky by si svoj sviatok chceli riadne užiť, ešte kým sa začnú pripravovať na priebežné maturitné testy, ale do učenia sa musia pustiť už v októbri. Preto si dátum stužkovej naplánovali na 30. september 2023.  Zhodou okolností je to deň, keď sa na Slovensku konajú parlamentné voľby. Voľby, ktoré rozhodnú, akou cestou sa krajina bude v ďalších rokoch uberať. Triedna zostava už dosiahla plnoletosť a v deň stužkovej pôjde voliť po prvý raz. Ráno všetci hodia obálku do urny, večer v oblekoch a róbach konečne pocítia ten našuchorený status dospelosti, po ktorom v kútiku duše túži aj najväčší rebel v ich veku.  Možnosť zachytiť proces generačného uvažovania práve v tejto fáze vývoja bola pre režiséra...
Jozef Ružička / Zdroj: SFÚ

Jozef Ružička

Pochádzal o živnostníckej z rodiny. Jeho otec v okolí Trnavy vyrábal rôznorodé čistiace nástroje ako cirokové metly, pracie kefy či zmetáky. Počas obdobia Slovenského štátu v roku 1942 začal Jozef Ružička pracovať ako asistent kamery vo filmovej spoločnosti Nástup. Mal len osemnásť rokov. Toto rozhodnutie sa preňho stalo zásadným. V tom čase tam už pracovali významné mená našej domácej kinematografie, ako napríklad Karol Krška. V roku 1943 nádejný kameraman nastúpil na povinnú základnú vojenskú službu. Pridelený bol do oddielu na východnom Slovensku. Pred vypuknutím Slovenského národného povstania časť vojska v tomto regióne išla na východný front alebo do pracovných táborov. Práve tam smeroval aj Jozef Ružička. Pobyt v tábore sa, prirodzene, podpísal na jeho zdravotnom stave.  Ružička participoval na audiovizuálnom zachytávaní štátnej propagandy a fašistickej vlády. Pôvodne sa vyučil za fotografa a svoje remeslo ovládal dokonale. Reštauroval viaceré negatívy filmového materiálu a vyhotovené fotografie aj profesionálne upravoval. Dôraz kládol primárne na funkčnú kompozíciu a precízne svietenie. Zameriaval sa rovnako profesionálne na prírodné scenérie ako na výjavy ľudských konštelácií. Práve vďaka tejto schopnosti a správnemu kompozičnému videniu sa mu v Nástupe veľmi darilo. Postupne sa z asistenta kamery vypracoval na pozíciu hlavného kameramana vo vlastnej tvorbe. Najprv pracovali väčšinou len s ľahkými ručnými kamerami, resp. so stredne ťažkými kamerami BH a Šlechta a nechcel sa ich vzdať. Postupne...

Oľga Potroková

Hneď po tom, ako Potroková absolvovala v roku 1955 štúdium fotografie na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave, nastúpila do Štúdia vedecko-populárnych filmov Bratislava ako asistentka kamery (snímačka). Prvým filmom, na ktorom sa podieľala ešte ako Oľga Plačková, bolo Jablko poznania (1955) v réžii Vlastimila Herolda. Ako uvádza Renáta Šmatlákova v profile režisérky a výtvarníčky na portáli SK Cinema, od roku 1956 pracovala ako grafička, od roku 1964 ako výtvarníčka trikov v Štúdiu krátkych filmov. Od roku 1970 sa venovala animovanému filmu ako asistentka animátora, neskôr ako samostatná režisérka a animátorka. „Pre jej výtvarný rukopis je charakteristická kresba farebnými ceruzkami a pastelom, venovala sa aj papierikovej animácii,“ priblížila jej tvorbu Šmatláková. Oľga Potroková napísala scenár k televíznej rozprávke o dvoch chlapcoch a robotovi Srdce (1974) režiséra Jana Dudešeka a ako animátorka sa podieľala na seriáli Venček (1976) režiséra Vladimíra Lehkého. Ako režisérka, výtvarníčka aj animátorka sa podpísala pod televízny animovaný seriál Morské rozprávky (1972 – 1982), ktorý patrí k jej najvýznamnejším dielam. Autorkou námetu, scenára a dramaturgičkou bola Marianna Grznárová a rozprávky nahovoril Ladislav Chudík. Oľga Potroková nakrútila aj viacero krátkych televíznych animovaných filmov ako Najkrajšie ucho na svete (1970) o konflikte zajačích súrodencov s líškou, Myška Plyška (1971) o nespokojnej myške, Jakubkova košeľa (1983) o chlapcovi, ktorý si zašpinil košeľu, Biela Barborka (1984)...
Zobraziť všetky články