Cineama sa presúva do Kremnice.

Za voľnočasovou filmovou tvorbou. Cineama sa presúva do Kremnice

Písmo: A- | A+

Tridsiatydruhý ročník celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama sa uskutoční od 6. do 8. 9. v kultúrnom centre Akropola v Kremnici, kam sa presunie po štyroch rokoch v Bardejove.

Sťahovanie z dejiska, kde festivalu nič nechýbalo môže pôsobiť kontraintuitívne. V Bardejovských Kúpeľoch sme strávili nezabudnuteľné roky. S veľkorysým priestorom Kina Žriedlo a skvelým mladým tímom Hornošariššského osvetového strediska sa nám lúčilo ťažko. Ale putovnosť celoštátnych kôl väčšiny z postupových súťaží, ktoré vyhlasuje Národné osvetové centrum, je zámerná. Dáva príležitosť novým spoluorganizujúcim subjektom z celého Slovenska zapojiť sa do príprav našich najväčších podujatí a pre súťaž samotnú to môže priniesť zvýšenie záujmu v nových regiónoch a komunitách. Pre nás ako dramaturgický tím je nové dejisko príjemnou výzvou, nedovolí nám ustrnúť pri overených trikoch,“ hovorí dramaturg Cineamy Pavel Smejkal.

Akropola Kremnica, ktorá je centrum kultúrneho života v meste, poskytne festivalu svoje zázemie. Hneď za kinom sa nachádza Zechenterova záhrada, ktorá spolu s neďalekým Mestským kultúrnym strediskom vytvorí súčasť festivalovej mapy. „Cineama rastie aj v merateľných číslach. Z rekordného počtu 424 prihlásených filmov tento rok prešlo sitom regionálnych a krajských kôl 105 ocenených. Predvýberová komisia z nich zostavila súťažný festivalový program, v ktorom sa predstaví 71 najlepších krátkych filmov autoriek a autorov od detského až po seniorský vek. Všimli sme si výrazné zastúpenie sebavedomých experimentálnych filmov od mladých autoriek, niekoľko ambicióznych dlhších hraných projektov od komédie po psychologickú drámu i tradične skvelé animované filmy z umeleckých stredných škôl,“ píšu v úvode tohtoročného festivalového katalógu Debora Pastirčáková a Pavel Smejkal z Národného osvetového centra. To je hlavným partnerom a odborným garantom festivalu.  

V porote pre I. a II. vekovú kategóriu sa tento rok stretnú výtvarníčka a animátorka Kriss Saganová, učiteľ výtvarnej výchovy a metodik filmovo-vzdelávacieho projektu kina Aero s názvom AeroŠkola František Topinka a Barbara Vojtašáková, absolventka dokumentárnej réžie na FTF VŠMU, ktorá pracuje v Trnavskom osvetovom stredisku. V porote pre vyššiu vekovú kategóriu je tento rok zvukárka a zvuková dizajnérka Denisa Uherová, šéfdramaturg Dokumentárnej a vzdelávacej tvorby vo verejnoprávnej televízii a výkonný riaditeľ 4 živlov Ondrej Starinský, spolu s dokumentaristom a režisérom rozhlasových hier Adamom Hanuljakom. Okrem ôsmich súťažných blokov si publikum v Kremnici môže pozrieť aj výber z filmov vzdelávacieho projektu My Street Films 2023, pásmo animovaných filmov Fest Anča Kids, alebo film Kameraman (r. Edward Sedgwick), v ktorom Buster Keaton ako pouličný newyorský portrétny fotograf opúšťa svoju starú prácu a stáva sa reportážnym kameramanom.

Sprievodný a vzdelávací program festivalu je tento rok zameraný na zvukovú zložku audiovizuálnych diel a na vzťah medzi zvukom a obrazom. Súčasťou programu je napríklad posluchová prechádzka Kremnicou a prednáška o terénnom nahrávaní a akustickej ekológii s muzikológom Tomášom Šnekyříkom, Silent Disco v Zechenterovej záhrade, workshop pod vedením filmového zvukára Michala Džadoňa, ktorý sa ponorí do tvorby ruchov a zvukových efektov. Workshop vizuálnej umelkyne Michaely Močáryovej predstaví základy VJingu v programe Resolume Arena. Zvuková dizajnérka a porotkyňa tohtoročnej Cineamy Denisa Uherová bude prednášať o nahrávaní a zvukovej postprodukcii pre film. Cieľom dramaturgie je podnietiť premýšľanie o rôznych umeleckých a psychologických aspektoch spojených so sluchovým vnímaním. Tento rok sa však festival nebude obmedzovať len na filmový kontext, ale presiahne aj do iných médií, ako je experimentálna hudba, terénne nahrávky alebo VJing.

Aktuálne informácie ohľadom festivalu nájdete na facebookovom evente podujatia. Hlavným organizátorom je Pohronské osvetové stredisko s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja a spoluorganizátorom je Akropola Kremnica.

Autor:

Cineama sa presúva do Kremnice. FOTO: Jakub Brehuv

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Lapilli / Zdroj: Film Expanded

recenzia Lapilli

Lapilli otvárajú zábery morskej hladiny snímanej z idúcej lode a dunivý, takmer útrobný zvuk trieštiacich sa vĺn. Autorský hlas hovorí: „Prichádzam v momente, keď sa kyslík vydal na ústup.“ Znie to záhadne, priam nepreniknuteľne. Vzápätí obrazy mora vystrieda vyprahnutá krajina, popraskané dno jazera, z ktorého sa vplyvom devastujúcej ľudskej činnosti stala toxická pustatina. Filmové obrazy Lapilli, zábery vyschnutého Aralského jazera, ale aj iných lokalít s nerastnými kvetmi, podivuhodnými farbami skalných stien a kryštalických štruktúr však nie sú nepreniknuteľné. Skrýva sa za nimi autorkina naliehavá potreba hovoriť o smrti, strate a trúchlení. Nejde to hneď; nejde to priamo. Preto Ďurinová použije metaforu o vysychaní jazera a metonymiu kyslíka na ústupe. Je to akási rétorická a poetická fyzikálna chémia. A je to alchýmia. Paula Ďurinová chce hovoriť príbeh svojich starých rodičov, experimentálneho fyzika a učiteľky prekladateľky so záľubou v horách, meditácii a dychových cvičeniach, ktorí krátko po sebe podľahli kovidovému zápalu pľúc, no nemôže prestať myslieť na vysychanie jednej z najväčších vnútrozemských vodných plôch na svete. Navyše sa potrebuje ponoriť do seba. Preto zostupuje do jaskyne, preto nám hovorí, že smútok má svoje štádiá; je ich päť alebo sedem. Päť alebo sedem (z môjho pohľadu šesť) je aj implicitných častí filmu: štádium vyschnutého jazera (hľadania slov, filmovej formy), štádium vodopádu (výtrysku života,...
Záber z filmu Dozorkyňa / Zdroj: ASFK

recenzia Dozorkyňa

Dozorkyňa je čítankou psychologického trileru. Napriek tomu, že má svoje ošúchané stránky, odpísané z iných filmov z väzenského prostredia, stále je to poctivá psychologická dráma, ktorá mrazí nielen svojím severským prostredím. Dej sleduje prísnu, no sympatickú dozorkyňu Evu v stredných rokoch, ktorá pracuje v mužskej väznici. Pôsobí na oddelení pre mladých mužov odsúdených za ľahké zločiny, kde vďaka vzájomnému rešpektu medzi väzňami a dozorkyňou vládne príjemná, takmer táborová atmosféra. Tvorcovia filmu výrazne pracovali aj s dekoráciami a výpravou, aby si pomohli v minimalistickom rozprávaní. Postavami vo veľmi presnej, ale stručnej expozícii sú tak aj široké a presvetlené chodby v symetrickej kompozícii, ktorá evokuje pravidelnosť a poriadok nastolené Evou na oddelení. Eva každého z väzňov pozná po mene, venuje sa im nad rámec svojich povinností a vedie krúžok meditácie, vďaka čomu si ju hneď obľúbime. Takéto uvoľnené pomery však zároveň vyvolávajú napätie, pretože čakáme, kedy krehkosť vzťahov, nutne obmotaných mocenskou dynamikou, pukne. Obzvlášť, ak vzťah tvorí žena (príznačne pomenovaná Eva), ktorej je spoločensky pripisovaná menšia moc, ale v tomto prípade jej povolanie prináša dominanciu voči mužom, ktorých pozícia je vo väzení v porovnaní so stereotypmi mimo tejto inštitúcie podradená. Prostredie väzenia prináša aj napätie podporené strachom z minulosti odsúdených chlapcov a mužov, ktorú režisér naschvál nešpecifikuje, aby nám predstavivosť pracovala na plné obrátky, vždy...
Zobraziť všetky články