Záber z filmu Obyčajná nehoda. Foto: MFF Cannes / Jafar Panahi Productions / Les Films Pelleas

Zlatú palmu získala Obyčajná nehoda Džafara Panahiho

Písmo: A- | A+

Fantastický príbeh, ktorý spochybňuje význam slobody v Iráne,“ tak charakterizoval festival v Cannes na svojich stránkach snímku Obyčajná nehoda (It Was Just An Accident) iránskeho režiséra Džafara Panahiho. Film, v ktorom obyčajná nehoda spustí sled udalostí, si zo 78. ročníka festivalu v Cannes odniesol Zlatú palmu.

Džafar Panahi patrí k najznámejším iránskym filmárom a jeho snímky majú ocenenia z Berlína, Benátok, Locarna aj Cannes, hoci doma čelil zákazu nakrúcania aj väzeniu.

Veľkú cenu 78. ročníka festivalu, ktorý sa v Cannes konal od 13. do 24. mája, udelila porota snímke Joachima Triera Sentimentálna hodnota (Sentimental Value). Film si po premiére podľa portálu Deadline.com vyslúžil 19-minútový potlesk postojačky. Rozpráva príbeh dvoch sestier, ktoré sa po rokoch spoja s otcom – režisérom pokúšajúcim sa o comeback.

Cenu poroty, ktorej predsedala herečka Juliette Binoche a jej členmi boli režisér Carlos Reygadas, spisovateľka Leïla Slimani či herečka Halle Berry, získali spoločne dva filmy. Španielsko-francúzsky Sirât režiséra Olivera Laxa zachytáva otca so synom, ktorí na rave party hľadajú mesiace zmiznutú dcéru a sestru. Zvuk padania (Sound of Falling) nemeckej režisérky Masche Schilinski je historická sága sledujúca prepojené osudy štvorice dievčat.

Brazílsky režisér Kleber Mendonça Filho si z festivalu odniesol cenu za réžiu s politickým trilerom Tajný agent (Secret Agent). Wagner Mora zaň získal cenu pre najlepšieho herca. Trofej pre najlepšiu herečku si vyslúžila Nadia Melliti, Vo filme francúzskej režisérky Hafsie Herzi La petite dernière stvárnila 17 ročnú Fatimu, ktorá sa snaží zosúladiť rôzne časti svojej identity – zápasí so svojou príťažlivosťou k ženám a lojalitou ku svojej francúzsko-alžírskej rodine.

Cenu za scenár udelila porota bratom Dardennovcom za film Mladé matky (Young Mothers). Jeho protagonistkami je pätica tínedžeriek z útulku pre mladé matky, ktoré dúfajú v lepší život pre seba a svoje deti. Zvláštnu cenu poroty si odniesol čínsky režisér Gan Bi so svojou postapokalyptickou víziou z budúcnosti Vzkriesenie (Resurrection).

V súťažnej sekcii Istý pohľad malo vďaka česko-slovensko-talianskemu filmu Zuzany Kirchnerovej Karavan zastúpenie aj Slovensko. Slovenským koproducentom je Jakub Viktorín. Príbehu matky a jej hendikepovaného syna sa však cena neušla. Hlavnú cenu sekcie udelili snímke čilského režiséra Diega Céspedesa Tajomný pohľad plameniaka (The Mysterious Gaze Of The Flamingo).

Kompletný prehľad ocenených 78. ročníka festivalu v Cannes nájdete tu.

Autor:

Záber z filmu Obyčajná nehoda. Foto: MFF Cannes / Jafar Panahi Productions / Les Films Pelleas

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Obyčajná nehoda. Foto: MFF Cannes / Jafar Panahi Productions / Les Films Pelleas

Zlatú palmu získala Obyčajná nehoda Džafara Panahiho

„Fantastický príbeh, ktorý spochybňuje význam slobody v Iráne,“ tak charakterizoval festival v Cannes na svojich stránkach snímku Obyčajná nehoda (It Was Just An Accident) iránskeho režiséra Džafara Panahiho. Film, v ktorom obyčajná nehoda spustí sled udalostí, si zo 78. ročníka festivalu v Cannes odniesol Zlatú palmu. Džafar Panahi patrí k najznámejším iránskym filmárom a jeho snímky majú ocenenia z Berlína, Benátok, Locarna aj Cannes, hoci doma čelil zákazu nakrúcania aj väzeniu. Veľkú cenu 78. ročníka festivalu, ktorý sa v Cannes konal od 13. do 24. mája, udelila porota snímke Joachima Triera Sentimentálna hodnota (Sentimental Value). Film si po premiére podľa portálu Deadline.com vyslúžil 19-minútový potlesk postojačky. Rozpráva príbeh dvoch sestier, ktoré sa po rokoch spoja s otcom – režisérom pokúšajúcim sa o comeback. Cenu poroty, ktorej predsedala herečka Juliette Binoche a jej členmi boli režisér Carlos Reygadas, spisovateľka Leïla Slimani či herečka Halle Berry, získali spoločne dva filmy. Španielsko-francúzsky Sirât režiséra Olivera Laxa zachytáva otca so synom, ktorí na rave party hľadajú mesiace zmiznutú dcéru a sestru. Zvuk padania (Sound of Falling) nemeckej režisérky Masche Schilinski je historická sága sledujúca prepojené osudy štvorice dievčat. Brazílsky režisér Kleber Mendonça Filho si z festivalu odniesol cenu za réžiu s politickým trilerom Tajný agent (Secret Agent). Wagner Mora zaň získal cenu pre najlepšieho herca. Trofej pre najlepšiu...
Záber z filmu Príbehy z čarovnej záhrady. Foto: Fest Anča

Fest Anča privíta Sawako Kabuki aj Saru Koppel

Fest Anča odpremieta od 24. do 29. júna v Žiline 343 krátkych a celovečerných filmov, predstaví novinky z filmového sveta, no nebude chýbať ani pestrý sprievodný program. Rôznorodosť svojej komunity chce festival osláviť hlavnou témou, ktorou sú tento rok Naše telá. Tie sa objavia napríklad v unikátnej retrospektíve japonskej animátorky Sawako Kabuki, ale aj v kultovej snímke Ghost in the Shell (r. Mamoru Ošii, 1995), ktorá dodnes inšpiruje Hollywood. Hanba? Tú nepoznám! Festival privíta provokatívnu japonskú režisérku Sawako Kabuki, ktorá v minulosti spolupracovala s MTV či Adult Swim, no na festivale predstaví svoje medzinárodne oceňované filmy v programe s názvom Hanba? Tú nepoznám!. Pôjde o jedinečnú príležitosť zažiť drzé, hravé, znepokojujúce, ale aj vtipné snímky, prekračujúce hranice fantázie. Animátorka priblíži svoju tvorbu aj na prednáške, ktorú opisuje tromi slovami – láska, mier, zadok. Do Žiliny zavíta aj Sara Koppel – významná animátorka z Dánska, členka prestížnej oscarovej Akadémie filmových umení a vied, ktorá sa už niekoľko rokov venuje stále aktuálnym témam intimity či slobody. Režisérka odprezentuje svoju tvorbu počas prednášky s názvom Body Obsession a zavedie publikum do sveta, ktorému dominuje fascinácia telom a jeho pohybmi.  Bližšie sa na Naše telá pozrie aj šesť špeciálnych pásiem, ktoré pripravilo kurátorské duo...
Záber z filmu Škola bez stien. Foto: ASFK

recenzia Škola bez stien

Vo svete presýtenom informáciami je nebezpečná nielen vojna fyzická, ale aj tá názorová. Taliansky režisér Stefano Di Pietro využíva v stredometrážnom dokumentárnom debute Škola bez stien zábery reálií vojny na Ukrajine, trpezlivo počúva stanoviská či teórie a odhaľuje fragmenty toho, čo obyčajní ľudia začiatkom bojov stratili. Hoci je téma dokumentu naliehavá a pre dnešnú spoločnosť dôležitá, filmu škodí neinvenčné a nekreatívne spracovanie. Päťdesiatdva minútový dokument sa zameriava na oblasť vzdelania na Ukrajine – ako sa pre politickú situáciu zastavilo, ako sa drobnými krokmi a pomocou dobrých ľudí opäť darí obnoviť jeho kvalitu a zároveň ako propaganda ovplyvňuje názorovú mienku detí v Rusku už od útleho veku. Vidíme pozmenené informácie alebo dokonca zavádzajúce názvy historických udalostí. Nad tým všetkým nám ostáva jedine zalomiť rukami. Škola bez stien prechádza do histórie k ruskému cárovi Alexandrovi II. Podľa dokumentu sa už pri ňom spomína potláčanie ukrajinskej kultúry. Jedna z respondentiek sa zamyslí nad súčasnosťou „Prezident Putin rád hovorí, že do krajiny (pozn. ruskej) priniesol stabilitu – ale táto ,stabilita‘ je za cenu slobody.“ Film ako celok však v dôsledku zastaranej filmovej reči pôsobí neobrúsene, ba ako dokončený „na kolene“. Emočná téma má potenciál prilákať divákov, no príliš klasické spracovanie môže sklamať. Reč „hovoriacich hláv“ posadených pred kameru je sterilná a spomínaná...
Zobraziť všetky články